Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/117/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204063
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114204063.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.11.2014, č.k. 9C 54/2014 -53, a proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov zo dňa 22.12.2014, č.k. 9C 54/2014-67, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o poriadkovej pokute.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o poriadkovej pokute.

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol. Žalobu zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Právnemu
zástupcovi žalobcu Advokátskej kancelárii Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava uložil poriadkovú pokutu vo výške 820 eur, ktorú je povinná zaplatiť Slovenskej republike -
Okresnému súdu Prešov v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Z exekučného spisu mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 22.11.2010 sa začalo exekučné
konanie na základe návrhu oprávneného - navrhovateľa proti povinnému: G. J. pre vymoženie sumy
428 Eur priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 06796/10. Dňa 17.01.2011 bola
OS Humenné doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie predmetnej exekúcie. Oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Za účelom preskúmania zákonnosti postupu
rozhodcovského súdu bol vyžiadaný príslušný spisový materiál rozhodcovského súdu.

Poukázal na to, že exekučný súd, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou
práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného,
časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a
predpismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
nakoľko dospel k záveru, že zmluva, na podklade ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, nezakladá
právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň znamená,
že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. V uvedenej
veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týka právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie
poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie
(vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom k tomu, že teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov
v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Poukázal na to, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci exekučný súd nebol viazaný zákonnou
pätnásťdňovou lehotou na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a súčasne obdobie do rozhodnutia exekučného súdu bolo potrebné na preskúmanie
formálnej a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom predloženého exekučného titulu. Podotkol, že
vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne
akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri
napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012
alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012 - Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej
veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom, tak ako na to poukazuje sťažovateľka.
Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní
od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti o vykonanie exekúcie.).

Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ označuje iba od
01. 06. 2011, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom
č. 102/2011 Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d/ sa
podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa
rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Exekučný poriadok ustanovuje v § 44 ods. 2 procesnú lehotu 15
dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ústavný
súd vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia
exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a že uvedené platilo aj pred
01. 06. 2010 [(do účinnosti zákona č. 144/2010 Z. z., ktorým sa menil Exekučný poriadok) napr. II. ÚS
245/2013-17, II. ÚS 112/2013-17].

Súd prvého stupňa podotkol, že rozhodnutie, ktorým sa exekučné konanie zastavilo nie je rozhodnutím
nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť
takého rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery považoval súd prvého stupňa žalobcom predložený
znalecký posudok o výške jeho ujmy za irelevantný, nakoľko nemal za preukázaný základ žalobou
požadovaného nároku.

Dňa 20.11.2014 zaslal žalobca súdu žiadosť o prerušenie konania z dôvodu, že na OS Prešov sa pod
sp. zn. 7C/6/2010 vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. OS Prešov
uznesením zo dňa 07.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o
nasledujúcich prejudiciálnych otázkach:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia ?
2. V prípade, ak áno, je dostatočným jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu
nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených
právom členského štátu?
3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Vo veci, v ktorej boli položené prejudiciálne otázky sa javí, že ide o žalobu, kde voči žalobcovi
bola vymožená pohľadávka judikovaná rozhodcovským súdom a súd vydanie poverenia pre súdneho
exekútora nezamietol, resp. exekúciu nezastavil. Ide teda o presne opačnú situáciu, aká je v
prejednávanej veci.

Pre prejednávanú vec je dôležité, že k zamietnutiu poverenia na vykonanie exekúcie a zastaveniu
exekučného konania došlo aplikáciou vnútroštátneho práva a nie práva komunitárneho (jeho priameho
použitia). Je teda zrejmé, že odpoveď na vyššie uvedené prejudiciálne otázky (aj keď o ich prípustnosti
možno pochybovať) nemôže mať vplyv na prejednávanú vec.

Na záver súd prvého stupňa uviedol, že na prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O.s.p. nie
je právny nárok, ale postup podľa uvedeného ustanovenia je čiste na úvahe súdu. Na základe vyššie
uvedeného teda návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty uviedol, že vo veci rozhodol na pojednávaní
konanom dňa 24.11.2014 v neprítomnosti účastníkov konania. Pokiaľ ide o žalobcu, ten už v rámci ním
opakovaného scénara dňa 21.11.2014 o 17:54 hod. zaslal súdu podanie, ktorým žiadal pojednávanie
odročiť z dôvodu účasti na pojednávaniach nariadených senátom 4C Okresného súdu Žiar nad Hronom.
Svoju žiadosť o odročenie pojednávaniach však nepodporil preukázaním predvolania na pojednávanie
na OS Žiar nad Hronom, ani tým kedy mu také predvolanie doručené bolo a prečo žiada o odročenie
pojednávaní na OS Prešov až dňa 21.11.2014, keď mu predvolanie bolo doručené dňa 26.09.2014.

Súd prvého stupňa mal za to, že právny zástupca žalobcu sa dopustil klamstva, keďže procesný súd
telefonicky v senáte 4C Okresného súdu Žiar nad Hronom ako aj formou elektronickej komunikácie zistil,
že tento sa pojednávaní pred ním nezúčastňuje, ale dňa 20.11.2014 požiadal o zrušenie pojednávania
z dôvodu podania ústavnej sťažnosti.

Právny zástupca žalobcu svojim postupom maril právo odporcu na prejednanie veci v primeranej lehote
a hrubo sťažoval postup konania tým, že sa snažil bez relevantného dôvodu dosiahnuť odročenie
pojednávania, keďže v určitých prípadoch je na to dôvodom aj kolízia pojednávaní. Previnenie právneho
zástupcu je o to závažnejšie, že tak robil v priamom úmysle hrubým klamaním súdu. Súd prvého stupňa

mu za uvedené konania vzhľadom na úmysel právneho zástupcu uložil poriadkovú pokutu v maximálnej
výške 820 eur (§ 53 ods. 1 O.s.p.).

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že v merite veci sa rozhodlo na základe a s
použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a
po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.,
pretože svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,
ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,
že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal
za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.

Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, bol súd povinný pred samotným
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.

Vo vzťahu k výroku o uložení poriadkovej pokuty uviedol, že žalobca nemohol sťažiť postup súdu.
Predložil a označil všetky dôkazy, ktoré je potrebné vykonať v konaní. Jeho fyzická účasť na pojednávaní
nie je potrebná a súd mohol prejednať vec aj bez jeho účasti, ak ospravedlneniu neúčasti nevyhovel.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania, o zamietnutí žaloby a o trovách konania nie je dôvodné a rozsudok vo výroku o
uložení poriadkovej pokuty je potrebné zrušiť.

Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne (retroaktívne) vychádzal z ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno
usúdiť na vznik nesprávne úradného postupu v podobe prieťahov v konaní. Argumentácia súdu prvého
stupňa je zrejmá z odôvodnenia jeho rozhodnutia, pričom sa netýka ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 ale v znení účinnom ku dňu podania návrhu. Preto tento
odvolací dôvod odvolací súd považoval za nedôvodný.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Iba ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pritom táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica alebo rozhodnutie rozhodcovských súdov.

Z uvedeného teda vyplýva, že zákonná 15-dňová lehota je určená na poverenie exekútora, a to iba v
prípadoch, ak exekučným titulom okrem iného, nie je rozhodcovský rozsudok.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný
súd nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Vzhľadom na uvedené je dôležité uviesť, že ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných
podmienkach alebo odstrániteľný nedostatok, ktorý aj po úkonoch exekútora, prípadne exekučného súdu
zostal neodstránený, príslušný súd (§ 45 Exekučného poriadku) žiadosť o vydanie poverenia zamietne a
nadväzne na to zastaví exekučné konanie. Ako bolo vyššie uvedené, 15-dňová lehota na vyporiadanie sa
súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých
exekučným titulom je okrem iných rozhodcovský rozsudok. Dôvodom ustanovenia tejto výnimky, ktorá
bola do zákona zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje sa i na exekučné konania začaté pred
účinnosťou zákona č. 144/2010 Z. z., je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie (napr. zmluva
zakladajúca hmotnoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným, rozhodcovská zmluva alebo doložka).

Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na Okresnom
súde Humenné sp. zn. 22Er/30/2011 žiadne zákonné lehoty porušené neboli, a teda nie je naplnený
jeden zo základných predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým je nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Už len nesplnenie
tohto predpokladu je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Zákonnými predpokladmi vzniku
nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. sú existencia nesprávneho
úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ak
chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť žalovaného daná nie je.

Všetky úkony exekučného súdu smerovali k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia a boli vykonávané v súlade s Exekučným poriadkom. Exekučný súd sa postupom vo vyššie
uvedenej exekučnej veci nedopustil nesprávneho úradného postupu a neporušil právo žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Odvolací súd sa preto z uvedených dôvodov stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý správne
vyhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných podmienok na priznanie mu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy.

K námietke žalobcu ohľadne znaleckého posudku o výške škody odvolací súd uvádza, že v konaní nebol
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu (základ nároku), preto má odvolací súd za to, že
znaleckým posudkom o výške škody sa ani nebolo potrebné zaoberať. Z uvedených dôvodov námietku
žalobcu považuje za nedôvodnú.

Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania, o zamietnutí žaloby a o trovách konania za vecne správne, a preto
rozsudok v týchto výrokoch postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi žalobcu
vo výške 820 Eur, k tomuto odvolací súd uvádza:

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 24.11.2014
o 14:30 hod.. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 26.9.2014.
Dňa 21.11.2014 bolo súdu zo strany právneho zástupcu žalobcu doručené podanie, ktorým žiadal súd
prvého stupňa o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania na iný vhodný
termín z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej veci žalobcu voči žalovanej
vedenej pred Okresným súdom Žiar nad Hronom, spisová kancelária 4C dňa 24.11.2014 v čase od 08:00
hod., pričom klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Zároveň požiadal,
aby sa v jeho neprítomnosti nekonalo. V zmysle zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.11.2014 súd prvého
stupňa pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

Podľa § 53 ods. 1 O.s.p. tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto
hrubo sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a
svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neuposlúchne príkaz súdu,
alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd uloží uznesením poriadkovú pokutu
až do výšky 820 eur.

Uloženie poriadkovej pokuty je krajným opatrením, ktoré sa ukladá tam, kde iné, miernejšie prostriedky
neviedli k náprave. V danom prípade sa súd prvého stupňa o využitie iných miernejších prostriedkov
nápravy ani nepokúsil. Už samotné prejednanie veci (ktoré žalobca žiadal odročiť) svedčí o tom, že
sudca nevidel zákonný dôvod na odročenie pojednávania a predstavuje určitú sankciu za to, že žalobca
nepreukázal dôvody odročenia a naviac, že netvrdil pravdu, že sa pojednávania na Okresnom súde
Žiar nad Hronom zúčastní. Na nápravu stavu a správania sa žalobcu postačuje to, že sa jeho snaha
o odročenie zo strany súdu neakceptovala. Postup súdu prvého stupňa pri uložení poriadkovej pokuty
bol neprimeraný už aj s poukazom na to, že v predmetnej veci sa žalobca skôr takto nesprával,
pričom jeho správanie nebolo takého charakteru, že pri rešpektovaní § 119 O.s.p. by súd sám nemohol
zabrániť prípadným hrozbám odročenia pojednávania. Preto sa postup súdu prvého stupňa javí byť po
vyhodnotení týchto okolností vo vzťahu k § 53 O.s.p. ako neprimeraný, neefektívny a nehospodárny.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o uložení poriadkovej pokuty
podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.

Napadnutým uznesením zo dňa 22.12.2014, č.k. 9C 54/2014-68 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie, ktorý
je 20 Eur (položka č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Má za to, že v prílohe
zákona č. 71/1992 Zb. nie je jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania.
Žiadala napadnuté uznesenie zrušiť.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214
O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené.

Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „poplatkového zákona“) oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, došlo k novele zákona o súdnych poplatkov, pričom bolo
vypustené s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa
vecného oslobodenia vzťahujúceho sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu poplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z..

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20 Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového zákona, položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co
530/2013-97 zo dňa 30.4.2014).

So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnej žalovanej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.