Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208585
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214208585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. L. XXX, L., o
zaplatenie 237,21 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 14C/274/2014-38 zo dňa 11.02.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žabca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 237,21 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca uzavrel so žalovaným dňa 20. novembra 2009 zmluvu č. 33766176, na základe ktorej
poskytol pôvodný veriteľ žalovanému úver, pričom žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver.
Žalovaný svoj dlh nesplnil, preto žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje neuhradenú úverovú istinu
spolu s príslušenstvom. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 337,74 Eur, ktorá
pozostávala z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva. Pričom sankčný úrok 9,39 Eur, riadny

úrok 18,18 Eur a poplatky 72,96 Eur si neuplatňuje z postúpenej pohľadávky. Zároveň si uplatnil úrok
z omeškania od 19. októbra 2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, ako
aj náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 79 ods. 4, § 114 ods. 3 O.s.p., § 200ea, § 156 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, § 524 ods. 1 a 2, ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 497 ods. 1, § 502 ods. 1, § 503 ods.
1 a ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, § 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, ods. 6, § 4 ods. 1, 2, 3 a 5 tohto
zákona, § 53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 1 a 2, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 520/2007
o ochrane spotrebiteľa, poukazom na § 120 O.s.p. a vecne tým, že dňa 19. novembra 2009 uzatvorili
žalovaný ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č. 0033766176, predmetom ktorej bol schválený úverový
rámec 300,- Eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 10,- Eur. V zmluve nie je dohodnutá výška
úrokovej sadzby, poplatok za poskytnutie úveru, splatnosť splátok, splatnosť prvej splátky a konečnej

splátky,početsplátokaniúdajoRPMN.Pohľadávkazpredmetnéhozmluvnéhovzťahumedziúčastníkmi
tohto konania bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu (č.l. 7 a nasl.), ktoré postúpenie bolo
vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Z Výpisu z pôžičkovej karty za obdobie od 1. decembra2009 do 18. augusta 2010 (č.l. 6) je zrejmé, že 1. decembra 2009 si žalovaný vybral z bankomatu 20,-
Eur, ktoré následne ihneď bolo spoplatnené 1,66 Eur. Tiež žalovaný túto kreditnú kartu používal na
spotrebiteľské platby u jednotlivých dodávateľov, najmä v potravinových reťazcoch. Pričom posledný

jeho debetný úkon bol dňa 5. decembra 2009. Tiež z tohto výpisu je zrejmé že bola zúčtovaná zmluvná
pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu dňa 18. augusta 2010. Tiež súd zistil, že žalovaný použil
kreditnú kartu celkom 20 krát, pričom vykonal debetné transakcie celkom vo výške 277,80 Eur, k tomu sa
mu prirátali poplatky za výber z bankomatu, úrok z dlžnej čiastky, správa kartového účtu, administratívny
poplatok za správu rizikovej pohľadávky a zmluvná pokuta. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok

(č.l. 11) súd zistil, že výška úveru bola 200,- Eur.

3. V zmluve sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaný
ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať. V zmluve neboli
dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného úroku a ďalšie
náležitostipodľa§4zákona258/2001Z.z.Nejestvujeurčitáazrozumiteľnádohoda(vzmyslepísomného

návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca
podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto
dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé.

4. Súd dospel k záveru, že zmluva, ktorú uzatvorili žalovaný a právny predchodca žalobcu o vydaní a

používaní kreditnej platobnej karty, neobsahuje v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g), h) a i) z.č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch: konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu a
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom pre tieto nedostatky sa predmetný
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty vyplýva, že
žalovaný čerpal peňažné prostriedky od 1. decembra 2009 do 5. decembra 2009, pričom žiadnu úhradu

nevykonal. Z oznámenia žalobcu, je zrejmé, že k zosplatneniu pohľadávky malo dôjsť dňa 4. mája 2010.
Súd má za to, že trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 5. mája 2010 a uplynula dňa 5.
mája 2013, žalobca však podal žalobu na súd až dňa 28. apríla 2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Preto súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.

5. Záverom doplnil, že pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., účinné od 1. mája 2014,
je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne
ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny
charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv)

ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo
nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade
absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase
rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného

zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pred účinnosťou zákona.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný
žalovaný,avšaknakoľkomuzosúdnehospisunevyplývajúžiadnetrovykonania,anisižiadneneuplatnil,
súd mu ich ani nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu. Namietal, že súd na daný prípad aplikoval ust. § 5b ZoOS.
Žalobca nemôže súhlasiť s tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť až 01.05.2014. Poukázal na znenie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, Nález

Ústavného súdu SR z 24.05.1995, PL. ÚS 16/95 ako aj čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 152 ods. 4 Ústavy SR
a Nález Ústavného súdu SR z 08.03.2011 III. ÚS 348/06-42. Je názoru, že aplikáciou ust. § 5b ZoOS
dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa citovaných ustanovení. Právna úprava
platná v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke
uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany

spotrebiteľa prijala Národná rada Slovenskej republiky § 5b ZoOS, v ktorom prikázala orgánom
rozhodujúcim o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez
stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulýprechod z doposiaľ platného a účinného režimu platnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou ust. § 5b
ZoOS na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu
pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania došlo k

zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka
predvídateľnosti konania orgánom verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa.
Aplikáciou § 5b ZoOS súd taktiež porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej
výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov, musí
byť v súlade s Ústavou SR. Navyše vzniká reálna hrozba, že súd tak spôsobil žalobcovi škodu. V

ďalšom namietal, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. V
danom prípade ide o zmluvu označenú ako zmluva o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec, tzn. nejde o zmluvu o pôžičke uzavretú
podľa Občianskeho zákonníka, ale úverovú zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2013 sp. zn.

15Co/28/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v
BanskejBystricisp.zn.15Co/132/2013z21.11.2013.TakistopoukázalajnarozhodnutieKrajskéhosúdu
v Trnave zo dňa 20.02.2014 sp. zn. 9Co/138/2013 ako aj na komentár § 52 Občianskeho zákonníka k
spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu nárok
žalobcu nie je možné považovať za premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť 05.05.2010, tzn. ku

dňu podania žaloby 28.04.2014 štvorročná premlčacia doba neuplynula. Navrhol preto, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.)
ho zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zruší a vec vráti súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 35,97
Eur spolu s DPH.

8. Žalovaný nepodal odvolanie, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorými
je viazaný (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie je vo výroku
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 CSP.

11. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený zo zmluvy zo dňa 20.11.2009 o aktivácii pôžičkovej
karty Quatro č. 0033766176, predmetom ktorej bol schválený úverový rámec 300,- Eur so štandardnou
mesačnou splátkou vo výške 10,- Eur.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s

prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené
podmienky pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku žalobcovi z dôvodu jeho premlčania.

13. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, zaoberal sa otázkou aplikácie ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie v danom prípade postupoval správne, keď toto ustanovenie v danom prípade aplikoval.

14. V danom prípade síce žalovaný nenamietal premlčanie uplatneného nároku žalobcom, v zmysle
súdom prvej inštancie správne aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľav znení účinnom od 01.05.2014 bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie
uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa.
Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal.

15. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa
ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti
od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor, podľa
ktorého by sa v danom prípade mohlo jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona

č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny.

16. Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu
platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva
alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris

nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity, nový zákon síce nezakladá právne
následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho
následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších
zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne
kvalifikuje) minulé skutočnosti alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky.

17. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita,
t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy,
riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti
novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa

riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola
pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych
konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne
obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti,
u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti
ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z.
účinnouod01.05.2014),boloprávnenýazároveňpovinnýprihliadaťajbeznávrhunapremlčanienároku,

keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne
vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred
nadobudnutímúčinnostinovejprávnejnormy,právnenároky(vyplývajúcezozmluvyoprepraveosôb)sa
posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvej inštancie správne na
premlčanie nároku žalobcu v tomto konaní prihliadal; na základe princípu nepravej retroaktivity právnych

noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka.

19. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom

podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonníkbude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie

poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

21. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M
Cdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu,
ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho

zákonníka. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4 M
Cdo 17/2014.

22. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami
žalobcu, poukazujúcimi na prednostnú aplikáciu ustanovení Obch. z. aj v prípade spotrebiteľskej

zmluvy, a s tým spojenú rozhodovaciu činnosť označených súdov. Podľa platného právneho poriadku
Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdu
rovnakého stupňa, pričom všeobecne záväzný charakter nemajú ani judikáty. V zmysle záverov
ústavnoprávnej judikatúry však Ústavný súd akceptuje práve teleologický výklad právnej normy, ako
aj interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie

predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je
daná tiež povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku
jednotlivých smerníc (pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym
právom). Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila

vyššie uvedená rozhodovacia prax súdov, pričom rozhodnutia vyšších súdov označených žalobkyňou
v odvolaní (v citovaných častiach) nezohľadňujú nadradenosť komunitárneho práva, primárne ako
aj sekundárne pramene práva Európskej únie, vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie,
smerujúce k náležitému vyvažovaniu postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v hmotnoprávnych
a procesnoprávnych vzťahoch (v dôsledku len iluzórnej slobody spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s

dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Preto vo svetle
eurokonformného výkladu dotknutých právnych noriem nebolo možné sa so žalobkyňou uvádzanými
rozhodnutiami na podporu jej tvrdení (v danom prípade) stotožniť. Uvedené sa vzťahuje aj na žalobcom
citovanú odbornú literatúru ako aj rozhodnutia odvolacích súdov (por. rozsudok KS Trnava sp. zn.
10Co/841/2015 z 19. decembra 2016).

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, v súlade s ust. § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

24. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).