Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204611
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110204611.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu X. K., I. K. J., G. Č.. XX, zastúpeného
JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom v Košiciach, ul. Moldavská č. 6, proti žalovanej
Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej č. 22, o určenie poistného vzťahu, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.01.2013, č.k. 18C 28/2010-343,
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným

zo Zmluvy o poistení osôb č. 5020000002 zo dňa 22.12.1996 trvá.

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na trovách konania 849,95 eura platbou JUDr. Pavlovi

Gombosovi, advokátovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX trvá a žalobca a žalovaný
sú touto zmluvou o poistení viazaní, vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 08.11.2012 zamietol a
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 760,49 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa

XX.XX.XXXX a koncom poistenia XX.XX.XXXX, s dobou platenia poistného 10 rokov vo výške 624,-
Sk (20,71 eura) mesačne. Žalovaná sa zaviazala pre prípad smrti zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,- Sk
(3.319,39 eura) a pre prípad dožitia poistnú sumu 169.716,- Sk (5.633,53 eura). Ďalej súd vychádzal zo
zistenia, že žalovaná listom zo dňa 23.06.2008 oznámila žalobcovi zánik poistenia ku dňu XX.X.XXXX
o 00.00 hod. s tým, že k zániku poistného vzťahu došlo podľa článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie a taktiež na základe § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho zákonníka a
zároveň oznámila žalobcovi, že odkupná hodnota vyjadrujúca aktuálny poistnou matematikou vyjadrený

peňažný nárok predstavuje sumu 50.987,- Sk (1.692,45 eura).

Z uvedených zistení, vzhľadom na charakter predmetu konania, ktorým je určovacia žaloba dospel k
záveru, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na takomto určení, spočívajúci v tom, žerozhodnutím súdu sa odstráni stav právnej neistoty ohľadom právneho postavenia žalobcu vyplývajúcej
z poistnej zmluvy. Jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo strany žalovanej, najmä za stavu, keď
žalovaná tvrdí, že existoval dôvod pre zánik poistenia a vzťah medzi účastníkmi konania založený

poistnou zmluvou zanikol, objektívne u žalobcu predstavuje stav právnej neistoty, ktorý neporušil žiadnu
svoju zmluvnú povinnosť, aj jeho právnu neistotu je možné odstrániť iba súdnym rozhodnutím. Ďalej
súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by došlo k zmene poistných
podmienok, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia a ani skutočnosť, že by bola naplnená niektorá
zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy. Vo vzťahu k článku 11 ods. 2 všeobecných

poistných podmienok, na ktoré žalovaná poukazovala vo svojom liste zo dňa 24.6.2008 súd uviedol, že
podľa tohto ustanovenia mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenie žalovanej
teda nemohlo spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutom na základe poistnej zmluvy.
Podľa názoru súdu ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi neodporujú zákonu, ani
ho neobchádzajú a ani nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa nezistil ani naplnenie
podmienok pre odstúpenie od zmluvy upravené v ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Mal za to, že v konaní bolo nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovanej pri výkone
poisťovníctva je zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým
zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a
zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, pričom na základe toho boli preukázané

zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovanej od počiatku jej podnikania na poisťovacom trhu.
Uvedené predpisy verejného práva však neupravujú žiadne náležitosti poistných zmlúv, ani poistné
podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zmeny, zániku, prípadne práv a povinností
zmluvných strán, a preto aplikácia predpisov verejného práva na konkrétny zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania nie je možná. Ustanovenia upravujúce výšku poistného plnenia sú síce zásahom

verejnej moci, ale iba voči poisťovni a nezasahujú do konkrétneho súkromno-právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania. Mal za to, že ak žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch
uvedených v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej
úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim
štátnymorgánomNárodnejbankySlovenskapodhrozbouvysokýchpokút,nepreukázal,žetátonáprava

by sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv. Nemožno preto konštatovať zásahy verejnoprávnej
regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromnoprávneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho
klienta, čo v konečnom dôsledku nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné
nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadné nesprávne rozhodnutia podnikateľa na
konečného odberateľa v súkromnoprávnom vzťahu, a ani v modifikácii obsahu súkromnoprávnej zmluvy,

či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromnoprávny vzťah.

Ohľadne otázky nemožnosti plnenia ( podľa § 575 Občianskeho zákonníka, ktorý dôvod zániku poistenia
predstavoval nosný argument žalovanej) uviedol, že podľa tvrdenia žalovanej nemožnosť plnenia
nastala z dôvodu zmeny právneho predpisu (zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve), ktorá zmena

nastala po uzavretí poistnej zmluvy a zotrvanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by
znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu
sankcií zo strany orgánu dohľadu. Skonštatoval, že ak fakticky a právne je záväzok žalovanej splniteľný,
toto sťaženie podmienok splnenia aj s väčšími nákladmi nemá za následok nemožnosť plnenia a zánik
záväzkov žalovanej. Plnenie z poistnej zmluvy pritom nie je zakázané, ani vylúčené právnym predpisom

a preto nejde o nemožné plnenie, Nemohla preto zaniknúť povinnosť dlžníka z dôvodu, že plnenie sa
stalo nemožným.

V konaní, teda podľa názoru súdu prvého stupňa, nebolo preukázané, aby bola naplnená niektorá zo
skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy a súd mal za to (vychádzajúc z ust.

§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že poistná zmluva je platná, preto žalobe na určenie jej platnosti
vyhovel a zároveň v zmysle zmeneného návrhu na začatie konania vyslovil, že žalobca a žalovaný sú
touto zmluvou o poistení viazaní.

Výrok o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovanej odôvodnil tým, že pokiaľ žalovaná v priebehu

konania zmenila svoj názor a nerozporovala tvrdenie o zániku poistného vzťahu, jej predstava o
podmienkach ďalšieho trvania tohto zmluvného vzťahu, ktorú vyjadrila v petite návrhu, nezodpovedá
vyššie uvedeným záverom súdu, ani žalobe žalobcu. Súd vo veci rozhodoval o tom, že poistný vzťah
medzi účastníkmi konania trvá a účastníci poistnej zmluvy sú touto zmluvou viazaní. Obe eventuality,ktoré navrhovala žalovaná, pritom predpokladali zmenu obsahu záväzku z poistnej zmluvy a zmenu
výšky plnenia. Z uvedených dôvodov vzájomný návrh žalovanej zamietol, keď konštatoval, že posledný
výrok navrhovaného eventuálneho petitu vzájomnej žaloby je nadbytočný, pretože v skutočnosti ide o

vyjadrenie k žalobe.

Výrokotrováchkonaniaodôvodnilspoukazomnaust.§142ods.1O.s.p.aúspešnémužalobcovipriznal
náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia (podľa príslušných ustanovení
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v

sume 760,49 eura za celkovo desať úkonov právnej služby vrátane náhrady režijného paušálu a 20
% dane z pridanej hodnoty (DPH). Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania za úkony právnej služby,
ktoré nepovažoval za účelné (návrh na zmenu petitu žaloby zo dňa 11.08.2011, odvolanie proti výzve na
zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 10.09.2010). O povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu trov konania
k rukám zástupcu žalobcu rozhodol podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnila poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. V dôvodoch odvolania
zotrvala na stanovisku, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou poistnou
zmluvou predčasne zanikol z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia žalovanou, ktorá nemožnosť bolo

vyvolaná postupom kontrolného orgánu pri výkone kontroly nad žalovanou ako subjektom poisťovníctva
vroku2007. ĎalejžalovanánamietalanevykonaniedôkazuoboznámenímsprávnehospisuMinisterstva
financií Slovenskej republiky č. j. 52/1024/1995, ktorým by táto skutočnosť pred súdom prvého stupňa
bola preukázaná. Žalovaná považovala takýto dôkaz za podstatný preto, aby súdu bol chronologicky
a komplexne objasnený skutkový stav aj v čase, ktorý predchádzal uzavretiu poistnej zmluvy. Týmto

dôkazom by bol preukázaný celkový skutkový priebeh poistenia od jeho vzniku, ako aj ingerencia
štátneho orgánu vo forme priamych zásahov do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovanej. Založil
by tým skutkové zistenie, že poistné vzťahy boli regulované štátom a žalovaná musela splniť všetky
podmienky schválne štátom od začiatku poistného vzťahu až do jeho zániku, na ktorý mali priamy
a nezvratný vplyv kontrolné závery Národnej banky Slovenska v roku 2007. Z týchto skutkových

zistení by následne súd vyvodil právne závery a právne posúdenie situácie inak, než v napadnutom
rozsudku. Zároveň konštatovala, že až pod tlakom tretej osoby (kontrolného orgánu - Národnej banky
Slovenska) a v krajnej núdzi bola donútená fakticky vypovedať poistný vzťah s poukazom na objektívnu
nemožnosť plnenia. Ďalej namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanej nie
je spravodlivé. Takým by bolo iba za situácie, ak by súbežne prvostupňový súd konal a rozhodol aj

o jej vzájomnej žalobe zo dňa 08.11.2012, pretože takto uplatnené nároky sú jednoznačne priamo
závislé od rozhodnutia o žalobe a sú s ňou nerozlučiteľné spojené. Tvrdila, že rovnako ako žalobca
má naliehavý právny záujem na konečnom a spravodlivom vyporiadaní vzájomného záväzku z poistnej
zmluvy, ktorej trvanie ani nerozporuje. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil
skutkový stav, ak dospel k záveru, že sa jej nepodarilo preukázať dohodu o zmene poistnej zmluvy.

Mala za to, že po zásahu kontrolného subjektu v rokoch 2007 až 2008 do systému poistných vzťahov,
došlo pre žalovanú nepredvídateľne a bez možnosti zmeniť daný stav, k nutnosti vyhodnotiť situáciu
tým spôsobom, že navrhla žalobcovi tri alternatívy ďalšieho postupu vo vzniknutej situácii. V konaní
tak preukázala právny záujem na snahe vyriešiť vzniknutý spor dohodou o urovnaní. Nebyť záverov
Národnej banky Slovenska o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej

poistno-matematickej metódy, ktorá bola schválená predchádzajúcimi štátnymi orgánmi vykonávajúcimi
dohľad nad výkonom poisťovníctva (Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad nad
finančným trhom), žalovaná by nikdy svojvoľne neprikročila k navrhovaným zmenám v poistných
vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného vzťahu. K takémuto konaniu došlo
pre objektívnu nemožnosť plneniam zapríčinenú vonkajšími faktormi (zmena zákona o poisťovníctve

č. 95/2002 Z.z. a z nej vyplývajúci zásah Národnej banky Slovenska). Za nosný dôkaz považoval ten,
ktorý by jednoznačne objasnil závery z prvej kontroly z roku 1995 vykonanej Ministerstvom financií
Slovenskej republiky. Namietala, že nevykonaním navrhnutých dôkazov (správnym spisom Ministerstva
financiíSlovenskejrepubliky,akoajvýsluchomsvedka-generálnehoriaditeľasprávypoisteniažalovanej
O.. Š.) došlo k situácii, že rozhodnutie súdu je pre žalovanú nepredvídateľné. Zároveň poukázala na

pravidlá európskeho zmluvného práva, aplikovateľné aj na tento sporný prípad v časti dotýkajúcej
sa zmeny podmienok poistenia, pretože tieto prvostupňový súd na daný prípad neaplikoval a ani sa
nimi neriadil. Napriek skutočnosti, že označené právne vzťahy sú regulované slovenským právnym
poriadkom, musia byť zohľadnené aj vyššie formy a princípy majúce charakter dobrých obchodnýchzvyklostí a dobrých mravov v právnych vzťahoch. Súd preto nemal prikázať účastníkom konania zotrvať
v právnom vzťahu, ktorého obsah od počiatku reguloval svojím zásahom iný, tretí subjekt verejnej
moci, ktorý je nezávislý od účastníkov poistného vzťahu. Je vecou súdu vykonať výklad zákona euro

konformne a v súlade so všetkými pravidlami platiacimi v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami
platnými v spotrebiteľskom práve. V tejto súvislosti namietal nesprávne právne závery súdu prvého
stupňa. Zdôraznil, že pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzali z prezumpcie správnosti úradných
rozhodnutí, pričom žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (štát by
mal byť v tomto zmysle neomylný), spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného

orgánu verejnej moci pri schválení výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy.
Konštatoval, že absolútne zotrvanie na zásade „pacta sunt servanda“ v okolnostiach prípadu na trvanie
poistného vzťahu s pôvodným obsahom vedie na strane žalovanej k porušovaniu noriem záväzných
v oblasti verejného práva a na strane žalobcu k trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa
konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani primerané žalobcom skutočne uhradenej cene
hlavného predmetu plnenia. Uplatnenie neadekvátneho plnenia z pohľadu uhradenej ceny za určitých

okolností pritom zvykne byť všeobecnými súdmi posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi,
prípadne s bezdôvodným obohatením. Prvostupňový súd tak poskytol právnu ochranu v situácii, v ktorej
žalovaná porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobca si nárokuje
plnenievovýške,ktorésiv uhradenejcene vskutočnostinepreplatilapotenciálneneustálesazvyšujúce
riziko a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne. V

závere preto žalovaná konštatovala, že takéto právne riešenie nemôže byť optimálne.

Zároveň navrhla prerušiť konanie v tejto veci s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. z dôvodu, že v súčasnosti v dvoch iných obsahovo totožných sporoch rozhodovaných odvolacím
Krajským súdom v Košiciach prebieha dovolacie konanie pre vyriešenie otázky zásadného právneho

významu pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutia budú mať podstatný vplyv aj na
prebiehajúce konanie. Pre prípad, ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej, žiadal
abypripustildovolanienavyriešenieotázokzásadnéhoprávnehovýznamu,ktorédoposiaľ všeobecnými
súdmi riešené neboli a ich riešenie by mohlo mať podstatný vplyv pre posúdenie predmetu sporu aj v
preskúmavanej veci.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení v podstate zopakoval a zhrnul argumentáciu opodstatnenosti
nároku o určenie právneho vzťahu tak, ako túto predniesol aj v konaní pred súdom prvého stupňa.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné čo do vecnej správnosti
napadnutého rozsudku, je však čiastočne dôvodné a to vo vzťahu k formulácii rozsudočného výroku
(petitu), keď súd prvého stupňa vo výroku rozsudku uviedol aj obsahovo totožný, a teda duplicitný

výrok o viazanosti účastníkov konania zmluvou o poistení.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy
z dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil ak dospel k záveru, že poistný

vzťah trvá. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v
odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací
súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca sa domáhal v konaní pred súdom prvého stupňa určenia, že poistný vzťah na základe

poistnej zmluvy zo dňa 22.12.1996 trvá a účastníci konania sú touto zmluvou o poistení viazaní. V
tejto súvislosti odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná v
konaní nepreukázala, aby došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ išlo o
možnosť ukončenia poistenia a nepreukázala ani takú skutočnosť, ktorej následkom by bola neplatnosť
poistnej zmluvy. Správne súd konštatoval, že k zániku poistenia nedošlo v zmysle článku 11 ods. 2

všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej a rovnako správne konštatoval, že
k zániku zmluvného vzťahu nedošlo ani z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa § 575
ods. 1 Obč. zákonníka.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná aj v podanom odvolaní uvádza, že k zániku právneho vzťahu
medzi účastníkmi došlo v dôsledku jej nemožnosti plnenia, odvolací súd na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvého stupňa uvádza nasledovné :

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu UDP-K
so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX a koncom poistenia XX.XX.XXXX s dobou platenia poistného 10
rokov s výškou poistného 624,- Sk mesačne. V zmluve dohodli poistnú sumu pre prípad smrti vo výške
100.000,-Skapredožitievovýške169.716,-Sk.Žalovanálistomzodňa24.06.2008oznámilažalobcovi,

že dňom 16.05.2008 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie a zároveň aj oznámila, že odkupná hodnota v sume 50.987.- Sk mu
bude vyplatená.

Žalovaná je toho názoru, že k zániku poistného vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti jej plnenia podľa
§ 575 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku zmeny právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z.z. o

poisťovníctve, ktorý s účinnosťou od 01.05.2004 bol novelizovaný zákonom 186/2004 Z.z., a ktorý v
§ 31a určil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistných matematických metód
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. V tejto súvislosti poukazovala zároveň
na skutočnosť, že dokazovaním v konaní pred súdom prvého stupňa bolo spoľahlivo preukázané

- protokolom Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade zo dňa 29.10.2007 - že v prípade
poistného produktu UDP- K nebolo poistné vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, a teda že poistné bolo určené v nižšej výške
ako správne poistno-matematicky malo byť.

K uvedeným tvrdeniam žalovanej je potrebné uviesť, že aj keď ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to však, že pred

účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov.
Práve naopak, ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla v roku 1995 Ministerstvo financií Slovenskej
republiky ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválilo kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci
obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 (porovnaj protokol o

kontrole Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 04.06.1999 - č.1.47) a za správnu bola
označená aj Úradom pre finančný trh dňa 13.02.2003 (porovnaj protokol o vykonanom dohľade - č. 1.
53). Žalovaná bola teda toho názoru, že pri kalkulácii produktu UDP-K , t.j. pri stanovení poistného
postupovala v súlade s takým vzorcom, ktorý bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom
dohľadu (dozoru) nad poisťovníctvom.

Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatovala chybu v kalkulácii
žalovanej až dňa 21.02.2008. Skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácii poistného došlo k poistno-
matematickej chybe vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2008. Žalovaná má teda za to, že poistno-
matematická chyba v kalkulácii poistnej sadzby vznikla nezákonným rozhodnutím, resp. následným

nesprávny úradným postupom orgánu štátu. Z uvedeného je preto zrejmé, že dôvod, pre ktorý žalovaná
má zato, že došlo k zániku zmluvy z dôvodu nemožnosti jej plnenia, nie je zmena právneho predpisu,
ale nesprávny úradný postup orgánu dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácie poistnej
sadzby.

Skutočnosť, že žalovaná odvodzuje zánik zmluvného vzťahu pre nemožnosť plnenia, z dôvodu
nesprávneho postupu orgánu dohľadu na poisťovníctvom a nie z dôvodu zmeny právneho predpisu
vyplýva aj zo skutočnosti, že ani v čase udelenia jej povolenia na výkon poisťovacej činnosti, t.j.
30.05.1995, vtedy účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, neumožňoval určovať výšku poistného
v rozpore s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť

záväzkov poisťovne. Dôsledkom toho bola skutočnosť, že povolenie na výkon poisťovacej činnosti
udeľoval štát prostredníctvom dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky,
ktorým v zmysle zákona č. 24/1991 Zb. bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri
schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a
charakteristika poistenia sadzby UDP-K, nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku

žalobkyne významná. Je tomu tak preto, že ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad
poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, by nemal za následok
nemožnosť plnenia žalovanej podľa § 575 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 575 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť

zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Nemožnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t.j. či dlžník je povinný niečo dať, konať,
opomenúť, alebo znášať. Ak je však obsahom záväzku druhovo určený predmet - ako v danom prípade
peniaze - nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia. Obsahom záväzku zo strany žalovanej je peňažné

plnenie, preto ako také ho nemožno považovať za objektívne nemožné, lebo ako vyplýva aj z citovaného
ustanovenia § 575 ods. 2 plnenie nemožno považovať za nemožné, ak ho možno uskutočniť s väčšími
nákladmi.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že k zániku poistného vzťahu z dôvodu

nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa § 575 Občianskeho zákonníka nedošlo.

Za správny považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ak nevyhovel návrhu žalovanej vykonať
dôkaz spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. Národnou bankou Slovenska, ktorým
žalovaná chcela preukázať skutočnosť, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky je zodpovedné za

schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-matematicky
nesprávne určeným poistným predávať. Nevykonanie tohto dôkazu považuje odvolací súd za dôvodné,
lebo súdna prax sa ustálila v tom, že nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné z hľadiska
prejednávanej veci. Uvedené zistenie, ako bolo vyššie uvedené, nemá právny význam vo vzťahu k
posúdeniu nároku žalobcu.

Odvolací súd ako nadbytočný hodnotí výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým určil, že účastníci
konania sú zmluvou o poistení viazaní. V tejto časti je namieste odvolacia námietka žalovanej
spočívajúca v tvrdení, že podľa právnej teórie výrok o trvaní záväzkového vzťahu v sebe subsumuje
automaticky aj záväznosť práv a povinností z takého vzťahu plynúcich pre účastníkov. Výrok, že

účastníci konania sú zmluvou o poistení viazaný je tak duplicitný, preto odvolací súd v tejto časti
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil.

Ako vecne správny hodnotí odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, pretože zhodne so závermi súdu prvého stupňa je potrebné konštatovať,

že pokiaľ bolo žalobe žalobcu vyhovené, neprichádza do úvahy vyhovieť vzájomnej žalobe žalovanej,
ktorou žiadala určiť, že poistný vzťah trvá za zmenených podmienok, prípadne zanikol a žalovaná je
povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške zaplateného poistenia. Posledný výrok
navrhovanéhoeventuálnehopetitu(zamietnutiežalobyprestratu naliehavéhoprávnehozáujmužalobcu
pre zmenu postoja žalovanej v konaní) možno hodnotiť iba ako vyjadrenie žalovanej k žalobe.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
vrátane výroku, ktorým zamietol vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 08.11.2012 ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný písomným podaním zo dňa 01.03.2013 (č.l. 372) žiadal o
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. s tým, že v inej veci, vedenej na Okresnom
súdeKošiceIpodč.k.19C/209/2009anaKrajskomsúdevKošiciachpodč.k.1Co/212/2011bolopodané
dovolanie po tom, čo odvolací súd v rozsudku svojím výrokom pripustil dovolací dôvod pri riešení otázky
zásadného právneho významu, vyriešenie ktorej bude mať rozhodujúci vplyv aj na spor účastníkov

konania v tejto veci. Vyslovil preto presvedčenie, že do času, než dovolací súd rozhodne o podanom
dovolaní, je namieste prerušiť toto konanie a to z dôvodu, že prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.Odvolací súd zastáva názor, že v tomto štádiu konania by nebolo účelné konanie prerušiť až do
rozhodnutia dovolacieho súdu, pretože vyriešenie týchto otázok nie je vzhľadom na právne závery
prijaté v tomto rozhodnutí pre rozhodnutie v tomto spore nutné.

Aj napriek návrhu žalovanej odvolací súd nepripustil dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, v
ktorom by sa mali riešiť právne otázky naliehavého právneho významu, pretože tieto doteraz riešené
nie sú a môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tomto, ako aj v ďalších sporných
prípadoch medzi žalovanou a inými žalobcami v znení :

" - či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa Občianskeho
zákonníka, ktorej jednu z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia
určil orgán verejnej moci, dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných
okolností spočívajúcich v zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej
moci prenesená do zmluvy bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy

predvídateľné, zmluvným stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného
vzťahu, pričom zotrvanie na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti
jednej zo zmluvných strán, je možné podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka prelomiť zásadu
pacta sunt servanda zánikom zmluvného záväzku po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave
zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej v otázke,

- či v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť obsah zmluvného
vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka zároveň svojim obsahom
v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov na
obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto právneho

vzťahu, ďalej v otázke,

- či v prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti
poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do
01.05.2004, mala aj po 30.04.2005 určené štátom poistné poistno-matematicky tak. že výška poistného

nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. a to záväzku na poistné plnenie pre prípad
dožitia sa konca poistnej doby,

a /- či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla
zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa § 575 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka na základe § 31a v spojení s §70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.
z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po
30.04.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným
plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad
dožitia sa konca poistnej doby určeným z uhrádzaného poistného poistno-matematicky správne , t. j.

v inej - nižšej výške než bolo dohodnuté v poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvne dohodnuté
poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť
všetkých záväzkov poisťovne (najmä záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej
doby)

b/ - či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia
sa konca poistnej doby v poistnej zmluve s § 31a v spojení s § 70a ods.1 zákona č. 95/2012 Z.z. mohlo
dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť
pokračovať v takomto ďalšom poisťovaní ",

pretože vzhľadom na právne závery vyslovené v tomto rozsudku vyriešenie žalovaným nastolených
otázok nepovažoval za podstatné a zásadné pre konečné rozhodnutie v preskúmavanej veci.

O trovách konania vrátane odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

za tieto úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.08.2008 vo výške 48,63 eura,
písomné podanie - žaloba zo dňa 16.02.2010, vyjadrenie k podaniu žalovaného z 10.09.2010 - á 55,49
eura, účasť na pojednávaní dňa 04.03.2011, písomné vyjadrenie k podaniu žalovanej z 09.05.2011
a 25.05.2011 á 57 eura, písomné vyjadrenie k podaniu žalovanej zo dňa 10.09.2012, k vzájomnejžalobe zo dňa 12.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 9.11.2012 á 58,69 eura, účasť na pojednávaní
dňa 11.01.2013 v sume 60,07 eura, spolu 566,75 eura + režijný paušál 1 x 6,31 eura, 2 x 7,21 eura, 3
x 7,41 eura, 3 x 7,63 eura, 1 x 7,81 eura, spolu režijný paušál 73,66 eura, spolu s 20 % daňou z pridanej

hodnoty vo výške 128,08 eura, spolu trovy prvostupňového konania v sume 768,49 eura ako aj trovy
odvolacieho konania spočívajúce v náhrade za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo
dňa 09.04.2013 v sume 60,07 eura, režijný paušál 7,81 eura a DPH 13,58 eura, spolu 81,46 eura, t.j.
trovy celého konania ( vrátane odvolacieho) v sume 849,95 eura, na úhradu ktorých zaviazal neúspešnú
žalovanú na účet právneho zástupcu žalobcu ( § 149 ods. 1 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.