Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. február 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213464
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215213464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: Z. S., D.. X.T. XXXX, N. XXX XX S. N.
Č.. XXX, o zaplatenie 164,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.júla 2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 164,32 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobu
odôvodniltým,žezmluvouopostúpenípohľadávokzodňa20.mája2014postúpilpostupcaZSEEnergia,
a.s., na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca poskytol žalovanému dodávky elektriny zmysle
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v
súlade s platným cenníkom. Žalovaný neuhradil vyúčtovacie faktúry, a tak sa dostal do omeškania.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 10.augusta 2015 v sume 16,50 eur.
3. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie

adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 17.januára 2017 zverejnil súd na úradnej tabuli
ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba
považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Žalovaný sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal

dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to Všeobecnými obchodnými
podmienkami, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 5.decembra 2011 na sumu 164,16 eur, faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 20.decembra 2011 na sumu 57,43 eur, zmluvou o postúpení pohľadávok z
13.novembra 2014, pokusom o zmier z 1.júna 2015 (č.l. 14), a ostatným obsahom spisu. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
5. Žalobca na základe zmluvy o dodávke elektriny, poskytoval služby a dodávku elektriny žalovanému.
Žalobca však opomenul predložiť samotnú zmluvu. Predložil faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú

5.decembra 2011 na sumu 164,16 eur a informáciu o stave zmluvného účtu vyhotovenú 1.decembra
2011, tvrdiac, že tieto žalovaný nezaplatil.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (od 01.01.2011 do 31.07.2012; ďalej len „zákona č.656/2004 Z. z.“), odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu

a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu
o dodávke plynu (ďalej len „zmluva“), ktorá musí obsahovať najmä
1. identifikáciu dodávateľa,
2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb,
3. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,

4. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry
ceny,
5. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať,
6. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného
plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
7. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie,

8. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny
elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb,
9. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej
elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií,
10. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na

verejný zdroj o týchto informáciách,
11. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla,
b) na poskytnutie informácie o každej úprave ceny elektriny alebo ceny plynu a o úprave podmienok
dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb najneskôr 30 dní pred vykonaním
úpravy,

c) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených
služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom
dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny
alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho
zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber

elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber
elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o
rozdiel medzi úradom určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o
úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.
7. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z., Odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu

v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a plynu v určenej kvalite a za
primerané ceny, ktoré sú stanovené alebo určené transparentne.
8. Podľa § 20 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z. z., Dodávateľ elektriny a dodávateľ plynu je povinný riadne
a úplne informovať na vyhotovenej faktúre odberateľa elektriny v domácnosti a odberateľa plynu v
domácnosti o skladbe jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny a za dodávku plynu vrátane ich

číselného vyjadrenia. Informácia o skladbe jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny alebo za
dodávku plynu obsahuje najmä cenu za
a) nákup elektriny alebo plynu,
b) obchodnú činnosť dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu,
c) prepravu plynu,

d) distribúciu elektriny vrátane prenosu alebo distribúciu plynu,
e) skladovanie plynu,
f) straty pri prenose elektriny a distribúcii elektriny,
g) systémové služby v elektroenergetike,
h) prevádzkovanie systému v elektroenergetike.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(od 01.01.2011 do 29.06.2011; ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,

ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákoneustanovenej(§101až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12.Podľa§101Občianskehozákonníka,Pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo

právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
15. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.mája 2014
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na
premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá.
16. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu

o dodávke elektriny. V zmysle ust. § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv
uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto
uplatnilo. Právny predchodca žalobcu si uplatnil u žalovaného úhradu ceny za dodávku elektriny faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou 5.decembra 2011 na sumu 164,16 eur, z ktorej si žalobou uplatnil len 106,89
eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 20.decembra 2011 na sumu 57,43 eur.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne
zo zmluvy o dodávke elektriny, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa
nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v trojročnej premlčacej dobe v zmysle
ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je
preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech
spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie.

Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej
doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné
postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.
18. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.

zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013).
19. Súd má za to, že od okamihu omeškania žalovaného s platením riadnej a včasnej úhrady faktúr

si právny predchodca žalobcu, resp. žalobca mohol uplatniť právo na zaplatenie dlžnej pohľadávky a
najneskôr od tohto dátumu začala plynúť lehota na premlčanie. Súd zistil, že k omeškaniu žalovaného
došlo od 6.decembra 2011 (deň po splatnosti faktúr). Vychádzajúc z vyššie uvedeného premlčaciadoba začala plynúť týmto dňom a uplynula 6.decembra 2014 (posledný deň premlčacej lehoty).. Dňom
7.decemra 2014 je uplatňovaná pohľadávka už premlčaná. Žaloba bola podaná až dňa 27.júla 2015.
20. Žalobca vo svojom stanovisku z 30.októbra 2015 uviedol, že žalovaný podpísal dohodu o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a svojim podpisom tak súhlasil s predmetnou Dohodou. Má
za to, že došlo k uznaniu dlhu s následkom prerušenia plynutia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1
OZ, pričom sa nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, poukazujúc na
odlišnosť účinkov ust. § 110 ods. 1 druhá veta a § 558 OZ.
21. Ak právny nástupca žalobcu uzavrel so žalovanou dohodu o uznaní záväzku (ďalej aj dohoda),

je možné dôjsť k záveru, že takáto zmluvná podmienka (dohoda) spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (začala plynúť nová 10 ročná
premlčacia lehota) a preto je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ.
22. Súd totiž považuje predmetný záväzkový vzťah medzi účastníkmi za spotrebiteľský, a je potrebné
v danej veci tiež aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z.z. účinného
v čase uzavretia dohody. Ustanovenie § 4 ods. 8 citovaného zákona stanovuje, že predávajúci (teda aj

dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody. Ustanovenie § 7 ods.2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

23. V danom prípade žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach dňa 12.januára 2015 v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky
spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného
formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o žalovaného (súčasťou tohto formulára bolo aj ustanovenie,
že žalovaný uznáva premlčaný dlh). Žalobca však počas konania nepreukázal (na ňom bolo dôkazné

bremeno), že žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s
požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp.
dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky uznania záväzku,
dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správanie sa priemerného spotrebiteľa). Ak by
bol žalobca žalovanému vysvetlil následky uznania záväzku (10-ročná premlčacia lehota), bolo by

nelogické, že by žalovaný s takýmto poznatkom dohodu o uznaní záväzku podpísal. Navyše súdu je z
jeho rozhodovacej činnosti zrejmé, že žalobca nakupuje premlčané pohľadávky vo veľkom množstve
a následne iniciuje stretnutia, na ktorých bez náležitého vysvetlenia následkov uznania záväzkov
spotrebiteľom, necháva dohody o uznaní záväzku podpisovať s úmyslom docieliť nápravu pochybenia
právnych predchodcov žalobcu, spočívajúcu v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím premlčacej doby)

a s cieľom získať výhody na úkor spotrebiteľa.
24. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok
čo do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať § 34 a
nasledujúce OZ. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu súd dospel k záveru, že ide o absolútne
neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s § 39 OZ, pre

jehorozporsdobrýmimravmi(§3ods.1O.z.výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento
rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo
nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,

kultúrnych a mravných noriem. Ako súd vyššie dôvodil, k podpisu dohody o uznaní záväzku došlo za
použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny
úkon je potom potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný, od počiatku neexistujúci a samozrejme
nespôsobujúcinásledky,t.j.vkonkrétnomprípadenedošloplatnekuznaniuzáväzku,čomázanásledok,
že v danom prípade je premlčacia lehota 3-ročná.

25. Podľa § 55 ods. 1 OZ sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nesmie vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak
zhoršiť svoje postavenie. Jeho postavenie nesmie byť zhoršené ani s jeho súhlasom, preto prehlásenieo predĺžení premlčacej lehoty v prospech žalobcu ako podnikateľského subjektu je možné považovať
za absolútne neplatné, pretože postavenie spotrebiteľa tým bolo značne zhoršené.
26. K dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach súdna prax už zaujala stanovisko, že

pri uzatváraní týchto dohôd zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že
právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny
úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza
zo stanoviska, že dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je typicky formulárovým
ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o

splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach predloženú
žalobcom treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok vo forme
povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov.
27. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol

splátky svojho dlhu.
28. Pre úplnosť je potrebné dodať, že uvedený právny názor je aj v súlade s názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 16.januára 2013, sp. zn. 6MCdo/9/2012, podľa ktorého kým rešpektovanie
princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) je potrebné vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho

uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je „princíp ochrany
spotrebiteľa“. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka na podrobnú (až detailnú) znalosť právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto

neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť
na ujmu.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že 3-ročná premlčacia doba, na ktorú je
súd povinný prihliadnuť ex offo, uplynula ešte pred podaním žaloby, preto súd rozhodol tak, že žalobu
zamietol v celom rozsahu.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnému žalovanému žiadne
trovy nevznikli, súd mu na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto
prípadepotrebnérozhodnúťonáhradetrovžalovanejuvedenýmspôsobom,t.j.onárokunanáhradutrov

konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne
rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%
a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur.
Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle
zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).