Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/243/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213156
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115213156.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/

U. W., narodený XX.X.XXXX a 2/ H. W., narodená X.XX.XXXX, obaja bytom X. XX, v konaní zastúpení
advokátom: JUDr. Ladislav Krčmárik, so sídlom Nitra, Štefánikova 43, proti odporkyni: P. O., narodená
XX.X.XXXX,bytomX.XX,zastúpenáadvokátkou:Mgr.RomanaMravíková,sosídlomNitra,Štefánikova
15, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť právnej zástupkyni odporkyne

trovy právneho zastúpenia vo výške 437,24 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu 28.4.2015 domáhali aby súd uložil odporkyni povinnosť
vypratať dom so súpisným číslom 72 postavený na parcele registra "C" KN parcelné číslo XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 677 m2 a XXXX/X záhrady o výmere 374 m2 nachádzajúce sa
v katastrálnom území Babindol, zapísané Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV XXX
do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a na náhradu trov konania, s odôvodnením, že v darovacej zmluve,
ktorou nadobudli predmetné nehnuteľnosti od odporkyne darom do vlastníctva sa síce zaviazali, že jej
umožnila v nehnuteľnostiach bývať, ale ich spolužitie sa stalo neznesiteľným a útoky odporkyne také

intenzívne, že museli predmetné nehnuteľnosti dočasne opustiť.

Navrhovatelia spolu s návrhom vo veci samej podali aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorý súd prvého stupňa spolu s odvolacím súdom právoplatne zamietol s odôvodnením, že
neboli preukazujúce skutočnosti odôvodňujúceho jeho nariadenie relevantnými dôkazmi (výsledkami
prejednania priestupkov, lekárskymi správami, podaným trestným oznámením).

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní na podanom návrhu trval z dôvodu, že odporkyňa vážne
zasahuje do vlastníckych a osobnostných práva navrhovateľov osočovaním, fyzickým napádaním za
čo bola uznaná vinnou v priestupkovom konaní a vyhrážaním sa a to aj tým, že nehnuteľnosť podpáli,
pričom im nemôže byť na ťarchu skutočnosť, že odporkyňa trpí duševnou chorobou. Je teda vážne
ohrozený majetok a zdravie oboch navrhovateľov a aj ich maloletého dieťaťa, ktorí majú právo domáhať
sa ochrany podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Namietal, že záväzok navrhovateľov nie je
vecným bremenom, pričom jeho výkon práva nesmie zasiahnuť do vlastníckych práv navrhovateľov,

poukázal na to, že odporkyňa sa aktuálne zdržiava u dcéry a teda má kde bývať, pričom nehnuteľnosť
nie je možné rozdeliť z dôvodu, že druhá nehnuteľnosť je v dezolátnom stave a aj z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov na strane navrhovateľov na jej rekonštrukciu. Navrhoval vypočuť ako svedka
bratranca navrhovateľky 2/ ku skutočnostiam, ktoré sa odohrali pred 12 rokmi.Navrhovateľ 1/ vypočutý na pojednávaní uviedol, že s odporkyňou mali vzťahové problémy už pred tým
ako s ňou uzavreli darovaciu zmluvu, ale pretože sa domnievali že sa zmení a na želanie navrhovateľky

2/ a podľa návrhu odporkyne ju uzavreli hoci pôvodne chceli nehnuteľnosť kúpiť. Do nehnuteľnosti
investovali peňažné prostriedky a aj doposiaľ platia všetky náklady na bývanie, hoci nehnuteľ-nosť
muselinaVeľkúNocvroku2015zdôvodovnastraneodporkynedočasneopustiť.Uviedol,žeodporkyňa
ich po podaní žaloby volala spať a aj by sa chceli do nehnuteľnosti vrátiť, ale podľa neho je ďalšie
spolužitie s odporkyňou ohrozujúce a nemožné, pretože voči nej pociťujú averziu a aj sa obávajú, že sa

niečo stane, pretože sa odporkyňa vyhrážala tým, že dom podpáli a vylomila aj skriňu na zbrane.

Navrhovateľka 2/ vypočutá na pojednávaní uviedla, že odporkyňa nesúhlasila s jej vzťahom s
navrhovateľom 1/ už pred svadbou a preto si zobrali hypotekárny úver aby si riešili vlastné bývanie.
Napokon však s odporkyňou na jej návrh uzavreli darovaciu zmluvu a z hypotekárneho úveru 25.000
eur vyplatili jej dve sestry, každú vo výške 10.000 eur a 5.000 eur investovali do domu, v ktorom bývali

spolu s odporkyňou Náklady na bývanie platil strýko, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti a po jeho
smrti, ona a keď nastúpila na rodičovskú dovolenku začal ich platiť navrhovateľ 1/. Uviedla, že problémy
s odporkyňou začali po tom, čo jej prestali vyplácať príspevok na bývanie a začala sa domáhať od
navrhovateľa 1/, aby prispieval na bývanie. Uviedla, že odporkyňa im finančne vypomáhala sumou 100
eur mesačne, ale sestry nie. Tvrdila, že odporkyňa sa voči nej správala agresívne a tak sa chovala aj

k svoju invalidnému bratovi, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti a nevľúdne sa správala aj voči jej
maloletému synovi.

Právna zástupkyňa odporkyne s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť s odôvodnením, že nie
sú splnené podmienky na reivindikačnú žalobu, pretože navrhovatelia nehnuteľnosť opustili a to bez

toho, aby ich odporkyňa k tomu nútila, pričom im nebráni ani k návratu. Odporkyňa nehnuteľnosť ani
protiprávne nezadržiava, pretože jej oprávnenie ju užívať vyplýva z notárskej zápisnice. Vyjadrenia
navrhovateľov sú nepravdivé, vykonštruované a nafúknuté a ich konanie účelové, pretože odporkyňa
je psychiatrický človek, emotívna, labilná a ľahko vyprovokovateľná, čo navrhovatelia vedia a využívajú
a aj jej slová o tom, že dom podpáli boli vyrieknuté v dôsledku emočného stavu a napätia v rodine.

Uviedla,že kebybolivzájomnévzťahytakvážnenarušenéakotvrdianavrhovatelia,takbyimodporkyňa
nedarovala nehnuteľnosť a oni by ju neprijali. Poukázala aj na dobré mravy, pretože odporkyňa má
59 rokov, navrhovateľom darovala svoju jedinú nehnuteľnosť a tí ju chcú pre bežné rodinné problémy
pripraviť o strechu nad hlavou. Uplatnila si právo na náhradu trov konania.

Odporkyňa vypočutá na pojednávaní uviedla, že je pravda, že nesúhlasila so vzťahom navrhovateľky 2/
s navrhovateľom 1/, ale napokon privolila, pričom aj spolu žili v spoločnej domácnosti v jej nehnuteľnosti.
Ich vzájomné spolužitie bolo v poriadku, nedorozumenia začali vznikať kvôli nedostatku finančných
prostriedkov. Navrhovateľ 1/ na chod domácnosti a náklady na bývanie neprispieval, až kým nenastúpila
navrhovateľka 2/ na rodičovskú dovolenku a jej sa minuli finančné prostriedky, ktoré mala od dvoch

ďalších dcér, čo bolo v máji 2013. Prevod nehnuteľnosť riešila na základe návrhu navrhovateľov, ktorý
chceli uzavrieť kúpnu zmluvu bez dohody o kúpnej cene, ale pretože by stratila nárok na dávku v hmotnej
núdzi, napokon uzavreli darovacou zmluvou s tým, že si myslela, že má zriadené vecné bremeno.

Súd sa pred rozhodnutím oboznámil s návrhom, výsluchom navrhovateľov, odporkyne a svedkov

- matky navrhovateľa 1/, kolegyne navrhovateľa 1/, sestier navrhovateľky 2/, suseda, listom
vlastníctva, notárskou zápisnicou, rozhodnutím, potvrdeniami, prepisom sms správ, lekárskymi
správami, rozhodnutím, pripojenými priestupkovými spismi, fotodokumentáciou, posudkom a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X. zapísané na LV č. XXX a to
dom so súpisným číslom 72 postavený na parcele č. XXXX/X a pozemkov parcely registra "C" parcelné
číslo XXXX/X o výmere 677 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXXX/X o výmere 374 m2
záhrady, každý v pomere ?- ica k celku. (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti"). Navrhovatelia predmetné
nehnuteľnosti nadobudli na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N

17/2012, Nz 1723/2012 a NCRIs 1798/2012 z 18.1.2012 (ďalej len "notárska zápisnica") od odporkyne.
Vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov bol povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra z
1.2.2012 číslo vkladu: V 300/12. V bode 5. notárskej zápisnice sa navrhovatelia zaviazali, že odporkyni
umožnia v darovaných nehnuteľnostiach bezplatne bývať až do konca jej života. Návrh na vklad tohtopráva ako zodpovedajúcemu vecnému bremenu bol Okresným úradom, katastrálnym odborom Nitra
4.2.2016 pod číslom: V 544/2016-6 zamietnutý s odôvodnením, že tento záväzok navrhovateľov nemá
charakter vecného bremena.

Odporkyňa je matkou navrhovateľky 2/ a okrem nej má ešte dve dcéry T. U. a W. I., ktoré boli v
konaní vypočuté ako svedkyne. Obe uviedli, že vzájomné vzťahy s odporkyňou sú dobré, dobré mali aj
vzájomné vzťahy s navrhovateľkou 2/ až kým nezačali v roku 2013 problémy s nedostatok peňažných
prostriedkov, vzájomné vzťahy s navrhovateľom 1/ neboli nikdy dobré, pričom ho považujú za pôvodcu

konfliktov. Obe uviedli, že o prevod nehnuteľností mali záujem navrhovatelia. Navrhovateľ 1/ chcel
spočiatku uzavrieť kúpnu zmluvu za kúpnu cenu 1 euro, neskôr sa dohodli na uzavretí darovacej zmluvy
s tým, že odporkyňa bude mať v nehnuteľnosti právo doživotného užívania a im boli vyplatené nejaké
finančné prostriedky, z ktorých časť dali odporkyni, ktorá ich použila pre potreby domácnosti a aj naďalej
jej finančne pomáhali. Obe uviedli, že odporkyňa je ľahko vyprovoko-vateľná a ovplyvniteľná, pričom
od roku 2001 má zdravotné problémy psychického charakteru, pre ktoré ani nemôže žiť sama a preto

súhlasili s uzavretím darovacej zmluvy a aj teraz by navrhovali riešenie aby navrhovatelia nehnuteľnosť
upravili na dva samostatné vchody alebo kúpili obdobnú. Odporkyňa je dlhodobo nezamestnaná s
príjmom pozostávajúcim zo sociálnych dávok vo výške 99 eur mesačne a občasných brigád, z dôvodu
svojho negatívneho zdravotného stavu ani nemôže riadne pracovať, pričom dôchodkový vek ešte
nedosiahla. Žije bez muža, ktorý ju opustil a sama vychovala tri deti. V minulosti žila v domácnosti

so svojim invalidným bratom, o ktorého sa riadne starala. Je nemajetná a v ich domácnostiach nemá
vytvorené podmienky na bývanie.

Sused účastníkov konania potvrdil, že odporkyňa žije sama, pretože ju muž opustil, sama riadne
vychovala tri deti, postarala sa o svojich rodičov, invalidného brata a teraz sa stará o vnúčatá. Z ich domu

nebolo nikdy počuť krik a hádky. Uviedol, že by bol rád keby sa pomerili alebo by si upravili bývanie, tak
aby býval každý zvlášť, na ktorý návrh reagoval navrhovateľ v 1/ rade negatívne. Svedok nevedel, ako
navrhovatelia nadobudli vlastníctvo k domu, keďže ho vybudovala odporkyňa s mužom.

Matka navrhovateľa 1/ vypočutá v konaní ako svedkyňa uviedla, že odporkyňa, keď sa rozčúlia tak

sa správala voči svojim blízkym agresívne, pričom bola svedkom takéhoto správania sa voči jej
invalidnému bratovi a na navrhovateľke 2/ videla pľuzgiere a modriny, ktoré jej podľa jej tvrdenia
mala spôsobiť odporkyňa. Príčinou konfliktov bol nedostatok finančných prostriedkov a tieto začali keď
odporkyňa prepísala dom na navrhovateľov a zobrali jej príspevok na bývanie. Uviedla, že odporkyňa má
nevyspytateľnú povahu, stalo sa, že jej vyvolávala a oznamovala jej že si ublíži. Kolegyňa navrhovateľa

1/ uviedla, že navrhovateľ 1/ býval v práci nervózny, lebo mu vyvolávala navrhovateľka 2/ a sťažovala
sa na odporkyňu, na ktorú sa sťažoval aj on, pričom raz počula medzi nimi hádku. Ďalej uviedla, že
navrhovateľ 1/ sa asi pred pol rokom začal sťažovať, že sa fyzicky necíti dobre.

Navrhovateľ 1/ vykonal 23.2.2014, 26.3.2015, 5.4.2015, 7.4.2015 ústne oznámenie o priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mala dopustiť odporkyňa. Zo spisu PK-649/2014 Okresného
úradu Nitra vyplýva, že konanie vo veci oznámenia navrhovateľa 1/ z 23.2.2014 o priestupku, ktorého
sa mala dopustiť odporkyňa 24.12.2014 tým, že mala robiť schválnosti navrhovateľom bolo zastavané,
pretože spáchanie priestupku nebolo preukázané. Odporkyňa takéto správanie poprela, navrhovateľka
2/ tvrdila, že to bolo nedorozumenie, že nezhody boli kvôli financiám, navrhovateľ 1/ uviedol, že v

rodine je kľud. Zo spisu PK-949/2015 Okresného úradu Nitra vyplýva, že konanie vo veci oznámenia
navrhovateľa 1/ z 26.3.2015 o priestupku, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa 26.3.2015 tým, že fyzicky
a slovne napadla navrhovateľku 2/ bolo skončené tak, že odporkyňa bola právoplatne pokarhaná za to,
že nadávala 26.3.2015 navrhovateľke 2/, ktoré skutočnosti však odporkyňa poprela a bola usvedčená
iba tvrdeniami navrhovateľov. Zo spisu PK-1026/2015 Okresného úradu Nitra vyplýva, že konanie

vo veci oznámenia navrhovateľa 1/ z 5.4.2015 o priestupku, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa
5.4.2015 tým, že mala fyzicky a slovne napadnúť navrhovateľku 2/ bolo zastavané, pretože spáchanie
priestupku nebolo preukázané. Odporkyňa takéto správanie poprela, navrhovateľka 2/ tvrdila, že to
bolo nedorozumenie, že nezhody boli kvôli financiám, navrhovateľ 1/ uviedol, že v rodine je kľud. Zo
spisu PK-1024/2015 Okresného úradu Nitra vyplýva, že konanie vo veci oznámenia navrhovateľa 1/ z

7.4.2015 o priestupku, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa 7.4.2015 bolo skončené tak, že odporkyni
bola uložená právoplatne pokuta za to, že dala navrhovateľovi 1/ facku, čo odporkyňa potvrdila, s
tým, že navrhovateľ 1/ sa k nej správa vulgárne za to, že má malý príjem. Zo spisu Okresného úradu
Nitra PK-2108/2015 vyplývam že navrhovateľ 1/ podal na odporkyňu ďalšie oznámenie 11.9.2015 opriestupku, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa 11.9.205 tým, že mala telefonovať navrhovateľovi 1/
a vyhrážať sa, že dom podpáli bolo skončené tak, že bolo zastavené, pretože spáchanie priestupku
nebolo preukázané, uvedené slová boli vyrieknuté v dôsledku emocionálneho stavu a napätia v rodine.

spisu PK-638/2014 Okresného úradu Nitra vyplýva, že aj odporkyňa podala oznámenie na navrhovateľa
1/ z priestupku, ktorého sa mal dopustiť voči nej 23.2.2014 tým, že jej mal nadávať, ktoré konanie bolo
zastavané, pretože spáchanie priestupku nebolo preukázané, pričom navrhovateľ 1/ takéto správanie
poprel a uviedol, že doma toho času nemajú nezhody. Zo spisu PK-1025/2015 Okresného úradu Nitra
vyplýva, že odporkyňa podala na navrhovateľa 1/ ďalšie z priestupku, ktorého sa mal dopustiť voči nej

6.4.2015 tým, že jej mal nadávať, ktoré konanie bolo rovnako zastavané, pretože spáchanie priestupku
nebolo preukázané, pričom navrhovateľ 1/ tvrdil, že odporkyňa mala nadávať jemu a on jej nenadával,
pričom všetci potvrdili, že odporkyňa dala navrhovateľovi 1/ facku.

Maloletý syn navrhovateľov sa pomočuje a podľa tvrdení navrhovateľov ako je uvedené v lekárskej
správe z 23.3.2016 má tieto problémy kvôli predchádzajúcim konfliktom v rodine. Ako vyplýva z lekárskej

správyz8..2015ajodporkyňasasubjektívnecítipsychickyhoršiezdôvodovproblémovsnavrhovateľom
1/. Zo vzájomnej sms komunikácie medzi navrhovateľmi vyplýva, že majú voči odporkyni averziu. Z
psychiatrického posudku vyplýva, že navrhovateľ 1/ je psychicky spôsobilý na držanie zbrane,

Podľa § 628 ods. 1 občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Predpokladom na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126
ods. 1 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka tzv. vindikačnou žalobou je, aby preukázal, že
1/ je vlastníkom veci t.j. svoju aktívnu legitimáciu, že 2/ vec sa nachádza u inej osoby t.j. jej pasívnu
legitimáciu a že 3/ táto osoba vec zadržiava protiprávne a v prípade ak zásahy spočívajú v inom

konaní ako v zadržiavaní veci podľa § 126 ods. 1 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka tzv.
negotórnou žalobou, aby okrem predpokladov pod bodom 1/ a 2/ aj neoprávnenosť toho zásahu.

V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a že toto vlastníctvo
nadobudli na základe darovacej zmluvy, ktorú súd považoval za platnú, pretože obdarovaní darkyni

žiadne finančné prostriedky nevyplácali. V konaní bolo sporné, či sa odporkyňa v nehnuteľnosti zdržiava
a či sa tam zdržiava protiprávne alebo nie. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že hoci odporkyňa
v priebehu konania nehnuteľnosť opustila, tak tento pobyt mimo domácnosti bolo len dočasný, vyvolaný
zhoršením jej zdravotného stavu pod vplyvom zlých vzájomných rodinných vzťahov s navrhovateľmi,
z ktorého dôvodu upustili nehnuteľnosť aj navrhovatelia, pričom obe strany tak urobili bez trvalého

úmyslu opustiť nehnuteľnosť. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že je splnená aj ďalšia podmienka
na úspešné domáhanie sa ochrany vlastníckeho práva navrhovateľov. Z vykonaného dokazovania však
súd nemal za preukázané, že odporkyňa sa v nehnuteľnosti zdržiava protiprávne, pretože jej oprávnenie
nehnuteľnosť užívať vyplýva z obligačného záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici, na základe
ktorej nadobudli navrhovatelia vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti darom od odporkyne, ktorý

nespĺňal náležitosti platne uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena, hoci z výpovedí odporkyne a
svedkýň (sestier navrhovateľky 2/) mal súd za to, že takýto záväzok chceli zriadiť.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú zásady súkromného práva a používajú sa ako kritérium obmedzu-júce subjektívne
práva v ich obsahu a výkon týchto práv. Výkon subjektívneho práva nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi a ak tak nie je požadovanú ochranu možno odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak
nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských a mravných noriem. Musí ísť o taký výkonz hľadiska intenzity a vážnosti, že je vzhľadom na verejnú mienku v spoločnosti neakcepto-vateľný.
Odporkyňa v konaní namietala, že výkon vlastníckeho práva navrhovateľov je v rozpore s § 3 ods. 1
OZ t.j. v rozpore s dobrými mravmi s čím sa stotožnil aj súd, pretože v konaní nebolo preukázané, že

výlučne odporkyňa svojom vlastným zavinením môže za to, že vzájomné vzťahy účastníkov konania sú
vážne rozvrátené. V konaní nebolo sporné, že odporkyňa je emotívny človek a psychicky labilný človek,
pričom v kritických situáciách sa správa a reaguje vznetlivo. O tejto skutočnosti však navrhovatelia
vedeli už v čase darovania a napriek tomu dar od odporkyne prijali s tým, že s ňou budú bývať v
jednej domácnosti, ktorý záväzok z uvedeného dôvodu nemienia v súčasnosti dodržať. V konaní nebolo

sporné, že ku kritickým situáciám v rodine prichádza od roku 2013, pričom ich príčinou je nedostatok
peňažných prostriedkov. Postupne sa vzájomné vzťahy tak vyhrotili, že sa viedli viaceré priestupkové
konania ohľadne negatívneho správania sa účastníkov konania. Je nesporné, že iba odporkyňa bola v
priestupkových konaniach dva krát uznaná vinnou, v jednom prípade ju však usvedčili iba navrhovatelia
a v druhom prípade sa priznala sama, opakovane však vytýkala navrhovateľovi 1/ negatívne správanie
sa voči nej, o ktorom tvrdili aj v konaní vypočuté svedkyne, sestry navrhovateľky, ktoré ho považovali za

strojcu a pôvodcu problémov v rodine. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ 1/ hoci bol zamestnaný,
bez odôvodnenia, neprispieval na chod domácnosti (čo potvrdila aj navrhovateľka 2/) a teda prispieval k
hlavnej príčine problémov, Z predložených sms správ, e-mialovej komunikácie navrhovateľov vyplýva, že
navrhovateľ 1/ pociťuje voči odporkyni averziu, čo aj sám potvrdil a túto podporuje aj v navrhovateľke 2/,
čo zase potvrdili sestry navrhovateľky. Navrhovateľ 1/ na pojednávaní tvrdil, že očakáva ďalšie negatívne

správanie sa odporkyne z dôvodu jej ostatného vyhrážania sa, ktoré ani priestupkový orgán a orgán
činný v trestnom konaní nepovažoval za vážne, ale za vyrieknuté v dôsledku emocionálneho stavu, ktoré
nepovažovalzavážnepravdepodobneaninavrhovateľ1/,pretoženapriektýmtoobavámneurobilžiadne
protiopatrenia napr. drží v domácnosti odporkyne zbrane alebo neodstránil benzín. Navrhovatelia tvrdili,
že uvedené napätie aktuálne negatívne vplýva na zdravie ich maloletého dieťaťa, hoci už vyše roka

nežijú s odporkyňou v jednej domácnosti, pričom sestry navrhovateľky 2/ a sused, tvrdili, že odporkyňa
mala k maloletému dieťaťu pozitívne vzťahy, ktoré tvrdenie súd z uvedeného dôvodu nepovažoval
za preukázané. Odporkyňa darovala navrhovateľom svojej jediný nehnuteľný majetok, je nemajetná a
nemá inde vytvorené primerané podmienky na bývanie, má minimálny príjem a tento ani nie je schopná
dosiahnuť, o ktorých skutočnostiach museli mať navrhovatelia vedomosť pri uzavretí darovacej zmluvy.

Navrhovateľka 2/ je dcérou odporkyne a ako jej dieťa má voči nej aj vyživovaciu povinnosť, ktorú si
navrhovateľka 2/ dobrovoľne neplní, tak ako si ju plnia jej sestry. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel
súd k záveru, že výkon práva navrhovateľov nie je v súlade s dobrými mravmi a preto nemôže požívať
právnu ochranu a preto ich návrh zamietol.

Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby
súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Navrhovatelia sa záverom svojho nároku domáhali aj titulom zakročovacej povinnosti súdu podľa § 417
ods. 2 OZ, ktorý návrh môže byť kumulovaný s negotórnou vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1 OZ,
pričom právne posúdenie je vecou súdu. Navrhovatelia však navrhli aké opatrenia má súd vykonať na
odvrátenie škody a ani nekonkretizovali akej činnosti by sa mala odporkyňa zdržať. V danom prípade

však rovnako musí byť konanie protiprávne a teda nemôže ísť o ujmu, ktorú je ohrozený povinný
znášať, pričom možnosť súdnej ingerencie je podmienená okrem hrozby podstatnej škody aj vážnosťou
ohrozenia, ktoré skutočnosti neboli rovnako v konaní z horeuvedených dôvodov preukázané.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretožeodporkyňabolavkonaníúspešnávcelomrozsahu,súdjejpriznalnáhradutrovkonaniavovýške
437,24 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c) a
d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb t.j.

vo výške 1/13 výpočtového základu, pretože v danom prípade nemožno predmet požadovaného určenia
vyjadriť v peniazoch. Súd náhradu priznal za úkony, ktoré boli účelne vynaložené:
- prevzatie a príprava v roku 2015 vo výške 64,53 eur + režijný paušál 8,39 eur
- účasť na pojednávaní 3.2.2016 vo výške 66 eur + režijný paušál 8,58 eur- účasť na pojednávaní 11.4.2016 vo výške 132 eur + režijný paušál 8,58 eur
- vyjadrenie z 2.5.2016 vo výške 66 eur + režijný paušál 8,58 eur
- účasť na pojednávaní 4.5.2016 vo výške 66 eur + režijný paušál 8,58 eur.

Súd právnej zástupkyni odporkyne nepriznal náhradu vyúčtovanú podľa § 13a ods. 1 písm. c) citovanej
vyhlášky za návrh na doplnenie dokazovanie, pretože nejde o podanie týkajúce sa veci samej a
dva uplatnené úkony porád s odporkyňou nasledujúcich po pojednávaniach, ktorých sa odporkyňa
nezúčastnila vyúčtovaných podľa § 13a ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, pretože nešlo o ďalšie porady,
ale o oboznámenie s priebehom pojednávania, ktorého sa odporkyňa nezúčastnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku sa môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.