Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/563/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205057
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514205057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

PetraTutkaaJUDr.AdrianyMurínovejvsporežalobcu:EOSKSISlovenskos.r.o.,sosídlomvBratislave,
Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843, proti žalovanému X. V., W.. XX.XX.XXXX, F. W. V. XX, M..Č..
W. W. Y., A. I. R.. T. H., A. I. L.Ú. V. - I., o zaplatenie 333,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 28.04.2015 č.k. 10C/147/2014-73 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 20,85 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,85 eur od 20.03.2011 do zaplatenia a to do 3

dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok p o t v r d z u j e.

Stranám sporu n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 62,55 eur spolu
s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok od 21.03.2011 do 20.06.2011 v celkovej výške 0,93 eur, a
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 62,55 eur od 21.06.2011 až do zaplatenia a to do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 333,60 eur spolu
s príslušným úrokom z omeškania. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia o tom, že
žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti splatiť v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok úver,
ktorý mu poskytla právna predchodkyňa žalobcu a to Slovenská sporiteľňa a.s..

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovaným dňa
12.07.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej mu poskytla úver vo výške
22.000,- Sk. t.j. 730,27 eur pri úrokovej sadzbe 17,70 % ročne a RPMN vo výške 25,42 % a žalovaný
sa zaviazal tento úver splatiť v 59 mesačných splátkach po 628,- Sk. t.j. 20,85 eur. Žalovaný však
tieto splátky riadne nesplácal a ku dňu postúpenia pohľadávky terajšiemu žalobcovi dňa 10.12.2009

predstavovaldlhztitulutejtopohľadávkysumu1.632,43eurpozostávajúcizistinyvovýške1.416,89eur,
úroku z omeškania 215,54 eur. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.06.2011
v počte 16 v celkovej výške 333,60 eur. Konštatoval, že zvyšné splátky si žalobca v tomto konaní
neuplatňoval. Z dokazovania uzavrel, že vo veci nebola vyhlásená splatnosť úveru a mal za to, že úversa stal splatným automaticky dňom konečnej splatnosti t.j. 20.06.2011. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že na predmetný vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Na základe toho s poukazom na

ust. § 52 ods. 1 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a v súlade s jeho znením ex offo posudzoval, či
nárok žalobcu uplatnený v konaní nie je premlčaný. Otázku premlčania posudzoval podľa § 101, § 103
a § 112 OZ a dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v konaní uplatnil splátky úveru splatné 21.03.2010 do
20.06.2011, premlčacia doba začala plynúť podľa zročnosti jednotlivých splátok, pričom žalobca svoje

právo domáhať sa ich zaplatenia na súde využil až dňa 13.03.2014 a z dôvodu uplynutia trojročnej
premlčacej doby vyhodnotil nárok žalobcu v časti uplatnených splátok splatných od 20.03.2010 do
20.02.2011 celkovo v sume 271,05 eur spolu s úrokom z omeškania jednotlivých splátok za premlčaný
a v tejto časti žalobu zamietol. Žalobe vyhovel v rozsahu nepremlčaných splátok úveru splatných od
21.03.2011, v počte 3 kusov o celkovej sume 62,55 eur.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho
zamietavom výroku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania.

5. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na vec ustanovenie Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keďže má za to, že na tento prípad bolo potrebné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, teda absolútny obchodno-záväzkový
vzťah, a to bez ohľadu na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Má za to, že z ust. §
392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade

ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku (čo v
tomto konaní preukázané nebolo), premlčacia doba plynie od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové
plnenie samostatne, resp. až do konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k uvedenému s poukazom na
konečnú splatnosť úveru 20.06.2011 a deň podania žaloby 13.03.2014 zastáva názor, že svoje právo
uplatnil pred uplynutím premlčacej doby. Na preukázanie svojich odvolacích dôvodov poukázal na

viacero rozhodnutí súdov SR.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa

prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

9. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné sčasti.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s účinnou procesnou úpravou (O.s.p.) a to
§ 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal dôkazy označené žalobcom na preukázanie svojich tvrdení, vykonané
dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p. a vec aj správne právne posúdil. Za
správne považuje odvolací súd aj postup súdu prvej inštancie pokiaľ tento v súlade s ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ex offo skúmal otázku, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Za

správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, pokiaľ tento otázku premlčania posudzoval
podľa ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka.

11. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že
otázku premlčania jeho nároku bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdna prax sa otázkou posudzovania premlčania nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy už vyporiadala a zaujala názor, že „ust. § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiťnormy obchodného práva sa vzťahu aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014). Najvyšší súd SR v dôvodoch tohto
rozhodnutia uviedol, že „Ak by Najvyšší súd SR zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal
by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť
01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že
od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

12. Odvolací súd zhodujúc sa uvedeným právnym záverom považuje právne posúdenie otázky
premlčania vykonané súdom prvej inštancie, pokiaľ tento otázku premlčania nároku žalobcu posudzoval

podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka za správne. Na správnosti jeho záveru nemení ani
skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Potreba aplikácia Občianskeho zákonníka
na tento vzťah vyplýva zo skutočnosti, že účastníkom tohto úverového vzťahu je žalovaný ako
občan, spotrebiteľ. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu (ohľadne nesprávneho
vyčísľovania sumy, ako aj vyčísľovania počtu splátok, ktoré súd prvej inštancie nepovažoval za

premlčané. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa
13.03.2014, vychádzajúc z trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty, upravenej Občianskym zákonníkom
zo záveru, že premlčané sú všetky nároky, ktoré boli splatné tri roky pred týmto termínom, teda pred
13.03.2011. Žalobca v konaní uplatnil nezaplatené splátky za obdobie od 20.03.2010 do 20.06.2011.
Keďže z obsahu zmluvy vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola vždy k 20. dňu príslušného

mesiaca, dospel odvolací súd k záveru, že aj splátka za mesiac marec 2011 sa stala splatnou
až 20.03.2011 a preto ju nemožno považovať za premlčanú. Vychádzajúc z tohto záveru, neboli
premlčanýmisplátkyzaobdobiemarec,apríl,májajún2011po20,85eur.Celkovotakmožnovyhodnotiť
ako nepremlčaný nárok žalobcu za uvedené 4 splátky v celkovej sume 83,40 eur. Za nesprávny preto
považujeodvolacísúdzáversúduprvejinštancievčasti,vktorejtentozapremlčanúpovažovalajsplátku

za mesiac marec 2011 splatnú 20.03.2011.

13. Na základe týchto dôvodov odvolací súd zmenil zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v
rozsahu sumy 20,85 eur (suma predstavujúca splátku za mesiac marec 2011) a v tejto časti žalobe
vyhovel,vrátanepríslušnéhoúrokuzomeškaniazuvedenejsplátky.Vprevyšujúcomzamietavomvýroku

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.

15. Keďže odvolací súd menil v časti rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v súlade s § 396 ods. 2

C.s.p. bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o celých trovách konania (vrátane trov vzniklých pred súdom
prvej inštancie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní v prevažnej časti úspešný, patrila
by mu náhrada trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Tomuto však v konaní trovy konania nevznikli,
preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).