Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201198
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316201198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/
XX, W., o zaplatenie 2483,72 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.044,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne z tejto sumy od 30.7.2011 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných
vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do
zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

II. Žalobu v prevyšujúce časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.07.2014 žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie 3085,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 30.07.2011
do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 03.10.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 3996 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal
žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 171,33 eur. Do podania žaloby
uhradil žalovaný 925,32 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
žalobcadňa23.07.2011listom-predžalobnáupomienkavyzvalžalovanéhokokamžitejúhradevšetkých
splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku

dňu podania žaloby predstavoval sumu 3085,05 eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil aj
zákonné úroky z omeškania.

3. Uznesením zo dňa 26.05.2015 súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že z konania
vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia
s.r.o.

4. Uznesením č. k. 18C/577/2015-35 zo dňa 08.12.2015 súd konanie ohľadom sumy 601,33 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 30.07.2011 do zaplatenia zastavil a žalobu vo zvyšku
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.5. Na pojednávanie dňa 29.03.2017 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju
neúčasť podaním zo dňa 27.03.2017 a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

6. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že dlh, ktorý je predmetom tohto konania nemá z čoho splácať,
splácapôžičkuvSLSP,jehomanželkajenezamestnaná.Jeochotnýzaplatiťjedineistinu,točosipožičal,
bez úžerníckych úrokov. Je schopný platiť maximálne vo výške 20 eur mesačne.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby zo dňa 18.07.2014 s prílohami, a to zmluvou o pôžičke zo dňa

03.12.2010, podmienkami k zmluve o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou
upomienkou, prehľadom splátok a úhrad a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov
a zistil tento skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu spol. Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzavreli dňa 03.12.2010
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške

3000 eur, s mesačnou splátkou vo výške 166,50 eur v počte 24, pri ročnej úrokovej sadzbe 33,44 %,
RPMN 33,44 % a priemernej RPMN 20,68 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 996 eur
a celková suma pôžičky bola 3996 eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na december 2012.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným bola uzatvorená dňa 03.12.2010 zmluva o úvere, ktorá je svojím obsahom zmluvou
spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu
uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez
možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z
označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,

priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu
je podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. Preto na uvedený právny vzťah medzi stranami sporu
súd aplikoval spotrebiteľské právo.

10. Podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

12. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
pôžičke spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. V zmluve o pôžičke bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 33,44 % ročne.

18.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané

úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových

subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.

19. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby od 1 do 5 rokov v decembri 2010, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,10
%. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.12.2010 bola so splatnosťou 24

mesiacov. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 3-násobkom priemernej sadzby úverov
poskytovaných v rovnakom období.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“

21. Na základe vyššie uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú
žalovaný reálne čerpal titulom úveru. Žalovaný v danej veci čerpal titulom úveru sumu 3000 eur a
jednotlivými splátkami uhradil už sumu 925,32 eur. Na základe vyššie uvedeného súd žalobcovi

priznal sumu 2044,68 eur ako rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovaným
uhradenými sumami.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu vo výške 2044,68 eur, a
preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.26. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. V danom prípade žalovaný žiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 20 eur mesačne s
poukazom na jeho zlú finančnú a sociálnu situáciu.

28. V súlade s citovaným ustanovením, vzhľadom na žiadosť žalovaného, súd povolil žalovanému
uhradiť dlžnú sumu splátkami po 20 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný
stratí túto výhodu splátok.

29. O trovách konania ako i konania vedeného pod sp. zn. 18C/577/2015 súd rozhodol podľa ust. §
255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

30. V časti o zaplatenie 2044,68 eur (66,28 %) súd žalobe vyhovel, čo je úspech žalobcu, v časti 601,33
eur konanie zastavil (bez uvedenia dôvodu na zastavenia konania žalobcom, a preto sa má za to, že

v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania) a v časti o zaplatenie 439,04 eur žalobu zamietol,
čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaného (spolu 33,72 %). Z uvedeného vyplýva, že v
konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní
neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 32,56 % z celkových trov konania, na
ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.