Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/204/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210602
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313210602.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu v 1. rade D. I., a žalobcu

v 2. rade B.. K. I., obaja bytom U. XXXX/XX, XXX XX T., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Alenou
Matýsovou, Mierová 4, Humenné proti žalovanému Kartago Tours, a.s., Špitálska 53, Bratislava, IČO:
31 371 205, zast. advokátom JUDr. Ing. Stanislavom Felšőcim, M.R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, v
konaní o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania

pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 39,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.059,55
eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podali dňa 7.4.2011 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadali aby súd zaviazal žalovaných na
náhradu škody 660 eur s príslušným úrokom z omeškania.

Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade uzavrel v mene oboch žalobcov so žalovaným v 1. rade
zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej mal byť zájazd do destinácie Rodos v trojhviezdičkovom
hoteli s odletom dňa 23.7.2010 so stravovaním all inclusive. Z textu tejto zmluvy vyplýva, že právny

vzťah medzi žalovanými sa riadi ust. § 652 Obchodného zákonníka, kde žalovaný v 1. rade je vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade obchodným zástupcom. Žalobca v 1. rade v deň podpisu zmluvy zároveň vyplatil
plnú cenu zájazdu s vedomím, že došlo k uzavretiu zmluvy. Dňa 16.7.2010 sa žalovaný na telefonickú
výzvu žalovaného v 1. rade dostavil do jej kancelárie, kde mu bolo oznámené, že podľa jej vyjadrenia
žalovaný v 2. rade urobil chybu , že im zlyhal softvér a preto sa nedostali na zoznam cestujúcich a zo
strany žalovaného v 2. rade ani nebol záujem poskytnúť náhradný zájazd. Žalobcovia preto reklamovali
zájazd u žalovaného v 2. rade a dožadovali sa vysvetlenia, na čo im žalovaný v 2. rade zaslal iba

ospravedlňujúci sa list zo dňa 25.8.2010. Na ďalšie naliehanie im žalovaný v 2. rade zaslal ďalší list, v
ktorom uviedli, že išlo o pochybenie žalovaného v 1. rade, nakoľko im nebola doručená žiadna zmluva
a preto ju nemohli nahodiť do systému. Žalovaný v 1. rade nevedel žalobcom poskytnúť ekvivalentný
zájazd, preto prijali cenovo porovnateľný zájazd do Bulharska so stravovaním len raňajok. Stravovanie
ako aj ubytovanie však bolo na veľmi nízkej úrovni. Žalobcovia míňali na stravovanie približne po 30 eur
na osobu a deň, t.j. 660,- eur, čo je škoda, ktorú si uplatňujú touto žalobou.

Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 7.10.2011, č.k. 22C/65/2011-99 žalobu zamietol, žalobcov
v 1. a v 2. rade zaviazal nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania žalovanému v l. rade
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 600,89 eur a nahradiť trovy konania žalovanému v 2.
rade pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 723,72 eur, obom do troch dní od nadobudnutiaprávoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd podmienku, ktorú používa žalovaný v 2. rade v zmluvách o
obstaraní zájazdu, resp. ju použil v článku 1,3 Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch cestovnej
kancelárie Kartago Tours, a.s. leto 2010 a ktorá znie: „K uzatvoreniu zmluvy medzi CK KARTAGO

TOURS a objednávateľom dochádza prijatím podpísanej zmluvy o obstaraní zájazdu a jej potvrdením zo
strany CK KARTAGO TOURS“ vyhlásil za neplatnú. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie,
v ktorom navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako nezákonný zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie
a rozhodnutie. Žalobcovia v podanom odvolaní nesúhlasili s názorom súdu, že žalobcom iba mohol
vzniknúť nárok na náhradu škody, no títo v žiadnom prípade nepreukázali vznik škody, výšku uplatnenej

škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom a výškou škody a tak neuniesli dôkazné bremeno. Tým, že
žalobcovia absolvovali zájazd podstatne nižšej kvality, v cene zájazdu boli iba skromné raňajky, je podľa
žalobcov, dostatočne pochopiteľné a odôvodňujúce to, že žalobcovia si museli stravu kupovať. Pre
ustálenie výšky škody sa odvolávali na porovnateľnú cenu stravného v danej destinácii v danom období
a ponechali ju na úvahu súdu.

Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 10Co/1/2012 zo dňa 9.1.2013
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti vo veci samej, ako aj vo výroku
o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho
súdu sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s tým, že kto v skutočnosti v konkrétnom prípade
zodpovedá za škodu a v akom rozsahu. Nevysporiadal sa s pasívnou legitimáciou, t. j. na strane

žalovaných. Neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, pretože
nepreukázali, že neboli schopní preukázať výšku vzniklej škody. Odvolací súd v tomto smere zaujal
stanovisko, že v danom prípade mal prvostupňový súd uplatniť pri nemožnosti zistenia rozsahu vzniklej
škody ustanovenie § 136 O.s.p., podľa ktorého, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými
ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Taktiež sa podľa názoru

odvolacieho súdu, prvostupňový súd nevysporiadal so skutočnosťou, kto spôsobil škodu, či žalovaný
v 1. rade, alebo žalovaný v 2. rade.

V priebehu konania žalobcovi vzali späť žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9% ročne zo
sumy 660,- eur od 18.6.2010 až do 6.4.2011, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd na pojednávaní dňa 26.4.2013 uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný v
1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní uhradiť žalobcom škodu vo výške 660,- eur spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania od 7.4.2011 až do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne, vrátane trov konania.

OkresnýsúdHumennérozsudkom,sp.zn.22C/65/2011-172zodňa26.04.2013,ktorýsastalprávoplatný
a vykonateľný dňa 12.06.2013 (čl.172) zamietol žalobu voči žalovanej v 1. rade a v prevyšujúcej časti
žalobu voči žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné konanie. V konaní tak ostal ako žalovaný, len
žalovaný v 2. rade, t.j. cestovná kancelária.

V tomto rozsudku súd uviedol, že v súlade s názorom Krajského súdu v Prešove v zrušujúcom uznesení,
súd sa najprv musel zaoberať pasívnou legitimáciou žalovaných. Súd zistil, že žalovaná v 1. rade
je cestovnou agentúrou, ktorá za žalovaného v 2. rade, ktorý je cestovnou kanceláriou uzatvára s
objednávateľmi zmluvy o obstaraní zájazdu, avšak v mene žalovaného v 2. rade a nie v svojom mene a
na účet žalovaného v 2. rade. Takto bola uzavretá aj zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXXXXX, zo dňa

18.6.2010 aj v tomto konaní a z tejto zmluvy sú vo vzájomnom vzťahu žalobcovia ako objednávatelia a
žalovaný v 2. rade ako cestovná kancelária. Za kvalitu, rozsah a obsah služieb dojednaných v zmluve
o obstaraní zájazdu zodpovedá žalovaný v 2. rade, ak budú preukázané ostatné podmienky. Prípadná
zodpovednosť cestovnej kancelárie (a nie cestovnej agentúry) vyplýva aj z ustanovení Občianskeho
zákonníka. Žalovaná v 1. rade ako cestovná agentúra a obchodný zástupca žalovaného v 2. rade nie

je v žiadnom vzťahu s objednávateľmi.

Vzťah zo zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako obchodným
zástupcom a cestovnou agentúrou a žalovaným v 2. rade ako zastúpený a cestovnou kanceláriou
zakladá právne vzťahy len medzi týmito účastníkmi zmluvy.

Z týchto príčin rovnako aj zodpovednostné právne vzťahy z vyššie uvedených právnych predpisoch
vznikajú len medzi účastníkmi Zmluvy o obstaraní zájazdu, t.j. objednávateľmi - žalobcami a žalovaným
v 2. rade ako cestovnou kanceláriou. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade si zo zmluvy o obstaraní zájazdua zo zmluvy o obchodnom zastúpení nemôžu žalobcovia uplatňovať náhradu škody, lebo táto je len
obchodným zástupcom žalovaného v 2. rade. Z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovanej v 1. rade
zamietol, pre nedostatok jej pasívnej legitimácie v tomto spore.

O trovách konania žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcom súd rozhodol uznesením z 3.9.2013 prá.
a vyk. dňa 12.02.2014 (čl.186) v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
19.12.2013 (čl.206).

Následne Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 9.4.2014 č.k. 21C/204/2013-33 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 660 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto dlžnej
sumy od 19.11.2011 do zaplatenia ako aj trovy konania a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 660 eur od 7.4.2011 do 18.11.2011 žalobu zamietol.
V dôsledku podaného odvolania žalovaným Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konania. Poukázal pritom na skutočnosť, že z rozsudku

súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvého stupňa za preukázané a ktoré
nie, zároveň z rozsudku nie je možné zistiť, akým spôsobom dospel súd k záveru, že dojednanie zájazdu
do Bulharka s CK G. bolo realizáciou povinnosti žalovaného poskytnúť iný zájazd v porovnateľnej kvalite
v súlade s ust. § 741g odsek 2 občianskeho zákonníka, pričom je možné aj to, že objednanie zájazdu s
CK G. bolo objednaním nového zájazdu. Rovnako z rozsudku nie je možné zistiť, či žalobcom skutočne

vznikla škoda vo výške 660 eur, pretože aj pokiaľ by žalovaný mal povinnosť zabezpečiť porovnateľný
zájazd ako bol pôvodne objednaný, nie je možné vzniknutú škodu vidieť len v tom, že žalobcovia si
museli dokupovať stravu (ak by táto skutočnosť bola preukázaná). Na cenu zájazdu nemá vplyv len
stravovanie, ale aj ostatné služby, a preto otázku porovnateľnosti poskytnutého zájazdu je potrebné
hodnotiť s ohľadom na všetky zložky ceny.

Na pojednávanie nariadené na deň 20.2.2015 sa nedostavili žalobcovia ani žalovaný, hoci predvolanie
na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Preto v zmysle ustanovenia § 101 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti účastníkov tohto konania. Právna
zástupkyňa žalobcov a právny zástupca žalovaného sa pojednávania zúčastnili.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, najmä so zmluvou
o obstaraní zájazdu, Všeobecným obchodnými podmienkami žalovaného, priemernými cenami stravy
v destinácii Bulharsko v čase zájazdu žalobcov, výsluchom žalobcov a žalovaných. Po príslušnom
poučení, súd vyhlásil dokazovanie za skončené, pretože účastníci a ich právni zástupcovia už nemali

ďalšie návrhy na dokazovanie. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového a právneho stavu
ktorý dovtedy vyšiel najavo. Tento sa oproti poslednému rozhodnutiu odvolacieho Krajského súdu v
Prešove nezmenil a tento súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Žalobca v 1. rade v priebehu konania zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že so žalovaným v 1. rade
uzavreli zmluvu o sprostredkovaní zájazdu na Rodos, za ktorý pôvodne zaplatili 960 eur. K uskutočneniu
zájazdu z dôvodov na strane žalovaných nedošlo, pričom peniaze im vrátene neboli, akurát im dala
žalovaná v 1. rade podpísať príjmový pokladničný blok, ale peniaze im fyzicky nedala, nakoľko tieto
použila na zaplatenie ďalšieho zájazdu, a zvyšnú sumu im žalovaná v 1. rade vrátila v hotovosti. Nedošlo

k žiadnemu právnemu aktu ukončenia pôvodnej zmluvy. Na uvedenom pokladničnom bloku je síce ako
účel uvedené, že ide o zrušenie zájazdu, avšak zájazd zrušený nebol. Na nový zájazd do Bulharska v
dňoch 30.7.2010 až 10.8.2010 bola uzavretá aj nová zmluva o obstaraní zájazdu, nie so žalovaným v 2.
rade ale s CK Mireks. Stravovanie však bolo len formou raňajok. Škodu videl v tom, že v termíne ktorý
mali voľný, vrátane dovoleniek si už neboli schopní zabezpečiť zájazd za prvotne dohodnutú cenu na

takej úrovni a preto si museli doplácať na strave.

Žalobkyňa v 2. rade na konanom pojednávaní taktiež zotrvala na podanej žalobe. Ďalej uviedla,
že dňa 16.7.2011 sa po telefonáte žalovaného v 1. rade dostavila do jeho kancelárie, kde jej bolo
oznámené, že vzhľadom na pochybenie žalovaného v 2. rade nikam nepôjdu. Ona ako učiteľka

má obmedzené možnosti výberu termínu dovolenky. Požadovali porovnateľný zájazd, avšak všetko
vychádzalo nepomerne draho a neboli ochotní nič doplácať, na druhej strane boli ochotní ísť kdekoľvek.
V rovnakej cenovej kategórií bolo len Bulharsko, avšak len so stravovaním iba s raňajkami a na
túto skutočnosť aj boli žalovaným v 1. rade upozornený. Túto ponuku na zájazd do Bulharska aj vporovnateľnom termíne, ako bol pôvodný zájazd prijali, s CK G. s dátumom odletu 20.7.2010. Tento
však nemal k dispozícií letenky na daný termín, preto leteli až 30.7.2010. Ďalej uviedla, že pôvodná
zmluva, im bola zo strany žalovaného predložená na predtlačenom formulári a časť zmluvy odkazovala

na Všeobecné obchodné podmienky. Tieto obsahovali ustanovenia o penalizácií v prípade odstúpenia
od zmluvy klienta, avšak nie aj ustanovenie, ktoré by obsahovalo podobné ustanovenie pre prípad, že
by došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaných.

Čo sa týka uplatnenej náhrady na škodu, tak táto pozostáva z výdavkov na stravu a nápoje. Je toho

názoru, že ak by im žalovaný v 1. rade dal včas vedieť, že k uskutočneniu zájazdu nedôjde, tak
by mali dostatok času na zabezpečenie si porovnateľného zájazdu. Ďalej sa vyjadrila, že nežiadali
žalovanú v l. rade o vrátenie peňazí v plnej sume s tým, že by si zabezpečili nejaký iný alternatívny
zájazd prostredníctvom nejakej inej cestovnej kancelárie, nakoľko aj keď mali vážne výhrady už voči
samotnémuBulharsku,nevideladôvod,prečobymaladoplácať200alebo400eurzasebaazamanžela,
keď sizájazdkúpiliužpredmesiacom.Neskúšaliísťanidonejakejinejalternatívnejcestovnejkancelárie

alebo agentúry, aby vypracovala cenovú ponuku. Hľadávali však na internete a každý iný porovnateľný
hotel all inclusive Grécko vyšiel na tých 700 eur. Taktiež im bolo podozrivé aj to, že celý čas žalovaná
v 1. rade tvrdila, že peniaze neboli na jej účte a nebola ochotná ich ani vrátiť, preto nemali v podstate
peniaze ani na to, aby mohli ísť do inej cestovnej kancelárie a kúpili si iný zájazd. Tvrdila im, že ona si
tie peniaze potom od žalovaného v 2. rade nejako vymôže.

Uviedla, že so žalovanou v l. rade, sa snažili komunikovať v zmysle, že chcú porovnateľný zájazd all
inclusive s tým, že prípadne doplatí vyššiu cenu žalovaná v 1. rade, čo však celý čas odmietala. Bola
ochotná doplatiť každému akurát po 50,- eur, ale viacej nie. Nakoniec ale aj z toho jej prísľubu vzišlo.
Všetky ponúknuté zájazdy vychádzali o cca 400,- eur viac. Taktiež uviedla, že neprijali ponuku najbližšie
najlacnejšieho porovnateľného zájazdu s tým, že cenový rozdiel by si doplatili sami a následne by si

uvedený rozdiel ako náhradu škody vymáhali voči cest. agentúre z dôvodu, že na takýto postup nemali
dostatok finančných prostriedkov.

Boli v tom, že iné zájazdy porovnateľné za tú cenu nie sú, preto boli nútení uzavrieť zmluvu na iný
zájazd. Zájazd do Bulharska boli ochotní akceptovať a zmluvu uzatvorili len preto, že žalovanej v 1. rade

verili a preto, že boli v časovej tiesni. Keďže žalovaná v 1. rade nebola ochotná ponúknuť iný zájazd
na porovnateľnej úrovni, prijali Bulharsko s raňajkami, ale o neserióznosti vypovedá aj fakt, že po tom,
čo uzavreli zmluvu na Bulharsko im povedala, nech pôvodnú zmluvu na Rhodos roztrhajú a aj všetky
príjmové doklady, ktorými zaplatili cenu zájazdu. To však neurobili. Potom s nimi uzatvorila zájazd do
Bulharska s tým, že nech idú bez kompletného cestovného poistenia a že to bude lacnejšie o 34,- eur.

Túto zmluvu však neuzatvorili dobrovoľne, ale v dôsledku časovej tiesne. Žalovaná v 1. rade im dala aj
formulár na komplexné cestovné poistenie s tým, že keď sa niečo v Bulharsku stane, tak ho vyplnia.
Uviedla, že vedeli, že vzhľadom na druh zájazdu si budú musieť dokupovať stravu, že v cene zájazdu
nie sú zahrnuté obedy ani večere. Ďalej uviedla, že nemajú žiadne listinné dôkazy o tom, že strava stála
30 eur denne, nakoľko nie v každej reštaurácii im bloček dali a bol by ich aj veľký počet.

Žalobkyňav2.radepoukázalanavyjadreniežalovanéhov2.rade,ženedostalzadanýzájazdúhraduod
žalovanej v 1. rade, pričom v zmluve o obstaraní zájazdu je uvedené, že žalovaná v 1. rade má najneskôr
do 23.6.2010 zaslať peniaze žalovanému v 2. rade. Žalobkyňa v 2. rade mala za to, že žalovaná v 1.
rade už vtedy keď neposlala peniaze vedela, že zájazd nebude zrealizovaný, a keby už vtedy peniaze
vrátila, alebo ich na to upozornila, boli by mali dostatok času, aby si objednali obdobný zájazd v obdobnej

kvalite. Podľa udania žalobkyne v 2. rade im žalovaná v 1. rade nevyplatila kompenzáciu, fyzicky teda im
neboli vyplatené žiadne peniaze. Pôvodné vyplatená cena za zájazd na Rhodos im vyplatená nebola, ale
bol im vyplatený iba rozdiel medzi cenami Bulharska a Rhodosu. Žalobkyňa v 2. rade ďalej uviedla, že
majú za to, že žalovaná v 1. rade porušila podmienky zmluvy o obchodnom zastúpení a na pojednávaní
predložila e- mail, v ktorom žalovaná v 1. rade oznámila žalobcom potvrdenie termínu Bulharska a

kompenzácia za nepríjemnosti cca 45,- eur. Na otázku právneho zástupcu žalovanej v 1. rade uviedla,
že zmluvu mali uzavretú so žalovanou v 2. rade prostredníctvom žalovanej v 1. rade.

Zástupca oboch žalobcov k veci uviedol, že predmetom žaloby, je domáhanie sa náhrady škody -
nákladov vynaložených na stravu v Bulharsku a to z titulu neuskutočnenia zájazdu na základe zmluvy o

obstaraní zájazdu, ktorá je definovaná v uvedenej žalobe na Rhodos a to aj z toho dôvodu, že žalobcom
nebol poskytnutý rovnocenný zájazd, hoci na to bol časový priestor mesiac. Poukázal na to, že zájazd
nebol zrušený, napriek tomu, že na výdavkom doklade je ako účel platby uvedené zrušenie zájazdu. Sú
si však vedomí, že zájazd zrušený nebol, že iní ľudia na tej zájazd išli, pričom ani pre žalobcov zrušenýnebol. Ide o náhradu škody, ktorá sa dá hmatateľne vyčísliť zaplatením stravy počas celého zájazdu.
Žalobcovia vedeli do akých podmienok idú, lebo aj napriek časovej tiesni sa museli prispôsobiť tomuto
termínu. Nakoľko sa zájazd all inclusive neuskutočnil, v rámci ktorého mohli mať zabezpečené všetky

služby a tieto služby zabezpečené nemali, považujú za škodu, rozdiel v kvalite služieb, ktoré im mali
byť poskytnuté na základe all inclusive zájazdu v porovnaní so službami, ktoré im boli poskytnuté na
základe zájazdu, na ktorý následne išli ako na alternatívny zájazd do Bulharska. Ďalej uviedol, že majú
zato, že u uplatnenej škody vo výške 660 eur ide vlastne o náklady na stravu, ktoré by im za iných
okolností nevznikli, pokiaľ by boli zo strany žalovanej v l. rade zabezpečené podmienky pôvodného all

inclusive zájazdu.

Pôvodne žalovaná v 1. rade k žalobe uviedla, že žalobcovia dňa 19.7.2010 uzavreli novú zmluvu o
obstaraní zájazdu s CK Mireks a zaplatili kúpnu cenu 838 eur. Uvedeného zájazdu do Bulharska v
dňoch 30.7.2010 až 10.8.2010 sa zúčastnili. Počas zájazdu nemali u delegáta žiadne pripomienky ani
sťažnosti a tieto si neuplatnili ani po návrate. Uplatnenú škodu si žalobcovia u nej neuplatnili a ani ju

nepreukázali, preto navrhla, aby súd žalobu zamietol. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že k uzavretiu
prvého zájazdu na Rhodos došlo úplne štandardným spôsobom tak, ako sa zájazdy bežne uzatvárajú.
Kúpnu cenu zájazdu žalobcovia zaplatili priamo pri podpísaní zmluvy, ktorá bola zaregistrovaná v
rezervačnom systéme žalovaného v 2. rade oproti príjmovému dokladu k tejto zmluve. Týmto spôsobom
bol považovaný zájazd za uzatvorený a predaný. Uzatvorenie zmluvy prebehlo tak, že po objednaní

za prítomnosti žalobcov v 1. a v 2. rade doplnila do počítača do uvedeného registračného programu
osobné údaje žalobcov ako aj Kartago Tours, a.s., taktiež aj svoje. Fyzicky následne vytlačila v písomnej
forme uvedenú zmluvu s danými údajmi, kde už boli udávané aj ostatné veci, termín zájazdu, cena
ako aj ďalšie náležitosti tak ako je to v zmluve uvedené. Potom ako zadá potrebné údaje do daného
programu na rezerváciu týchto zájazdov pre Kartago Tours, a.s. automaticky tento program stanoví číslo

zmluvy o obstaraní zájazdu, v tomto prípade to bolo číslo 101011576, to robí automaticky systém na
konto jej cestovnej kancelárie. Po vytlačení uvedenej zmluvy s týmito náležitosťami zmluvu podpísala za
žalovaného v 2. rade a za objednávateľov podpisovali žalobcovia. Následne v priebehu troch až piatich
dní jej príde potvrdenie z cest. kancelárie o akceptovaní zadania tejto jej objednávky emailom, poštou
a pod. V prípade žalovaného v 2. rade to stále chodieva emailom. Uvedené potvrdenie však neprišlo.

V tom čase bol veľký obrat práce preto nepátrala po príčine. Mala poznačený dátum, kedy sa mala
ozvať žalobcom a až vtedy sa k tomu dostala. Snažila sa so žalovaným v 2. rade túto situáciu vyriešiť,
avšak oni jej povedali, že jednak tento konkrétny zájazd už bol obsadený a ani nevedeli ponúknuť žiadne
iné porovnateľné zájazdy, nakoľko bola vtedy vrcholová sezóna, čím komunikácia so žalovaným v 2.
rade skončila a tento si ani žiadnu zodpovednosť nepripúšťal. Urobila všetko čo bolo v jej silách avšak

žalobcovia na všetky ponuky žiadnym spôsobom nereagovali. Uviedla, že kúpna cena zájazdu, ktorú
uhradili žalobcovia, bola prevedená na účet jej cest. agentúry, žalovanému v 2. rade ich neplatila. Kúpnu
cenu zájazdu vrátila žalobcovi v 1. rade a to na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 211 zo
dňa 19.07.2010 na sumu 959,44 eur a následne bol zrealizovaný zájazd cestovnou kanceláriou Mireks,
a teda nie je pravdou, že táto suma bola priamo prevedená ako kúpna cena zájazdu do Bulharska.

Žalobcovia mali možnosť po tom, čo prevzali tie peňažné prostriedky odísť do inej cestovnej kancelárie
a túto možnosť mali už od začiatku. Žalovaná v 1. rade im však možnosť zrušiť zmluvu, vrátiť im peniaze
s tým, že môžu ísť do inej agentúry ani neponúkla, pretože si chcela zachovať profesionálny kredit a
chcela všetko pre to urobiť, aby boli spokojní. Ukončenie zájazdu so žalovaným v 2. rade bolo dohodou,
pretože prostriedky boli vrátené a pracovalo sa na nájdení iného zájazdu s tým, že žalovaná v 1. rade

ako zástupkyňa žalovaného v 2. rade sa dohodla so žalobcom v 1. rade na ukončení tejto dohody.
Žalovaná v 1. rade uviedla, že ako obchodná zástupkyňa pracuje zhruba od roku 2004, odkedy som
začala podnikať v tejto oblasti. Nepamätá si počty zmlúv uzavretých predtým pre Kartago Tours, a.s.,
avšak bolo ich niekoľko desiatok ročne. Aj v súčasnosti robí obchodnú zástupkyňu aj pre firmu Kartago
Tours, a.s.. Ohľadom odškodnenia ju žalobcovia začali kontaktovať až okolo 19.10.2010, predtým však

do nástupu na destináciu do Bulharska neprejavovali žiadnu nespokojnosť a žila s tým, že všetko je
vysporiadané.

Pôvodný zástupca žalovanej v l. rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v l.
rade. Nakoľko žalovaná v l. rade je len cestovou agentúrou a nie cestovnou kanceláriou a to s poukazom

na § 741a a násl. Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí len o cestovnej kancelárii a zároveň s poukazom
na zákon 281/2001 Zb. a to zákon o zájazdoch. Ďalej uviedol, že je pravda, že zájazd na Rhodos sa
neuskutočnil a že tento vzťah bol ukončený urovnaním medzi nimi. Je treba povedať, že žalobcovia
riadne uzavreli zmluvu na absolvovanie iného zájazdu, ktorý riadne absolvovali. Je treba poukázaťaj na to, že nie sú tu splnené podmienky pre náhradu škody, pretože žalovaná v l. rade neporušila
žiadnu právnu povinnosť voči žalobcom a teda tu nie je príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. Tiež poukázal na to, že sú neaplikovateľné ustanovenia § 741g/ a h/ Občianskeho

zákonníka tak, ako argumentuje právny zástupca žalobcov, nakoľko k zrušeniu zájazdu v zmysle týchto
ustanovení nedošlo, ale zájazd sa uskutočnil. Ďalej poukázal na fakt, že zo strany žalobcov nebola
žiadna reklamácia, žiadna sťažnosť voči CK G. za zájazd v Bulharsku. Naviac žalobcovia žiadnym
spôsobom nepreukázali listinnými dôkazmi vznik škody, čo potvrdila na pojednávaní aj žalobkyňa v 2.
rade.

Žalovaný v 2. rade, v tomto štádiu už len jediný žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že škoda tak, ako si ju uplatňujú žalobcovia nemá svoj pôvod v konaní alebo opomenutí žalovaného
v 2. rade, preto považuje žalobu za nedôvodnú. Tvrdil, že čo sa týka prvotného objednaného zájazdu
do destinácie Rhodos, majú za to, že žalovaný v 2. rade Kartago Tours, a.s. riadne zabezpečila, resp.
obstarala uvedený zájazd, tento zájazd nebol zrušený a to nebol zrušený ani sčasti. Použitie § 741g

a § 741h Občianskeho zákonníka je v tomto konkrétnom spore právne nedôvodné a to z dôvodu,
že v danom prípade nedošlo k ukončeniu zmluvy a to ani odstúpením od zmluvy a ani k zrušeniu
zmluvy zo strany žalovaného v 2. rade. Ďalej právny zástupca žalovaného v 2. rade tvrdil, že došlo k
dohode o urovnaní medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade, na základe ktorého došlo aj k finančnému
vysporiadaniu a to k rozdielu v cenách pôvodného zájazdu do destinácie Rhodos a k novému zájazdu

ktorý si vybrali žalobcovia cez spoločnosť G., s.r.o., a tým došlo k zániku právneho vzťahu medzi
žalobcami a žalovaným v 2. rade. Žalobcovia dobrovoľne uzatvorili zmluvu o obstaraní iného zájazdu s
destináciou v Bulharsku s inou cestovnou kanceláriou bez nejakých námietok. Podľa právneho zástupcu
žalovaného v 2. rade je právne podstatné aj to, že zmluvou o obstaraní zájazdu do novej destinácii v
Bulharsku s inou cestovnou kanceláriou nedošlo ani k zmene pôvodnej zmluvy o obstaraní zájazdu, ani

k náhradnému zabezpečeniu zájazdu. Zároveň poukázal na to, že v danom konkrétnom spore nie je
možné použiť § 741g ods. 4 OZ ako to udáva Krajský súd v Prešove a to z dôvodu, lebo druhá zmluva o
obstaraní zájazdu ktorú uzatvorili žalobcovia s cestovnou kanceláriou G., s.r.o. s destináciu v Bulharsku
bolo samostatnou osobitnou zmluvou o obstaraní zájazdu k uzatvoreniu ktorej došlo na základe dohody
medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade.

Vo svojom písomnom vyjadrení z 9.4.2014 a prednese na pojednávaní 9.4.2014 uviedol, že nie
sú splnené podmienky na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka a tvrdil, že nedošlo medzi
účastníkmikplatnémuuzavretiuzmluvyoobstaranízájazdu,pretožetátobolapodľainternýchpredpisov
žalovaného stornovaná a žalovaný mal zaevidovanú len objednávku zájazdu. Dôvod stornovania je
popísaný žalovaným v liste z 2.9.2010. Poukázal na to, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o zájazde do

Bulharska s inou cest. agentúrou než so žalovaným.

Zo zmluvy o obstaraní zájazdu z dňa 18.6.2010 vyplýva, že žalobcovia uzavreli so žalovaným v 2. rade
prostredníctvom obchodného zástupcu, žalovanej v 1. rade zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom
ktorej je zájazd do destinácie Rodos v *** hoteli s odletom dňa 23.7.2010 a so stravovaním all inclusive,

t.j. neobmedzene nápoje, raňajky, obedy, večere.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.6.2010 vyplýva, že žalobcovia uhradili cenu zájazdu
podľa vyššie uvedenej zmluvy vo výške 959,44 eur.

Súd konštatuje, že táto zmluva má všetky podstatné náležitosti podľa § 741b Občianskeho zákonníka
a v konaní nie je sporné, že pôvodne žalovaná v 1. rade ako obchodný zástupca bola oprávnená za
žalovaného v 2. rade uzatvoriť túto zmluvu. Písomná forma je dodržaná. Preto súd považuje túto zmluvu
za platne uzavretú. To, že ju žalovaný v 2. rade stornoval podľa interných predpisov a z akých dôvodov
to urobil, vo vzťahu k žalobcom, ktorí o tom ani nevedeli nemá žiaden právny význam. Zmluva je platná,

zaväzuje účastníkov a títo sú povinní plniť podľa nej dohodnuté povinnosti v súlade so zmluvou a
právnymi normami (aj podľa § 741 Občianskeho zákonníka). Ak to niektorá zo zmluvných strán poruší,
musí za to niesť zodpovednosť.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 18.6.2010 vyplýva, že žalovaný v 1. rade vyplatil

žalobcom sumu 959,44 eur, ako dôvod : zrušenia zájazdu Rodos.Zozmluvyoobstaranízájazduzdňa19.07.2010vyplýva,žalobcoviauzavrelizmluvuoobstaranízájazdu
s CK G., prostredníctvom žalovanej v 1. rade ako cestovnou agentúrou a zaplatili kúpnu cenu 838 eur,
čo potvrdzuje aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.7.2010 na sumu 838 eur.

Zo zmluvy o obchodnom zastúpení 1/2010 uzavretej medzi žalovanou v 1.rade a žalovaným v 2.rade
vyplýva, že touto zmluvou sa žalovaná v 1.rade zaviazala uzatvárať zmluvy o obstaraní zájazdu v mene
a na účet žalovaného v 2.rade ako jeho obchodný zástupca.

Podľa článku II bod 11 zmluvy o obchodnom zastúpení 1/2010, obchodný zástupca má právo na
základe udeleného plnomocenstva uzatvárať Zmluvy o obstaraní zájazdu v mene zastúpeného, ďalej
má právo a povinnosť inkasovať od zákazníkov zálohy aj doplatky zájazdov a služieb zastúpeného a
takto inkasované čiastky neodkladne najneskôr nasledujúci pracovný deň poukázať na uvedený účet
zastúpeného, čo doloží výpisom z účtu zaslaným prostredníctvom faxu alebo e- mailom na čísla a adresy
uvedené v prílohe č. 3 tejto zmluvy. Povinnosť poukázať inkasovanú čiastku je splnená dňom pripísania

čiastky na účet zastúpeného. Obchodný zástupca berie ne vedomie, že v prípade nesplnenia vyššie
uvedenej povinnosti je zodpovedný za škodu, ktorá zastúpenému tým vznikne.

Podľa článku IV bod 1 zmluvy o obchodnom zastúpení 1/2010, zastúpený je zákazníkom zodpovedný
za kvalitu, rozsah a obsah služieb, ktoré sú predmetom predaja podľa čl. II tejto zmluvy.

Podľa § 6 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a
cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov je
zmluva o zájazde spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 3 odsek 1 zákona č.281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelári
a cestovných agentúr vznp., cestovná kancelária je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského
oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu (ďalej len
"zmluva o zájazde").

Podľa § 4odsek 1 zákona č. 281/2001 Z.z. cestovná agentúra je podnikateľ, ktorý na základe
živnostenského oprávnenia vykonáva služby podľa § 3 ods. 2.

Podľa § 5 písmeno a) zákona č. 281/2001 Z.z., objednávateľom je osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou
kanceláriou zmluvu o zájazde.

Podľa § 741a Občianskeho zákonníka, zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná
kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného
ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

Podľa § 741g odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, cestovná kancelária môže
pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu alebo z dôvodu porušenia
povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté.

Podľa § 741g odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak odstúpi cestovná kancelária od zmluvy z dôvodov

zrušenia zájazdu pred jeho začatím, má objednávateľ právo žiadať, aby mu cestovná kancelária na
základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v
pôvodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zájazd ponúknuť.

Podľa § 741g odsek 3 Občianskeho zákonníka, pri uzatvorení zmluvy podľa odseku 2 sa platby

uskutočnené na základe pôvodnej zmluvy považujú za platby podĺa novej zmluvy. Ak je cena nového
zájazdu nižšia ako už uskutočnené platby, je cestovná kancelária povinná tento rozdiel bezodkladne
objednávateľovi vrátiť.

Podľa § 741g odsek 4 Občianskeho zákonníka, ak cestovná kancelária zruší zájazd v lehote kratšej ako

20 dní pred termínom jeho začatia, objednávateľ má právo na primeranú náhradu škody.

Podľa § 741i odsek 1 Občianskeho zákonníka, cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za
porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniťcestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ
uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u
povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam

v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.

Podľa § 741i odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej
kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa

zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie
nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1.

Podľaustanovenia§420Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcami ako objednávateľmi a žalovaným
ako cestovnou kanceláriou prostredníctvom obchodného zástupcu žalovaného (pôvodne žalovanej v
1.rade) došlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu, ktorej predmetom bol zájazd na Rhodos so
stravovaním all inclusive za dohodnutú cenu. Žalovaný mal s obchodným zástupcom uzavretú zmluvu o
obchodnom zastúpení, v zmysle ktorej bol obchodný zástupca oprávnený predávať zájazdy a vykonávať

právne úkony v mene zastúpeného v rozsahu písomného plnomocenstva. Toto konanie právneho
zástupcu zaväzovalo priamo žalovaného ako zastúpeného, aj keď o úkonoch svojho obchodného
zástupcu nevedel, v dôsledku čoho sa žalovaný nemôže zbaviť prípadnej zodpovednosti voči žalobcom.
S týmto názorom súdu sa stotožnil aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 27.11.2014 sp. zn.
7Co/146/2014. Zároveň medzi účastníkmi nebola sporná tá skutočnosť, že žalobcovia zaplatili cenu

zájazdu vo výške 959,44 eur, pričom na predmetný zájazd necestovali z dôvodu zlyhania softvéru v
deň zaplatenia zájazdu, v dôsledku čoho sa nedostali do zoznamu cestujúcich. Túto skutočnosť možno
vyhodnotiť ako odstúpenie žalovaného od zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 18.6.2010 v dôsledku
čoho nastupuje režim upravený v ustanovení § 741g Občianskeho zákonníka. Pre zrušený zájazd tak
žalobcom vzniklo právo žiadať, aby im cestovná kancelária - žalovaný poskytol iný zájazd v rovnakej

kvalite, ktorý zodpovedá službám v pôvodnej zmluve o obstaraní zájazdu, ak cestovná kancelária môže
takýto zájazd ponúknuť, pričom žalobcom vzniklo i právo na primeranú náhradu škody v súlade s
ustanovením § 741g odsek 4 Občianskeho zákonníka, pretože k zrušeniu zájazdu došlo v lehote kratšej
ako 20 dní pred termínom jeho začatia a samozrejme na vrátenie peňazí v prípade neposkytnutia iného
zájazdu. Toto právo bolo nevyhnutné uplatniť písomne v cestovnej kancelárii v trojmesačnej prekluzívnej

lehote plynúcej odo dňa, keď sa mal zájazd uskutočniť (§ 741i Občianskeho zákonníka), čo žalobcovia
i dodržali.

Žalobcovia sa voči žalovanému domáhali náhrady škody vo výške 660 eur, ktorá im vznikla v dôsledku
porušenia povinností cestovnej kancelárie - žalovaného a jej obchodného zástupcu dohodnutých v

zmluve o obstarané zájazdu zo dňa 18.6.2010 a neposkytnutia rovnocenného zájazdu. Táto škoda
pozostáva z nákladov vynaložených na dokupovanie si stravy a nápojov podľa jednotlivých položiek
počas dovolenky v Bulharsku, na základe zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej s cestovnou kanceláriou
CK Mireks.

V konaní však bolo preukázané, že žalobcovia po tom, ako bol zrušený zájazd na Rhodos v zmysle
zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej so žalovaným ako objednávatelia následne uzavreli zmluvu o
obstaraní zájazdu dňa 19.7.2010 s cestovnou kanceláriou CK Mireks prostredníctvom jej obchodného
zástupcu (pôvodne žalovanej v 1.rade), čoho dôkazom je zmluva o obstaraní zájazdu (čl. 59 pôvodného
spisu). Cena tohto zájazdu bola vo výške 838 eur a rozdiel medzi pôvodne zaplatenou cenou za zájazd

podľa zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 18.6.2010 vo výške 959,44 eur a touto cenou bol žalobcom
vrátený, čo žalobcovia ani nesporili.

Za takéhoto stavu má súd síce za to, že zrušením zájazdu na Rhodos podľa zmluvy o obstaraní zájazdu
so žalovaným vzniklo žalobcom právo žiadať od žalovaného iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá by

zodpovedala službám dohodnutým v pôvodnej zmluve, avšak uzavretím zmluvy o obstaraní zájazdu
dňa 19.7.2010 prostredníctvom rovnakého obchodného zástupcu, ale s inou cestovnou kanceláriou a
vrátením rozdielu v cene pôvodného zájazdu a nového zájazdu došlo medzi žalobcami a žalovaným
k ukončeniu a vysporiadaniu ich vzájomného vzťahu. Uzavretie zmluvy o obstaraní zájazdu doBulharska bolo uzavretím novej zmluvy o obstaraní zájazdu, a nie poskytnutím iného zájazdu pôvodnou
cestovnou kanceláriou - žalovaným, keďže zmluva o obstaraní zájazdu do Bulharska bola uzavretá
s inou cestovnou kanceláriou, a to CK G.. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že obidve

zmluvy boli uzavreté s rovnakým obchodným zástupcom, ktorý však konal v mene a na účet dvoch
rôznych cestovných kancelárií. Zároveň nemožno poprieť, že žalobcom voči žalovanému vzniklo právo
požadovať primeranú náhradu škody. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 741g odsek 4
nešpecifikuje, o akú škodu by mohlo ísť, ak boli objednávateľovi vrátené finančné prostriedky, ktoré
poskytol cestovnej kancelárii, a preto škoda by v danom prípade mohla vzniknúť iba ako škoda na

zdraví. V žiadnom prípade tak nemožno od žalovaného ako náhradu škody žiadať škodu pozostávajúcu
z nákladov na dokupovanie si stravy na novom zájazde uzavretom s inou cestovnou kanceláriou,
a to z dôvodu absencie protiprávneho úkonu žalovaného a akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi
vznikom prípadnej škody a protiprávnym úkonom žalovaného, pretože zodpovednostné vzťahy vznikajú
len medzi účastníkmi zmluvy o obstaraní zájazdu, t.j. len zo zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej
so žalovaným, a nie zo zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej s CK G.. Na daný prípad nemožno

aplikovať ani ustanovenie § 741i odsek 1 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie upravuje
zodpovednosť za porušenie záväzkov z uzatvorenej zmluvy v prípade, ak tieto záväzky mala splniť
cestovná kancelária príp. iný dodávateľ služieb, avšak muselo by ísť o záväzky zo zmluvy o obstaraní
zájazdu zo žalovaným.
Na dôvažok súd uvádza, že žalobcovia predpoklady stanovené zákonom na vznik škody (konkrétne :

protiprávne konanie, škodu a príčinnú súvislosť) a to predovšetkým jej výšku ani nepreukázali. Čo sa
týka určovania výšky škody žalobcami len obvyklými údajmi z internetu, bez doloženia pokladničných
dokladov o skutočnej škode, t.j. o skutočne vynaložených a zaplatených výdavkov žalobcov na nákup
stravy je nepostačujúce. Rovnako nebolo zo strany žalobcov preukázaný nárok na náhradu škody podľa
vyššie uvedených ustanovení OZ.

Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, a preto ju
zamietol v celom rozsahu. Toto je aj v súlade s posledným právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách tohto konania i konania odvolacieho súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení

s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný mal v tomto konaní úspech v celom rozsahu,
preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva. Zásada úspechu
sa neposudzuje za každé štádium konania osobitne (prvostupňové, odvolacie i konanie po vrátení veci),
ale podľa úspechu vo veci. Trovy konania žalovaného pozostávajú zo súdneho poplatku za podané
odvolanie vo výške 39,50 eur a z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 5 úkonov právnej služby uskutočnených právnym zástupcom
JUDr.IgoromRaábomvsúladesvyčíslenímtrovzodňa7.10.2011(1.Prípravaaprevzatiezastúpenia,2.
Účasť na pojednávaní dňa 15.7.2011, 3. Účasť na pojednávaní dňa 12.9.2011, 4. Účasť na pojednávaní
dňa 7.10.2011, 5. Písomné podanie na súd - vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.9.2011) v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci 660 eur, z
ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 41,50 eur podľa
ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky a paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky za 5 úkonov právnej služby zvýšených o
daň z pridanej hodnoty, pričom právny zástupca žalobcu preukázal, že je jej platiteľom. Odmena vrátane

paušálnych náhrad predstavuje sumu 244,55 eur (5x41,50 eur + 5x7,41 eur).
Ďalej trovy právneho zastúpenia žalovaného právnym zástupcom JUDr. Igorom Raábom pozostávajú v
zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 vyhlášky z náhrady cestovného na trase Košice - Humenné a späť t.j.
2 x 90 km (180 km) osobným automobilom značky Nissan Qashqai s evidenčným číslom L pri priemernej
spotrebe 5,4 l/100 km. Za cestu na pojednávanie dňa 15.7.2011 pri cene pohonných hmôt 1,329 eur/1

(priemerná cena PHM v rozhodnom období) a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km (v zmysle ustanovenia
§ 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má
žalovaný právo na náhradu cestovného vo výške 45,32 eur (cestovné vo výške 12,92 eur + paušálna
náhrada vo výške 32,40 eur). Z cestu na pojednávanie dňa 12.9.2011 pri cene pohonných hmôt 1,339
eur/1 (priemerná cena PHM v rozhodnom období) a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km má žalovaný

právo na náhradu cestovného vo výške 45,42 eur (cestovné vo výške 13,02 eur + paušálna náhrada vo
výške 32,40 eur) a za cestu na pojednávanie dňa 7.10.2011 pri cene pohonných hmôt 1,349 eur/1 (podľa
priloženého dokladu o kúpe PHM) a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km má žalovaný právo na náhradu
cestovného vo výške 45,51 eur (cestovné vo výške 13,11 eur + paušálna náhrada vo výške 32,40 eur).Ďalej trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z náhrady za stratu času vo výške 1/60
výpočtovéhozákladuzakaždúajzačatúpolhodinuvzmysleustanovenia§17odsek1citovanejvyhlášky
za 18 polhodín za cestu na pojednávanie dňa 15.7.2011, 12.9.2011, 7.10.2011 na trase 3 x Košice -

Humenné a späť (výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR
za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. za 1.polrok roku 2010; 1/60 - 12,35 Eur) vo
výške 222,30 Eur (18 x 12,35 eur).
Odmena vrátane paušálnych náhrad sa zvyšuje o 20 % DPH, pretože súd mal za preukázané, že právny
zástupca JUDr. Igor Raáb je jej platiteľom. Spolu trovy právneho zastúpenia za poskytnutie právnej

služby JUDr. Igorom Raábom predstavujú sumu 723,72 eur (603,10 eur + 20 % DPH).

Trovy žalovaného pozostávajú aj z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby JUDr. Ing.
Jánom Felšöcim, ktoré si právny zástupca uplatnil za 5 úkonov právnej služby (1. Príprava a prevzatie
zastúpenia, 2 účasť na pojednávaní dňa 9.4.2014, 3. Písomné podanie na súd zo dňa 9.4.2014, 4.
Písomné podanie na súd - odvolanie, 5. Účasť na pojednávaní dňa 20.2.2015). Súd však nemohol

priznať odmenu vrátane režijného paušálnu za úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia,
pretože odmenu za tento úkon právnej služby už priznal v rámci trov právneho zastúpenia JUDr. Igora
Raába. Súd zastáva názor, že i v prípade, ak počas konania dôjde k zmene právneho zastúpenia
účastníka možno priznať odmenu za príprave a prevzatie zastúpenia len jedenkrát. Súd tak priznal
odmenu vrátane režijného paušálu len za 4 úkony právnej služby spolu vo výške 198,86 eur (4x41,50

eur + 2xRP 8,04 eur + 2xRP 8,39 eur).
Ďalej trovy právneho zastúpenia žalovaného právnym zástupcom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim
pozostávajú v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 vyhlášky z náhrady cestovného na trase Vranov nad
Topľou - Humenné a späť t.j. 2 x 27 km (54 km) osobným automobilom značky Škoda Octavia s
evidenčným číslom H pri priemernej spotrebe 4,9 l/100 km. Za cestu na pojednávanie dňa 9.4.2014 pri

cene pohonných hmôt 1,340 eur/1 (priemerná cena PHM v rozhodnom období) a paušálnej náhrade
0,183 Eur/1 km má žalovaný právo na náhradu cestovného vo výške 13,39 eur a za cestu na
pojednávanie dňa 20.2.2015 pri cene pohonných hmôt 1,124 eur (doklad o kúpe PHM) a paušálnej
náhrade 0,183 Eur/1 km má žalovaný právo na náhradu cestovného vo výške 12,85 eur.
Právny zástupca žalovaného si uplatnil aj náhradu za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za

každú aj začatú polhodinu v zmysle ustanovenia § 17 odsek 1 citovanej vyhlášky za 4 polhodiny za cestu
napojednávaniedňa9.4.2014,20.2.2015natrase2xVranovnadTopľou-Humennéaspäť(výpočtovým
základomjepriemernámesačnámzdazamestnancahospodárstvaSRzaprvýpolrokpredchádzajúceho
kalendárneho roka, t.j. za 1.polrok roku 2013; t.j. 13,40 eur a za prvý polrok roku 2014, t.j. 13,98 eur)
vo výške 54,76 Eur (2x13,40 eur + 2x13,98 eur).

Odmena vrátane paušálnych náhrad sa zvyšuje o 20 % DPH, pretože súd mal za preukázané, že právny
zástupca JUDr. Ing. Ján Felšöci je jej platiteľom. Spolu trovy právneho zastúpenia za poskytnutie právnej
služby týmto právnym zástupcom predstavujú sumu 335,83 eur (279,86 eur + 20 % DPH).

Spolu na trovách konania sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne žalovanému zaplatiť trovy

konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 39,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
1059,55 eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ing. Jána Felšöciho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.