Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208987
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116208987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: P. X., Q.. XX.X.XXXX, U. R., U.
XX, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie,
že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.8.2016 č. k. 25C/144/2016-81, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Prisudzuje žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 25C/144/2016-81 určil, že úver zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX,uzavretejdňa14.7.2014medziúčastníkmikonaniajebezúročnýabezpoplatkov.Žalobca
má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia
súd uviedol, že návrhom z 9.9.2015 sa žalobca domáhal určenia, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXX
zo dňa 14.7.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Úver mu nebol poskytnutý ako podnikateľovi na
účely podnikateľskej činnosti. Žalovaný má zavedenú prax, že pokiaľ ide o živnostníka, tak pripraví
zmluvu pre dlžníka s obchodným menom, čo podľa neho predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Úver

mu bol poskytnutý ako spotrebiteľovi, pričom neobsahoval všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., keďže tam nebola uvedená tzv. RPMN (ročná
percentuálna miera nákladov). Potom podľa § 11 ods. 1 zákona úver je poskytnutý bez úrokov a bez
poplatkov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal miestnu príslušnosť z toho dôvodu, že žalobcovi
nebol poskytnutý úver ako spotrebiteľovi. Vec má byť postúpená príslušnému Okresnému súdu U. Z...
Zmluva bola uzavretá so žalobcom ako podnikateľom.

2) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané uzavretie úverovej zmluvy dňa 14.7.2014 medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Žalobca ako dlžník je označený identifikačným
číslom (IČO), pričom dlžník mal prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Je
to opatrené osobitným podpisom žalobcu. Žalobca uviedol, že pri podpisovaní zmluvy o úvere požadoval
žalovaný od neho doklady o zamestnaní. Akonáhle predložil živnostenský list žalovaný potom vypísal
jeho údaje s IČO-m a s prehlásením, že si berie úver na účely podnikania. Je to nepravda, pretože
úver nepotreboval na podnikanie. Keďže potreboval úver, tak inú možnosť ako podpísať formulárovú

zmluvu nemal. Podstatná časť úveru slúžila na vyplatenie predchádzajúcich úverov zo Zmluvy č.
XXXXXXXXX, o ktorej už bolo vedené konanie na Okresnom súde R. pod sp. zn. 11C/100/2016 a
rozhodnuté rozsudkom dňa 30.5.2016. Tento úver bol posudzovaný ako úver spotrebiteľský. Naviac,je bežná prax žalovaného v prípade formulárových zmlúv vyhýbať sa ochrane spotrebiteľov a vytvárať
zdanie, že úver je poskytnutý dlžníkovi na účely podnikania.

3) Súd pri hodnotení nároku vychádzal z § 80 písm. c/ O.s.p., že návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem. Keďže žalobca sa v konaní domáha určenia nároku, že u
žalovanej nie je právo na platenie úrokov a poplatkov, pričom nemá k dispozícii žalobu o plnenie,
je potom naliehavý právny záujem na určení. Naliehavý právny záujem má spotrebiteľ na vyriešení

otázky, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úrokov, poplatkov). Jeho postavenie sa stane istejšie, ak
nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty. Úver bol poskytnutý za účinnosti zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom § 9 ods. 2 písm. j/ stanovuje, že zmluva okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať údaje ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.),
spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, používajú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie týchto ustanovení, sú neplatné. Súd konštatuje, že poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm.
a/ až k/, r/, j/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Preto súd pri výklade úverovej zmluvy vychádzal z hodnotenia
spotrebiteľského úveru, kde úver žalobcovi nebol poskytnutý ako živnostníkovi na podnikanie a na účely
podnikania ani úver nežiadal. Išlo tu len o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, aby sa vyhol sprísnenej

spotrebiteľskej ochrane dlžníka. Preto Úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 14.7.2014 je bez úrokov
a bez poplatkov. Žalobca má povinnosť vrátiť iba poskytnutú istinu úveru, prípadne úroky z omeškania,
pokiaľ by sa so splácaním istiny dostal do omeškania. Chýbajúca RPMN má za následok, že úver sa
poskytuje bez úrokov a bez poplatkov.

4) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 251, § 255 a § 262 CSP (zákon č. 160/2015
Z.z.), pričom úspešnému žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Čo sa týka posúdenia úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon povolania alebo podnikania. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ dňa 14.7.2014
uzavreli zmluvu, kde dlžník je označený obchodným menom P. X. - fyzická osoba - podnikateľ
s identifikačným číslom. Preto na zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa. U žalobcu nešlo o prípad poskytnutia úveru spotrebiteľovi, ale podnikateľskému subjektu.
Žalovaný ani nemusí preukázať, na čo v skutočnosti žalobca použil peniaze, ale na aký účel mu boli

poskytnuté. Na úverovej zmluve sú dva podpisy žalobcu preukazujúce, že si berie úver za účelom
podnikania. Závery Okresného súdu J. sú nesprávne, ak z vykonaného dokazovania priklonil sa
k tvrdeniam žalobcu. Vzťahy Obchodného a Občianskeho zákonníka sú založené na subsidiárnom
základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a
podporným právnym predpisom. Využitie Občianskeho zákonníka je výlučne v prípadoch, ak Obchodný

zákonník má komplexnú úpravu právneho vzťahu, prípadne že dohoda zmluvných strán vylučuje
dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dlžník zobral úver za účelom podnikania, čím
bol vyňatý z pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. Dôkazné bremeno je na strane žalobcu,
nie na strane žalovaného, a žalobca musí preukázať, že v čase uzavretia zmluvy sa jednalo o
spotrebiteľský záväzok. Žalovaný ďalej poukazuje na svoju oprávnenosť požadovať výrazne vyššie

úroky z poskytnutých úverov vzhľadom aj na vyššie riziko, ktoré nebankové subjekty vznášajú pri
poskytovaní peňažných prostriedkov oproti bankám. O tom je aj rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe
vo veci sp. zn. 12Cmo/95/2005. Žalovaný ďalej poukazuje na nepreskúmateľnosť rozsudku a tým
odňatie možnosti konať pred súdom. Argumentáciu súdu o neprijateľných zmluvných podmienkach
považuje za nepostačujúcu, pričom sa poukazuje na dispozičnú zásadu a princíp kontradiktórnosti,

kde súd vykonáva dôkazy na návrh účastníkov. Súd je povinný riadne odôvodniť rozhodnutie súdu
prvej inštancie. Keď rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nie je možné zaujať stanovisko k záverom
súdu. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že sa malo jednať o spotrebiteľský úver. Žalovaný
poukazuje na rozhodnutia Okresného súdu U. Z.. sp. zn. 8C/22/2011 či sp. zn. 4C/26/2011. Úverovézmluvy sú absolútny obchod, pričom existuje dohoda účastníkov, že ich právne vzťahy sa budú
spravovaťObchodnýmzákonníkom.Pretoanižalobcuniejemožnépovažovaťzaspotrebiteľa.Žalovaný
takisto popiera bezdôvodné obohatenie, pričom úverová zmluva nikdy nebola právoplatne vyhlásená za

neplatnú. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

6) Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

7) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný).
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP) a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

8) Žalobca sa domáhal určenia, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom dňa 14.7.2014 pod č. XXXXXXXXX je zmluvou bez úroku a bez poplatkov. Podľa

žalobcu úver mu bol poskytnutý ako spotrebiteľovi, aj keď musel vyplniť formulárovú zmluvu ako
živnostník a uviesť aj svoje IČO. Súčasne mal podpísať, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
podnikania. Žalovaný ako veriteľ sa snažil vyhnúť posudzovaniu úverového vzťahu ako spotrebiteľského
vzťahu, pričom hodnotenie úverového vzťahu ako spotrebiteľského vzťahu by znamenalo, že úver
nemá identifikáciu tzv. RPMN, preto by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Samotná úverová

zmluva pojednáva poskytnutie úveru 1.000,- eur za poplatok 872,- eur, pričom celková čiastka 1.872,-
eur má byť vrátená v 12-tich mesačných splátkach po 156,- eur. V prípade spotrebiteľského úveru
by súdy z úradnej moci mali posudzovať zákonnosť vyžadovaného poplatku 872,- eur, chýbajúcu
RPMN. Pokiaľ by sa vychádzalo z § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ak tam nie je uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov (písm. j/), priemerná hodnota RPMN

(písm. y/), doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti (písm. f/), úroková
sadzba spotrebiteľského úveru (písm. i/), tak poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože spotrebiteľský úver nemá
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/). Žalobca poukazuje na to, že jedná sa o reúver,
pretože týmto úverom prakticky „splácal“ predchádzajúci úver. Pôvodný úver č. XXXXXXXXX zo dňa

28.3.2013 bol predmetom súdneho konania na Okresnom súde R. pod č. k. 11C/100/2016-92, kde
okresný súd vo veci žalobcu P. X. proti spoločnosti R., určil, že žalovaný je povinný žalobcovi vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 900,- eur do 3 dní. Ďalej určil, že zmluvná podmienka o časti poplatku
zodpovedajúcej 2/3 zahrňujúcej náklady na vypracovanie uzavretia zmluvy o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Rozsudok je potvrdený Krajským súdom v Prešove dňa 14.2.2017 pod sp. zn.

17Co/183/2016. Rozhodnutie vo veci sp. zn. 25C/144/2016 hodnotí žalobcu ako spotrebiteľa a úverový
vzťah ako spotrebiteľský, pričom poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
Súd takisto hodnotí vyžadovanie platenia poplatkov, ktoré dosahujú až o 66 % istiny, pričom poplatky
nešpecifikujú činnosti, za ktoré môže veriteľ požadovať poplatok za poskytnutie úveru. Poplatok je

neúmerne vysoký, pričom zmluvy sú formulárové, chýba im individuálne dojednanie. Spotrebiteľovi nie
sú vysvetlené náklady vzhľadom na výšku poskytnutého úveru. Poplatky sa javia ako neúmerne vysoké.
Súdu je známa prax spoločnosti R. pri poskytovaní úverov a využívaní rôznych tlačív úverových zmlúv,
kde na dlžníkovi spočíva zväčša len podpísanie zmluvy, pričom ostatné údaje vyplňuje zástupca veriteľa.
Súd z hľadiska doterajšej praxe spoločnosti POHOTOVOSŤ nemá pochybnosti o tvrdeniach žalobcu o

tom, že sa jedná o reúver. Nový úver nebol na podnikanie, ale na splácanie predchádzajúceho dlhu,
pričom predchádzajúci úver bol spotrebiteľský. Veriteľ predkladané živnostenské oprávnenie využíva k
tomu, aby bolo zapísané identifikačné číslo podnikateľa, čím dlžníkovi znemožňuje domáhať sa ochrany
spotrebiteľa, pretože zo spotrebiteľskej ochrany sú vylúčené podnikateľské subjekty, ak berú úvery na
podnikanie. Predtlač úverovej zmluvy, bez možnosti jej individuálnej úpravy pre dlžníka ako spotrebiteľa,

znamená podrobenie sa všetkým podmienkam veriteľa, teda aj vyplneniu úverovej zmluvy po označení
dlžníka ako podnikateľa, aj keď nebolo úmyslom dlžníka brať tento úver ako podnikateľ na výkon svojho
povolania. Z hľadiska predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom
krajského súdu vo veci sp. zn. 11C/11/2016 (sp. zn. 17Co/183/2016), len potvrdzuje doterajšiu praktiku
žalovaného ako veriteľa pri uzatváraní úverových vzťahov, pričom žalobca ako dlžník nemohol ovplyvniť

obsah úverovej zmluvy, čo je klasický príklad § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že
za individuálne zmluvné dojednania sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ považuje
úverový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský. Úverová zmluva nespĺňa náležitosti § 9 ods. 2
písm. f/, i/, j/, k/ a y/ zákona, chýba tam uvedená úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov,

priemerná RPMN. Preto takýto úverový vzťah sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne.

9) Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania. O nich

rozhodol súd prvej inštancie správne s poukazom na § 251 v spojení s § 255 a § 262 CSP. Úspešný
žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10) Žalobca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 v spojení
s § 262 ods. 2 CSP. O konkrétnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).