Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/89/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205238
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205238.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: UK
Profit, spol. s.r.o., Hornočermánska 797/59, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 815, zastúpeného: JUDr. Ivana
Zmeková, Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396, proti odporcovi: L. V., O.. XX.XX.XXXX, Z.
XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie sumy 193,10 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.06.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 193,10 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 13,55 eur, a s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 193,10 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že F. F., ako právny predchodca navrhovateľa,
uzatvorila s odporcom Zmluvu o bežnom účte, v znení jej dodatkov, ktorej predmetom bolo zriadenie
bežného účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania v prospech odporcu (ďalej len „zmluva“). Touto
zmluvou sa odporca, okrem iného, zaviazal aj dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky F. F.
účinné od 01.08.2002 a Obchodné podmienky F. F. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní
Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007. Odporca prekročením rámca
Povoleného prečerpania porušil Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, čím v zmysle Obchodných
podmienok vznikla F. F. voči odporcovi pohľadávka z nepovoleného prečerpania. Nakoľko odporca
pohľadávku z Nepovoleného prečerpania v súlade s Obchodnými podmienkami nehradil, F. F. odporcovi
poskytnuté Povolené prečerpanie v súlade s ustanoveniami Obchodných podmienok, zastavila. Zmluvou
o postúpení pohľadávok bola F. F. navrhovateľovi postúpená pohľadávka z nepovoleného prečerpania
na účte odporcu, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 193,10 eur, spolu s jej
príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 13,55 eur. Navrhovateľ ako nový vlastník predmetnej
pohľadávky, výzvou zo dňa 21.11.2013 vyzval odporcu na jej zaplatenie. Odporca ani po výzve
navrhovateľa pohľadávku navrhovateľa do dňa podania návrhu neuhradil.

Odporca sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o bežnom účte,
Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 19.07.2005, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
11.10.2013, Výzvou na zaplatenie pohľadávky, Obchodnými podmienkami F. F., R..F.., pre poskytovanie
splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom,
písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 03.09.2015 spolu s prílohou - prehľadom transakcií na
bežnom účte odporcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

F. F., R..F.. ako pôvodný veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 19.07.2005 zmluvu o kontokorentnom
úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. predmetom zmluvy bolo
poskytnutie kontokorentného úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve.
Výška úverového rámca bola 14.000,-Sk, úroková sadzba bola určená ako premenlivá vo výške 11,65 %
ročne, splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne k poslednému dňu v mesiaci, končená splatnosť úveru
bola dohodnutá na deň 18.07.2006. V zmysle ďalšieho uvedená úroková sadzba, výška a splatnosť
poplatkov je platná ku dňu podpisu zmluvy. Zmena výšky úrokovej sadzby, výšky poplatkov a splatnosť
poplatkov sa mala riadiť Všeobecnými obchodnými podmienkami.

Podľa bodu 1. článku II. zmluvy, veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude
realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude
existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca.

Ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je výška úverového rámca v čase predo dňom konečnej
splatnosti úveru, je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania vo výške určenej veriteľom
zverejnením zo sumy, o ktorú je rozsah čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako výška úverového
rámca ( bod 3. článok II. zmluvy ).

Podľa bodu 4. článok II. zmluvy, dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v
stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s
úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

V zmysle bodu 5. článok II. zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istiny, úroky, úroky z
omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom.

Ako vyplýva z bodu 6. článku II. zmluvy, v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny, úrokov,
poplatkov a iných nákladov spojených s úverom, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z
omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a dlžník je povinný úroky z omeškania zaplatiť.

Podľa článku II. bod 8. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich
splatnosti stávajú súčasťou istiny.

V zmysle čl. III. bod 1. zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo
dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Zmluva sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník
neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá
záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

Podľa bodu 2. článok III. zmluvy, úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach
zmluvy.

V zmysle článku III. bod 5 zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil
so sadzobníkom a súhlasí s ním.

Všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP,
ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí.
Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka,
spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ( čl. III. body 7. a 8. zmluvy ).

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013 pôvodný veriteľ odporcovi oznámil postúpenie
predmetnej pohľadávky na navrhovateľa.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 03.09.2015 doplnil svoj návrh a uviedol, že dňa 19.07.2005
uzatvoril odporca ako dlžník s právnym predchodcom navrhovateľa Zmluvu o kontokorentnom
úvere. Na základe uvedenej zmluvy sa banka zaviazala poskytnúť odporcovi kontokorentný úver č.
0561327580/1/1 k bežnému účtu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, do výšky úverového rámca 14.000

Sk (464,71 eur), s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou, ktorej výška ku dňu uzavretia Zmluvy
bola 11,65 % ročne. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne, k poslednému dňu v mesiaci a
konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 18.07.2006. Odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
v dohodnutom čase a v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky
podľa sadzobníka a náklady Banky spojené s Úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky (čl. II. bod
4. Zmluvy). Podľa čl. III. bod 1. Zmluvy, bola zmluva uzavretá na dobu určitú, a to na dobu jedného
roka odo dňa podpísania Zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania Zmluvy sa predlžuje vždy o dobu
jedného roka, ak dlžník neoznámi Banke najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby
trvania Zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65.
roku veku dlžníka. Odporca banke neoznámil, že nemá záujem o predlženie doby zmluvy. Odporca
využil možnosť čerpať úver od banky, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal a dostal sa so
splácaním do omeškania. Keďže odporca nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v zmluve,
Banka listom zo dňa 23.07.2011 odstúpila od zmluvy a zároveň k tomuto dňu vyhlásila mimoriadnu
splatnosť Povoleného prečerpania. Výška pohľadávky ku dňu vyhotovenia oznámenia o odstúpení od
zmluvy bola vo výške 522,24 eur. Odporca Banke uplatnenú pohľadávku nezaplatil celú, iba jej časť, tak
ako vyplýva z výpisov z úveru. Pohľadávka navrhovateľa, ktorá je predmetom žaloby, predstavuje dlh
odporcu zo Zmluvy, ku dňu postúpenia pohľadávok zo strany Banky, t.j. ku dňu 27.09.2013 v celkovej
sume 206,65 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 193,10 eur, úrokov z omeškania vo výške
13,55 eur vyčíslených ku dňu postúpenia pohľadávky. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj zákonný úrok
z omeškania.

Z výpisu z účtu odporcu vyplýva, že posledný vklad na účet bol realizovaný ku dňu 16.07.2010 a to v
sume 154,60 eur. Dňa 25.07.2011 bol účet zrušený.

Podľa § 261 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Ako vyplýva z § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou
iným spôsobom ako na kreditné karty.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V danej právnej veci účastníci konania uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o
kontokorentnom úvere k bežnému účtu odporcu. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte ako
aj zmluva o úvere, je absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom došlo dňa 19.07.2005 k uzavretiu Zmluvy o kontokorentnom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru odporcovi.

Dňa 08.09.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi z právneho predchodcu navrhovateľa
na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014.

Navrhovateľ reagoval na výzvu súdu o predloženie špecifikácie žalovanej sumy, a to jednotlivých jej
zložiek a súdu predložil výpis transakcií na bežnom účte odporcu.

Podaním zo dňa 23.07.2011 označeným ako odstúpenie od zmluvy, právny predchodca navrhovateľa
odstúpil od zmluvy o bežnom účte a taktiež od zmluvy, na základe ktorej bolo odporcovi poskytnuté
povolené prečerpanie.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral predchodca navrhovateľa ako dodávateľ
a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný veriteľom bez možnosti odporcu privodiť
akúkoľvek zmenu.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcu privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že predchodca navrhovateľa a odporca ako dlžník
uzavreli dňa 19.07.2005 zmluvu o kontokorentnom úvere. V zmysle zmluvy navrhovateľ ako veriteľ
poskytol dlžníkovi úverový rámec vo výške 14.000 Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných
splátkach.

Keďže odporca nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v Zmluve, Banka listom zo dňa
23.07.2011 odstúpila od Zmluvy a zároveň k tomuto dňu vyhlásila mimoriadnu splatnosť Povoleného
prečerpania.

Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co

113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ o tom, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej
zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 OZ).

Účinnosť odstúpenia nastala dňa 23.07.2011.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.

Navrhovateľovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu s odporcami.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie
nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je
súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na
jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu navrhovateľovi vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, súd určil, že navrhovateľovi ku dňu odstúpenia od zmluvy vznikol tento nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľovi od
23.07.2011 bolo známe že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Teda
odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda dňom 24.07.2011 mu začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku súdnou cestou a táto uplynula dňa 24.07.2013.

Navrhovateľ podal žalobný návrh na súde dňa 12.06.2014, teda až po uplynutí zákonnej subjektívnej
premlčacej doby, pričom súd z úradnej moci na premlčanie prihliadal. Keďže premlčacia doba uplynula
a nárok navrhovateľa je premlčaný, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd je toho názoru, že ust. bodu 8. článku III. zmluvy o kontokorentnom úvere je v rozpore s § 54 ods. 1
OZ zhoršuje postavenie odporcu ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka
sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie
Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca mal v konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Odporca si nárok na
náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.