Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202784
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216202784.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Friendly

Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, v konaní zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom Ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: A. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom V., o zaplatenie 408,94 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 350,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- € od 16.1.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 71,18 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2016 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 408,94 € (titulom istiny sumu 350,- €, titulom odplaty sumu 3,94 € a titulom náhrady skutočne
vynaložených nákladov sumu 55,- €). Taktiež si uplatnil na zaplatenie príslušenstvo pohľadávky - úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 353,94 € od 16.1.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzavrel dňa 29.12.2014 Rámcovú zmluvu o

poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých bol žalovanému poskytnutý krátkodobý,
bezúčelový,bezúročnýúvervovýške350,-€.Žalovanýsazaviazalžalobcovititulomposkytnutéhoúveru
uhradiť sumu 353,94 €, ktorá suma pozostáva z poskytnutého úveru vo výške 350,- € a odplaty za
poskytnutie úveru vo výške 3,94 € do 14.1.2015. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 14.1.2015.
Keďže žalovaný tento úver nezaplatil, zároveň si uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 408,94 € odo dňa nasledujúce po splatnosti úveru. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka a čl. IV. Bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatnil i náhradu skutočne vynaložených nákladov vo
výške 55,- €. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov
právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci vydal dňa 21.7.2016 platobný rozkaz č.k. 14C/79/2016-19, ktorý však pre nemožnosť
jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného uznesením č.k. 14C/79/2016-31 zo dňa 9.9.2016 zrušil v
celom rozsahu.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď
po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise, a to výpisom z obchodného registra žalobcu,rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
výpisom z účtu, upomienkou, urgenciou, výzvou ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca je obchodná spoločnosť s predmetom činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov a
poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

5. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 29.12.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Dňa 29.12.2014 strany sporu uzavreli

Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe týchto zmlúv žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 350,- € a to prevodom na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver vrátiť
do 14.1.2015 v celkovej výške 353,94 €. RPMN bola medzi účastníkmi konania dohodnutá vo výške
29,1 % a priemerná RPMN vo výške 391 %. Odplata za poskytnutie úveru predstavovala sumu 3,94 €.
Nakoľko žalovaný žalobcovi dlžnú sumu vo výške 353,94 € v lehote do 14.1.2015 neuhradil, žalobca
dňa 21.1.2015 vypracoval upomienku, dňa 28.1.2015 urgenciu a dňa 11.2.2015 poslednú výzvu, ktorými

písomnými podaniami vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a stanovil mu lehotu na splnenie si
svojej zmluvnej povinnosti. Žalovaný na podania žalobcu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Preto si
žalobca uplatnil na zaplatenie i sumu 55,- € predstavujúcu náklady spojené s vymáhaním upravené v
bode 5 čl. IV. Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb ako aj úrok z omeškania z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti

úveru.

6. žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu
nepopieral.

7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri

nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom nie sú:

- úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
- úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), b), c) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo

poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona
súd vyhovel podanej žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 350,- €, keď vykonaným
dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť žaloby v uvedenej časti žalovanej istiny, ktorá podľa

predloženého výpisu z účtu bola skutočne poukázaná na účet žalovaného v súvislosti s uzavretou
zmluvou. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním, a to
listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 29.12.2014 k uzatvoreniu
bezúročnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky
vo výške 350,- €. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi v dohodnutej lehote. Uzavretý zmluvný vzťah medzi

účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa ustanovení zmluvy o pôžičke a podľa ust. § 657 a § 658
Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie
všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (v
prejednávanie veci peňažných prostriedkov) žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu,
akoajpovinnosťžalovanéhovrátiťvecirovnakéhodruhu.Skutkovétvrdeniežalobcuoprevzatí finančnej

hotovosti vo výške 350,- € žalovaný v priebehu konania nepopieral. Keďže žalobca preukázal splnenie
svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálne poskytol peňažné prostriedky vo
výške 350,- € žalovanému, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky po
uplynutí dohodnutej doby (14.1.2015). Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 350,- €. V časti o zaplatenie odplaty vo výške 3,94 € súd žalobu zamietol ako

nedôvodnú. Súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za
odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej
pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu
za poskytnutie pôžičky. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný žalobca a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru i rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) poplatok za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je
v uvedenej časti absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore
s ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej veci peňažné

prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť
úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi
plnenie nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho
úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže

od začiatku je neplatný. V zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z
obsahu právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, to znamená
uvedené dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní obsahujúcich podstatné
náležitosti zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať uzavretý zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere,

keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné
prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej pôžičke, t. j. podľa tvrdení
žalobcu žalovaný ako dlžník neplatí žiadny úrok. Zmluvný vzťah založený medzi stranami sporu je
spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca ako dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy

nekonal v rámci predmetu podnikania. Okresný súd Komárno sa opakovane zaoberal už v iných konania
iniciovaných žalobcom voči dlžníkom z titulu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, keď tieto zmluvy formulárovej podoby žalobca používa v zmluvných vzťahoch, na základe ktorých
poskytuje pôžičky. Čo sa týka dojednaní uvedených v čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, súd poukazuje
na svoje rozhodnutie vo veciach vedených pod sp. zn. 14C/53/2015, 14C/114/2015, 14C/635/2015,
14C/636/2015, 14C/496/2015, 14C/253/2015, 14C/217/2015, v ktorých konaniach v rozhodnutí vo veci
samej vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v článku IV. bod 5 rámcovej zmluvy oposkytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb v znení:
(" V prípade omeškania Klienta so splátkami Úveru je Klient povinný zaplatiť Veriteľovi skutočne
vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady,

náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy,
ako aj ďalšie náklady vynaložené Veriteľom z dôvodu omeškania Klienta (ďalej len „Náklady“). Tieto
Náklady sú vyrátané nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady vo výške 15 €

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výši ďalších 10 €
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výši ďalších 10 €
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30

€“). Ohľadne neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd odkazuje na rozhodnutia vo veci samej vo
vyššie uvedených konaniach. Keďže ohľadne tejto zmluvnej podmienky bola zo strany tunajšieho súdu
opakovane vyslovená jej neprijateľnosť, čo má za následok neplatnosť tejto zmluvnej podmienky, súd
žalobu v tejto časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 55,- € titulom vynaložených nákladov
zamietol.

9. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu (vo výške poskytnutej pôžičky 350,- €)
vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je
objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť
veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením

o 5 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB. Žalobca si od žalovaného uplatňoval
zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 16.1.2015 do zaplatenia, kedy už žalovaný bol v omeškaní
s plnením dlhu. K tomuto dňu úroková sadzba navýšená o 5 percentuálnych bodov predstavovala 5,05
% ročne. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 350,- € od 16.1.2015 do zaplatenia.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu a
neúspechu strán sporu (žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 85,59 % a neúspech mal v rozsahu
14,41 %). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.