Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243279
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112243279.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: I. J., bytom V.,
B. XX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
13C/446/2012-156 zo dňa 27.05.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „ súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Určuje,žerozhodcovskádoložkanachádzajúcasavčastiXV.bod3Všeobecnýchpoistnýchpodmienok
pre poistenie zjednávané Prvou Československou poisťovňou Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007, ktoré
sú súčasťou poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, zo dňa 28. 04. 2008, taktiež nachádzajúcu sa
v osobitných zmluvných dojednaniach čísla 01/2007 v poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX, ktoré
sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou Československou

poisťovňou Rapid, a. s. zo dňa 21. 05. 2007, je neplatná. Zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný
Arbitrážnym súdom Košice so sídlom Košice, Ulica Alžbetina 41, pod sp. zn. 2 C 2099/2012 zo dňa
19. 01. 2012. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 406,85 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu
navrhovateľky“.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa

uzatvorila s Prvou československou poisťovňou RAPID poistnú zmluvu dňa 28. 04. 2008. Zmluva bola
uzatvorená so sprostredkovateľom. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté
dojednanie o rozhodcovskom konaní, obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. V závere všeobecných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo 01/2007 dojednaná
rozhodcovská doložka vo forme samostatnej tabuľky s uvedením textu: „Poistník a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku

akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných
podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku koniec úvodzoviek“.Z výsluchu žalovanej mal za preukázané, že neboli vysvetlené dojednania týkajúce sa rozhodcovskej
doložky.

3. Na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve bol žalovanej dňa 20.11.2012
doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 Košice, ktorý bolo vydaný
dňa 19.01.2012.

4. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva medzi účastníkmi, ktorá

bola uzatvorená je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Prijal názor, podľa ktorého dojednanie o rozhodcovskej doložke
nebolo individuálne dojednané. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012 v obdobnej právnej veci. Najvyšší súd vyslovil názor, že takto dojednaná
rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S

uvedenou argumentáciou Najvyššieho súdu v citovanom rozsudku sa stotožnil. Rozhodcovská doložka
dojednaná v poistnej zmluve medzi účastníkmi konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §
53 ods. 4 OZ. Táto doložka nebola dojednaná individuálne, ale už podpisom zmluvy a teda je neplatná,
preto súd určil neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 6 písm.r/ a § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. V súlade s § 40 ods. 1 písm.c/ zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zrušil

rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Právo žalobkyne podať žalobu vyplýva z § ... ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Účelom
ustanovenia § 40 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní je umožniť súdny prieskum rozhodcovských
rozsudkovnazákladezákonnýchdôvodov.Tietodôvodybolinaplnenéajvprejednávanejvecianeplatná
je rozhodcovská doložka. V súlade so zákonom bol zrušený vydaný rozhodcovský rozsudok.

5. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, ktorý v mene
žalovaného dojednával poistnú zmluvu a mal za to, že na preukázanie skutkového stavu to nebolo
nevyhnutné, keďže rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú a na preukázanie neplatnosti
postačovali predložené listinné dôkazy.ň

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu) a
úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia priznal úspešnej žalobkyni vo výške 406,80 Eur. Nepriznal
právnemu zástupcovi odmenu za poradu s klientom a za vyjadrenie zo dňa 28. 12. 2013, pretože nešlo

o podanie vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo
všetkých jeho výrokoch ako predčasný a nepreskúmateľný a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedol, že súd neobjasnil skutkový stav a vec nesprávne

právne posúdil. Poukázal na skutočnosť a to na záznam sprostredkovateľa poistenia pani Heleny
Tlumačovej o požiadavkách a potrebách klienta kedy bola aj poistná zmluva medzi účastníkmi uzavretá.
Prvostupňový súd sa týmto dôkazom nezaoberal, vôbec ho nevyhodnotil ani v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia s dopadom na zistenie skutkového stavu. Takýto postup súdu považuje za nevysvetliteľný a
rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Súd podnet žalovaného na vykonanie výsluchu tohto svedka

neakceptoval a svoj postup neodôvodnil. Rovnako tak súd nezdôvodnil skutočnosť, že žalobkyňa
nevyužila opravný prostriedok v rozhodcovskom konaní a teda rozhodcovský rozsudok nenadobudol
právoplatnosť. V odvolaní ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku o
pokračovaní konania v merite sporu by mu bol s konečnou platnosťou upretý prístup k spravodlivosti na
uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy.. Tento právny stav zvýhodňuje žalobkyňu,

pretože žalovaný by už nemal právny nástroj na vymáhaní inak oprávnenej pohľadávky od žalobcu.
Napáda všetky výroky, vrátane výroku o trovách konania, ktorý výrok je nepriamo spojený s 1. a 2.
napadnutým výrokom, pretože v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní, stratí
aj výrok o trovách svoje opodstatnenie, pretože úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom
rozhodnutí vo veci samej s poukazom na znenie § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaný

považuje za nesprávny skutkový a právny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola medzi
účastníkmipoistnéhovzťahuindividuálnedojednaná.Preukázalvkonaní,žerozhodcovskádoložkabola
zvýraznená v závere VPP z 21. 05. 2007 a pokiaľ by sa žalobca nerozhodol tieto osobitné zmluvné
dojednania podpísať, nedošlo by k platnému individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Zkoncipovanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým vysvetlená žalobkyni ďalším nezávislým
subjektom, ďalej bola doložená podpisom oboch strán, a teda bola jednoznačne individuálne dojednaná.
Sprostredkovateľom poistenia bola blízka príbuzná osoba žalobkyne, a preto súd nemôže z tohto

dôvodiť, že táto osoba konala na neprospech žalobkyne a tým, že by ju neoboznámila so všetkými
skutočnosťami, právami ako aj povinnosťami a inými zmluvnými dojednaniami, vrátane rozhodcovskej
doložky. Súd prvého stupňa nesprávne ustálil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.
Žalobca mal dve možnosti podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku
alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý.

Je nesprávny záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá v časti XV. VPP. Ani z doteraz
zisteného skutkovému stavu preto je nesprávny záver, že rozhodcovská doložka bola dojednaná už
podpisom poistnej zmluvy. Pokiaľ by súd dostatočne vyhodnotil existujúce dôkazy, mohol by dospieť
k opačnému záveru, že rozhodcovská doložka sa nachádza v osobitných zmluvných dojednaniach
číslo 1/2007 a až jej prijatím, t.j. následne platí poistný vzťah aj ustanovenia článku XV VPP.
Odvolateľ ďalej poukázal na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle

ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Okrem iného je možné
očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa právnych predpisov a že ich budú
správne vykladať a aplikovať. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v
Prešove JUDr. Petrovi Strakovi.

8. K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že súd sa oboznámil s listinným dôkazom a to so záznamom sprostredkovateľa poistenia zo
dňa 26. 04. 2008. Poukázala na to, že je vecou súdu a na zvážení ktoré dôkazy vykoná. Zastáva názor,
že súd postupoval správne, pretože daný dôkazne nepreukazoval skutočnosti tvrdené žalovaným a to,

že žalobkyňa bola náležite vyrozumená o rozhodcovskej doložke. V záujme hospodárnosti konania súd
nevykonávalvýsluchnavrhovanéhosvedka. Otom,ženevyužilažalobkyňariadnyopravnýprostriedokv
konaní rozhodcovskomuviedol,žespotrebiteľjeprepodaniežalobyviazanýskutočnosťouspočívajúcou
v plynutí lehoty 10 dní odo dňa doručenia a nie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Má za to, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 C.s.p. a contrario) a ) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodne. V dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne
správneho rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné

posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe ktorého
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne rozhodol. Jeho skutkové zistenia súdu zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

13. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd udáva. Odvolateľ namieta nesprávny skutkový
a právny záver súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná
účastníkmi zmluvného vzťahu. V posudzovanej právnej veci je nesporné, že strany sporu uzavreli
poistnú zmluvu 28.04.2008, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a

žalobkyňa bola spotrebiteľom, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Spornou
otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá
je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, ako aj na samostatnej listine (osobitné dojednania č. 1/2007)
podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, je podmienkou individuálne dojednanou ak nie či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len o O.z.), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O z, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O z, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

16. V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta O z, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou,
nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a taktiež nachádzajúcej sa v osobitných zmluvných dojednaniach č.
01/2007, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok pre dohodnuté poistenie. Rozsudkom
rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2099/2012 zo dňa 19. 01. 2012 jej

bola uložená povinnosť zaplatiť sumu žalovanému .....Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
- Eur. Tento rozsudok jej bol doručený. Súd prvej inštancie zistil, že príslušnosť rozhodcovského
súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. VPP podmienok, aby všetky
spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné
dojednanie tvoriace súčasť VPP. Žalobkyňa vo výpovedi poukazovala, že poistné podmienky neboli

riadne vysvetlené. Nevedela o uzatvorení rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná
ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník, a preto došlo k zhoršeniu jej postavenia
ako spotrebiteľky, keďže ide o nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Na základe takto
dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 vydaný rozhodcovskýrozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2099/2012. Smernica Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých
klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh

neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami
až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou
vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola
vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004.

18. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly.
Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať
najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

19. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho
výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu
nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo

okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

20. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba

v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

22. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže

(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/2/2014). Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovaného

prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil
samostatné - osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007, ktoré v bode II.2 formuluje vôľu
účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky. Ani takto formulovaná časť
všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.

Odvolací súd poukazuje na judikatúru NS SR Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013 a konštatuje, že časť
záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi
účastníkmi, ktorá je označená ako osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007 nemajú charakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou všeobecných
poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, čo vylučuje prijatý záver o osobitne

dojednanej zmluvnej podmienke.

23. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako celok
alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a na jej
obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie

žalovaného, že ide o jej individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.
Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj keď vo forme záznamusprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd nepovažoval za dôkaz,
ktorý by potvrdzoval, že navrhovateľka individuálne dojednala rozhodcovskú doložku. Odvolací súd
sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi žalobkyňou a

žalovaným.

24. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní namieta, že žalobkyňa nevyužila riadny opravný prostriedok
voči rozhodcovskému rozsudku arbitrážneho súdu. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona
číslo 244 - k/2002 Z.z. je zrejmé, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote tridsiatich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkmi rozhodcovského konania,
ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa v súlade s týmto zákonným
ustanovením a v zákone stanovenej lehote podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ
žalovaný namietal, že súd opomenul uviesť v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku aj samostatný
výrok o pokračovaní v ďalšom konaní, aj túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V
súvislosti s tým odkazuje na ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého, ak súd zruší

rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa ust. § 40 písm. a) a c) pokračuje v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Práva odporcu v súvislosti s týmto
ustanovením zákona neboli porušené, pretože aj keď súd prvého stupňa svojím rozhodnutím zrušil
rozsudok rozhodcovského súdu a do výroku súd neuviedol pokračovanie v ďalšom konaní, z ust. § 43
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. povinnosť pokračovať v konaní mu vyplýva priamo zo zákona.

25. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z rozsudku je možné vyvodiť

záver o tom, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal a jeho právne odôvodnenie
je dostačujúce.

26. Na základe podaného dovolania žalobcu bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením
č.k. 2Cdo/85/2016-283 zo dňa 20.12.2016 zrušený rozsudok odvolacieho súdu z 27.05.2014 sp.zn.

21Co/168/2013 v spojení s opravným uznesením z 11.02.2016 sp.zn. 21Co/168/2013 a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie. V súlade s názorom dovolacieho súdu odvolací súd zaslal žalovanému
vyjadrenie žalobkyne (č.l. 291). Žalovaný sa k nemu nevyjadril.

27. Žalovaný podal návrh na prerušenie konania v predmetnej veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

(účinného v čase podania návrhu) s poukazom na to, že obdržal nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky spisová značka II: ÚS 499/2012 2 zo dňa 10. 07. 2013, ktorým Ústavný súd konštatoval
porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces a to postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod spisovou značkou 2Cdo/5/2012. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušené je

takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod spisovou značkou 6Cdo/1/2012. Uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka II. ÚS-382/2013 Ústavný súd SR prijal na ďalšie
konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life a. s. prijatie ústavnej sťažnosti týkajúci sa tohto
uznesenia odvolateľ mal za to, že v konaní pred ústavným súdom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre toto súdne konanie, a preto navrhuje prerušenie konania.

28. Odvolací súd mal za to, že jeho návrh nie je dôvodný. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu
prerušiť konanie z dôvodu, že pred Ústavným súdom SR prebieha konanie, resp. sa má rozhodnúť o
sťažnosti proti uzneseniu NS SR. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 5/2012, ktoré
bolo nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 499/2012-47 zrušené, išlo o inú skutkovú situáciu ako

v prejednávanej veci. Odvolací súd podotýka, že Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS
382/2013-82 zo dňa 30. 09. 2014 konštatoval, že: „ Základné práva obchodnej spoločnosti Rapid
life životná poisťovňa, a. s., podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE

171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1 CoE 418/2011 z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012
z 22. novembra 2012 porušené neboli.“29. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
rozsahu 100 % voči žalovanému vo výške o ktorej rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 262
ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 393 ods. 2 C.s.p. § 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).