Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205167
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814205167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Q.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - S. Z., J. Q. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan
Serek,advokát,K.,K.P.XXX/XX,protižalovaným:1/B.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.V.XX,zastúpená
splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Bryja, advokát, K., Z. XX, 2/ maloletá X. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade a
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/92/2014-85 zo dňa 20. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 7C/92/2014-85 zo dňa 20. júna 2016 zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k rodinnému domu súpisné číslo XXX spolu s drevárňou, bez pozemku,
ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č. 327 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 257 m2,
ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. S. Z. a obec Tvrdošín. Súd prikázal rodinný dom
súpisné číslo XXX spolu s drevárňou, bez pozemku, ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č.

327 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 257 m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre
k.ú. S. Z. a obec Tvrdošín do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalovaným 1/ a 2/ po 1.825,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni nepriznal právo
na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobu sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
predmetného spoluvlastníctva. Žalobu odôvodnila tým, že je väčšinou podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX spolu s drevárňou, ktoré sú postavené na pozemku CKN

parc. č. 327, zapísanou na LV č. XXXX pre obec Tvrdošín, k.ú. S. Z., na jej meno v podiele 5/6.
Žalované v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníčkami tohto domu, každá v podiele 1/12. Žalobkyňa
nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými v 1/ a 2/ rade, pretože tento rodinný
dom v súčasnosti aj s manželom obývajú. Dom si vyžaduje nevyhnutnú rekonštrukciu, ktorú chce
žalobkyňa realizovať po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, aby rodinný dom bol naďalej
nerušene obývateľný. Žalobkyňa navrhla žalovaným v 1/ a 2/ rade mimosúdne vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva tak, že sa stane jeho výlučnou vlastníčkou a žalovaným vyplatí peňažnú náhradu za

ich podiely po 1.825,- eur podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Žuffu, ale k dohode nedošlo.
Žalovaná v 1/ rade súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s tým, že dom
bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale nesúhlasila s navrhnutou výškou náhrady zasvoj spoluvlastnícky podiel. Za adekvátnu hodnotu domu považuje 30.000,- eur, teda na jej podiel
pripadá suma 2.500,- eur.
Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa nechce zotrval v podielovom spoluvlastníctve so
žalovanými v 1/ a 2/ rade v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v
spoluvlastníckom vzťahu. Žalované v 1/ a 2/ rade súhlasili s navrhnutým spôsobom vyporiadania, teda s
tým, že dom bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Medzi účastníkmi ostala sporná výška
náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1/ a 2/ rade. Podľa žalovanej v 1/ rade je primeranou

náhradou suma 2.500,- eur, žalovaná v 2/ rade nekonkretizovala, koľko je podľa nej adekvátna náhrada
za jej spoluvlastnícky podiel, ale navrhnutú náhradu považovala za nízku. V tomto smere žalované v
1/ a 2/ rade navrhli vykonať znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Súd
nepovažoval za potrebné vykonať tento dôkaz, pretože žalobkyňa súdu predložila znalecký posudok
Ing. Jozefa Žuffu, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom, preto
súd prvej inštancie konštatoval, že dôkaz zameraný na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti

vykonaný bol a nie je dôvod dať zhotoviť nový znalecký posudok a to aj hoci znalecký posudok, ktorý
predložila žalobkyňa, má povahu listinného dôkazu. Žalované v 1/ a 2/ rade totiž znaleckému posudku,
ktorý predložila žalobkyňa, nevyčítali konkrétne pochybenia typu nesprávnej metodiky chybných meraní
alebo výpočtov, ale argumentovali len všeobecnými tvrdeniami o vyššej cene rodinných domov v danej
lokalite. Pokiaľ žiadna zo strán nenamietala konkrétne dôvody, prečo by znalecký posudok predložený

žalobkyňou nemal byť správny a použiteľný v tomto konaní, súd nemal dôvod o ňom pochybovať. Pokiaľ
žalovaná 1/ argumentovala znaleckým posudkom vykonaným v inom súdnom konaní, na ocenenie
podľa jej názoru podobného rodinného domu v rovnakej lokalite, súd túto argumentáciu neakceptoval,
pretože všeobecná hodnota, od ktorej sa odvíja výška náhrady za spoluvlastnícky podiel v prípade
jeho prikázania do vlastníctva iného účastníka nehnuteľnosti, závisí nielen od jej umiestnenia v určitom

katastrálnom území, resp. obci, ale aj od iných faktorov, napr. umiestnenia, veku, stavu a pod. Hodnotu
stavby pre účely určenia náhrady za spoluvlastnícky podiel v prípade jej vyporiadania prikázaním do
vlastníctva iného spoluvlastníka za náhradu treba určiť vždy individuálne. Preto z uvedených dôvodov
žalobe vyhovel.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovaným v 1/ a 2/ rade po
1.825,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podali odvolanie tak žalovaná v 1/ rade, ako aj žalovaná
v 2/ rade.

3. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že sumu 1.825,- eur určenú znalcom, resp. žalobkyňou na vyporiadanie

zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu žalovanej považuje za neprimeranú a nerešpektujúcu
dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ „o primeranej náhrade“, a preto spolu so žalovanou
v 2/ rade navrhovali vykonanie kontrolného znaleckého posudku, čo súd zamietol. V odôvodnení
svojho rozhodnutia súd prvej inštancie argumentoval, že dôkaz zameraný na zistenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti vykonaný bol a nie je dôvod dať zhotoviť nový znalecký posudok a to aj hoci

znalecký posudok, ktorý predložila žalobkyňa má povahu listinného dôkazu. Žalované v 1/ a 2/ rade
totiž znaleckému posudku, ktorý predložila žalobkyňa nevyčítali konkrétne pochybenia typu nesprávnej
metodiky chybných meraní alebo výpočtov, ale argumentovali len všeobecnými tvrdeniami o vyššej
cene rodinných domov v danej lokalite. Pokiaľ žiadna zo strán nenamietala konkrétne dôvody, prečo by
znalecký posudok predložený žalobkyňou nemal byť správny a použiteľný v tomto konaní, súd nemá

dôvod o ňom pochybovať. S týmto názorom ale žalovaná v 1/ rade nesúhlasí, pretože je zrejmé, že
žalobkyňa predložila posudok Ing. Žuffu č. 87/2014, ktorý je vyhotovený na účel dedičského konania
po poručiteľovi E. E., teda znalec určuje obhájiteľne najnižšiu hodnotu za účelom čo najnižšej odmeny
notára. Na spochybnenie posudku predloženého žalobkyňou predložila kópiu prvej a poslednej strany
znaleckého posudku Ing. Žochňáka spolu s fotodokumentáciou, kde je evidentné, že ide o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva, ide o porovnateľný rodinný dom v tej istej oblasti, ktorý bol ohodnotený
na 34.979,63 eur, teda o 13.560,49 eur hodnotnejší, ako dom vo veci samej. Zároveň žiadala pripojiť spis
tamojšieho súdu č.k. 1C/34/2011, keďže v ňom sa nachádza práve predložený posudok v originálnom
vyhotovení. Súd tento dôkaz nevykonal a sám rozhodol o skutočnostiach, na ktoré treba odborné
znalosti. Na základe uvedeného navrhuje, aby krajský súd ako súd odvolací predmetný rozsudok vo

výroku III. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Opatrovník maloletej žalovanej v 2/ rade v podanom odvolaní uviedol, že namieta výšku náhrady za
spoluvlastnícky podiel, nakoľko navrhnutá náhrada sa mu javí ako nízka, aj keď vychádza zo znaleckéhoposudku Ing. Jozefa Žuffu. Uviedol, že predmetný rodinný dom stojí vo veľmi dobrej lokalite, kde
trhová hodnota aj starších rodinných domov je oveľa vyššia, ako je uvedená cena domu v znaleckom
posudku, ktorý bol ohodnotený len na sumu 21.876,53 eur. Chcú poukázať na znalecký posudok z

iného konania, ktorý na súdnom pojednávaní predložil zástupca žalovanej v 1/ rade, kde bol ocenený
obdobný rodinný dom v tej istej lokalite na sumu 57.300,- eur, z toho pozemok činil 10.359,- eur.
Preto navrhovali vykonanie nového znaleckého dokazovania, súd návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania zameraného na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zamietol. Navrhli preto, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku III. zrušil a vec vrátil na nové konanie.

5. Žalobkyňa podala odvolanie voči IV. časti výroku rozsudku, ktorým súd žalobkyni nepriznal právo
na náhradu trov konania. Namietal v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý rozhodoval
podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania
nepriznal, pretože tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a to na strane žalovaných v 1/ a 2/
rade. V prípade žalovanej v 1/ rade okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade

je osobou v materiálnej núdzi a jej príjem nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a v
prípade žalovanej v 2/ rade sa jedná o maloleté dieťa, ktoré je zverené do pestúnskej starostlivosti
s jediným príjmom - príspevkom od štátu vo výške 130,- eur mesačne. Zdôraznila, že od začiatku
sa snažila so žalovanými v 1/ a 2/ rade mimosúdne dohodnúť, o čom svedčí aj písomný návrh na
mimosúdne vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. V konečnom dôsledku okresný súd rozhodol

tak, ako navrhovala žalobkyňa v samotnom mimosúdnom návrhu. Skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade
je podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci osobou v materiálnej núdzi, ešte nie je dôvodom na
nepriznanie práva na náhradu trov v súdnom konaní, pretože zisťovanie materiálnych podmienok za
účelom ustanovenia zástupcu z radov advokátov z Centra právnej pomoci a následne jeho ustanovenie,
nie je dostatočným dôvodom na nepriznanie práva na náhrady trov konania v súdnom konaní. Navyše

vyplatením náhrady za spoluvlastnícky podiel stráca žalovaná v 1/ rade postavenie osoby v materiálnej
núdzi. Preto navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň sa domáha aj náhrady trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalovanej v 1/ a 2/ rade uviedla, že ich odvolania

nepovažuje za dôvodné. Zdôraznila, že od 1.1.2004 musí znalec použiť pri vypracovávaní znaleckých
posudkov v oblasti oceňovania nehnuteľnosti všeobecnú cenu nehnuteľností, čo znamená trhovú
hodnotu. Všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti na účely vypracovania znaleckého posudku sa rozumie
hodnota nehnuteľnosti, ktorú znalec stanovuje v znaleckom posudku. Táto hodnota by mala zodpovedať
predajnej cene, ktorú možno dosiahnuť na voľnom trhu, keď predávajúci aj kupujúci konajú s patričnou

opatrnosťou a informovanosťou bez vedľajších pohnútok. Na všeobecnú hodnotu vplývajú mnohé
faktory (technický stav nehnuteľnosti, vybavenie nehnuteľnosti, aktuálny stav na trhu s nehnuteľnosťami
a pod.), ktoré znalec musí vo výpočte zohľadniť. Všeobecná hodnota nezahŕňa vplyv špecifických
vplyvov (napr. predaj medzi rodinou, osobný záujem kupujúceho, ktorý je ochotný zaplatiť vyššiu
cenu, predaj pod časovou tiesňou a pod.). Je rozdiel medzi pojmom „všeobecná hodnota“ a pojmom

„cena nehnuteľnosti“. Cenu nehnuteľnosti možno vyjadriť ako finančný objem, ktorý zaplatí kupujúci
predávajúcemu za inú vec a závisí od dohody medzi oboma stranami. Cena nehnuteľnosti môže byť
rôzna, ale aj rovnaká, ako jej hodnota. Na cenu nehnuteľnosti vplývajú mnohé faktory, ktoré sú často
subjektívne a znalec ich nemôže zahrnúť do výpočtu všeobecnej hodnoty. Úloha znalca je byť nestranný
a nezaujatý. Medzi ľuďmi často prevláda názor (aj žalovaná v 1/ rade je toho názoru, že znalec určil

najnižšiu hodnotu za účelom najnižšej odmeny notára), že znalec stanovuje nižšiu hodnotu, ako je
skutočná predajná cena nehnuteľnosti. Úlohou znalca je stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti,
ktorú má táto v danom čase, mieste. Znalec stanovuje hodnotu podľa svojho najlepšieho svedomia
a vedomia a je za výslednú hodnotu zodpovedný. Tvrdiť teda, že hodnota nehnuteľnosti je nízka, je
nesprávne, pretože ako je už vyššie naznačené, je rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti a cenou

nehnuteľnosti. Pokiaľ sa v odvolaní vytýka skutočnosť, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz - pripojenie
spisu Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/34/2011, v ktorom mal byť obsiahnutý znalecký posudok na
porovnateľnú nehnuteľnosť - rodinný dom v tej istej oblasti ohodnotený na 34.979,63 eur, žalobkyňa
uvádza, že sa jednalo o inú nehnuteľnosť a každá nehnuteľnosť má svoje špecifiká a každú je pre účely
vypracovania znaleckého posudku potrebné posudzovať individuálne, bez aplikácie cien podobných

nehnuteľností zverejnených na internetových stránkach. Predmetom tohto konania bolo zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, avšak bez pozemku, čím je samozrejme
hodnota nehnuteľnosti nižšia. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku
III. potvrdil. Zároveň navrhol priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.7. Žalovaná v 1/ rade v písomnej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že je toho názoru, že rozsudok
súdu prvej inštancie bol vydaný nesprávne a predčasne, pretože suma 1.825,- eur určená znalcom,

resp.žalobkyňounavyporiadaniezodpovedajúcehospoluvlastníckehopodielužalovanejjeneprimeraná
a nerešpektuje dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ o „primeranej náhrade“. Na ten účel
spolu so žalovanou v 2/ rade navrhli vykonanie kontrolného znaleckého posudku, súd napriek návrhu a
ustanovenia § 127 ods. 2 O.s.p. uvedený dôkaz nevykonal a sám rozhodol o skutočnostiach, na ktoré
treba odborné znalosti. Pripomína, že pojednávanie, na ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vyhlásené,

sa konalo dňa 20.6.2016, teda za účinnosti starého procesného predpisu a to zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p.
Navrhla preto predmetný rozsudok vo výroku III. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaná v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti výroku IV. rozsudku o trovách
konania navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok vo výroku IV. potvrdil.

9. V dôsledku podaných odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade, ako aj žalobkyne bol spis predložený na
rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že
odvolania boli podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) a v odvolaním napadnutých častiach
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotenímtoho,čouviedliodvolatelia,konštatuje,žesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Výstižne, vyčerpávajúco a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil,

čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolatelia v podaných odvolaniach neuviedli
žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považoval odvolací súd za nevyhnutné
uviesť, že v ust. § 142 Občianskeho zákonníka je zakotvený spôsob zrušenia podielového
spoluvlastníctva. Vzťah medzi zrušením spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov a rozhodnutím súdu
vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Ak však k nej nedôjde (nie je rozhodujúceho,
z akého dôvodu), nastupuje spôsob vyporiadania súdom, ktorého význam spočíva aj v tom, že

garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné. Konanie
o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je vždy návrhové a osobou oprávnenou podať návrh je
výlučne spoluvlastník, bez ohľadu na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Občiansky zákonník
taxatívne vymedzuje možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie
veci, b) prikázanie veci jednému (alebo viacerých) spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a

rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov. Prikázanie veci do vlastníctva niektorého
zo spoluvlastníkov je podmienené naplnením predpokladov, ktoré možno rozlíšiť na subjektívne
a objektívne. Subjektívnym predpokladom dlhodobo ustálenou súdnou praxou je skutočnosť, že
spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s takýmto postupom súhlasí. Medzi tieto podmienkypatrí i povinnosť poskytnúť náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel. Objektívnymi predpokladmi
vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú účelné využitie veci a veľkosť spoluvlastníckeho podielu
(priamo zakotvené v § 142 ods. 1 OZ). Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade boli

naplnenépredpokladyprezrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,keďvecbolaprikázaná
žalobkyni, ktorá v predmetných nehnuteľnostiach bola väčšinovou spoluvlastníčkou v podiele 5/6-ín a
žalované v 1/ a 2/ rade podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1/12-ina. Prikázaním veci do
vlastníctva žalobkyne bude vec účelne využitá, pretože žalobkyňa v nehnuteľnosti býva. Žalované v 1/
a 2/ rade s prikázaním veci do vlastníctva žalobkyne súhlasili, sporným zostala výška náhrady.

14. Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou
vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím
súdu vylúčený. Súdna prax sa musela vysporiadať s koncepciou primeranej náhrady z pohľadu, akým
spôsobom má byť stanovená jej výška. Za primeranú náhradu za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena
v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z

ceny celej veci, nie cenou, za ktorý by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Ako bolo vyššie
spomenuté, žalované v 1/ a 2/ rade súhlasili s navrhnutým spôsobom vyporiadania, teda s tým, že
dom bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, medzi účastníkmi ostala sporná len výška
náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaným v 1/ a 2/ rade. Podľa žalovanej v 1/ rade je primeranou
náhradou suma 2.500,- eur, žalovaná v 2/ rade nekonkretizovala koľko je podľa nej adekvátna náhrada

za jej spoluvlastnícky podiel, len uviedla, že navrhnutú náhradu 1.825,- eur považuje za nízku. V
tomto smere žalované v 1/ a 2/ rade navrhli vykonanie kontrolného znaleckého posudku na zistenie
všeobecnejhodnotynehnuteľnosti.Správnesúdprvejinštancienepovažovalzapotrebnévykonaťďalšie
dokazovanie, pretože žalobkyňa prvostupňovému súdu predložila znalecký posudok Ing. Jozefa Žuffu,
ktorým uvedený znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu s príslušenstvom. Preto konštatoval,

že dôkaz zameraný na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vykonaný bol a nie je dôvod dať
zhotoviť nový znalecký posudok a to aj hoci znalecký posudok, ktorý predložila žalobkyňa, má povahu
listinného dôkazu. Ani v odvolacom konaní žalované v 1/ a 2/ rade znaleckému posudku, ktorý predložila
žalobkyňa, nevyčítali konkrétne pochybenia či už typu nesprávnej metodiky, chybných meraní alebo
výpočtov, len argumentovali všeobecnými tvrdeniami o vyššej cene rodinných domov v danej lokalite a

tvrdením, že predmetný posudok pochádza z dedičského konania po poručiteľovi E. E., v ktorom znalec
určil nižšiu hodnotu za účelom čo najnižšej odmeny notára. Táto argumentácia odvolateľov - žalovaných
v 1/ a 2/ rade neobstojí a odvolací súd zhodne s právnym názorom prvostupňového súdu konštatuje,
že neboli zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade namietané a vytýkané také relevantné dôvody, prečo
by žalobkyňou predložený znalecký posudok nemal byť správny a použiteľný v tomto konaní. Pokiaľ

poukazovali na znalecký posudok vykonaný v inom súdnom konaní, je právne irelevantné poukazovať
na znalecký posudok z úplne iného konania, ktorý bol vypracovaný preukázateľne na inú nehnuteľnosť.

15.Podľaprechodnéhoustanovenia§470ods.1CSPplatítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Žalovaným nič nebránilo v rámci zásady koncentrácie konania a procesnej

obrany, keďže žalobca predložil listinný dôkaz - znalecký posudok, ktorý preukázal všeobecnú hodnotu
vyporiadanej nehnuteľnosti, zaobstarať si hodnoverný dôkaz, ktorým by právne účinným spôsobom
vyvrátili toto zistenie o všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností.

16. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani v časti rozhodnutia o trovách konania.

Navyše poukazuje, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme obidvoch
strán.

17. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Ani jedna zo sporových strán v odvolacom konaní nebola úspešná, preto bolo
rozhodnuté, že žiadnemu z účastníkov sporu sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)