Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206026
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:1113206026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v spore Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s.,
so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému I.. L. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX, o zaplatenie 331,94 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
zo dňa 7.12.2015, č.k. 18C 281/2014-109, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a

žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 19,50 eur v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné hodnotiť ako vzťah
spotrebiteľský. Na zreteľ vzal § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, aj keď uvedené
ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, pretože právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá
prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom. Tento právny názor bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo
12/2014. Aj keď sú v zmysle Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov absolútnym obchodom, s poukazom na ust.
§ 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na právny vzťah účastníkov konania ohľadom premlčania
aplikoval normy Občianskeho práva. Faktúrou č. XXXXXXXXXX účtoval žalobca žalovanému poplatok
za vedenie účtu majiteľa v sume 331,94 eur so splatnosťou dňa 28.02.2009. Splatnosť faktúry nastala
ako bolo uvedené vyššie dňa 28.02.2009. Nasledujúci deň po dni splatnosti začala plynúť premlčacia

doba, teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Vzhľadom k tomu, že táto
je trojročná uplynula dňa 28.02.2012. Žaloba bola podaná na súd až dňa 25.02.2013, teda po uplynutí
premlčacej doby. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, žalobu zamietol. O trovách
konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe
bolo vyhovené a uplatnil si náhradu trov celého konania. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie

nesprávne právne posúdil, keď je daná obchodnoprávna povaha právneho vzťahu medzi stranami
sporu. Žalovaný sa stal majiteľom cenných papierov na základe privatizácie, na základe čoho vznikla
v zmysle zákona č. 600/1992 Zb. žalobcovi povinnosť zriadiť účet majiteľa cenných papierov. Vzťah
medzi stranami sporu vznikol na základe uvedeného zákona, nie na základe zmluvy. Preto nie je možnéna daný vzťah uplatňovať ustanovenia zákonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Zákon nerozlišuje
majiteľovúčtovvzávislostiodvýkonupodnikateľskejčinnostiapriznávapoužitieObchodnéhozákonníka
aj v prípade majiteľov účtu - fyzických osôb nepodnikateľov. Žalobca má za to, že rovnaký právny

vzťah - vedenie účtu majiteľa nemožno posudzovať raz podľa Obchodného zákonníka a druhýkrát
podľa Občianskeho zákonníka, kedy zákon v oboch prípadoch predpokladá, že do takéhoto právneho
vzťahu vstupuje na jednej strane fyzická osoba - nepodnikateľ, na druhej strane právnická osoba -
podnikateľ. Rovnako v zmysle právnej úpravy účinnej v čase zriadenia účtu žalovaného sa právny vzťah
v súvislosti s vedením účtu výslovne spravoval ustanoveniami zákona č. 600/1992 Zb. a Obchodným

zákonníkom. Tento právny vzťah sa po zmene právnej úpravy ďalej spravuje ustanoveniami zákona o
cenných papieroch v zmysle § 161, pričom vznik právneho vzťahu, ako aj nároky z neho vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti zákona o cenných papieroch sa posudzujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon neustanovuje inak. Taktiež z ďalších ustanovení zákona o cenných papieroch vyplýva
použitie Obchodného zákonníka, a tento zákon nerozlišuje medzi subjektami, ktoré sú v právnom vzťahu
so žalobcom, a teda je jedno, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa, vždy sa na tieto

právne vzťahy podľa § 105 ods. 5 v spojení s § 4 Obchodného zákonníka použije režim Obchodného
zákonníka. V prípade právneho vzťahu v súvislosti s vedením účtu majiteľa medzi klientom - fyzickou
osobou nepodnikateľom a členom žalobcu ide o obchodnoprávny vzťah bez ohľadu na povahu týchto
osôb.Predmetnýprávnyvzťahmedzistranamisporunepredstavujespotrebiteľskúzmluvu,keďže medzi
nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka a tento právny vzťah

vznikol priamo zo zákona. Právnym dôvodom vzniku predmetného právneho vzťahu bol samotný zákon
č. 600/1992 Zb. a neskôr zákon č. 566/2001 Z. z. a nie zmluvy ako to predpokladá § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúci spotrebiteľské zmluvy, pričom samotný zákon, ktorý bol dôvodom
vzniku daného právneho vzťahu upravoval použitie obchodného zákonníka na všetky otázky, ktoré
tento zákon neupravuje, čo je v tomto predmete aj premlčanie nároku žalobcu. Žalobca poukázal

ďalej na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 13.6.2014. Má za to, že toto
ustanovenie nemožno aplikovať na právny vzťah uplatňovaný žalobcom v tomto konaní. Uvádza, že
právna úprava Občianskeho zákonníka vo vzťahu k právnej úprave Obchodného zákonníka a zákona
o cenných papieroch je všeobecných právnym predpisom, ktorý možno aplikovať iba v prípadoch, ak
tieto špeciálne právne predpisy neustanovujú inak. Ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno

aplikovať na právny vzťah a nároky, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko by išlo o neprípustnú
retroaktívnu aplikáciu právnych noriem, ktoré zasahuje do princípu právnej istoty, a tým sa prieči
základným ústavnoprávnym princípom. Vzťah medzi stranami vznikol ex lege nie na základe zmluvy. §
52 ods. 2 OZ sa týka výhradne vzťahov založených na spotrebiteľských zmluvách, preto ho podľa názoru
žalobcu nemožno aplikovať na vzťah, ktorý vznikol zo zákona, teda na vzťah medzi stranami sporu.

Prechodné ustanovenia Občianskeho zákonníka neriešia otázky, akým spôsobom je potrebné aplikovať
právnu úpravu § 52 ods. 2 v znení účinnej od 13.6.2014 na právne vzťahy a právne nároky vzniknuté
pred účinnosťou novej právnej úpravy. Preto je nevyhnutné pri tejto aplikácii vychádzať z analógie a
základných právnych princípov. Analogickou aplikáciou § 879p OZ možno skonštatovať, že ust. § 52
ods. 2 OZ v znení účinnom od 13.6.2014 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred týmto dňom.

Vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných
do 12.6.2014. Súd prvej inštancie tak v tomto konaní aplikoval právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť
až v priebehu tohto súdneho konania, čím porušil zásadu zákazu pravej retroaktivity. Zároveň mylne
aplikoval na vzťah, ktorý vznikol zo zákona ustanovenie a spotrebiteľských zmluvách. Predmetný právny
vzťah tak nemá povahu spotrebiteľského vzťahu a použitie občianskoprávnej premlčacej lehoty v tomto

vzťahunemáoporuvzákoneavsúvisiacej judikatúre. Žalovanýnenadobudolcennépapiereaanisnimi
nedisponujezaúčelomspotreby,alezaúčelomdosiahnutiaziskuainvestovaniaasúčasnesapodieľana
riadení obchodnej spoločnosti, a teda podnikateľskej činnosti. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na základe včas podaného odvolania preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
o ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.6. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania dňa 25.4.1993 bol Strediskom cenných papierov SR
zriadený účet majiteľa cenných papierov vedený na meno žalovaného. V súlade s § 99 ods. 8 zákona
č. 566/2001 Z.z., žalobca vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov za odplatu aj pokiaľ ide o

obdobie roka 2008 a za túto službu vo vzťahu k žalovanému vyfakturoval sumu 331,94 eur faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 splatnou dňa 28.2.2009.

7. Z dôvodu, že žalovaný uplatnil v konaní námietku premlčania daného nároku pri určení plynutia
premlčacej doby súd prvej inštancie prihliadal na spomínaný dátum splatnosti faktúry za vedenie účtu.

Právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov Centrálnym
depozitárom a povinnosť majiteľa účtu cenných papierov uhradiť za uvedenú službu odplatu, má povahu
zmluvného vzťahu. Je potrebné konštatovať, že v dobe účinnosti zákona č. 600/1992 Zb. o cenných
papieroch nebola pre vznik uvedeného právneho vzťahu potrebná písomná zmluva, podľa § 58 ods.
5 citovaného zákona sa právny vzťah spravoval okrem zákona o cenných papieroch Obchodným
zákonníkom. Podľa § 161 nového zákona č. 566/2011 Z. z. o cenných papieroch, ustanoveniami tohto

zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že bez ohľadu na dobu
svojho vzniku mal predmetný záväzkový vzťah pri jeho uzatváraní s nepodnikateľským subjektom znaky
tzv. spotrebiteľskej zmluvy, a to aj keby sa vzťah mal s odkazom na zmluvný typ posudzovať podľa

ustanovení Obchodného zákonníka. Účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č.
150/2004 Z. z. od 1.4.2004 sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy pred jej účinnosťou, a teda aj na
predmetnú právnu vec (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

8. Niet dôvodu, pre ktorý by na prejednávanú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať

právna ochrana plynúca z ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu vzhľadom na
vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy ide o
typický občianskoprávny vzťah. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy,
za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom a aj pôvodný zákon č. 634/1992 Zb. V ust. § 23a neskôr označil za spotrebiteľskú

zmluvu aj zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka. V tomto vzťahu nesporne žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, a teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Správne preto súd prvej
inštancie uzavrel, že v danom prípade ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý dopadá právna úprava
občianskeho práva. Aj keď odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov má vo svojej podstate

charakter obchodnoprávny, súčasne ide aj o zmluvu spotrebiteľského charakteru. V súlade s § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

9. Keďže otázka premlčania je v Občianskom zákonníku upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa, súd
prvej inštancie správne vo veci aplikoval ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a opodstatnene
vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom ako premlčaný.

10. Zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, tzn. či ide o aplikáciu
obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 Občianskeho zákonníka
predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné, a teda i právne
postaveniebezohľadunato,akédojednaniasúuvedenévzmluve.Bolotiežpotrebnézohľadniťust.§52
ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že toto zákonné ustanovenie
nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, čo
znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 MCdo 13/2014).

11. S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Vzhľadom na výsledok konania o veci má žalovaný nárok na náhradu odvolacieho konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne v ďalšom konaní súd prvej inštancie (§ 262

ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).