Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203350
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214203350.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o.,
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: S. W., nar. XX.XX.XXXX, J. Z. XX, XXX XX D., za účasti
Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828,

zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, Košice, o zaplatenie 506,85 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k.: 5C/122/2014-88 zo
dňa 20.05.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania Združenia - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa ,,POS“, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a Združeniu - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa ,,POS“, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanej
povinnosťzaplatiťžalobcovi 87,95eursúrokomzomeškaniavovýške9,25%ročnezosumy9,42eurod

18.5.2011 do zaplatenia, výške 9,25 % ročne zo sumy 28,51eur od 18.6.2011 do zaplatenia, výške 9,5 %
ročne zo sumy 25,01 eur od 18.7.2011 do zaplatenia, výške 9,5 % ročne zo sumy 25,01 eur od 18.8.2011
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 75,84 eur, na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 v
spojení s ustanovením § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) Keďže v danej
veci si žalovaná trovy konania neuplatnila, súd prvej inštancie sa jej prípadným nárokom na náhradu trov
konania nezaoberal, i keď bola v konaní zväčša úspešná. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne
(neúspech nebol v nepatrnej časti ) a preto vyslovil, že ani on nemá nárok na náhradu trov konania.

Trovy konania si však uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník. Vyčíslil ich v sume
75,84 eur, vychádzal pritom z hodnoty veci - uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur. O trovách
konania vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej a žalobcu zaviazal na ich úhradu
( žalovaná bola v tejto časti konania úspešná). Súd prvej inštancie vychádzal z vyhlášky č. 655/2004
Z.z. a advokátovi priznal odmenu za úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia ( § 10

ods.1, §13a ods.1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 2. písomné podanie na súd ( § 10 ods.1, §13a
ods.1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), za úkon právnej služby 29,88 eur a paušál 2 x 8,04 eur(2014), spolu 75,84 eur. Preto súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
na trovách konania - na trovách právneho zastúpenia sumu 75,84 eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ považoval
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za neúčelné. V súvislosti so samotnou
účelnosťou trov právneho zastúpenia zdôraznil, že táto je a bola problematická už dlhodobo, a to najmä

z dôvodu, že vedľajší účastník v rámci svojej účasti v konaní nikdy spravidla nepoukáže na žiadnu
skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti súdy. Intervenient žiadnym
spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by
nedospel sám súd. Jeho prítomnosť v konaní je nepochybne motivovaná len prospechom v podobe trov
konania na úkor účastníkov konania. Tieto úkony sú jednoznačne nadbytočné, a teda neúčelné a nie
je možné ich priznať. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že právo na náhradu trov konania vedľajšiemu

účastníkovi vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník v konaní
podporuje. Len v tom rozsahu má vedľajší účastník právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na
uvedené odvolacie dôvody navrhol, aby odvolací súd rozsudok v časti výroku trov vedľajšieho účastníka
zrušil a priznal žalobcovi trovy konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470
ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v
napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku v jeho napadnutej
časti rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474
C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania

Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“, (ďalej len ,,Združenie“), ktoré vystupovalo v konaní
ako vedľajší účastník v zmysle ust. 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len ,,O.s.p.“) a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže
C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do
30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku

ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom
na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie Združenia
ako vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným
v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu
trov konania.

6. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do
31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.7. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci Združenie vstúpilo oznámením zo dňa 10.06.2014
ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. na strane žalovanej. Vo vyjadrení zo dňa 23.06.2014

Združenie uviedlo, že do konania vstúpilo len vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvných pokút vo
výške 418,90 eur. Poukázalo na spotrebiteľský charakter sporu a neprijateľnosť zmluvného dojednania
o zmluvnej pokute, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach (sp.zn.
16Co/32/2012, 3Co/26/2012, 7Co/36/2012). Vo vzťahu k zmluvným pokutám za Magio Box, diaľkový
ovládač, kartu a ostatné príslušenstvo uviedlo, že nie je zreteľné, v ktorej časti pripojených listín ku

zmluve o pripojení sú tieto pokuty stanovené a nie je zrejmé za aké zmluvné porušenia sa tieto pokuty
ukladajú. Navrhol žalobu v časti o zaplatenie zmluvných pokút vo výške 418,90 eur zamietnuť. Zároveň
si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov vedľajšieho účastníka.

8. Uznesením zo dňa 27.05.2015 pod č. k. 5C/122/2014-52 súd prvej inštancie pripustil vstup
Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, pričom toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.03.2016.

9. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je
garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v

konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie,
nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať.
Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa,
musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa

po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením
účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej
úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je
nepochybné,žezastupovaniekvalifikovanýmprávnymzástupcomzradovadvokátovjenutnéažiaduce,
pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve

naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015, sp.
zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.

opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,

že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho
účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších
účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov
má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.“

11. Združenie vstúpilo do konania a podľa jeho podania sa sústredilo na zbavenie spotrebiteľa účinkov
neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Keďže sud prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu v časti zaplatenia zmluvných pokút, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť
pre žalovanú priaznivé rozhodnutie vo veci. Realizované úkony Združenia za ktoré súd prvej inštancie

priznal odmenu, je treba považovať za úkony účelne vynaložené. Je preto namieste, aby sa priznala
Združeniu náhrada trov konania nielen z dôvodu jeho úspechu, ale aj ako odradenie pre žalobcu z
dôvodu, že naďalej používa neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vyjadrenie Združenia k žalobe nie je
možné považovať za formulárové. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo vzťahu k
predmetnému konaniu špecifikované skutočnosti, na základe ktorých Združenie vyhodnotilo žalobu v

časti o zaplatenie zmluvných pokút ako nedôvodnú.

12. Ak žalobca používa naďalej zmluvnú podmienku, ktorá už bola právoplatne určená za neprijateľnú,
nielenže porušuje zákonný zákaz používania takejto klauzuly (§ 53a OZ), ale takéto konanie je naúkor kvality a očisty verejného života (záujem na spotrebiteľských vzťahoch bez nečestných klauzúl
(uznesenie súdneho dvora C-786/10, bod 50, rozsudok C-618/10 Banco Espanol, bod 42). Je preto
logický dôvod konštatovať, že žalobca zavinil vznik trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak by

nepoužíval už raz právoplatne súdom zakázanú zmluvnú podmienku (rozsudky Krajského súdu v
Prešove zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Co 137/2010, tiež zo dňa 9.5.2011 sp. zn. 18Co 136/2010).

13. V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa na účely
rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba

samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.), ďalej zvážiť,
či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého
posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí.

14. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v
jednom konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa

11.10.2012, tiež Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs: Trovy konania v civilnom procese, Mimoriadne vydanie
Bulletinu slovenskej advokácie, str. 54, 55, 1997, cit. ,,Nie je možné považovať za čiastočný úspech,
ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že
úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov (samostatných právnych dôvodov žaloby). V takom
prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by

ináč mohol byť samostatne uplatnený. Taký prístup by mal nájsť aj vyjadrenie vo výroku o náhrade trov
konania.“

15. Združenie vstúpilo do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má
rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Združenie ako osoba konajúca

sama za seba bola z procesného hľadiska plne úspešná, a preto jej náhrada trov konania prináleží zo
základu, ktorý korešponduje namietaným zmluvným pokutám.

16. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania Združenia
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

17. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Naopak fakticky plne úspešní bolo Združenie, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.), o ktorom v zmysle
§262ods.1C.s.pvspojenís§396ods.1C.s.pmusíajbeznávrhurozhodnúťodvolacísúd,keďžetýmto

rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bolo Združenie
v odvolacom konaní pasívne, nevykonalo žiaden procesný úkon, náhradu trov odvolacieho konania si
neuplatnilo, ani nevyčíslilo a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Odvolacísúdvychádzalzčl.17ZákladnýchprincípovC.s.pzakotvujúcimprocesnúekonómiuaaplikoval
na daný prípad pomyselnú normu podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p, podľa ktorej ak si

strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd
rozhodnúť priamo tak, že náhrada trov odvolacieho konania neprizná. Preto rozhodol tak, že Združeniu
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p.
v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
sporu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).