Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214690
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216214690.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: Ľ. A., Q. X, A., proti
žalovanému: V-REAL SK s.r.o., Klincová 12, Bratislava, zastúpenému Advokátsku kanceláriou JUDr.
Miroslav Repka, s.r.o., Leškova 3A, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/160/2016-39,

zo dňa 28.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou - bytom č. XX na X. poschodí na Q. ulici č. X v Bratislave,
evidovaným Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie Vrakuňa, obec Bratislava - Vrakuňa, okres Bratislava II až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej (ďalej len „predmetný byt“); vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a
žalobkyni proti žalovanému priznal náhradu trov konania v pomere 50 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom z 13.9.2016 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia dôvodiac tým, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Dňa X.X.XXXX sa v priestoroch
Notárskeho úradu JUDr. J. M. o 9:00 hod. uskutočnilo prvé kolo dražby predmetného bytu; vydražený

bol v priebehu 15 minút za sumu 62.800 eur. Dňa 8.9.2016 sa snažila dostať do predmetného bytu,
avšak zistila, že zámok na vchodových dverách bol vymenený. Okamžite navštívila Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru Bratislava II OO PZ Vrakuňa a podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Vyslovila predpoklad, že zámok vymenili pracovníci žalovaného na základe notárskej zápisnice. Ďalej
uviedla, že ako osoba dotknutá na svojich právach sa rozhodla požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. V tejto súvislosti podala oznámenie a žiadosť o zastavenie konania o vklade vlastníckeho práva

na Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor. Svojím návrhom žiadala, aby súd prvej inštancie
dočasne upravil pomery strán sporu, pretože má obavy, že v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie
o určení neplatnosti dražby v jej prospech, by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený a to tak, že
vydražiteľ (žalovaný) bude naďalej nakladať s nehnuteľnosťou. Zdôraznila, že podľa jej informácií malo
v najbližších dňoch dôjsť k predaju predmetného bytu. V predmetnom byte mala svoje osobné veci a
sama prespávala v rôznych ubytovacích zariadeniach, čo je v jej finančnej situácii neúnosné.3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/160/2016 sa žalobkyňa
žalobou domáhala určenia neplatnosti dražby konanej X.X.XXXX o 9:00 hod. v priestoroch Notárskeho
úradu JUDr. J. M.. Túto žalobu odôvodnila tým, že mala nedoplatok na nájomnom približne 5.000

eur, pričom správca nepodal návrh na exekučné konanie, ale pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby na uspokojenie pohľadávky, ktorý by mal byť schválený nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. O podaní návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby ju nik neinformoval a túto informáciu sa dozvedela až od susedov.

4. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru,
že návrh žalobkyne je s poukazom na § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2 C.s.p.
čiastočne dôvodný. Vychádzal z toho, že žalobkyňa osvedčila potrebu nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorýmsabezodkladneupraviapomerystránsporu.Návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapreto
vyhovel v časti a žalovanému zakázal nakladať s predmetným bytom.

5. V súvislosti s tou časťou návrhu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby jej bolo povolené užívať
predmetný byt až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 9C/160/2016, súd prvej
inštancie uviedol, že neodkladným opatrením sa zabezpečuje len neodkladná ochrana nároku, ktorého
konečná ochrana sa sleduje a dosahuje v konaní o veci samej. Nakoľko platnosť dražby sa bude
posudzovaťvkonanívedenompodsp.zn.9C/160/2016,nevedelvčaserozhodovaniaposúdiť,čisporná

dražba bola platná a preto v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a nakoľko návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel čiastočne, priznal jej náhradu trov konania v pomere 50 %.

7.Protizamietajúcejčastiuzneseniapodalažalobkyňaodvolanieapodľajehoobsahužiadalauznesenie
v napadnutej časti zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť aj v tejto časti.
Uviedla, že na základe napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie sa 28.9.2016 rozhodla vstúpiť do
predmetného bytu a žalovaný jej v tom zabránil. Mala za to, že súd prvej inštancie jasne rozhodol o
zákaze nakladania s predmetným bytom a preto žalovaný nemal právo nakladať s jej vecami, ktoré

mala v predmetnom byte, nakoľko vydražil len predmetný byt a nie veci v ňom. Daná situácia podľa
nej vznikla pre nezrozumiteľnosť výroku súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol vo veci tak, aby bolo v
napadnutom uznesení jasne uvedené, že byt môže aj naďalej užívať. Zopakovala, že podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia chcela dosiahnuť, aby súd prvej inštancie uznesením dočasne
upravil pomery strán sporu, teda pracovníkov žalovaného a žalobkyne, nakoľko mala obavy, že výkon

súdneho rozhodnutia o žalobe o neplatnosť dražby bude ohrozený.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že jej tvrdenia a popis skutočností, ktoré sa
udiali 28.9.2016 nie sú pravdivé a sú opísané účelovo a skresľujúco. Poukázal na to, že sa pokúšal veľmi
trpezlivo vysvetliť žalobkyni, že byt nemôže obývať a snažili sa hľadať riešenie. Žalobkyňa byt následne

dobrovoľne opustila, pričom sa dohodli, že jej zabezpečí odvoz starého, prevažne znehodnoteného
nábytku na adresu, kde v skutočnosti býva, keďže predmetný byt slúžil prevažne na prenájom.

9. Žalobkyňa v podaní k tomuto vyjadreniu žalovaného zdôraznila, že v predmetnom byte býva od roku
1989, nikdy ho nikomu neprenajímala a navštevovalo ju minimum osôb. Zopakovala, že po prevzatí

napadnutého uznesenia išla do bytu, v ktorom sa nachádzali jej všetky osobné veci, vrátane dokladov;
prítomným vysvetlila, že vydražili len predmetný byt a nie jej nábytok a osobné veci. Mala za to, že
neexistovalo rozhodnutie o vypratávaní bytu a ani žiadny iný titul, ktorý by oprávňoval prítomných k
takémutoskutku.Neodkladnéopatreniemalozaručiťnenakladaniesbytomaždorozhodnutiasúduprvej
inštancie vo veci samej. Podotkla, že dosiaľ nevie, kde sa všetky jej osobné veci a nábytok nachádzajú.

Uviedla, že konaním vydražiteľa (žalovaného) a potom následne ďalšieho vlastníka nemilostne prišla
o strechu nad hlavou.

10. Proti vyhovujúcej časti napadnutého uznesenia (o zákaze nakladania s predmetným bytom) podal
odvolanie žalovaný a žiadal uznesenie v tejto časti zrušiť. Mal za to, že žalobkyňa neosvedčila

dôvodnosť nároku, pre ktorý je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Uviedol, že v čase vydania
napadnutého uznesenia a ani v súčasnosti nebol a nie je vlastníkom predmetného bytu, nemal teda
pasívnu legitimáciu v konaní o vydanie neodkladného opatrenia; vlastníkom bytu je tretia osoba. Na
podporu svojho tvrdenia ako dôkaz priložil aktuálny list vlastníctva č. XXXX k predmetnému bytu,podľa ktorého je jeho vlastníkom M. X.. Na základe tejto hmotnoprávnej i procesnoprávnej skutočnosti
považoval vydanie neodkladného opatrenia za nedôvodné. Ďalej v súvislosti s rozhodovaním o
neodkladnom opatrení poznamenal, že súd je povinný vychádzať aj z vecnej súvislosti medzi

požadovaným rozsudkom vo veci samej a navrhovaným neodkladným opatrením, a teda mal posúdiť
aspoň základné predpoklady pre oprávnenosť žaloby. Hoci žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla viacero
okolností,ktorémaliodôvodniťoprávnenosťjejžaloby,akoajosvedčiťzákladnépredpokladyprevydanie
neodkladného opatrenia, mal za to, že žalobkyňa zámerne skreslila a neúplne uviedla skutkový stav, o
ktorýopieranielensamotnúžalobu,aleajsvojnároknavydanieneodkladnéhoopatrenia.Vpredmetnom

byte žalobkyňa vôbec nebývala, a zdržiavali sa tam viacerí nájomcovia, ktorí taktiež rušili domový
poriadok. Uviedol, že dražba predmetného bytu prebehla v zmysle zákonných ustanovení, kde viacerí
záujemcovia dražili predmetný byt s tým, že vzhľadom k rovnosti najvyššieho podania bol vydražiteľ
podľa zákona určený žrebom; vydražiteľom sa tak stal žalovaný. Uvedené bolo zrejmé zo zápisnice,
ktorú priložil. Rovnako bola zo zápisnice zrejmá aj trhová hodnota predmetného bytu stanovená
posudkom na sumu 69.100 eur. Popieral aj tvrdenia žalobkyne, že na byte viazli dlhy v sume iba cca

5.000 eur. Dražba bola vykonaná na návrh navrhovateľa, kde dlh na platbách spojených s užívaním
bytu predstavoval cca 9.000 eur. Dlhy veriteľov zapísaných cez exekučné konania na byte predstavovali
sumu cca 60.000 eur, ako sa sama vyjadrila pred žalovaným. Poznamenal, že veriteľ v dražbe (ostatní
vlastníci bytov) mal zákonné záložné právo zapísané ako 1. v poradí a bolo teda právom veriteľa vykonať
dobrovoľnú dražbu, ako najefektívnejší spôsob vymoženia dlhu v tomto prípade. Vzhľadom k ďalším

12 exekučným konaniam zapísaným na predmetnom byte iná právna možnosť ani nebola. Upriamil
pozornosť tiež na to, že pravdivými nie sú ani tvrdenia žalobkyne o nesplnených podmienkach pre
vykonanie dražby. Všetky zákonom stanovené podmienky dražby boli splnené, žalobkyňa bola riadne
upovedomená o začatí dražby, o začatí výkonu záložného práva a rovnako tak boli splnené podmienky
udelenia súhlasu vlastníkov bytov v bytovom dome.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného kategoricky nesúhlasila s tvrdením žalovaného,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Zopakovala, že jej podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo oprávnené, pretože
potrebovala okamžite upraviť pomery strán sporu pre obavu, že dôjde k nezvratným zmenám.

12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.
preskúmal uznesenie v napadnutých častiach bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p.) a dospel k záveru, že dôvodné je iba odvolanie žalovaného.

13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných

opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnostinároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá
je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení strany, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda

záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie ako bezodkladnú úpravu
vzťahu strán sporu, keď vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť dražby
predmetného bytu, v ktorej sa jeho vlastníkom stal žalovaný. Túto žalobu odôvodnila tým, že jej
nedoplatok na nájomnom bol približne 5.000 eur a správca si zvolil na uspokojenie predmetnú dražbu,

a nie exekúciu. Neplatnosť dražby spočívala podľa žalobkyne v tom, že rozhodnutie vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome o návrhu na vykonanie dražby nebolo prijaté zákonným spôsobom,
nakoľko o ňom nebola informovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu takto odôvodneným návrhom v
prvom rade nebola dostatočne osvedčená tá skutočnosť, že by predmetná dražba mala byť v zmysle
21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. neplatná (určenie jej neplatnosti je predmetom osobitného konania),

t.j. neboli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
mala poskytnúť neodkladná ochrana a preto nebol dôvod ani čiastočne vyhovieť návrhu žalobkyne a
nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Ďalšia skutočnosť, preukázaná v odvolaní žalovaným a to, že v čase, keď mu bolo doručené

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, už nebol vlastníkom predmetného bytu, znamená, že
žalovaný už nie je osobou pasívne legitimovanou na znášanie povinností, ktorá mu mali byť uložené
navrhovaným neodkladným opatrením. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného
práva, v rámci ktorého je jedna zo strán nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a druhá strana
je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo

pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu; pokiaľ žalovaný nie je vlastníkom predmetného bytu, vo veci
zákazu nakladania s predmetným bytom a strpenia práva žalovanej ďalej predmetný byt užívať, nie je
pasívne legitimovaným, pretože už nie je nositeľom zodpovedajúceho práva, vyplývajúceho z hmotného
práva (v tomto prípade z práva vlastníckeho). Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia
vzťahu medzi stranami a je namieste vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila

pozícia žalobcu alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril
nezvratný právny stav. Pokiaľ však už k takémuto úkonu došlo, navrhované neodkladné opatrenie by
nemohlo zvrátiť vykonané právne úkony, ktorými žalovaný previedol svoje vlastnícke právo na tretiu
osobuaakotakébybolonevykonateľné.Nauvedenomzákladevprejednávanejveciniejedanápasívna
vecná legitimácia žalovaného ako jeden zo základných predpokladov nevyhnutných pre nariadenie

predbežného opatrenia.

21. Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich
z obsahu spisu dospel k záveru, že žalovaná neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie vo vyhovujúcej časti, ktorou súd prvej inštancie zakázal žalovanému nakladať s predmetným
bytom, podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti
zamietol a v zamietajúcej časti podľa § 387 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko
mal vo veci plný úspech.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).