Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/319/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111235790.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan Management
Ltd., so sídlom Afentrika Court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, reg. č. HE 257931, zast. Advokátska
kancelária Gallo s.r.o, so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanej: S. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L., Za V. XXX/X, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom

Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom
Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.424,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 06. 06. 2016 č. k. 19C/1/2012-207, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42

176 778, náhradu trov konania vo výške 145,99 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia jeho
advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5 náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „ZDRUŽENIE“)
náhradu trov konania vo výške 159,39 eura na účet JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od jeho
právoplatnosti.

2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáhal uloženia

povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.424,89 eura s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania
z dôvodu, že jeho právny predchodca a žalovaná uzatvoril dňa 02. 03. 2007 Zmluvu o úvere, na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.327,76 eura, RPMN bola dojednaná vo výške 49,17%
a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 24-mesačných splátkach po 88,36 eura. Podaním zo
dňa 07. 02. 2012 vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov (ďalej len ZDRUŽENIE).

Vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 19C/1/2012-146 zo dňa 16. 10. 2013 v spojení s jeho opravným
uznesením tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 969,28 eura s 9,25 % úrokom z
omeškania ročne od 24. 11. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 98,67 eura a žalobu
žalobcu vo zvyšku zamietol a zároveň vyhlásil, že zmluvné dojednanie, týkajúce sa poplatku za vedenie
úverového účtu dojednané v Cenníku poplatkov vo výške 1,63 eura mesačne a zmluvné dojednanie,
týkajúce sa sankčného poplatku za omeškané zaslanie splátok dojednané v Cenníku poplatkov vo

výške 9,96 eura mesačne, sú neprijateľné. Tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Nitre č.
k. 25Co/466/2014-168 zo dňa 16. 03. 2015 na základe odvolania žalovanej a ZDRUŽENIA zrušený vovyhovujúcej časti a v časti trov konania. Následne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 19C/1/2012-195 zo
dňa 20. 01. 2016 tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 315,35 eura s 9,25 % úrokom
z omeškania ročne od 24. 11. 2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že o

trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 02. 05. 2016. Napadnuté uznesenie o trovách konania právne odôvodnil
poukazom na ust. § 142 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
dôvodiac, že z ustanovení § 93, § 153d, § 201 OSP je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť
konania popri žalobcovi alebo žalovanom buď, ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou

konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona
č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Dodal, že ust. § 93 ods. 4 OSP mu priznáva rovnaké práva a povinnosti, aké
má účastník a vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania v tých prípadoch,
kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.

Konštatoval, že žalovaná mala vo veci čiastočný úspech (miera úspechu žalovanej 78 %, úspech
žalobcu 22%), t.j. čistý úspech žalovanej v konaní predstavuje 56 % (78 % - 22 %). Za situácie, že
žalovaná náhradu trov konania nežiadala priznať a ani jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, s poukazom
na ust. § 151 OSP žalovanej ich náhradu nepriznal. Vzhľadom k čiastočnému úspechu žalovanej vo
veci o náhrade trov konania ZDRUŽENIA rozhodoval rovnako v zmysle § 142 ods. 2 OSP a priznal

mu náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej úspechu žalovanej v konaní, t.j. vo výške 159,39
eura. Táto predstavuje pomernú časť trov právneho zastúpenia pri hodnote jedného právneho úkonu vo
výške 71,37 eura vypočítaného z predmetu sporu vo výške 1.424,89 eura (56% zo sumy 284,62 eura).
Dodal, že trovy právneho zastúpenia vo výške 284,62 eura pozostávajú z tarifnej odmeny za - prevzatie
a príprava zastúpenia v roku 2012 (§14 ods. 1 písm. a) vyhlášky): 71,37 eura + 7,63 eura režijný paušál,

- vyjadrenie sa k návrhu 26. 04. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky): 71,37 eura + 7,63 eura režijný
paušál, - odvolanie proti rozsudku 16. 12. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky): 71,37 eura + 7,81 eura
režijný paušál, - DPH vo výške 47,64 eura, vypočítané a priznané podľa § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1,
§ 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky účinnej do 30. 06. 2013 a § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1, 16 ods. 3,
a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení od 01. 07. 2013. ZDRUŽENIU nepriznal náhradu trov

konania za úkon podanie zo dňa 05. 06. 2013, nakoľko nemal preukázané jeho vykonanie.

3. Toto uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca len vo výroku o náhrade trov konania
ZDRUŽENIA, žiadal ho zmeniť a nepriznať mu náhradu trov konania. Dôvodil, že v danom prípade pri
rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd nezaoberal otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia

ZDRUŽENIA, ktoré v predmetnej veci nemožno považovať za účelne vynaložené. V tejto súvislosti
konštatoval, že ZDRUŽENIE musí byť samé, z podstaty svojej existencie, schopné poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach bez nutnosti zastúpenia advokátom, musí
reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Dodal, že v konkrétnej veci

sa jedná o jednoduchý spor a ZDRUŽENIE v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo
rovnakými jednoduchými podaniami a je zastúpené tým istým advokátom, pričom v podaniach neuvádza
konkrétne skutočnosti k danej veci. Naviac ZDRUŽENIE nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
4. Žalovaná a ZDRUŽENIE sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné len čiastočne.7. Predmetom konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.424,89
eura s 9,25 % úrokom z omeškania od 14. 11. 2011 do zaplatenia. Vo veci samej bolo právoplatne

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 10. 2013 č.k. 19C/1/2012-146 v spojení s
rozsudkom zo dňa 20. 01. 2016 č.k. 19C/1/2012-195 s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne súd prvej inštancie o trovách konania
rozhodol uznesením, ktorým žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť ZDRUŽENIU náhradu trov konania vo výške 159,39 eura k rukám jeho právneho zástupcu.

Pre absenciu odvolania strán sporu preskúmavané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o
nepriznanínáhradytrovkonaniažalovanejapredmetomodvolaciehokonaniataktozostalalenžalobcom
napadnutá časť rozhodnutia, týkajúca sa trov konania ZDRUŽENIA (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie vedľajšieho účastníka).

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

10. Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa citovaných ustanovení CSP je založené na zásade

zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho sporového konania, rovnako ako bolo upravené v ust.
§ 142 OSP platnom v čase rozhodovania prvoinštančného súdu. Základným merítkom pre nárok na
náhradu trov je tak miera úspechu v spore a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu
v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane sporu znamená stav, pri
ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jej žalobe vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom.

Pokiaľ strana sporu má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených
na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva. V prípade, že mala úspech len čiastočný, náhradu
trov konania súd pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

11. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania však súd musí vždy prihliadať tiež na to, že pri priznávaní trov
konania účastníkovi sa priznáva náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
protistrane,ktorávoveciúspechnemala.Súdrozhodujúciopriznanínáhradytrovkonaniajetakpovinný
vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Účelnosť je
vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť

vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať
medzi právom strany sporu (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom
na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie
alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď strana má právo na náhradu trov
konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (viď NS SR vo veci

sp. zn. 4 MCdo/21/2009).

12. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore
ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v

konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Preto pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať,
či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide

o zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

13. Podľa § 93 ods. 2 OSP účinného do 01. 07. 2016, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť v konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu.

14. Ustanovenie § 93 ods. 2 OSP tak umožňovalo vstup do konania ako vedľajšieho účastníka takej
právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitných predpisov, za ktorý sapovažoval aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Cieľom tejto právnej úpravy bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Právo
spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v

súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo
zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa môže na
súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal

protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mohlo teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd
proti porušiteľovi práva, mohlo podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva
alebo mohlo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP.

15. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal žalobu v predmetnej veci dňa 24. 11.

2011 a písomným podaním zo dňa 07. 02. 2012 oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovanej
ZDRUŽENIE a pripojilo i plnomocenstvo na svoje zastupovanie pre advokáta JUDr. Ambróza Motyku.
Po tom, čo súd prvej inštancie mu doručil žalobu s prílohami, ZDRUŽENIE sa k nej vyjadrilo písomne dňa
02. 05. 2012, žalobu žiadalo zamietnuť, namietajúc aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu pre neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, nesprávnosť RPMN v zmluve o úvere, neprijateľnosť rozhodcovskej

doložky, ako i nezrozumiteľnosť Všeobecných podmienok poskytovania úverov aj s uvedením dôvodov.
Žalovaná súdu prvej inštancie oznámila svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane do
konania a odvolávajúc sa na jeho poučenie namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 19C/1/2012-146 zo dňa 16. 10. 2013 v
spojení s jeho opravným uznesením tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 969,28

eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 24. 11. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške
98,67 eura, žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a zároveň vyhlásil, že zmluvné dojednanie, týkajúce
sa poplatku za vedenie úverového účtu dojednané v Cenníku poplatkov vo výške 1,63 eura mesačne
a zmluvné dojednanie, týkajúce sa sankčného poplatku za omeškané zaslanie splátok dojednané v
Cenníkupoplatkovvovýške9,96euramesačne,súneprijateľné.Tentorozsudokbolvovyhovujúcejčasti

a v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/466/2014-168
zo dňa 16. 03. 2015 na základe odvolania ZDRUŽENIA a žalovanej zrušený a vec bola vrátená na ďalšie
konaniesúduprvejinštancie.Žalovanávosvojomodvolaníuviedla,žesapridržiavaodvolaniapodaného
ZDRUŽENÍM a ZDRUŽENIE v odvolaní vznieslo konkrétne námietky k veci, namietalo aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, nesprávnosť určenia RPMN v zmluve o úvere a vznieslo i námietku premlčania.

Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 19C/1/2012-195 zo dňa 20. 01. 2016
tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 315,35 eura s 9,25 % úrokom z omeškania
ročne od 24. 11. 2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02. 05. 2016.

16. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy, sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že ZDRUŽENIU vzniklo právo na náhradu trov
účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - žalovanej, na strane
ktorej vystupoval. Niet totiž sporu, že ZDRUŽENIE sa stalo vedľajším účastníkom na strane žalovanej

v konaní, ktoré využilo i svoje právo dať sa zastúpiť advokátom, a preto pri čiastočnom úspechu
žalovanej vo veci bol daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania podľa § 142
ods. 2 OSP od v konaní čiastočne neúspešného žalobcu tak, ako toto ustanovenie účinné v čase
svojho rozhodovania aplikoval i prvoinštančný súd. Boli to totiž práve úkony právnej služby vykonané
právnym zástupcom ZDRUŽENIA realizované v spore, spochybňujúce dôvodnosť žaloby a obsahujúce i

námietku premlčania, ktoré si v plnom rozsahu osvojil i súd prvej inštancie a v konečnom dôsledku viedli
k čiastočnému zamietnutiu žaloby. Naviac, jeho úkony nie je možné považovať za všeobecné pre ich
konkretizáciu s ohľadom na okolnosti danej veci. Neobstojí preto argumentácia žalobcu uvádzaná v jeho
odvolaní, že v predmetnej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania. Obsah spisu totiž dokladuje, že
právny zástupca ZDRUŽENIA sa adresne vyjadril k žalobe, ozrejmil skutkové a právne dôvody, ktorými

spochybnil uplatnený nárok, a preto ZDRUŽENIU, ktoré využilo svoje právo na právnu pomoc, patrí
náhrada účelne vynaložených trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, ktorý predstavoval 56 %, ako
to správne konštatoval i súd prvej inštancie, keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 22 % (priznanásuma 315,35 eura z uplatneného nároku 1.424,89 eura) a žalovaná v rozsahu 78 % (nárok vo zvyšku
zamietnutý), čo potom predstavuje čistý úspech žalovanej v konaní v rozsahu 56 % (78 % - 22 %).

17. Trovy konania ZDRUŽENIA v danej veci pozostávali z trov právneho zastúpenia, pri spôsobe
určenia a výšky ktorých bolo potrebné postupovať podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Tieto boli v roku
2012 reprezentované odmenou za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 26. 04. 2012) po 71,37 eura pri tarifnej hodnote veci 1.424,89 eura (§

10 ods. 1 vyhlášky) a náhradou hotových výdavkov 2 x 7,63 eura (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky).
V roku 2013 boli reprezentované odmenou za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania) po 51,45
eura pri tarifnej hodnote veci v odvolacom konaní 969,28 eura (odvolanie podané len vo vyhovujúcej
časti) a náhradou hotových výdavkov 1 x 7,81 eura. Celkovo tak účelne vynaložené trovy ZDRUŽENIA
predstavovali sumu 217,26 eura a zvýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
sumu 260,71 eura. S ohľadom na čistý úspech v konaní (56 %) je potom žalobca povinný zaplatiť

ZDRUŽENIU náhradu trov konania vo výške 145,99 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
jeho advokátovi v intenciách § 263 ods. 1 CSP.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k ZDRUŽENIU podľa § 388 CSP zmenil spôsobom

uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho
zrušenie.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ZDRUŽENIU náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania, kde malo

ZDRUŽENIE prevažný úspech, principiálne by bolo namieste priznanie mu náhrady trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady
trov konania vylučovala skutočnosť, že ZDRUŽENIU v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).