Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201088
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315201088.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P. O. Box 205,
proti žalovanému: F. S., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Š., Š. XXX, o zaplatenie 2119,51 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1547,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z dlžnej sumy od 4. 2. 2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 30,64 %; o výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 19. 1. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 2368,98 eura s úrokom z omeškania, spolu s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25. 3. 2011
Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
celkovú sumu pôžičky vo výške 3750,- eur. Poskytnutú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 60

mesačnýchsplátkachvovýške62,50eura,dodňapodaniažalobyuhradilcelkovo452,50eura.Žalovaný
sadostaldoomeškaniasúhradousplátokpôžičky,pretohoprávnypredchodcažalobculistomzodňa25.
1. 2012 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje
sumu 2368,98 eura. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca dvomi podaniami vzal späť žalobu v časti 249,47 eura, o späťvzatí súd rozhodol uznesením
zo dňa 5. 11. 2015 pod č. k. XXC/XX/XXXX - XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 3. 2016;
následne v časti 572,01 eura, o späťvzatí súd rozhodol uznesením zo dňa 13. 4. 2016 pod č. k. XXC/XX/
XXXX - XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21. 5. 2016. Uvedené podania boli zavinené žalobcom,
tedatrovykonaniavtejtočastivychádzajúz§256ods.1CSP.Predmetomkonaniatakzostalozaplatenie
sumy 1547,50 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 4. 2. 2012 do zaplatenia.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke číslo
XXXXXXX so všeobecnými podmienkami, predžalobná upomienka s doručenkou, prehľad splátok a
úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana

v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS

97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Dňa 25. 3. 2011 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX.
V zmysle zmluvy bola žalovanému schválená a poskytnutá pôžička vo výške 2000,- eur, pričom podľa

prehľadu splátok (č. l. 7 spisu) žalovaný splatil na pôžičku 452,50 eura. Podľa predloženej úverovej
zmluvy úver bol dohodnutý so splatnosťou 60 mesiacov, po 62,50 eura, pričom zo zmluvy nevyplýva
splatnosť istiny, úrokov a poplatkov.

11. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho

Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 25.3.2011.

12. Medzi obligatórne náležitosti patrí aj podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ - f) doba trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.13. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke, tieto údaje nie sú v zmluve uvedené. Preto podľa § 11
ods. 1 písm. a) ZoSÚ sa poskytnutá pôžička považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

14. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar

alebo služby so zárukou kvality.

16. Právny predchodca žalobcu žalovanému reálne vyplatil sumu 2000,- eur.

17. Zo všeobecných podmienok (ďalej len VP) uvedených na rube zmluvy súd nezistil žiadne relevantné

skutočnosti,nakoľkotietosúabsolútnenečitateľné,uvedenéminiatúrnympísmom,pretosistotoumožno
skonštatovať, že tieto nemohol čítať ani žalovaný pred uzatvorením zmluvy.

18. Podľa § 3 OZ, účinného k 25. 3. 2011, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné..

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), účinného k 25. 3. 2011, (1)
Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi..

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), k) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 píms. a) ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

19. Vzhľadom na citovaný § 11 ods. 1 ZoSÚ predloženú zmluvu o úvere súd považuje za bezúročnú a
bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno f), k).

20. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy (možno ho len odvodiť z jednotlivých údajov,

zákon však jasne prikazuje uviesť takýto údaj jednoznačne, konkrétne). Pod končenou splatnosťou nie
je možné považovať za správny údaj 60 mesiacov či 03/2016, termín splatnosti je potrebné chápať
ako konkrétny dátum, teda je nutné uviesť presným dátum splatnosti pôžičky (v zmluve je uvedená
lehota splatnosti, nie však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) a splátka je uvedená len
jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa
v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť,

ktorá časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka
je nepreskúmateľná a nič na tom nemení ani splátkový kalendár.

21. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne

obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

22. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku
urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými

produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom.

23. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako

spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,
ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach
vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a

zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a
žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca
opaktohtopostaveniažalovanéhonepreukázalžiadnymidôkazmi,resp.aninetvrdil).Tentoprávnyvzťah
sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

24. Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom žalobcu vplýva, že žalovaný mu
uhradil sumu 452,50 eura.

25. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 25. 1. 2012 na zaplatenie dlžných
splátok do 3 dní od doručenia upomienky. Žalovaný si túto výzvu prevzal dňa 31. 1. 2012, a teda mal plniť
do 3. 2. 2012 (piatok), čo sa však nestalo. Od 4. 2. 2012 je teda žalovaný v omeškaní so zaplatením dlhu.

26. Žalovanýjepovinnýpotomžalobcovivrátiťsumu2000,-eura(vtejtovýškebolaposkytnutápôžička),

pričom mu vrátil 452,50 eura, teda má vrátiť ešte 1547,50 eura. Súd preto priznal žalobcovi právo na
zaplatenie uvedenej.

27. Súd žalobcovi zároveň priznal aj právo na úroky z omeškania k priznanej istine. Keďže žalovaný si
nesplnil svoju povinnosť splatiť spotrebiteľský úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky

z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c cit. nar., Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 4. 2. 2012 určená vo výške 1 % ročne, potom úrok z
omeškania predstavuje výšku 9 % ročne.

30. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

31. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods.
1 CSP (bližšie pozri odôvodnenie v bode 4). Žalobca bol v konaní úspešný v časti 65,32 % a neúspešný

v časti 34,68 %. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia,
ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci,
t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší,

vzniklomuprávonanáhradutrovkonania,atovpomereúspechuaneúspechu,pričompomersavpočíta
ako rozdiel úspechu a neúspechu, čo v danom prípade predstavuje 30,64 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.