Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210308
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614210308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej,
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobkyne: maloletá A. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XXX/X, XXX XX U. O., zastúpenej zákonnou zástupkyňou B. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Z. XXX/X, XXX XX U. O., proti žalovanej: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXX/X, XXX XX U. O., o zaplatenie bolestného, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 7C/287/2014-61 zo dňa 28.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/287/2014-61 zo dňa 28. 09. 2016 p
o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že žalovanej sa náhrada trov
konania nepriznáva.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 16.12.2014,
doplnenou podaním zo dňa 27.01.2015, sa pôvodná žalobkyňa, B. G., domáhala voči žalovanej
vyplatenia 692,20 Eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 09.10.2014 do zaplatenia,
právnym dôvodom úhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V žalobe uviedla, že
je zákonným zástupcom maloletej A. G.. Voči žalovanej sa domáha žalovaného nároku ako voči
zákonnému zástupcovi maloletej G. A.. Dňa 08.10.2014 na Základnej škole v Okoličnom bola A. G. zbitá

v šatni na telesnej výchove G. A., v dôsledku čoho musela byť ošetrená dňa 09.10.2014 u obvodného
lekára, ktorý maloletú odoslal na chirurgické a neurologické ošetrenie. MUDr. M. G. bolo
konštatované pohmoždenie a odierky tváre, hematómy, pohmoždenie hrudníka, pohmoždenie krčnej
chrbtice, ktoré bolo ohodnotené na bolestné 40 bodov. V dôsledku útoku bola maloletá od 09.10.
2014 do 14.10.2014 v domácom liečení a následne boli potrebné kontroly u neurológa.
Celkovo trvalo liečenie A. G. do 28.11.2014. Napadnutie bolo nahlásené na Okresnom riaditeľstve PZ
v Liptovskom Mikuláši, kde doposiaľ pokračuje vyšetrovanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 17.03.2015, uviedla, že jej dcéru
napadla maloletá A. G. cez hodinu, strčila ju do steny a pritlačila ju tak, že sa nemohla brániť. Pred
budovou pri hrabaní lístia A. G. chytila za plecia a vulgárne nadávala G. A.. Pri prezliekaní
na hodinu telesnej výchovy sa V. Z. prihovorila A. G., ktorá ju začala slovne urážať a
napadla ju. V. Z. sa bránila a urobila jej škrabanec na krku, hrudi a pri nose. Hneď nato prišla do šatne
učiteľka telesnej výchovy. G. A. sa A. G. v šatni ani nedotkla. Keď sa cvičilo von, G. A. videla, ako sa A.

G. bije s O. N.. G. A. bola neprávom obvinená zo šikany a fyzického napadnutia. Uvedenú skutočnosť
jej potvrdila aj triedna učiteľka R. Z.. V čase, keď mala byť A. G. v domácom liečení, a to na
druhý deň po incidente, bola videná spolužiačkami ako sa vozí na bicykli.4. V písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu k žalobe, doručenom súdu dňa 20.04.2015, pôvodná
žalobkyňa B. G. uviedla, že na G. A. po opakovanom fyzickom a slovnom napadnutí bolo
podanéoznámenienaObvodnéoddeleniePZvLiptovskomMikuláši,kdebolamenovanáuznanávinnou

z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Nie je pravda, že by A. G. krivo vypovedala na
OR PZ v Liptovskom Mikuláši. Tvrdenia, uvedené vo vyjadrení k žalobe označila za
nepravdivé. Svedkovia, uvádzaní vo vyjadrení k žalobe, a to U. A., V. C., V. Z. a O. N., sa spoločne
s G. A. pravidelne podieľali na fyzickom aj slovnom napádaní A. G.. G. A. zamkla šatňu, v ktorej sa
preobliekali na telesnú výchovu. Po opakovanom šikanovaní, fyzickom a slovnom napadnutí

pritlačila k stene A. G., začala ju fyzicky napádať tak, že ju búchala o stenu, päsťou jej udrela do hlavy,
dala jej facku a poškriabala ju na tvári, nose a hrudi. Potom pristúpila k dcére V. Z., ktorá v
útoku pokračovala. A. G. G. A., ani jej kamarátky slovne neurážala. Pred školou pokračoval v útoku na
jej dcéru O. N., ktorú ju búchal o múr školy. Nie je pravdivým ani tvrdenie, že jej dcéra sa vozila deň po
útoku na bicykli, keďže nebola schopná ani chodiť do školy.
5. Uznesením č.k. 7C/287/2014-48 zo dňa 24.06.2016 okresný súd pripustil, aby pôvodná žalobkyňa

B. G. z konania vystúpila a na jej miesto vstúpila maloletá A. G..
6. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že B. G. podala oznámenie o
priestupku dňa 16.12.2014, v ktorom uviedla, že jej dcéra A. G. navštevovala 8. A. triedu na ZŠ v
Okoličnom v Liptovskom Mikuláši, kde bola opakovane šikanovaná spolužiakmi. Dňa 08.10.2014 ju
napadla G. A.. Stalo sa to v dievčenskej šatni, v dopoludňajších hodinách, keď sa dcéra prezliekala na

hodinu telesnej výchovy. Spolužiačky zamkli dvere do šatne a G. A. dcéru napadla tak, že ju udrela do
oblasti tváre, hrudníka a krčnej chrbtice. Keď po útoku začala dcéra plakať a kričať, otvorili dvere
šatne a dcéra išla za učiteľkou telesnej výchovy. Dňa 09.10.2014 išla matka s dcérou na ošetrenie
k obvodnej lekárke a následne na chirurgiu a neurológiu. Zranenia, spôsobené dcére, si vyžiadali 6 dní
domáceho liečenia a následné vyšetrenia na neurológii. Obvyklý spôsob života bol obmedzený

v tom, že dcéra mala bolesti chrbtice. G. A. v zázname o podaní vysvetlenia dňa 14.02.2015 uviedla,
že dňa 08.10.2014 v dievčenskej šatni na Základnej škole v Okoličnom V. Z. povedala A. G., že sa má
ukľudniť. Následne A. G. napadla V. Z., chcela jej dať facku, strčila do nej. Počas konfliktu boli na šatni
zamknuté dvere, nakoľko sa zamykajú vždy. A. G. do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 25.01.2015
uviedla, že dňa 08.10.2014 sa prezliekala v dievčenskej šatni na hodinu telesnej výchovy,

kde zamkli dvere, nakoľko tieto sa zamykajú vždy. Sadla si na lavičku pri dverách a G. A.
jej dala facku, asi ľavou rukou, potom pokračovala v útoku, asi dvakrát do nej strčila, pričom si buchla
tylo hlavy o dosku na stene a udrela si chrbát. Následne niekto odomkol dvere a všetci vyšli vonku.
Spôsobené zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, na ktoré išla dňa 09.10.2014 k obvodnej lekárke,
následne na chirurgiu a neurológiu. M. G. do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 08.02.2015

uviedla, že konflikt sa začal 08.10.2014 v dievčenskej šatni na ZŠ v Okoličnom v
dopoludňajších hodinách, kde sa A. G. a G. A. navzájom hádali a urážali, spolužiačky sa zastali G. A.,
A. G. skočila do Staronovej, začala do nej strkať, začali sa biť a následne prišla učiteľka.
Nepamätala si, že by niekto zamykal šatňu. W. N. do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 08.02.2015
uviedla, že dňa 08.10.2014 pri prezliekaní na hodinu telesnej výchovy v dievčenskej šatni mala A. G.

slovnú potýčku s G. A.. Spolužiačky sa G. A. zastali. Zdalo sa jej, že A. G. začala prvá bitku, začali
sa klbčiť, ťahať za ruky a A. G. roztrhala Z. Z. tričko. Nepamätala si, že by niekto zamykal šatňu. V. Z.
do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 06.02.2015 uviedla, že dňa 08.10.2014 pri prezliekaní sa na
hodinu telesnej výchovy v dievčenskej šatni ZŠ v Okoličnom, prebiehala slovná hádka medzi
A.G. aG.A.,ktorésanavzájomurážalianadávalisi.A.G.napadlaG.A.,schmatlajurukami,začali

sa klbčiť. Potom A. G. začala nadávať na jej rodinu a fyzicky na ňu útočiť, tak, že sa na ňu vrhala rukami
a telom, začala ju škrabať a ona sa bránila a dala jej v sebaobrane facku na tvár. A. G. chytila amok,
ziapala, ťahala sa za tričko a vykrikovala nezmysly. Počas konfliktu boli dvere do šatne zatvorené. U. G.
do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 06.02.2015 uviedla, že konflikt sa začal na hodine angličtiny
dňa 08.10.2014 a vyvrcholil v dievčenskej šatni v doobedňajších hodinách, kde sa A. G. s

G. A. stále urážali. Potom prišli spolužiačky, ktoré sú kamarátky G. A., a ktoré ju slovne bránili, fyzicky
sa napádali, strkali sa do seba, dávali si facky. M. W. do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 06.02.2015
uviedla, že konflikt dňa 08.10.2014 vyvrcholil v dievčenskej šatni, kde A. G. pokračovala v slovných
urážkach na G. A., ktorá sa slovne bránila. Potom A. G. začala do A. strkať rukami, spolužiačky začali A.
brániť tak, že G. od A. odtrhávali a dávali preč, pričom G. spravili škrabance na krku a v okolí nosa. U. S.

do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 06.02.2015 uviedla, že konflikt dňa 08.10.2014 začal na hodine
angličtiny medzi G. A. a A. G. a vyvrcholil v dievčenskej šatni, kde sa G. hádala s A., ktorá sa
slovne bránila. Potom spolužiačky začali A. brániť, a následne A. G. asi strčila do G. A., začali sa medzi
sebou naťahovať. V. C. do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 11.02.2015 uviedla, že A. G. nikdyfyzicky nenapadla. Konflikt sa začal dňa 08.10.2014 v dievčenskej šatni, kde sa A. G. a G. A. navzájom
hádali a urážali. G. A. sa zastali, A. G. skočila do Z. tak, že začala do nej strkať, potom sa začali biť. U. A.
do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 11.02.2015 uviedla, že A. G. nikdy fyzicky nenapadla.

Konflikt sa začal v dievčenskej šatni 08.10.2014, kde sa A. G. a G. A. navzájom hádali a urážali. Zastali
sa G. A., A. G. skočila do Z., začala ju strkať a potom sa začali biť rukami. S. S. do záznamu o podaní
vysvetlenia zo dňa 14.02.2015 uviedla, že pred hodinou telesnej výchovy dňa 08.10.2014 dala kľúče od
dievčenskej šatne žiačkam, ktoré sa zvyknú pri prezliekaní zamykať. Zo šatne bolo počuť krik, a preto
zakričala na dievčatá, aby otvorili. Dievčatá následne dvere otvorili a išli na hodinu telesnej výchovy na

školské ihrisko. Počas hodiny jej A. G. povedala, že mala nezhody so spolužiačkami v šatni, aj
počas vyučovania, pričom ostatní žiaci uviedli, že hádku začala ona. V písomnom vyjadrení riaditeľky
ZŠ Okoličné Liptovský Mikuláš zo dňa 11.02.2015 bolo uvedené, že A. G. prestúpila na školu v školskom
roku 2011/2012 zo Základnej školy J. Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Dňa 09.10.2014 prišla
do riaditeľne školy jej matka, v sprievode maloletej, ohlásiť fyzické napadnutie dňa 08.10.2014. Boli im
ukázané škrabance na tele maloletej, ktoré jej údajne dňa 08.10.2014 v šatni telocvične spôsobili G. A.,

O. N. a V. Z.. V písomnom vyjadrení Mgr. R. Z., triednej učiteľky A. G., bolo uvedené, že dňa 08.10.2014
počas celého vyučovania A. G. vyvolávala konflikty so spolužiakmi vulgárnym vyjadrovaním sa o ich
rodičoch. Konflikty boli riešené priamo na vyučovacích hodinách slovným dohovorom.
7. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa 07.04.2015 odložil
priestupkovú vec G. A., nakoľko v čase spáchania priestupku nedovŕšila 15. rok veku.

8. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia,
vystavenom dňa 10.12.2014 MUDr. M. G., chirurgom, žalobkyňa utrpela dňa 08.10.2014 pohmoždenie a
odierky tváre, hematómy, pohmoždenie hrudníka a pohmoždenie krčnej chrbtice, pričom vytrpená bolesť
bola ohodnotená na 40 bodov. Začiatok liečenia bol 09.10.2014 a ukončenie liečenia 28.11.2014. Podľa
výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, žalobkyňa bola ošetrená u MUDr. L. S., všeobecného

lekára pre deti a dorast, dňa 09.10.2014 z dôvodu zbitia 8 Rómami rukami, ktorí ju mali
hádzať o múr. Udávala bolesti hlavy, na hrudníku boli drobné hematómy. Dňa 09.10.2014 bola žalobkyňa
vyšetrená u MUDr. M. G., chirurga, dňa 10.10.2014 u MUDr. M. A., neurológa.
9. Vychádzajúc z ust. § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 a § 444 Občianskeho zákonníka citovaných v
napadnutom uznesení okresný súd podanú žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko nemal preukázanú

pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v konaní. Podľa ustálenej judikatúry, vecnou legitimáciou sa
rozumie stav, vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná), a druhá strana sporu (žalovaný) je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že osoba, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti

(žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej sa žalobca konaní domáha. Ak je v konaní
preukázané, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu bez ďalšieho
zamietne. Žalobkyňa sa domáhala žalovaného nároku právnym dôvodom náhrady škody spôsobenej na
zdraví, a to vo výške bolestného za bolesť, ktorú vytrpela pri tvrdenom napadnutí dňa 08.10.2014
dcérou žalovanej, G. A.. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala voči žalovanej ako zákonnej

zástupkyni G. A.. Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko-právna úprava zodpovednosti
za škodu vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa
predpokladá). Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok zo zodpovednosti za škodu, ktorá jej mala byť

spôsobená maloletou osobou (G. A.). Podľa § 422 Občianskeho zákonníka, maloletý zodpovedá za
škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Spoločne a
nerozdielne s ním zodpovedá ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Pokiaľ ten, kto spôsobí
škodu, pre maloletosť nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá
za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že osobami,

ktoré sú povinné vykonávať dohľad nad maloletými, sú osoby, ktorým uvedenú povinnosť ukladá zákon,
úradné rozhodnutie alebo iná právna skutočnosť. V zásade sú takýmito osobami rodičia maloletých
detí. Okrem rodičov sú však subjektmi zodpovednosti aj právnické osoby, ktoré sú povinné vykonávať
prechodne dohľad nad maloletými deťmi, a to počas doby, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú v ich
starostlivosti. Uvedenými právnickými osobami sú predovšetkým školy, materské školy, jasle, internáty,

školské zariadenia. Aj v súlade s ustanovením § 152 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.
o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov sú školy a školské zariadenia pri
výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní
služieb povinné zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov. Keďže v konaní bolo preukázané, žeku škode na zdraví žalobkyne došlo v čase školského vyučovania, v základnej škole, ktorej bola žiačkou,
v čase vzniku škody na zdraví žalobkyne bola osobou povinnou vykonávať dohľad nad maloletou G. A.
škola. Nakoľko v čase vzniku škody žalovaná ako rodič G. A. nebola osobou povinnou vykonávať nad

svojou dcérou dohľad, nebola pasívne vecne legitimovanou v konaní.
10. Prvoinštančný súd tiež rozhodol že ďalšie, stranami sporu navrhnuté dôkazy, a to výsluchom
svedkov O. M., R. Z., V. C., V. Z., O. N. a G. A., nevykoná, nakoľko vykonávanie uvedených
dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby,
ktorým bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v konaní.

11. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že konštatoval, že žalovanej,
ktorá mala vo veci úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá vo veci úspech
nemala. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom
svojej zákonnej zástupkyne, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie

konanie.
13. Zopakovala svoje tvrdenia uvedené v priebehu prvoinštančného konania a konštatovala, že výpoveď
svedkov V. Z., O. N., U. A., V. C., sa nezakladajú na pravde, sú klamlivé, pretože práve oni pomáhali
G. A. k fyzickému napadnutiu jej dcéry A. G.. Na spomínaných svedkov bolo tiež podávané oznámenie
na OR PZ V Liptovskom Mikuláši, že pomáhali G. A. na opakovanom fyzickom napadnutí dcéry A.

G.. Odvolateľka tiež označila výpoveď triednej učiteľky R. Z. za nepravdivú, keďže matka maloletej
žalobkyne za ňou pravidelne chodila, aby riešila problém so šikanou dcéry v triede. Triedna učiteľka
opakovane prisľúbila matke žalobkyne, že sa všetko napraví a upokojí a dcéra nebude viac fyzicky
napádaná G. A. spolu s jej kamarátmi. Triedna učiteľka sa nikdy nezmienila, že dcéra A. G. vyvoláva
konflikt v triede, práve naopak, stále ju chválila, že pomáha niektorým spolužiakom, reprezentuje školu

a so správaním nemá žiaden problém. Triedna učiteľka sa skôr vyjadrila v tom smere, že dcéra je
utiahnutá. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že maloletá A. G. dostávala pochvaly od triednej učiteľky R.
Z., čo môže žalobkyňa súdu predložiť. Triedna učiteľka R. Z. podala na OR PZ v Liptovskom Mikuláši
krivú výpoveď. Rovnako nie je pravdivým tvrdenie, že maloletú A. G. videli po fyzickom napadnutí ako
sa bicykluje. Všetky tieto výpovede označila odvolateľka za nepravdivé. Matka G. A. bola

opakovane volaná do riaditeľne ZŠ v Okoličnom na konfrontáciu za tým účelom, aby v budúcnosti bolo
zabránené fyzickému napádaniu A. G., no tá sa nikdy nedostavila na určený dátum stretnutia s triednou
učiteľkou a riaditeľkou ZŠ v Okoličnom. Pokiaľ by matka G. A. - V. Y. venovala pozornosť tomu, že jej
dcéra G. A. opakovane so svojimi kamarátmi fyzicky napáda maloletú žalobkyňu, nemuselo
dôjsť k opakovaným fyzickým napádaniam A. G.. Matka G. A. však celú situáciu ignorovala a priam vo

svojej dcére takéto správanie podporovala. Neraz sama na ulici slovne urážala a ponižovala A. G.. V.
Y. mohla zabrániť opakovanému fyzickému incidentu, keďže o celej situácii vedela a bola predvolaná aj
na OR PZ v Liptovskom Mikuláši. Boli jej tiež odobraté na tri mesiace rodinné prídavky od ÚPSVaR v
Liptovskom Mikuláši. V. Y. tejto situácii nevenovala pozornosť, práve naopak, ignorovala ju a preto nesie
zodpovednosť za svoju dcéru G. A., ktorá opakovane fyzicky napáda mal. A. G..

14. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej, ako aj v závislom výroku o
trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobkyne uvedené v jeho opravnom prostriedku a po
ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.18. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakovala
svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so

skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),

ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1

CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným
súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobkyne nemožno vyhovieť a ku svojim
záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

20. Krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v
spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala svojho nároku na

bolestné proti žalovanej titulom náhrady škody spôsobenej na zdraví za bolesť, ktorú vytrpela pri
tvrdenom napadnutí dňa 08.10.2014 dcérou žalovanej G. A.. Žalobkyňa sa žalobou domáhala svojho
nároku voči žalovanej ako zákonnej zástupkyni (matke) G. A.. Tak ako správne konštatoval okresný
súd, predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka sú porušenie povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a škodou a zavinenie, keď občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z
prezumpcie nedbanlivostného zavinenia, tzn. že nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá. Žalobkyňa
v konaní uplatnila nárok zo zodpovednosti za škodu, ktorá jej mala byť spôsobená dcérou žalovanej
maloletou G. A.. Okresný súd správne uzavrel, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že osobami, ktoré
sú povinné vykonávať dohľad nad maloletými v zmysle ust. § 422 Občianskeho zákonníka, sú osoby,

ktorým uvedenú povinnosť ukladá zákon, úradné rozhodnutie alebo iná právna skutočnosť. Nepochybne
v zásade sú takýmito osobami rodičia maloletých detí. Okrem rodičov sú však subjektmi zodpovednosti
aj právnické osoby, ktoré sú povinné vykonávať prechodne dohľad nad maloletými deťmi, a to
počas doby, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú v ich starostlivosti. Správne konštatoval okresný súd, že
zust.§152písm.c)zákonač.245/2008 Z.z.ovýchoveavzdelávaní(školskýzákon)vzneníneskorších

predpisov vyplýva, že školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo
súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné zaistiť bezpečnosť a ochranu
zdravia detí a žiakov. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že ku škode na zdraví
A. G. došlo počas školského vyučovania (pred hodinou telesnej výchovy) v Základnej škole v Okoličnom,
ktorú navštevovala. V čase vzniku škody na zdraví žalobkyne bola osobou povinnou vykonávať dohľad

nad maloletou G. A. škola, a nie jej matka.

22. Na to, aby sa niekto stal stranou v spore, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí

od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

23. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľomtoho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide
naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 46/2008).

24. Nepochybne najčastejším dôvodom vykonávania dohľadu je výkon rodičovských práv a povinností
vyplývajúcich z právnej úpravy zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení. Povinnosť vykonávať
dohľad nad maloletými deťmi majú však aj iné osoby, ak im táto povinnosť vyplýva z iných zákonných

ustanovení. Povinnosť školy a školských zariadení pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach
priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb zaistiť bezpečnosť a
ochranu zdravia detí a žiakov vyplýva priamo z ust. § 152 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a
vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov. Keďže k napadnutiu žalobkyne G. A.,(dcérou
žalovanej), došlo v čase školského vyučovania, žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v spore.
Žalovaná ako zákonný zástupca maloletej G. A. nebola totiž v tom čase povinná vykonávať nad ňou

náležitý dohľad. Okresný súd preto postupoval správne, keď žalobu bez ďalšieho zamietol.

25. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nevykonaní dôkazov súdom prvej inštancie výsluchom svedkov
O. M., R. Z., V. C., V. Z., O. N. a G. A. odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci konania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185

ods.1CSP),aniestránsporu.Navyšeprizistenomskutkovomstaveazávereoabsenciipasívnejvecnej
legitimácii žalovanej v spore by bolo vykonanie týchto dôkazov v rozpore s princípom hospodárnosti
konania.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo

veci samej ako vecne správny potvrdil a nezaoberal sa už ďalšou argumentáciou žalobkyne uvedenou
v jej opravnom prostriedku. Absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v spore je totiž primárnym
dôvodom prečo žaloba žalobkyne nemôže obstáť a súd ju v takom prípade bez ďalšieho dokazovania
zamietne.

27. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
zákonnému ustanoveniu v ňom citovanému (§ 255 ods. 1 CSP) a vzniknutej procesnej situácii.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v

spojenís§255ods.1CSPa§396ods.1CSPtak,žežalovanejakoúspešnejprocesnejstranenepriznal
nárok na ich náhradu.
29. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý
súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o

nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení
sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj
§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak

taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)