Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233478
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113233478.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 357 927 52, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 235 516, proti žalovanému D. F., bytom
C., C. H. XXX/X, D. D., o zaplatenie 1.697,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 29C/297/2013-29 zo dňa 13.6.2014 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha zaplatenia revolvingového úveru s príslušenstvom, ktorý
žalovanému poskytol.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov v ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„žalobu zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva .“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným
dňa 18.12.2009 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mala byť žalovanému poskytnutá

čiastka vo výške 896,24 EUR, ktorú sa zaviazal splácať vrátane zmluvnej odmeny vo výške 746,86
EUR mesačnými splátkami v celkovom počte 30 vždy k 14. dňu kalendárneho mesiaca vo výške 54.77
EUR pri RPMN 63,19 %, ročnej úrokovej sadzby 68,83 % a priemernej RPMN 48,96 %. Zároveň
súčasťou zmluvy bola dohoda o poskytnutí služby podľa čl. 8 úverovej zmluvy, predmetom ktorej
je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť apo splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a za poskytnutie
tejto služby sa zaväzuje zaplatiť odplatu vo výške 15,30 EUR. Súčasťou predmetnej zmluvy boli aj

údaje o poskytnutej čiastke revolvingu 643,64 EUR so zmluvnou odmenou vo výške 542,22 EUR
predpokladanou RPMN úveru 55,38 % a ročnej úrokovej sadzby revolvingu 67,54 %. Podľa oznámenia
veriteľa o schválení úveru schválená výška úveru bola 896,24 EUR, splatnosť úveru 30 mesiacov, výška
mesačnej splátky 54,77 EUR s uvedením splatnosti prvej splátky úveru 14.2.2010 a dátumu splatnostiposlednejsplátky14.7.2012,dátumusplatnostivždyk14.dňukalendárnehomesiacasuvedenímRPMN
úveru 63,19 %. priemernej hodnoty RPMN 48,96 %. Ďalej v zmysle uvedeného oznámenia mala byť
schválená výška revolvingu v sume 492,04 EUR s uvedením mesačnej splátky 54,77 EUR. RPMN

55.38 %, ročnou úrokovou sadzbou 67,54 %, zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru 835,59 EUR a
zmluvnej odmeny za poskytnutie každého revolvingu 542,22 EUR. Podľa karty klienta k predmetnej
zmluve mala byť v jeho prospech vyplatená čiastka o výške 807,51 EUR s uvedením sumy vyplatenej
vrátane revolvingov 1.202,75 EUR a rozsahu úhrad vo výške 931,09 EUR. Podľa žaloby žalobca mal
žalovanémunazákladepredmetnejúverovejzmluvyzodňa18.12.2009úvervovýške896,24EUR.ktorý

mal zaplatiť mesačnými splátkami vo výške 54,77 EUR v celkovom počte 30. V súlade s ustanovením
zmluvy mal žalobca žalovanému dňa 14.1.2011 poskytnúť revolving vo výške 985.86 EUR. ktorý' mal
zaplatiť 18 mesačnými splátkami vo výške 54,77 EUR. Podaním zo dňa 26.9.2011 žalobca žalovanému
oznámil, že je v omeškaní s úhradou splátok 18, 19, 20 s tým. že aktuálne omeškanie najstaršej splátky
je 74 dní a v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátok o viac ako 3 mesiace
a uplynutie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého bolo preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo v zmysle ust. § 4 a nasl. zák. č. 258/2001 Z. z. k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom
úvere, na základe ktorej žalobca v prospech žalovaného mal poskytnúť úver vo výške 896,24 EUR pri
zmluvnej odmene 746.86 EUR. RPMN 63,19 %, ročnej úrokovej sadzby úveru 68,83 % a priemernej
RPMN 48,96 %, ktorý sa zaviazal splácať 30 splátkami vo výške 54,77 % vždy k 14. dňu kalendárneho

mesiaca s uvedením, že prvá splátka je splatná dňa 14.2.2010 a posledná splátka 14.7.2012. Žalovaný
do podania žaloby realizoval úhrady v celkovej výške 931,09 EUR. Podľa predloženej karty klienta z
uvedeného úveru bola žalovanému vyplatená čiastka iba vo výške 807,51 EUR s tým, že nevyplatená
čiastka predstavovala sumu dohodnutých poplatkov za odklad splátok na základe dohody o poskytnutí
služby uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal

za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru zaplatiť sumu vo výške
15,30 EUR a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingového úveru vo
výške 51,98 EUR, o ktoré bola ponížená hodnota poskytnutého úveru. Keďže žalovaný mal uvedený
úver zaplatiť 30-timi mesačnými splátkami vo výške 54,77 EUR. teda v prospech žalobcu mal uhradiť
celkovo sumu 1.643,10 EUR, teda zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala sumu 746,86

EUR. Je nepochybné, že žalobca v úverovej zmluve uviedol, že ročná úroková sadzba je 68,83
%. Podľa výpočtu súdu pri výške poskytnutého úveru 896,24 EUR, dobe splácania 30 mesiacov a
celkovej sumy, ktorá má byť splatená vo výške 1.643,10 EUR je správny údaj o výške úrokovej miere
27,43 % a RPMN 68,83 %. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie
takto poskytnutej sumy. V danom prípade súd poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka v zmysle ktorého v prípade ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, ale nejde o spotrebiteľský úver, podľa zákona o spotrebiteľských úverov, odplata nesmie
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska
spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v
zmluvách o spotrebiteľských úveroch sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám

správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
úrokov, ktorá podľa názoru súdu podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania, určenú
najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytovaní
úverov. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej

zmluve túto obvyklú mieru podstatným spôsobom neprevyšujú, keďže boli dojednané maximálne vo
výške 1.8 násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy (viď www.nbs.sk 15,47 % - 12/2009 pri úveroch s dobou splatnosti 1 až 5 rokov).
Na základe uvedených skutočností, preto súd dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby prejednávanej
zmluvy podstatným spôsobom neprevyšuje obvyklú mieru úverov poskytovaných komerčnými bankami

v čase jej uzatvorenia kedy sa priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úverov a dobe
ich splatnosti v rozsahu jedného až piatich rokov pohybovala v priemere 15,47 % a teda nejde o
zmluvné dojednanie, ktoré by odporovalo ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona neuvedením špecifikácie, v akom rozsahu tá ktorá mesačná

splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a zmluvnej odmeny sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov a teda žalovanému vzniká iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru. Nakoľko
z predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že žalobca v prospech žalovaného z úveru vo
výške 896,24 vyplatil iba sumu 807,51 EUR, pričom žalovaný splatil sumu 931,09 EUR, teda sumuvyššiu aká mu bola titulom úveru poskytnutá, žalobu ako nedôvodnú zamietol. V zmysle žaloby žalobca
mal v prospech žalovaného poskytnúť revolvingový úver dňa 14.1.2011 vo výške 985,86 EUR, ktorý
sa mal žalovaný zaviazať splácať 18 mesačnými splátkami vo výške 54,77 EUR v termínoch splatnosti

podľa nového splátkového kalendára. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že v prospech
žalovaného poskytol dňa 14.1.2011 revolving vo výške 985,86 EUR, ktorý sa tento mal zaviazať splácať
mesačnými splátkami vo výške 54,77 EUR po dobu 18 mesiacov bez preukázania existencie písomnej
zmluvymedziúčastníkmikonaniaoposkytnutíuvedenéhoúveru,prípadnedodatkukpredmetnejzmluve
o poskytnutí revolvingového úveru tak, aby obsahovali všetky podstatné náležitosti vyžadované ust. §

4 cit. zákona. Nakoľko žalobca súdu nepredložil ani neoznačil dôkaz preukazujúci vyplatenie uvedenej
sumy v prospech žalovaného, súd nemohol vyhovieť žalobe v uvedenej časti ani v zmysle zásad o
vydaníbezdôvodnéhoobohateniapodľaust.§451anasl.Občianskehozákonníka,pretožalobuvplnom
rozsahu zamietol.

6. Aplikoval ustanovenia § 4, ods. 2, 3, 4 ,5,6,7 zákona č. 258/2001 Z.z..

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. ho zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej v odvolaní uviedol, že ustanovenie § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. nebolo zo strany súdu správne vyložené a aplikované. Pre jeho

aplikáciu a následné vyvodenie záveru o tom, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov
by bola potrebná absencia všetkých, tam vymenovaných náležitostí. Oddeľovník medzi jednotlivými
náležitosťami evidentne nahrádza spojku „a” (čo je zreteľné z časti „podľa odseku 2 písm. aj, b), d) až
j), k) a í)"). Použitie spojky „a“ predstavuje konjunkciu, teda podmienku vyžadujúcu, aby boli súčasne
splnené nejaké podmienky; v tomto prípade aby chýbali všetky tam uvedené náležitosti. Uvedenému

výkladu nasvedčuje aj to, že zákonodarca v texte označenej právnej normy používa termín ,,náležitosti"
pri chýbajúcich častiach zmluvy, a nie „niektorá z náležitostí" a podobne. Z toho vyplýva, že z hľadiska
štruktúry právnej normy a jej vyjadrenia je nesporné, že pre aplikáciu daného ustanovenia musia
chýbať všetky tam uvedené náležitostí, a nie len niektorá (niektorá) z nich. To ale v tomto prípade
konštatované nebolo a preto záver súdu o tom, že úver je bez úročným a bez poplatkov správnym

a zákonným nie je. Vo vzťahu k obsahu napadnutého rozsudku žalobca poukazuje na skutočnosť,
že z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadne zdôvodnenie toho, či súd sa zaoberal všetkými, vo
veci predloženými listinami tvoriacimi zmluvu o revolvingovom úvere. Avšak aj pri absencii takéhoto
zdôvodnenia je možné konštatovať, že súd nesprávne ustálil skutkový stav vo veci a následne ho aj
nesprávne posúdil po právnej stránke. Záver súdu ohľadne nedostatku ďalšej náležitosti - počet, termíny

a výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie je správnym. Uzavretá zmluva obsahuje stanovenie
počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu
a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny nie je možné vyvodiť ani z zo zákonnej úpravy, a ani s
ohľadom na praktický účel uvádzania takýchto informácií (výška úrokov a poplatkov bola samostatnou
náležitosťou ako údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom podľa

ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z.). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje
výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v
čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy
istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka
by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v

iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek by mohol byť daný
len resp. súvisieť s otázkou plnenia záväzkov, ktorých uhrádzanie by bolo v rôznych termínoch či počte
splátok. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy
úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej

splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne
na úrok. To znamená, že v prípade ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej
splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky
uhrádzajúsamostatne(tedavinýchtermínochsplatnosti,sinýmpočtomsplátok)alebytakérozlišovanievýznam malo, z hľadiska spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih
splnenia záväzkov. Žalobca týmto napáda aj záver súdu, podľa ktorého nebolo v konaní preukázané
ani uzavretie zmluvy o revolvingu (resp. jeho poskytnutí) a ani jeho samotné poskytnutie. Spolu so

žalobou bola súdu predložená zmluva o revolvingovom úvere, z obsahu ktorej vyplýva že jej predmetom
je poskytnutie úveru (vo výške 896,24 Eur) a po splnení dohodnutých podmienok aj revolvingu (vo výške
492,04 Eur). Žiadna osobitná zmluva nebola uzatváraná a z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť,
na základe akého záveru súdu predložená zmluva nie je postačujúcim dôkazom právneho titulu pre
revolving, jeho poskytnutie a existenciu záväzku revolving splatiť. Spôsob poskytnutia revolvingu, jeho

splácania je predmetom samostatnej úpravy v ustanovení článku 4 zmluvných dojednaní, ktoré tvoria
súčasť samotnej zmluvy. Na preukázanie poskytnutia a vyplatenia revolvingu žalobca predložil výpis z
internéhosystémuevidenciezmluvnéhovzťahusožalovaným,zktoréhovyplývaposkytnutieúveruatiež
poskytnutie revolvingu. V Karte klienta sa jednoznačne uvádza, že dňa 18.12.2009 došlo k poskytnutie
úveru a dňa 14.1.2011 došlo k poskytnutiu revolvingu. Z napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné,
či sa súd uvedeným dôkazom zaoberal, ak nie z akého dôvodu tak neurobil a ak áno, ako jeho obsah

vyhodnotil s prihliadnutím na procesné pravidlá hodnotenia dôkazov podľa ust. § 129 Občianskeho
súdneho poriadku a prečo by teda uvedená listina nepreukazovala to, že k vyplateniu revolvingu došlo.
Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

11. Odvolací súd v súvislosti s ust. § 382 CSP mal za to, že na danú vec je potrebné aplikovať aj ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka.
12. Keďže súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevychádzal z ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
súd vyzval strany sporu, výzvou zo dňa 21.10. 2016 s jej upresnením z 17.1.2017, aby sa k citovaným
právnym predpisom vyjadrili (č. l. 58-66). Ide o obdobu uvedenia predbežného právneho posúdenia veci

tak, ako je to v konaní pred súdom prvej inštancie podľa § 171 CSP pri predbežnom prejednaní sporu
alebo podľa § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní.
13. Zmyslom výzvy bolo, aby nedošlo k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Žalobca podaním zo dňa
14.2.2017 oznámil, že na jeho strane nejestvuje žiadna vedomosť o tom, že by zmluvne dohodnutá
úroková sadzba mala spĺňať predpoklad absolútnej neplatnosti, nakoľko relevantným kritériom pre

posúdenie je vzhľadom k ustanoveniu § 3 ods. 10 a 11 zákona číslo 258/2001 Z.z. účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy je práve maximálna hranica odplaty stanovená v zmysle nariadenia vlády SR č.
238/2008 Z.z. Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve a vyjadrená ako ročná úroková sadzba a RPMN
nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak spĺňa zákonné predpoklady maximálnej výšky, a preto nejestvuje
oprávnenosť na tom, aby bola výška zmluvne dojednanej odplaty posúdená ako odporujúca dobrým

mravom. Maximálna výška odplaty pre spotrebiteľské úvery poskytované na základe zmluvy uzavretej
v období od 16. novembra 2009 do 15. decembra 2010 mohla byť 77,76 %, následkom čoho zmluvne
dojednaná odplata logicky nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý

svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

14. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úrokypresiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

15. V danom prípade odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu, že pri poskytnutom úvere vo výške 896,24
Eur je správny údaj o úrokovej miere vo výške 27,43%. Ako to vyplýva z bodu 6. Zmluvy o revolvingovom
úvere ( č.l. 3), žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 443,64 EUR, suma 542,22 EUR predstavovala
zmluvnú odmenu za poskytnutie revolvingu, ktorú si žalobca ponechal. Za daných skutkových okolností
je správny údaj o výške úroku z úveru 68,83 % ročne. Odvolací súd túto výšku úveru porovnával s

úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Ako je zrejmé zo skutkových zistení
súdu prvej inštancie, vychádzajúc z internetovej stránky Národnej banky Slovenska, pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v decembri 2009 bežný úrok predstavoval 15,47 % p.a. Z
toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade bol viac ako štvornásobne vyšší ako
úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali.

16. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za
cenu prevyšujúcu o 350% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom
požadovaný úrok z úveru ročne 68,83 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené,
že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 15,47 % ročne.

17. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§
39 OZ), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho
vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou
z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo

1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

18. Zmluvné podmienky v predmetnej veci, pokiaľ ide o úrok z úveru, odvolací súd vyhodnotil ako
odporujúce dobrým mravom a súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke
súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Sadzba

úrokov 68,83 % je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa
značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%),
Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR
252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver
za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky

spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre
spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu v posúdení zmluvy o revolvingovom úvere ako
bezúročného a úveru bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy, 10.12.2009). a v tomto smere poukazuje na judikatúru súdov vychádzajúcu z
právnej úpravy zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 129/2010 Z.z.
„Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) pritom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2007 vrátane, ktorý každý z atribútov

vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom
a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva
neobsahujúca aj vyčíslenie súhrnnej sumy úrokov, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy úročenia
spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej

ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani
problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie
sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný
veriteľovi vrátiť).“ (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 313/2010).
Obdobne tiež „Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok,
nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
20.10.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významnápre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového
kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho
výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej

navrhovateľom za poskytnutý úver.“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co 401/2012)

„Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to
má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom

úvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2,okreminýchajpísm.k),atovýšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.“ (porov. rozsudok Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 10C/3/2015)

„Vychádzajúc zo zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje
zabezúročnúabez,poplatkov,akúverovázmluvaneobsahujenáležitosti,podľa§4ods.2písm.a/,b,/d/
ažj/,k/al/.Súddospelkzáveru,žepredmetnázmluvaneobsahujezákonomstanovenénáležitostipodľa
§ 4 ods. 2 písm. i/ ,j/ a h/, a to výška počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov,
ako i ročnú úrokovú sadzbu. K primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2, písm. i/ zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorý
každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov viaže ku každému stavu uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i úrok, a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva, neobsahujúc aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov,
čím vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv,
aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým údajom o úrokoch z ktorého nebude schopný vyvodiť,

aké bude skutočné navýšenie sumy reálne u poskytnutej, a teda i celková cena, za ktorú si požičiava, a
ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. V tomto smere poukazuje súd na rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave zo dňa 26.6.2013 č.k. 11Co 123/2013-95, kde potvrdil rozsudok súdu I. stupňa vo veci žalobcu,
vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda 8C 72/2012, kde súd vyslovil, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere je bezúročná a bez poplatkov, z dôvodu porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ odvolávajúc

sa na § 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona.“ (porov. rozsudok Okresný súd Dunajská Streda sp.
zn. 5C 406/2014)

20. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávnosti záveru súdu o nepreukázaní
uzavretia zmluvy o revolvingu a jeho poskytnutí a v tejto súvislosti neunesení dôkazného bremena,

odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný dňa 11.12.2009 podpísal iba Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru, teda návrh na uzavretie zmluvy. Revolvingový úver, vrátane revolvingu, ktorý
mal byť žalobcom žalovanému poskytnutý dňa 14.1.2011 vo výške 985,86 EUR (t.j. vyše 2 roky
po podpise zmluvy!) pri podpise zmluvy nebol individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami
z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch. Obsah bodu 6 predstavuje nový návrh na uzavretie

zmluvy, kde nebolo preukázané, či žalovaný takýto nový návrh akceptoval. Nedostatok písomného
prejavu vôle dlžníka byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru
zákon sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu. Účastníci neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom
úvere. Tento nedostatok zmluvy nemožno zhojiť ani aplikáciou § 4 ods. 3 písm. a) z.č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, s poukazom na to, že na základe takejto zmluvy bol spotrebiteľovi

poskytnutý spotrebiteľský úver a úver začal čerpať. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
zo dňa 18.12.2009 nemožno považovať za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere; oznámenie je
iba jednostranný úkon veriteľa smerovaný k dlžníkovi, ktorý nie je súčasťou dvojstranného právneho
úkonu účastníkov - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere. Pre
vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj

spoludlžníkom.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

aloletých detí iné nd povinnosť (§ 63 dos.ajetkových pomerov neprihliada.enia sa tohto rodiča povinností
platiť výživné, a to Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).