Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203309
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614203309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: COLFIN.SK s.r.o.,
Hurbanova 2941/40A, Senica, IČO: 36 699 926, zastúpený advokátom: Mgr. Milan Trylč, PhD., J.
Kráľa 738/12, Senica, proti žalovanému: chic FASHION s.r.o., Jurkoviča 1203/20, Senica, IČO: 45 550
018, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Kocian, Miletičova 7, Bratislava, o zaplatenie 4.908,10 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 10C 39/2014-67
zo dňa 20. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie o návrhu žalobcu v časti o zaplatenie
istinyvsume140,-euravčastiozaplatenieúrokuzomeškaniavovýške0,05%dennezosumy140,-eur
od 12.5.2014 do zaplatenia zastavil. Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
(žalobcovi) sumu 4.768,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 666,85
eur od 16.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.413,75 eur od 16.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.413,75

eur od 16.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.413,75 eur od 16.3.2014 do zaplatenia a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania a to náhradu trov právneho zastúpenia v sume 716,02 eur a iné trovy v sume 294,- eur
zaplatené za súdny poplatok právnemu zástupcovi navrhovateľa (žalobcu) Mgr. Milanovi Trylčovi, PhD.
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 96 ods. 1 O.s.p., § 489, 118, 720 Občianskeho

zákonníka, § 3, § 6 ods. 1, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
§ 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a vecne tým, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ po začatí
pojednávania, za súhlasu odporcu, vzal svoj návrh účinne späť v časti o zaplatenie istiny v sume 140,00
eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 140,00 eur od 12.5.2014
do zaplatenia, súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľa v tejto časti zastavil.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.
Navrhovateľ ako nájomca uzavrel písomne dňa 28.6.2012 s odporcom ako podnájomcom Zmluvu

o podnájme nebytových priestorov číslo H0212AS. Podnájomný vzťah vznikol dňa 28.6.2012 a bol
uzavretý na dobu určitú do 30.6.2014. Účastníci si v Zmluve riadne dohodli, že podnájomné za užívanie
predmetných nebytových priestorov bude vo výške 1.282,79 eur za mesiac s tým, že k cene podnájmu
bude nájomca účtovať príslušnú sadzbu DPH a bude splatné na základe faktúry vystavenej nájomcom,a to mesačne vopred, vždy najneskôr do 15. dňa príslušného mesiaca. Ďalej si dohodli, že odporca bude
navrhovateľoviuhrádzaťnákladyzaslužbyspojenéspodnájmomvovýške175,33eurzamesiac,pričom
k cene za služby bude navrhovateľ účtovať príslušnú sadzbu DPH. Zmluva bola medzi navrhovateľom

a odporcom uzavretá písomne a k jej ukončeniu mohlo prísť tiež len písomne, k čomu však nedošlo. K
ukončeniu Zmluvy došlo nepochybne až ku dňu 30.6.2014, pretože podnájom bol dohodnutý na dobu
určitú, práve do tohto dátumu. Odporca mal riadne zabezpečené zo strany navrhovateľa plnenie z
predmetnej podnájomnej zmluvy, teda predmet podnájmu bol odporcovi riadne k dispozícii a odporca ho
mohol užívať až do 30.6.2014. Či ho v skutočnosti aj užíval do tohto dátumu nie je relevantné. Odporca

ako podnájomca mal povinnosť uhrádzať navrhovateľovi ako nájomcovi na základe Zmluvy nájomné a
plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov, avšak túto svoju povinnosť si riadne neplnil a potvrdil,
že navrhovateľovi nezaplatil časť nájomného za mesiac december 2013 a nájomné za mesiace január,
február a marec 2014, čím mu vznikol nedoplatok nájomnom za mesiac december 2013 v sume 666,85
eur a za mesiace január, február a marec 2014 v sumách po 1.413,75 eur, teda v celkovej výške 4.768,10
eur. V zmysle čl. V. bod 5. Zmluvy sa účastníci dohodli, že navrhovateľ môže fakturovať odporcovi

úroky z omeškania za oneskorené plnenia peňažného záväzku vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za
každý deň omeškania, a keďže sa odporca dostal s plnením evidentne do omeškania navrhovateľovi
vzniklo právo požadovať od odporcu i dohodnuté úroky z omeškania. Súd prejednávajúc vec sporovú,
v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité skutočnosti a tieto v konaní aj preukázať, nemal zo
strany odporcu preukázané, že zaplatil navrhovateľovi dlžné nájomné, a preto zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi dlžné nájomné v sume 4.768,10 eur a dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05
% denne zo sumy 666,85 eur od 16.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.413,75 eur od 16.1.2014 do
zaplatenia, zo sumy 1.413,75 eur od 16.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.413,75 eur od 16.3.2014 do
zaplatenia. Súd žiadosť odporcu o započítanie zloženej zábezpeky vo výške 1.207,33 eur považoval
za nedôvodnú a túto nezapočítal, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ má voči odporcovi

ešte ďalšie pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy, pričom tieto pohľadávky navrhovateľa nie sú predmetom
tohto konania. Každý musí znášať svoje podnikateľské riziko a zábezpeka bola odporcom zložená práve
z toho dôvodu, že ak po ukončení podnájmu zostali medzi účastníkmi nevysporiadané pohľadávky,
môže navrhovateľ použiť zábezpeku práve za týmto účelom.

3. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu
a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 716,02 eur a iné trovy konania v sume 294,00 eur zaplatené za súdny poplatok
právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Milanovi Trylčovi, PhD. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 716,02 eur pozostávajú z tarifnej odmeny

za 4 úkony právnej služby v sume 683,16 eur v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. (4 úkony á 170,79 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie a podanie návrhu,
vyjadrenie k odporu zo dňa 14.5.2015 a účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015) a zo sumy 32,86 eur
predstavujúcej režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (2 úkony á 8,04
eur a 2 úkony á 8,39 eur).

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu a to v
súlades§205ods.2písm.d)O.s.p.,nakoľkosúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko súd prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že predmetný

nebytový priestor na základe požiadavky žalobcu vypratal a pripravil mu ho na odovzdanie, aby ho
mohol od marca 2014 žalobca využívať. Žalovaný v danom čase postupoval na základe pokynu žalobcu
a pristúpili k odhláseniu odberného miesta elektrickej energie. Skutočnosť, že žalovaný má priestor
vypratať, žalobca deklaroval i pred zamestnancami žalovaného. Nemôže byť na ťarchu žalovaného
skutočnosť, že žalobca tento priestor odmietol prevziať a preto vrátenie faktúry žalovaným za mesiac

marec bolo oprávnené. Konajúci súd nesprávne vyhodnotil i obranu žalovaného, ktorý žiadal započítať
svoju pohľadávku z titulu zloženej kaucie vo výške 1.207,33 eur voči pohľadávke žalobcu uplatnenej
v tomto konaní. Žalovaný zložil kauciu na základe predchádzajúceho zmluvného vzťahu so žalobcom
a preto žalovaný je toho názoru, že takto zložená kaucia má byť započítaná proti pohľadávke žalobcu
uplatnenejvtomtokonaní.Právnyzástupcažalobcuajpotvrdilzloženiekaucievdanejvýškežalovaným.

Preto súd nesprávne vyhodnotil návrh žalovaného na započítanie kaucie proti dlžnému nájomnému
keď tento návrh nie je dôvodný, nakoľko podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu má žalobca voči
žalovanému ďalšie pohľadávky, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Domáhal sa preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.5. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny aj za

riadne odôvodnený. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že by údajne podnájomný
vzťah mal zaniknúť pred dobou, na ktorú bol dohodnutý. Poukázal na to, že písomne uzavretú zmluvu
možno zmeniť iba písomne. Predmetná podnájomná zmluva zanikla až uplynutím doby na ktorú bola
dojednaná t.j. dňa 30.06.2014. Bez ohľadu na to, či žalovaný aj v skutočnosti predmet podnájmu užíval,
je potrebné zdôrazniť, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce z podnájomnej zmluvy riadne plnil

včas a predmet podnájmu bol počas podnájomnej zmluvy k dispozícii žalovanému, ktorý túto skutočnosť
ani nerozporoval. Obrana žalovaného spočívajúca v započítaní nároku žalovaného na vrátenie zloženej
kaucie vo výške 1.207,33 eur proti nároku žalobcu je neúčinná a to z dôvodu, že žalovaný započítanie
nevykonal písomne, kaucia bola odovzdaná žalobcovi a žalobca má právo určenia voči ktorému nároku
proti žalovanému bude kaucia započítaná pretože žalobca s kauciou disponuje. Kaucia sa môže
započítať až po ukončení trvania zmluvy a sumu kaucie započítal proti svojmu nároku na zaplatenie

dlžného podnájomného za mesiace apríl až jún 2014. Z tohto vyplýva, že žalovaný nedisponuje právom
na určenie voči ktorému nároku žalobcu má byť suma kaucie započítaná. Žalovaný nemal ani nemá
nárok na vrátenie kaucie, keďže tento nárok zanikol započítaním voči nároku žalobcu na zaplatenie
dlžnéhopodnájomnéhozaaprílažjún2014atopredvykonanímobranyžalovaného.Preprípadúspechu
žalobcu v odvolacom konaní žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania a to spolu vo výške 179,37

eur, 170,79 eur za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a režijný paušál vo výške 8,58 eur.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a

na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) postupom a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny s
použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá CSP) súd prvej inštancie
konanie o návrhu žalobcu v časti o zaplatenie istiny v sume 140,- eur a v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 140,- eur od 12.5.2014 do zaplatenia zastavil. Predmetom
odvolacieho prieskumu tak zostal výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.768,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo

sumy 666,85 eur od 16.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.413,75 eur od 16.1.2014 do zaplatenia, zo
sumy 1.413,75 eur od 16.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.413,75 eur od 16.3.2014 do zaplatenia a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a náhrada trov konania.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazujena správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty

než tie, ktoré uviedla už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

11. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

12. Súd prvej inštancie správne uviedol, že predmetná Zmluva o podnájme nebytových priestorov bol
uzavretá písomne, k jej ukončeniu mohlo dôjsť tiež písomne, k čomu však nedošlo. Z § 40 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ došlo k uzavretiu písomnej dohody (a to bez ohľadu na to,
či písomnú formu vyžaduje zákon, výslovná dohoda účastníkov alebo zmluva bola jednoducho fakticky

uzavretá písomne) je možno takúto dohodu meniť alebo rušiť iba písomne. Keďže potom nedošlo k
účinnému ukončeniu predmetného nájomného vzťahu, či už jednostrannou výpoveďou a ani dohodou
účastníkov, žalobca má v zásade až do jeho účinného ukončenia právo na nájomné od žalovaného.

13. Odvolateľ dôvodil, že súd nesprávne vyhodnotil i obranu žalovaného, ktorý žiadal započítať svoju

pohľadávku z titulu zloženej kaucie vo výške 1.207,33 eur voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto
konaní. Súd prvej inštancie žiadosť žalovaného o započítanie zloženej zábezpeky vo výške 1.207,33
eur považoval za nedôvodnú a túto nezapočítal, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca má voči
žalovanému ešte ďalšie pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy, pričom tieto pohľadávky žalobcu nie sú
predmetom tohto konania. Každý musí znášať svoje podnikateľské riziko a zábezpeka bola žalovaným

zložená práve z toho dôvodu, že ak po ukončení podnájmu zostali medzi účastníkmi nevysporiadané
pohľadávky, môže žalobca použiť zábezpeku práve za týmto účelom. Žalobca kauciu započítal voči
nárokom žalobcu na zaplatenie dlžného podnájomného za apríl až jún 2014, ktoré obdobie nie je
predmetomkonania.Žalovanýnemôžežiadaťzapočítaťtotožnúpohľadávkuopätovne.Ztýchtodôvodov
odvolacie argumenty žalovaného sú neopodstatnené.

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcej časti, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania,
v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

16. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).