Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204479
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716204479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o mal. C. A. C., nar. XX. XX. XXXX,
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa
rodičov X. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX U., zast. JUDr. Martinou Mészáros
Bariakovou, advokátkou AK Zvolen, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, a O. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom M. R. XX, XXX XX C., t. č. bytom XXX XX U., M. R. W. XX, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., Žilina, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, v konaní
o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti

rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 5. decembra 2016, č. k.: 6P/9/2016 - 394 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 02. 02. 2017, č. k.: 6P/9/2016-422, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo IV. výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol, p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že:
„Otec X. C., nar. XX. XX. XXXX je oprávnený stretávať sa s mal. C. A. C., nar. XX. XX. XXXX nasledovne:
- každý tretí piatok v mesiaci od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod.
- počas letných prázdnin od pondelka druhého júlového týždňa od 9.00 hod. do nedele tretieho júlového

týždňa do 18.00 hod. - nepretržite 14 po sebe nasledujúcich dní,
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od štvrtka od 18.00 hod. do pondelka do
18.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 26. 12. od 9.00 hod. do 30. 12. do 18.00
hod a každý nepárny kalendárny rok od 26. 12. od 9.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho
roka do 18.00 hod.
Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je oprávnený maloletú v stanovených

dňoch a časoch vyzdvihnúť pred budovou Slovenskej pošty U. - V. a matka je povinná v stanovený deň
a čas po ukončení realizácie styku maloletú od otca prevziať pred budovou Slovenskej pošty U.-V..
Otec X. C., nar. XX. XX. XXXX je oprávnený s maloletou C. A. C., nar. XX. XX. XXXX telefonovať
prostredníctvom telefónu matky každú nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina 37P/119/2013 zo dňa 22. 05. 2014 v časti
úpravy styku.

Žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným podaním zo dňa
18. 5. 2015 domáhal zníženia výživného a úpravy styku s maloletým dieťaťom. Matka maloletého dieťaťas návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, k návrhu na úpravu styku sa súhlasne pripojila s určitými
výhradami.
3. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného došlo k

podstatnej zmene pomerov na strane matky, ako aj na jeho strane, ktoré odôvodňovali zníženie výšky
výživného, ktorým v čase podania návrhu prispieval na výchovu a výživu maloletej dcéry. Uviedol,
že matka maloletej C. je zamestnaná, jej mesačný príjem je určite vyšší ako v čase posledného
rozhodovania súdu o výživnom tak, že podľa jeho názoru aj matka sa musí primeraným spôsobom
podieľať na výžive maloletej C.. Ďalšou podstatnou zmenou pomerov na strane matky je to, že

najstarší syn Radovan Ján Hanko (16 rokov) po ukončení povinnej školskej dochádzky zanechal
ďalšie štúdium a začal príležitostne pracovať, pričom touto svojou činnosťou prinášal do určitej miery
aj vlastným pričinením určité finančné prostriedky v rámci rodinného rozpočtu. V čase posledného
rozhodovania súdu o výške výživného s navrhovanou výškou výživného súhlasil, pretože matka nebola
zamestnaná, poberala len rodičovský príspevok a navyše mala vyživovaciu povinnosť aj k ďalším trom
maloletým deťom, okrem maloletej X. Matka4. Matka maloletej uviedla, že otec dieťaťa sa v predmetnom

kalendárnom roku o dieťa zaujímal asi 3-krát a to v období zimných sviatkov, veľkonočných sviatkov
a krátko pred prvým pojednávaním. Potvrdila, že skutočne od mája 2015 do septembra 2015 bola
zamestnankyňou spoločnosti Q. s. r. o., s priemerným mesačným zárobkom cca 565,- Eur. V októbri
2015 zamestnaná nebola, no od novembra 2015 sa opäť zamestnala a to na dobu určitú od 04. 11.
2015 do 30. 04. 2016 v spoločnosti J. P. so sídlom v Z.. Na otázku sudcu uviedla, že jej príjem bol vo

výške minimálnej mzdy cca 360,-Eur. Od februára 2016 do 30. 04. 2016 bola práceneschopná, pričom v
máji 2016 dostala od sociálnej poisťovni sumu 465,- Eur. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasila,
pričom jej syn R. je síce 16-ročný, ale chodí na U. priemyslovku. Zdôraznila, že dieťaťom zostáva až do
dovŕšenia 18-teho roku svojho veku, takže zo zákona má nárok na vyživovaciu povinnosť tak zo strany
otca, ako aj matky.

5. Po vykonanom dokazovaní mal súd za spornú len výšku výživného. Dospel k záveru, že návrh na
zníženie výživného zo sumy 130,- Eur na sumu 80,- Eur nie je dôvodný, pretože výška priemerného
mesačného zárobku otca maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom (rozsudok
Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 5. 2014, č. k.:37P/119/2013) predstavovala sumu 430,- Eur. Priemerný
zárobok otca za rok 2015 bol 388,17 Eur, ale za obdobie od januára do septembra 2016 predstavoval

výšku 630,70 Eur, čo je takmer o jednu tretinu viac, ako otec maloletého dieťaťa zarábal v čase
posledného rozhodovania o výške výživného. Pokiaľ otec maloletého uviedol, že okrem iného sa podieľa
na úhrade dlhov vzniknutých za existencie manželstva s matkou maloletej, takéto finančné platby
nepredchádzajú platbám výživného a ide o prednostnú platbu, pretože maloleté dieťa je v zásade vždy
odkázanénastarostlivosťzostranysvojichrodičov(vprípadeaknejdeonáhradnúosobnústarostlivosť),

toto nie je schopné si zadovážiť vlastným pričinením finančné prostriedky slúžiace mu na obživu, a
uspokojenie základných životných, zdravotných či vzdelávacích potrieb. Ohľadom úpravy styku otca s
maloletou rozhodol v súlade s návrhom otca.
6. Okresný súd dňa 02. 02. 2017 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým určil splatnosť výživného pre maloletú
na 20. deň kalendárneho mesiaca, čím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22.

mája 2014, 37 P/119/2013 v časti dátumu splatnosti výživného. Poukázal na § 225 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ (otec), a to proti IV. Výroku, ktorým súd zamietol jeho návrh
na zníženie výživného. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP.
Poukázal na § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Trval na tom, že u neho došlo k zníženiu mesačného príjmu.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že za obdobie od januára do septembra 2016 jeho

priemerný mesačný zárobok predstavoval 630,70 EUR. Nevzal do úvahy, že jeho zamestnávateľ z tohto
príjmu vykonáva ešte exekučné zrážky, reálne mu je vyplácaná mzda 390 EUR mesačne. Pri poslednom
rozhodovaní o výživnom jeho príjem bol vo výške 430 EUR mesačne, v súčasnosti sa jeho príjem
pohybuje vo výške 390 EUR, čo je pokles približne o 40 EUR mesačne. Je síce pravda, že príjem vo
výške 390 EUR mesačne prestavuje jeho príjem po vykonaní exekučných zrážok, je toho názoru, že

súd mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť práve túto skutočnosť, nakoľko aj v tomto prípade je potrebné
dôsledne aplikovať citované ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že maloleté dieťa sa má podieľať
na životnej úrovni rodičov. S vykonávaním vysokých exekučných zrážok z jeho mesačnej mzdy, t. j. vo
výške 240 EUR mesačne sa jeho príjem a jeho životná úroveň prudko znížili, a to do tej miery, že zo
svojho čistého mesačného príjmu dokáže po úhrade výživného vo výške 130 EUR mesačne uhradiť už

len niektoré svoje základné životné potreby.
8. Poukázal na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa jeho názoru exekučnézrážky z jeho mzdy, ktoré vykonáva jeho zamestnávateľ, nie je možné považovať za výdavok v
zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods. 5, a teda nie je možné ho považovať za nie nevyhnutný
výdavok, nakoľko nedokáže reálne ovplyvniť to, aby mu z jeho mzdy táto zarážka vykonávaná nebola.

Z tohto dôvodu súd pochybil, keď pri výpočte jeho priemerného mesačného príjmu nezohľadnil nútene
vykonávanú exekučnú zrážku z jeho mzdy. Podotkol, že čím viac sa snaží pracovať, aby svoj príjem
zvýšil, tým vyššiu exekučnú zrážku z jeho mzdy mu jeho zamestnávateľ vykonáva, teda reálne nie je
schopný ovplyvniť zvýšenie svojho príjmu.
9. Aj za situácie, keby s matkou maloletej žili v spoločnej domácnosti a jeho situácia by bola rovnaká,

t. j. boli by mu z jeho príjmu vykonávané takéto vysoké exekučné zrážky, ich dcéra by sa rovnako ako
oni musela uskromniť a všetkým členom domácnosti by sa rovnako znížila životná úroveň. Zníženie
výživného na sumu, ktorú navrhuje, t. j. 80 EUR mesačne, by v žiadnom prípade nebola ohrozená
výchova a výživa maloletej C., pričom poukázal na to, že rovnako matka sa musí na výchove a výžive
dcéry podieľať aj finančne podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
10. Maloletá nenavštevuje žiadnu mimoškolskú aktivitu, ktorú by musela v dôsledku zníženia výživného

zanechať, maloletej matka ani doteraz nedopriala žiadne kultúrne vyžitie, ktorého by sa musela dcéra
kvôli zníženiu výživného vzdávať. Maloletá sa taktiež nestravuje v školskej jedálni.
11. Vyslovil podozrenie, že matka ním primerané výživné určené na výživu maloletej C., ktorá je
jeho dcérou, využíva na výživu svojich dvoch starších detí, na ktoré ich otec neprispieva žiadnym
výživným. Toto usudzuje práve z dôvodu, že maloletá aj napriek tomu, že jej prispieva vysokým

výživným, nemá žiadne mimoškolské aktivity, žiadne kultúrne vyžitie, nestravuje sa v školskej jedálni,
k nemu často chodieva oblečená v staršom, mnohokrát ošúchanom oblečení a zničenej obuvi, je
oblečená neprimerane počasiu. Z tohto dôvodu je nútený maloletej s finančnou pomocou jeho priateľky
zabezpečovať pri realizácii styku s ňou aj vhodné oblečenie a obuv. Na Vianoce jej zakúpili sadu
nových rysovacích pomôcok na vyučovanie. Podľa jeho názoru toto všetko by mala zabezpečiť matka

z výživného, ktoré poskytuje.
12. Špecifikáciu výdavkov na maloletú, ktorú predložila matka, považuje za fiktívnu a účelovo
nadhodnotenú, nakoľko matka tieto výdavky ničím nepreukázala. Pokiaľ by matka mala mať rovnako
vysoké výdavky na každé zo svojich detí, len na ich výživu a výchovu by potrebovala 1.200 EUR
mesačne. Špecifikáciu výdavkov považuje za neaktuálnou. Preto pokiaľ by súd vyhovel jeho návrhu,

radšej bude maloletej oblečenie a obuv zabezpečovať podľa jej potrieb, aby mal istotu, že má všetko,
čo potrebuje.
13. Poukázal na podstatnú zmenu pomerov na strane matky maloletej. Pri poslednom rozhodovaní o
výživnom v máji 2014 bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Tento
v rozhodnom období bol vo výške 200 EUR mesačne. Momentálne je matka zamestnaná, podľa jej

tvrdenia dlhodobo práceneschopná, avšak s príjmom 420 EUR mesačne titulom nemocenskej dávky, ale
opäť len na základe jej tvrdenia. Pokiaľ porovná jej aktuálne majetkové pomery s majetkovými pomermi
pri poslednom rozhodovaní o výživnom, u matky došlo k zvýšeniu jej príjmu o 220 EUR mesačne, pričom
okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil. Súd sa nevysporiadal s majetkovými pomermi na strane
matky, a to aj napriek tomu, že na jej strane došlo k zvýšeniu príjmu od posledného rozhodovania súdu

o výživnom a teda aj k podstatnej zmene pomerov na jej strane. Nesúhlasil s odôvodnením súdu, že je
potrebné prihliadať na to, že matka má okrem maloletej XX. ešte ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, pričom
deficit finančných prostriedkov pri výchove a výžive dvoch najstarších detí, na ktoré ich otec neprispieva,
jej pomáha vykryť buď je rodina, blízki alebo terajší partner.
14. Podotkol, že aj matka má k maloletej vyživovaciu povinnosť a rovnako nielen osobnou

starostlivosťou, ale finančne sa na výžive dcéry musí podieľať, a to bez ohľadu na to, že jej na výživu jej
dvoch starších detí nie je poskytované výživné od ich otca a ani náhradné výživné od štátu, o ktorého
poberanie sa matka žiadnym relevantným spôsobom neuchádzala. Pokiaľ matka tvrdí, že maloletej
poskytuje celodennú osobnú starostlivosť, k tomu uviedol, že maloletá C. už nie je vo veku, kedy by
potrebovala celodennú osobnú starostlivosť od matky, ako sa to vyžaduje pri dieťati v útlom veku. Matka

nijako nepreukázala, že by nebola schopná pracovať a dosahovať príjem, z ktorého by aj ona bola
schopná finančne sa podieľať na výžive maloletej dcéry. Pokiaľ by sa aj ona podieľala vo výške 80 EUR
mesačne na výžive dcéry, v žiadnom prípade by nebola ohrozená výživa maloletej.
15. K odvolaniu navrhovateľa (otca) sa písomne vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že s jeho tvrdeniami
nesúhlasí. Podľa jej názoru nedošlo k takej zmene pomerov u povinného, oprávnenej ani na jej strane,

aby to odôvodňovalo zníženie výživného. Podľa jej názoru príjem otca sa od posledného rozhodovania
súdu neznížil, práve naopak, tak, ako uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, sa zvýšil.
Jeho príjem bol pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu 430 EUR. Terajší príjem je 630,70 EUR,
teda jeho príjem sa zvýšil o 200 EUR oproti poslednému rozhodovaniu súdu. Argumentácia ohľadomexekučných zrážok zo mzdy neobstojí, argumentácia ohľadom výdavkov, ktoré deklaroval rovnako
neobstojí, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov.
16. Exekučné zrážky vykonávané zo mzdy otca je možné považovať za výdavok podľa § 62 ods. 5

Zákona o rodine, nie je možné ich považovať za nevyhnutný výdavok. Je pravdou, že otec vykonávanie
týchto zrážok nevie ovplyvniť, ale pri vzniku záväzkov, ktoré im predchádzali, si musel byť vedomý, že
má maloleté dieťa, voči ktorému má zákonnú povinnosť vyživovať ho.
17. Tvrdenie, že otcom navrhovaná výška výživného by pokryla výdavky maloletého dieťaťa, nie je
pravdivé. Deťom sa snaží zabezpečiť všetko, čo potrebujú, ako matka sa finančne podieľa na výžive

dcéry a rovnako sa podieľa aj tým, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o ňu.
18.Uviedla,žedcéramáužskoro11rokov,zčohovyplýva,žejejvýdavkysastálezvyšujú.Tvrdenieotca
ohľadom podozrenia na to, že výživné na maloletú C. využíva na výživu svojich ďalších starších detí, sú
klamstvom. Ani jeden z dôvodov uvádzaných otcom nie je dôvodný na to, aby si otec myslel, že výživné
neinvestuje do C.. Tvrdenie, že chodí v staršom, ošúchanom oblečení, zničenej obuvi neobstoja, pretože
tieto tvrdenia ničím nepreukazuje. Zdôraznila, že otec sa s maloletou pol roka nestretával, pretože pre

ňu neprišiel, tesne pred pojednávaniami vo veci zníženia výživného bol s maloletou na stretnutí 5×, čo
vypovedáovtom,žemujejsituácianemôžebyťjasnáaurčitenevieposúdiť,čopotrebujeanepotrebuje.
To, že otec zakúpil k Vianociam dcére sadu rysovacích pomôcok, je podľa jej názoru normálne.
19. Pokiaľ rozoberá výdavky na maloletú, všetky, ktoré vypísal, boli bez poplatku na bývanie. Výška
výživného130EURjeadekvátnavekuapotrebámmaloletej.Tvrdeniaozmenejejmajetkovýchpomerov

sú nerozhodné v tomto konaní. Malo by sa prihliadať na zmeny osoby oprávnenej a povinnej. Pri
poslednom určovaní výživného poberala rodičovský príspevok vo výške cca 220 EUR, teraz jej príjem
(nemocenská) dosahuje 420 EUR. Podľa jej názoru určite jej príjmové pomery súd skúmal.
20. Súd zobral do úvahy pri zmene výživného a posudzovaní aj to, že má okrem maloletej ešte 3
vyživovacie povinnosti a otec maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Výživné na jej 2 staršie deti

nie je predmetom tohto konania.
21. Pokiaľ sa otec bráni vykonávanými exekučnými zrážkami, týmto by sa mohla brániť aj ona, nakoľko aj
jej vykonávajú niekoľko zrážok, rovnako exekučných z príjmu. Je si vedomá toho, že toto nie sú výdavky,
ktoré sa posudzujú v rámci vyživovacej povinnosti. Navyše otec zaplatil exekučné zrážky, následne si
ich uplatnil voči nej na Okresnom súde Žilina v konaní sp. zn. 27 C/307/2015, kde bola zaviazaná na

úhradu sumy 150 EUR mesačne otcovi maloletej, v tomto smere sa jej situácia zmenila. Z tohto dôvodu
žiadala rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
22. K vyjadreniu matky sa vyjadril navrhovateľ (otec) podaním zo dňa 27. februára 2017. Uviedol,
že suma, ktorú si nárokoval voči matke v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27
C/307/2015, prestavuje jej podiel na ich spoločných dlhoch, ktoré on v minulosti uhradil v plnej výške

veriteľom alebo mu ich veritelia vyzrážali z jeho mzdy, nejde o exekučné zrážky z jeho mzdy, ktoré on
uvádzal ako svoj výdavok v tomto konaní. Okresný súd Žilina zaviazal matku zaplatiť mu sumu 5.473,46
EURspríslušenstvomvpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške150EURaždoúplnéhozaplatenia.
Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa21.1.2017.Doterazmumatkanezaplatila
ani len prvú splátku.

23. Poukázal aj na to, že ústne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nepremietlo do jeho
písomného vyhotovenia, súd po vyhlásení rozsudku a v rámci ústneho odôvodnenia uviedol, že jeho
návrh na zníženie výživného zamietol aj z dôvodu, že matku Okresný súd Žilina zaviazal na splácanie
dlhu voči nemu splátkami vo výške 150 EUR mesačne, z ktorého dôvodu mu predsa výška výživného,
ktoré platí (130 EUR mesačne), nemôže byť na ujmu, preto tu nie je dôvod na zníženie výživného. Matka

si svoju povinnosť neplní, teda nedošlo k naplneniu tohto súdom ústne prezentovaného dôvodu, pre
ktorý jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
24. V čase rozhodovania súdu u neho došlo k zvýšeniu príjmu, avšak to len vďaka práci nadčas, ktorú
vykonával, aby dokázal vyžiť a nadčasmi si zarobiť práve na tú časť mzdy, ktorá mu chýbala v dôsledku
exekučných zrážok zo mzdy. On je kvôli zrážkam zo mzdy nútený zaplatiť ich dlhy aj za matku.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne
a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Námietky uvedené v odvolanínepovažoval za dôvodné. Otec odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v
§ 365 ods. 1 s poukazom na písmená d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
28. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolania v bode 27 a porovnaním obsahu odvolania je zrejmé, že

otec v odvolaní poukázal všeobecne na odvolacie dôvody, avšak jeho argumentácia v odvolaní plne
nekorešponduje s citovanými ustanoveniami vyššie uvedenými. Zvlášť odkaz na písmeno g) nie je z
obsahu odvolania dostatočne poznateľné, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o
sporové konanie. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnej miere vykonal potrebné
dokazovanie na zistenie skutkového stavu a zistenie relevantných skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie
súdu smerodajné. Z rozhodnutia súdu je nepochybné, že došlo k podstatnej zmene pomerov, a to

na strane otca, pretože v čase posledného rozhodovania bol jeho príjem 388,17 EUR, teraz je to
630,70 EUR. Teda zmena pomerov nenastala tak, ako to otec tvrdil, že došlo k poklesu jeho príjmu
odôvodňujúceho zníženie jeho povinnosti platiť výživné na sumu 80 EUR. Súd náležite vysvetlil, ako
sa vyporiadal s námietkou otca vo vzťahu k úhrade dlhov vzniknutých za existencie manželstva (bod
22 odôvodnenia rozhodnutia). Súd správne prihliadol na skutočnosť, že matka má aj ďalšie vyživovacie

povinnosti k svojim ďalším deťom, pričom navrhovateľ má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal.
C.. V odvolaní navrhovateľ podceňuje podstatu a zmysel osobnej starostlivosti matky o maloletú C.,
ktorou vyvažuje svoju povinnosť finančne sa podieľať na jej výžive. Pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti zákon súdu priamo prikazuje prihliadať na skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákon o rodine), čo zohľadnil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

Osobná starostlivosť je v tomto prípade rovná finančným plneniam, keďže rodič, ktorý do domácnosti
neprispieva príjmami z vlastnej zárobkovej činnosti, môže na druhej strane zabezpečovať fungovanie
rodiny a spoločnej domácnosti svojou prácou, a to tým, že zveľaďuje rodinné prostredie, zabezpečuje
starostlivosť na uspokojovanie potrieb členov rodiny. Toto platí v prípade, ak spolu rodičia dieťaťa žijú a
aksatátoskutočnosťpreukáže.Podielosobnejstarostlivosti,naktorýsúdprirozhodovaníprihliada,jena

úvahusúduazávisínajmäodschopnosti,možnostiamajetkovýchpomerovpovinného,odveku,potreby
čizdravotnéhostavudieťaťa.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy
(IV ÚS 489/2011 - 13). Súd prvej inštancie mal preukázanú osobnú starostlivosť matky o maloletú,
taktiež jej príjem. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade rozhodujúcim kritériom nie sú majetkové

pomery matky maloletej, pretože súd posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej
osoby - navrhovateľa. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Námietka navrhovateľa v tomto smere nie je dôvodná.
29. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o potreby oprávneného, teda maloletej C., súd prihliada na jej

vek,zdravotnýstav,ekonomické,sociálne,kultúrneprostredieazázemie.Vyživovaciapovinnosťrodičov
slúži najmä na uspokojenie odôvodnených hmotných potrieb, ako bytovej otázky, ošatenie, stravovania,
pričom výživné musí pokryť aj ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú podstatné vzhľadom na výchovu a
vývoj dieťaťa, ako vzdelanie, kultúrne športové vyžitie, príprava na budúce povolanie, a pod.
30. Taktiež je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle

ktorého súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V zmysle citovaného
ustanovenia súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých sa
vychádzalo pri určovaní pôvodnej výšky výživného. Súd prvej inštancie mal preukázané, že nedošlo k
zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, práve naopak, došlo k zvýšeniu príjmov
povinnej osoby - navrhovateľa. Citovanému ustanoveniu zodpovedá aj ustanovenie § 121 Civilného

mimosporového poriadku, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Je nepochybné,
že naposledy o výživnom bolo rozhodované v roku 2014, v súčasnosti maloleté dieťa je teda staršie,
vzhľadom na dosiahnutý vek dochádza k zvýšeniu jeho potrieb.

31. Podstatnou námietkou navrhovateľa bolo, že jeho skutočný príjem je iný, ako bol zistený v
konaní, pričom poukázal na zrážky vykonávané zamestnávateľom. Okresný súd túto skutočnosť riadne
vyhodnotil. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vyživovacie povinnosti majú prednosť pred inými
povinnosťami, ktorá skutočnosť sa zohľadňuje aj pri vykonávaní zrážok, pretože prednostne trebazabezpečiť výživu maloletých detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná
povinnosť a v zmysle tohto ustanovenia má plnenie tejto povinnosti prednosť pred uspokojovaním
vlastných potrieb rodiča. To znamená, že až potom, ako rodič zabezpečí výživu svojho dieťaťa, má právo

využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Pri určovaní vyživovacej
povinnosti súdom tento povinne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
teda nie jeho výdavky. Prvoinštančný súd teda nepochybil, keď exekučné zrážky navrhovateľa
nepovažoval za rozhodujúce pri určení výživného, hoci reálne existujú. Odvolací súd podotýka, že v
prípade exekúcie na výživné tieto ostatné zrážky nemajú prednosť. Zákon teda aj vo vykonávacom

konaní chráni záujmy maloletého dieťaťa, pričom ďalšie zrážky sa podľa možnosti nevykonajú, alebo
sa vykonajú neskôr.
32. Tvrdenie otca v nedostatočnom oblečení žiadnym spôsobom nepreukázal, pokiaľ by tomu aj tak
bolo, vzhľadom na sociálnu a materiálnu situáciu rodiny maloletej C. a výšku poskytovaného výživného,
ako aj skromné pomery života počas manželstva, ako otec tvrdil, by tomu mohli zodpovedať. Z ničoho
však nevyplynulo, že by o maloletú nebolo riadne postarané. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že

náklady na výživu nie sú len tie, ktoré podpísal otec, ale sú to aj náklady na bývanie, kde patria ceny
energií, dane, poplatky za odpad a pod., ktoré je nie sú malou položkou v rodinnom rozpočte.
33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).