Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/527/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213896
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210213896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: D. C., L..X.X.XXXX, J. J.,
D.O. X, v zastúpení JUDr. Vojtechom Kubálom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 8/A,
proti žalovaným: X/Peter C., L.. X.X.XXXX, J. J., J. J. Č.. XX, X/ O. C., L.. X.X.XXXX, J. J., Y. Č.. XX,
o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
21.marca 2014 č. k. 50C/110/2010-174 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal určenia

neplatnosti závetu svojho otca V. C.Y., L.. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa 2.3.2009, zriadeného vo forme
notárskej zápisnice dňa 19.2.2009 (notár JUDr. Miroslav Paulovič, N 31/2009, Nz 5142/2009), keď
dospel k záveru, že hoci poručiteľ trpel na závažné onkologické ochorenie, z vykonaného dokazovania,
vrátane znaleckého dokazovania, nemožno bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že poručiteľ 13 dní
pred smrťou nebol spôsobilý na takýto úkon podľa § 38 ods. 2 OZ. Poručiteľ nebol liečený psychiatrom,
nebola mu stanovená psychická diagnóza, žil aktívnym životom, nebolo preto jednoznačne preukázané,
že poručiteľ neprejavil svoju vôľu (slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne), keď zriadil závet, v ktorom

navyše prejavil určité želania, ako rozdeliť majetok medzi jeho synov. Somatogénna duševná choroba
nebola zaznamenaná v zdravotnej dokumentácii. Žalovaným priznal náhradu trov konania.

2/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe,
resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že
z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akých dôvodov považoval za dôveryhodnejší posudok znalca
MUDr. Štefana Gálisa, ktorého závery o tom, že poručiteľ netrpel duševnou chorobou sú v priamom

rozpore so závermi znalca MUDr. Miroslava Čerňaňa. Podľa tohto znalca poručiteľ v čase zriadenia
testamentu trpel somatogénnou duševnou poruchou, vyplývajúcou z konečného štádia choroby, pri
užívaní ťažkých ópiových liekov, v dôsledku čoho nebol duševne spôsobilý na namietaný právny úkon.
ZnaleckémuposudkuMUDr.Gálisaakoisúduprvejinštancievyčítaltiež,ževychádzalilenzozdravotnej
dokumentácie poručiteľa a nezaoberali sa vplyvom choroby v jej záverečnom štádiu na spôsobilosť
poručiteľa na právny úkon.

3/Žalovaní navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastávali názor, že závery
znalca MUDr. Miroslava Čerňaňa nedostatočne personifikujú osobu poručiteľa a sú založené len na
nepreukázaných teoretických východiskách, ktoré abstrahovali jednak od skutočnosti, že závet bol
zriadený vo forme notárskej zápisnice, ako aj od výpovedí svedkov a písomného vyhlásenia ošetrujúcejlekárky. Z týchto dôkazov vyplynulo, že poručiteľ až do hospitalizácie v terminálnom štádiu, teda
štyri dni po spísaní napadnutého závetu, bol plne spôsobilý na právne úkony. Zdôraznili tiež, že v
zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú záznamy svedčiace o psychickej patológii, oprávňujúce

znalca k stanoveniu diagnózy duševnej poruchy v rozsahu nespôsobilosti na právne úkony.

4/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 379, § 380 ods.
1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

5/Odvolací súd sa plne pridržiava skutkových i právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktoré
poukazuje. Súd prvej inštancie vo veci vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, tieto riadne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Z vykonaných dôkazov vyvodil zodpovedajúce
skutkové i právne závery pre spor v rozhodujúcej otázke existencie duševnej poruchy poručiteľa v čase
vyhotovenia závetu, a to v súlade s ustálenou praxou súdov (porovnaj Z IV, str. 456).

6/Právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene a zániku práv a povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto úkonom spájajú (§ 34 OZ) pre svoju platnosť vyžaduje predovšetkým slobodnú a
vážnu vôľu konajúceho (§ 37 OZ). Táto požiadavka nie je naplnená, pokiaľ v čase úkonu konajúci trpí
duševnou poruchou (§ 38 ods. 2 OZ), v dôsledku ktorej je neschopný posúdiť následky svojho konania
alebo svoje konanie ovládať (tzv. kautely príčetnosti). Existenciu duševnej poruchy v čase úkonu, tak

ako to tvrdil žalobca, možno preukázať predovšetkým znaleckým dokazovaním. Znalecký posudok je
potrebné hodnotiť rovnako ako iné dôkazy, teda jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Pre záver o tom, že konajúci trpel duševnou poruchou, pre ktorú bol na právny úkon neschopným,
nepostačuje pochybnosť o spôsobilosti na právny úkon. Vyžaduje sa bezpečné preukázanie takejto
neschopnosti v okamihu vykonania úkonu, a to s ohľadom na rešpektovanie základných princípov

súkromného práva (princíp zmluvnej autonómie, princíp právnej istoty), osobitne, ak ide o prejav
poslednej vôle konajúceho.

7/Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie, nesporne vyplynulo, že poručiteľ v súlade s §
476d ods. 1 OZ prejavil svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice na notárskom úrade v Bratislave v

deň, keď bol do Bratislavy žalovaným 1/ privezený na kontrolné vyšetrenie. K zriadeniu závetu došlo
11 dní pred úmrtím poručiteľa. V závete poručiteľ rozdelil majetok medzi svojich troch synov, pričom
živnosť (obchod a pohostinstvo) a nehnuteľnosti na živnosť využívané odkázal žalovanému 1/, ktorý na
podnikaní otca participoval. Pre prípad scudzenia odkázaných nehnuteľností zaviazal nadobúdateľov
na vyplatenie tretinových podielov ďalším bratom. Žalobca ako najmladší syn poručiteľa závet pôvodne

v dedičskom konaní akceptoval, neskôr spôsobilosť poručiteľa na tento právny úkon spochybnil a bol
vyzvaný na podanie predmetnej žaloby.

8/Podľa záverov súdom ustanoveného znalca MUDr. Miroslava Čerňaňa v posudku č. 46/2011 poručiteľ
nebol spôsobilý na namietaný úkon, keď ťaživé subjektívne prežívanie onkologického ochorenia je

dostatočným podkladom pre záver, že poručiteľ mal psychické ťažkosti, trpel somatogénnou duševnou
poruchou s poruchami bdelosti a jasnosti vedomia, v dôsledku čoho nebol schopný pochopiť význam a
dopad svojho konania. I s ohľadom na vtedajšiu liečbu poručiteľa boli podľa znalca úsudkové schopnosti
poručiteľa v čase zriadenia závetu porušené a nedostačujúce v zmysle neporušeného vyjadrenia svojej
vôle.

9/Naproti tomu znalec MUDr. Štefan Gális v kontrolnom znaleckom posudku č. 8/2013 uviedol, že v
zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú záznamy o psychickej patológii poručiteľa, ktoré by znalca
oprávňovali k stanoveniu diagnózy duševnej poruchy, vedúcej k neschopnosti vykonávať závažné
právne úkony. Znalec pri svojom výsluchu uviedol, že je možné predpokladať narušenie psychiky

pri stavoch bolesti, dehydratácie a vedľajších účinkov liekov, ktorými poručiteľ trpel a ktoré prijímal,
avšak v zdravotnej dokumentácie príznaky duševnej poruchy uvádzané nie sú a nie je ani stanovená
psychiatrická diagnóza. Podľa ošetrujúcej onkologičky MUDr. Zuzany Hlavatej dňa 16.2.2009 (tri dni
pred zriadením závetu) poručiteľ absolvoval kontrolné vyšetrenie, z ktorého vyplýva, že mentálny stav
poručiteľa nebol narušený. V deň zriadenia závetu poručiteľ opätovne absolvoval kontrolné vyšetrenie,

pri ktorom sa konštatuje zlepšenie stavu.

10/Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením uvedených rozdielnych záverov znalcov súdom prvej
inštancie. Uvedené opačné závery znalcov v rozhodujúcej otázke, či poručiteľ trpel alebo netrpel včase zriadenia závetu duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon neschopným (§38 ods. 2
OZ), odôvodňujú záver, že v konaní nebolo dostatočne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že poručiteľ takouto poruchou skutočne trpel. Okrem toho závery znalca Štefana Gálisa korešpondujú

ostatným vykonaným dôkazom. Všetci svedkovia potvrdili, že poručiteľ napriek závažnému ochoreniu (o
ktorom s nimi hovoril) bol aktívny, o živnosť sa zaujímal až do poslednej hospitalizácie, bol typ bojovníka;
žiaden z nich nespochybnil schopnosť poručiteľa rozhodovať sa, ako naloží so svojím majetkom. Krátko
pred zriadením závetu bol poručiteľ na kontrole u ošetrujúcej lekárky MUDr. Zuzany Hlavatej, podľa
ktorej mentálny stav poručiteľa nebol narušený. V deň zriadenia závetu sa ustanovil na kontrolu k

onkologičke do Bratislavy, ktorá konštatovala zlepšenie stavu a nenariadila jeho hospitalizáciu, k tej
došlo až dňa 22.2.2009. V neposlednom rade o schopnosti poručiteľa posúdiť následky svojho konania
svedčí tiež to, že v závete poručiteľ rozdelil majetok všetkým synom, dokonca s povinnosťou výplaty
ostatným súrodencom v prípade jeho scudzenia a celkom logicky živnosť a príslušné nehnuteľnosti
odkázal v prospech syna, ktorý na podnikaní poručiteľa participoval. Jeho nespôsobilosť na zriadenie
závetu nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že deň pred zriadením závetu kúpnou zmluvou previedol

na žalovaného 1/ nehnuteľnosti, využívané na živnosť (pohostinstvo). Možno akceptovať obranu
žalovaného1/, že otec nemal istotu, či ku vkladu zmluvy dôjde ešte za jeho života, preto mu tieto
nehnuteľnosti nasledujúci deň odkázal v závete.

11/Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil

(§ 387 ods. 1 CSP).

12/Úspešným žalovaným odvolací súdu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (§
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

13/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
V Bratislave, dňa 4.október 2016