Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313226335
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313226335.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: almon s.r.o., Bajkalská 7/
A, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 185 151, právne zastúpený: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát,
Bratislava, P.O.Box 199, proti žalovanému: VEBEX s.r.o., Wolkrova 1132/15, Bratislava, IČO: 45 471
045,právnezastúpený:Mgr.Mgr.MichalBezák,advokát,KrásnopriTopoľčanoch,Medveďovej1566/20,

Bratislava,ozaplatenie3.937,12Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Galanta zo dňa 10.02.2015 č.k. 26Cb/63/2013-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.02.2015 č.k. 26Cb/63/2013-103 rozhodol tak, že uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu3.937,12eursúrokomzomeškaniavovýške9,5%ročne
od 15.05.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 236,- eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.480,52 eur.

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 536
ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 422 ods. 1, § 562 ods. 1, 2, § 563 ods. 1, § 436 ods. 1, 2, 4 Obchodného
zákonníka.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, žalovaný
pre žalobcu na základe objednávky vykonal dielo a to lakovanie plechov, keď cenu diela si žalovaný
vyúčtoval faktúrou č. 2013030 zo dňa 13.02.2013, ktorú žalobca žalovanému zaplatil, čo nebolo v konaní

sporné. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že po
montáži plechov u objednávateľa vo Viedni sa zistili nedostatky na nátere plechov, na základe čoho
žalobca demontoval a odviezol plechy k žalovanému do Serede s tým, aby ich opätovne prelakoval.
Žalovaný predmetné plechy opätovne prelakoval a odovzdal ich žalobcovi. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že prelakovaním reklamovaných plechov zo strany žalovaného došlo k uznaniu reklamácie vád
diela žalovaným ako dodávateľom. Súd považoval za irelevantnú argumentáciu žalovaného, že žalobca

v súvislosti s reklamáciou vád diela nedodržal zákonný postup stanovený obchodným zákonníkom a to,
že nedefinoval konkrétne vady diela, nešlo o písomnú reklamáciu, nemožnosť vyhodnotenia existencie
vád diela, zodpovednosť zhotoviteľa a absencia žiadaného spôsobu odstránenia vád a to vzhľadom na
faktické konanie žalovaného.
Súd prvej inštancie mal za to, že dielo bolo vykonané v nedostatočnej kvalite v rozpore so zmluvou, čo
uznal žalovaný tým, že reklamované plechy prestriekal, ktoré konanie spočíva v odstránení vád diela.

Poškodenie diela po opakovanom namontovaní plechov sa vyskytlo znovu, na základe čoho žalobca
plechy demontoval a odviezol do Serede žalovanému na reklamáciu, čo žalovaný odmietol a plechysi neprevzal, a preto žalobca dal totožné dielo vykonať tretej osobe, N. Y. -AUTO-KOVO-LAK, ktorý si
za vyhotovenie diela vyúčtoval faktúrou č. 21030356 zo dňa 12.04.2013 cenu diela v sume 1.270,72
eur. Škoda, ktorá vznikla v tejto súvislosti žalobcovi vo výške 3.937,12 eur s DPH, pozostáva zo sumy

1.270,72 eur z titulu vyhotovenia náhradného dielu na náklady žalobcu, demontáž plechov 300,- eur,
technik 130,- eur, prevoz do Serede 196,- eur, prevoz zo Serede 196,- eur, spätná montáž 900,- eur,
opätovná demontáž a montáž plechov 500,- eur, výroba nových 27 kusov plechov 1.058,93 eur bez
DPH, ktorú škodu si uplatnil žalobca voči žalovanému faktúrou č. 5130036 zo dňa 07.05.2013 splatnou
14.05.2013, ktorú žalovaný vrátil žalobcovi.

Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný namietal absenciu dokladu o zaplatení predmetných
faktúr, ktoré podľa žalobcu predstavujú škodu vzniknutú v súvislosti s vadami diela, avšak vzhľadom na
charakter faktúr ako riadneho účtovného dokladu začíslovaného a zahrnutého do účtovníctva, súd ich
považoval za dostatočný dôkaz vo vzťahu k existencii škody.
Súd priznal žalobcovi ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie práva a to za súdny poplatok v sume 236,- eur a trovy právneho zastúpenia

za 6 úkonov právnej služba á 141,09 eur + 6 x režijný paušál a cestovné náhrady v sume 122,38 eur,
náhradu za stratu času v sume 216,72 eur, čo spolu predstavovalo sumu 1.480,52 eur.

3. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov

konania,aleboabyrozsudokzrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.
Žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciakonaniemáinúvadukonania,ktorámohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

4. Odvolateľ uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je prekvapivý, nepredvídateľný, nepresvedčivý,
rozsudok bol vydaný predčasne, je zmätočný a nepreskúmateľný.
Žalovaný namietal nepresvedčivú argumentáciu rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v odôvodnení predmetného rozsudku
nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný (ako zhotoviteľ) dodržal všetky technologické postupy
obsiahnuté v cenovej ponuke ohľadom zhotovenia predmetného diela. Žalovaný len v rámci dobrých
obchodných vzťahov so žalobcom vykonal opätovné prelakovanie predmetného diela a to bez nároku na

odplatu. Vzhľadom na skúsenosti a prax žalovaného, postupoval žalovaný pri zhotovovaní predmetného
diela s odbornou starostlivosťou. Žalovaný nevedel a ani objektívne nemohol vedieť, že daný problém
vznikne. Žalovaný preukázateľne zaslal žalobcovi objednávku, v ktorej obsahu bol špecifikovaný
technologický postup a tento technologicky postup žalobca akceptoval. Žalovaný rozporuje výšku
uplatnenej náhrady škody zo strany žalobcu, ktorú si žalobca voči žalovanému v predmetnom súdnom

konaní uplatnil, nakoľko túto uplatnenú výšku považuje žalovaný za zjavne neprimeranú. V predmetnom
súdnom konaní totiž nebola samotná výška údajne spôsobenej škody ustálená na základe vypracovania
znaleckého posudku zo strany znalca z príslušného znaleckého odboru.
Ak má dielo vady, ktoré vznikli po odovzdaní diela, za tieto vady zodpovedá žalovaný (zhotoviteľ) len ak
boli spôsobené porušením povinnosti žalovaného, keď v takom prípade musí žalobca (objednávateľ)

porušenie povinnosti zo strany (zhotoviteľa) preukázať. Iba vtedy, ak vada diela vznikla v dôsledku toho,
že žalovaný (zhotoviteľ) nedodržal vlastnosti popisované v projekte, na ktoré sa v predmete zmluvy o
dielo poukazovalo, tak až potom platí, že k porušeniu povinnosti žalovaného (zhotoviteľa diela) došlo.
Vždy teda musí ísť o vadu, ku ktorej došlo porušením povinnosti žalovaného (zhotoviteľa) vyplývajúcej
ex contracto alebo ex lege a musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom vady a porušením

povinnosti, čo však v prípade žalovaného zákonným spôsobom preukázané v konaní pred súdom prvej
inštancie nebolo.
Podľa žalovaného nie je pravdou konštatovanie súdu prvej inštancie, „že jednotlivé položky uplatnené
v rámci celkovej škody boli preukázané faktúrami č. 042013 č. 10/2013/03, č. 12/13, ktorých relevanciu
žalovaný nespochybnil, ani sa k ich obsahu žiadnym spôsobom nevyjadril“, keď súd sa touto

skutočnosťou nijako nevysporiadal resp. opomenul vysporiadať. Podľa žalovaného neobstojí ani to,
že súd neustálil výšku údajnej spôsobenej škody, ale naopak, súd vzhľadom na charakter faktúr ako
riadneho účtovného dokladu začíslovaného a zhrnutého do účtovníctva, ich považoval za dostatočný
dôkaz vo vzťahu k existencii škody. Žalovaný faktúry nepovažuje za dostatočný a najmä zákonný dôkazo existencii škody a ani o výške samotnej škody, nakoľko táto nebola v prvostupňovom konaní zákonným
spôsobom ustálená napr. vypracovaním znaleckého posudku zo strany znalca ustanoveného súdom zo
zoznamu znalcov.

Škodousapodľavýkladusúdnejpraxerozumiemajetkováujmapoškodeného,ktorújemožnéobjektívne
vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy súd rovnocenné.
V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetkové ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky

vyplývajú z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu
však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel
na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Škodou na veci sa podľa Obchodného
zákonníka rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to, ž akých
príčin k nim došlo. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Ušlým ziskom
sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu

majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý
chod vecí. Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a
možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada
navrátením do pôvodného stavu) teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného. Na vznik práva
na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho

nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný
súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca
2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť
medzi konaní (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.
Uvedené je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že kto

poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením

právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale
musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka,
ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí

byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. V predmetnej právnej veci však vzťah medzi príčinou
a následkom nebol zákonným spôsobom preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno
zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada „ante hoc, propter
hoc“ (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí
usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého
časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla,
sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť
napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. V predmetnom konaní absentuje zákonné ustálenie
škody ako i zákonné vyčíslenie nároku na náhradu uplatňovanej škody bez dôvodných pochybností o

jeho výške.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste
rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o
trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v

podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie skonštatoval, že dielo
bolo zo strany žalovaného vykonané v nedostatočnej kvalite v rozpore so zmluvou, bez akéhokoľvek
odôvodnenia, ako dospel k takémuto záveru, keď nie je ani zrejmé, na základe čoho posudzoval kvalitu

prác vykonaných žalovaným v zmysle zmluvy o dielo. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
nevyplýva, či boli medzi stranami sporu dohodnuté určité technologické postupy ohľadom zhotovenia
predmetného diela, ako to namietal žalovaný.

9. Žalobca si uplatnil náhradu škody, avšak zodpovednosť za škodu vzniká až dodatočne a je dôsledkom

vadného plnenia, ak medzi vadou a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť.
Zodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancievôbecnevyplýva,kedyaakévadydielažalobcaoznámil
žalovanému a aké nároky z vád diela si žalobca uplatnil voči žalovanému.

10. Nároky z vád diela sa posudzujú primerane podľa ustanovení upravujúcich kúpnu zmluvu, keď

Obchodný zákonník rozlišuje, či ide o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom
(§ 345 ods. 2) alebo porušením zmluvy nepodstatným spôsobom (§ 346 a 437). Jednotlivými nárokmi
z vád diela pri podstatnom porušení zmluvy sú: a) dodanie náhradného diela (ak je to možné),
dodanie chýbajúcej časti diela, odstránenie právnych vád, b) pri odstrániteľných vadách oprava vád
diela, c) primeraná zľava z ceny, d) odstúpenie od zmluvy (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Podľa primeraného použitia § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi z vád diela
objednávateľovi patrí, len ak ju oznámi zhotoviteľovi vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez
zbytočného odkladu po tomto oznámení. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka ak voľba nároku
nie je oznámená zhotoviteľovi včas (vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení), má objednávateľ nároky z vád ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Uplatnený

nárok nemôže objednávateľ meniť bez súhlasu zhotoviteľa. Ak zhotoviteľ neodstráni vytknuté vady
diela v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže
objednávateľ odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z ceny diela. Pri vadách diela
spôsobených nepodstatným porušením zmluvy objednávateľovi vzniká nárok na a) opravu vád diela
alebo doplnenie chýbajúcej časti diela a nárok na b) zľavu z ceny (§ 437 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Pre rozlišovanie podstatného a nepodstatného porušenia je rozhodujúce, či zhotoviteľ v čase uzavretia
zmluvy vedel alebo v tomto čase s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z
okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, mohol rozumne predvídať, že druhá strana nebude mať
záujem na plnení zhotoviteľa pri takomto porušení zmluvy. Ak nie sú kritériá podstatného porušenia
zmluvy splnené, ide o nepodstatné porušenie. V pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy

nie je podstatné (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka).

11. Súd prvej inštancie neuviedol, či išlo o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným
spôsobom alebo porušením zmluvy nepodstatným spôsobom, keď len citoval ust. § 436 ods.1
Obchodného zákonníka ako nároky z vád diela pri podstatnom porušení zmluvy a to bez akéhokoľvek

odôvodnenia.

12. Odvolací súd sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že faktúru ako
riadny účtovný doklad začíslovaný a zhrnutý do účtovníctva, je možné považovať za dostatočný dôkaz
vo vzťahu k existencii a výške škody.

13. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.Predpokladmi vzniku práva na náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia sú porušenie právnej
povinnosti(vtomtoprípadezáväzkuzozmluvy),vznikškody,príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnej
povinnosti a vznikom škody. Náhrada škody v Obchodnom zákonníku je postavená na objektívnom

princípe zodpovednosti bez ohľadu na existenciu zavinenia.
Súd prvého stupňa správne vychádzal zo skutkového zistenia, že predmetom zmluvy o dielo bolo
lakovanie plechov, avšak v konaní zostala spornou skutočnosť, že dielo bolo dodané v rozpore so
zmluvou, keď až preukázané poskytnutie vadného plnenia je porušením zmluvného záväzku a tvorí
jeden z predpokladov nároku na náhradu škody.

Podľa § 564 veta prvá Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441
Obchodného zákonníka. Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád
tovaru podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu ( § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka ). Až v prípade, ak je preukázané, že dielo je
vykonané v rozpore so zmluvou, je možné priznať aj nárok na náhradu škody, ktorú by nebolo možné
uspokojiť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela. Ak v príčinnej súvislosti s odstránením vád diela

vyplývajúcich napr. z vadného technologického postupu by vznikli náklady, ktoré nemožno považovať
za nárok zo zodpovednosti za vady, ale za škodu, vzniklo by právo na jej náhradu v zmysle citovaného
ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu

škody v požadovanej výške predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania.

15. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a
nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi
závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a

princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

16.PodľanálezuÚstavnéhosúduI.US26/94obsahprávanasúdnuochranuuvedenývčlánku46odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.

Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého
rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

18. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v
dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

19. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu
nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom

prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a
odvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil.Odvolacísúdvtejtosúvislostivšakpovažujezapotrebnéuviesť,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neuviedol, za ktoré konkrétne úkony právnej
služby priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, nešpecifikoval spôsob výpočtu cestovnýchnáhrad, náhrady za straty času, a preto je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti
nepreskúmateľné.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či došlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti žalovaného dodať dielo v súlade so zmluvou, kedy a aké vady oznámil žalobca
žalovanému, aké nároky z vád diela si uplatnil žalobca u žalovaného, vo vzťahu k existencii škody a
jej výške, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu
v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

23. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).