Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212061
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716212061.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
Q. T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa matky Z. X., nar. X. X. XXXX, bytom C. XX,
zastúpenej splnomocnenou advokátkou JUDr. Ivany Gajdošíkovej, advokátska kancelária so sídlom
Zvolen, Francisciho 1055/6, a otca T. X., nar. X. X.. XXXX, bytom D., A. S. XXXX/XX, toho času

umiestneného v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Banská Bystrica,
Komenského 7, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/22/2016-6 zo dňa 27. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by

súd upravil styk otca s maloletým jednak formou telefonického kontaktu každú sobotu v čase, ktorý by
vyhovoval matke maloletého, a jednak formou osobných návštev otca zo strany maloletého v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Banská Bystrica, Komenského 7 v rozsahu raz
do mesiaca v nedeľu v trvaní dvoch hodín, najmenej však v rozsahu jednej návštevy za dva mesiace,
zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia
na tom základe, že jeho manželka (matka maloletého) mu bráni v akomkoľvek styku so synom, a to
napriek tomu, že ju otec viackrát písomne vyzýval, aby mu dala maloletého aspoň k telefónu. Ona to
však tvrdohlavo odmieta
a vyhráža sa mu, že si zadováži papier od psychológa pre syna, len aby s ním otec nebol v akomkoľvek
kontakte. Ďalej uviedol, že nemôže akceptovať skutočnosť, že počas výkonu trestu odňatia slobody

nebude v styku so synom, ktorého nadovšetko miluje, pričom aj on jeho a sú na seba naviazaní. Okresný
súd však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dôvodný, keď mal na základe
správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen osvedčené, že matka maloletého chodila za otcom
maloletého pravidelne skoro dva roky zvyčajne aj spolu s maloletým. Pri poslednej návšteve v septembri
tohto roku za prítomnosti maloletého otec búchal do stola a kričal, načo maloletý reagoval takmer
hodinovým plačom. Následná návšteva dňa 6. 10. 2016 bola už bez prítomnosti maloletého, avšak

s rovnakým záverom, keď sa otec maloletého opäť rozčúlil a reagoval neadekvátne na návrh dohody
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý mu matka maloletého predložila. Ďalej matka
maloletého pri šetrení uviedla, že sa chce s otcom maloletého rozviesť, neplánuje ho ďalej navštevovať
v zariadení, pričom dodala aj to, že po poslednej návšteve maloletého u svojho otca si maloletý pohoršil
v škole (dostáva poznámky za správanie). Z pohovoru vykonaného s maloletým vyplynulo, že tento
chodieval za otcom, tešil sa na neho, ale na poslednom stretnutí v dôsledku správania otca, ktorý

veľmi búchal do stola a kričal na matku, dlho plakal. Od uvedeného momentu maloletý nebol s otcom
v osobnom kontakte. Na otázku sociálneho pracovníka, či chce aj naďalej chodievať za otcom, krútilhlavou, že nie. Na otázku, či bude hovoriť s otcom, keď zavolá, neodpovedal, schovával tvár a túlil sa
k matke; povedal, že sa na neho hnevá. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že rodičia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem

dieťaťa. Preto pri výkone rodičovských práv
a povinností sú rodičia povinní chrániť záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa. Ďalej zdôraznil, že maloletému musí byť vo veciach, ktoré
sa ho týkajú poskytnutý priestor na samostatné a slobodné vyjadrenie svojho názoru, ktorému treba
prikladať relevanciu s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Uzavrel, že pokiaľ otec maloletého v

podanom návrhu neosvedčil, žiadne skutočnosti odôvodňujúce bezprostrednú potrebu úpravy pomerov
maloletého a maloletý sa sám vyjadril, že toho času sa s otcom stýkať nechce, za súčasnej situácie by
nebolo v záujme maloletého dieťaťa upraviť jeho styk s otcom formou neodkladného opatrenia, ktorým
by bol maloletý nútený proti svojej vôli navštevovať otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody
resp. s ním telefonicky komunikovať, nakoľko najlepší záujem dieťaťa má v tomto prípade prednosť
pred záujmom rodiča a je preto pre súd smerodajným. Vzhľadom k uvedenému okresný súd návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého.
Nesúhlasil s tvrdeniami matky, ktoré do svojej správy prevzal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo
Zvolene, o tom, že pri návšteve, na ktorej bol prítomný aj maloletý, otec búchal po stole a na manželku

kričal. Uviedol, že akékoľvek takéto konanie je vo výkone trestu neprípustné, a teda bol by o ňom
spísaný úradný záznam. Súd by teda mal preskúmať, či k takémuto konaniu zo strany otca došlo. Ďalej
uviedol, že síce mu teraz matka nebráni v kontakte s maloletým, keď mu ho dala k telefónu dňa 22. 10.
2016 a navyše aj prisľúbila, že ho dňa 22. 11. 2016 aj so synom navštívi, ale podľa názoru otca, ide
len o dočasnú záležitosť. Matka i stará matka totiž maloletého zmanipulovali a otec sa obáva, že po

prepustení z výkonu trestu sa mu bude kontakt s maloletým obnovovať len veľmi ťažko. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že stará matka maloletého aj vo vzťahu k svojej vnučke P. K. vyvíjala snahu o
jej odcudzenie od vlastných rodičov, keď maloletú odmietla rodičom odovzdať a urobila tak až po tom,
ako rodičia maloletej zavolali na starú matku políciu. Nespochybnil kvalitu starostlivosti matky i starej
matky o maloletého, za čo im je vďačný, len nerozumie, prečo mu bránia v styku s vlastným otcom, keď

otec sa o maloletého pred nástupom do výkonu trestu riadne staral (nosil ho do škôlky, chodil s ním na
výlety, kupoval mu hračky a pod.). Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnuté uznesenie okresného
súdu zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí navrhla napadnuté uznesenie okresného

súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že písomným podaním zo dňa 6. 10. 2016 podala návrh
na rozvod manželstva a k tomuto pripojila dohodu o úprave práv a povinností k maloletému na čas po
rozvode, ktorú otec osobne podpísal dňa
6. 10. 2016. Od uvedeného dňa podáva otec na ňu rôzne podania a udania, s čím jej vznikajú problémy,
keď je predvolávaná na rôzne úrady, musí podávať písomné vyjadrenia a podobne. Od nástupu otca

maloletého do výkonu trestu odňatia slobody navyše matka otca finančne podporuje tým, že mu zasiela
finančné prostriedky vo výške od 30 do 50 EUR mesačne, ktoré finančné prostriedky otec využíva
okrem iného na to, aby si dobíjal kredit na telefónnu kartu a mohol so synom telefonovať. Otec synovi
telefonuje pravidelne, čo mu ona nebráni a čo sám otec potvrdil v podanom odvolaní. Preto nevidí dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu. Pokiaľ sa jedná o stretávanie sa s otcom, tak

spolu s maloletým otca navštevujú pravidelne už od jeho nástupu do výkonu trestu. Naposledy tieto
návštevy realizovala v septembri 2016 so synom, dňa 6. 10 2016 bez syna a dňa 20. 11. 2016 so synom.
S týmito návštevami matke vznikajú zvýšené náklady a ani ich priebeh a prostredie nevplývajú dobre na
syna, keď otec matke po celý čas vyčíta, že sa s ním chce rozviesť, že ho podvádza a podobne. Maloletý
niekedy tieto návštevy znáša dobre, inokedy je po ich ukončení nepokojný. Po poslednej návšteve, kedy

otec na matku v celom priebehu kričal, sa syn s toho nevedel dlhšie spamätať a bol plačlivý. Maloletý
má 7 rokov, z čoho posledné dva roky je jeho otec vo výkone trestu. S otcom nemá vybudovaný žiaden
úzky vzťah, tento sa mu riadne nevenoval ani pred tým, ako nastúpil na výkon trestu. Preto maloletý
otcovu neprítomnosť negatívne nepociťuje, nepýta sa na neho, a odmieta ho navštíviť vo výkone trestu,
čo vyplýva aj z pohovoru s maloletým, ktorý realizoval pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vzhľadom k uvedenému, ako aj s prihliadnutím na to, že styk s otcom sa napriek všetkému realizuje,
považovala návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za neopodstatnený.5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 65 a 66 CMP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu

podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem (§ 361 CMP).

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení
nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania
alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím

vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej

ujmy. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania
znamená,žesúdprostredníctvomoznačenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitépre
rozhodnutie.Dôkaznébremenospočívavýlučnenanavrhovateľovineodkladnéhoopatreniaajehonávrh
by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy (prípadne preukázania, že nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje verejný záujem).
Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo
skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí s jednak s tým, že oboznámenie ostatných

účastníkov s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohol
zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

10. Po preskúmaní súdneho spisu, najmä návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého
uznesenia okresné súdu, odvolania a vyjadrenia matky maloletého, dospel odvolací súd k záveru, že

okresný súd vyššie uvedené špecifiká neodkladného opatrenia plne zohľadnil. Odvolací súd aplikujúc
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia
a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých okresný súd rozhodol. Na
zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

11. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, či zákonnými zástupcami maloletých (k uvedenému pozri čl. 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v New Yorku 20. novembra 1989 a vyhláseného pod č. 104/1991
Zb., či čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z.). Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v

starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady.
Okrem toho je nazanedbateľná aj úloha a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa, pričom právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa a § 24
ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z.. Hoci je styk dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti

zverené nebolo (alebo sa z iných dôvodov v jeho osobnej starostlivosti nenachádza), vo všeobecnosti
v záujme dieťaťa, praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy nie je možné, prípadne vhodné styk realizovať. Je
tomu tak vtedy, ak by realizácia styku s rodičom (či inou oprávnenou osobou) bola v rozpore so záujmamimaloletého, najmä v rozpore s jeho právom na zdravý fyzický i psychický vývin. Vtedy platí, že napriek
tomu, že je základným účelom styku s rodičom, ktorý dieťa
v osobnej starostlivosti nemá, zabezpečenie zachovania vzájomných vzťahov, tento účel nie je možné

dosiahnuť tak, že by samotným stykom boli porušené iné a hodnotovo dôležitejšie práva dieťaťa. V
takýchto prípadoch síce stále existuje právo rodiča a dieťaťa vzájomne sa stýkať, avšak toto právo nie je
možnéfaktickyvykonaťbezporušeniainéhodôležitéhozákonomchránenéhozáujmu.Pretovprípadoch
podobných aj tomu prejednávanému je vždy potrebné dôsledne skúmať, aké sú dôvody k tomu, že sa
styk dieťaťa a rodiča nevykonáva. Pokaľ sa jedná o fyzický (zdravotný) stav dieťaťa ako prekážky jeho

realizácie, napr. v prípade dieťaťa a angínou a s vysokou horúčkou, uvedený bude zrejme pomerne
ľahko zistiteľný správami ošetrujúceho lekára a zároveň tento stav s najväčšou pravdepodobnosťou
bude predstavovať len krátkodobú nemožnosť realizácie styku. Ak sa však samotné dieťa bráni tomu,
aby sa styk uskutočnil, v takomto prípade bude treba posúdiť, či odpor dieťaťa je oprávnený a teda,
či uskutočnenie styku proti vôli dieťaťa nepoškodí dieťa v jeho psychickej popr. i jeho fyzickej stránke.
Dôvody odporu dieťaťa s uskutočnením styku pritom môžu byť rôzne. Od bežnej neochoty dieťaťa

zmeniť čo i len nakrátko svoje prostredie (napr. len z dôvodu, že u druhého rodiča nemá rovnaké
hračky, najlepších kamarátov, nechce sa mu cestovať, atď.), ktorá neochota celkom zjavne nie je
dostatočným dôvodom nerealizovania styku s druhým rodičom, cez zmenu vzťahu dieťaťa k druhému
rodičovi len v dôsledku nesprávneho pôsobenie preferenčného rodiča (nesprávna výchova nesmerujúcu
k budovaniu zdravého vzťahu dieťaťa k obom rodičom), ktorá nesprávna výchova by predstavovala

porušenie povinnosti preferenčného rodiča dieťa na styk pripraviť, až po okolnosti, ktoré preferenčný
rodič ovplyvniť nedokáže, a ktoré mali za následok vážne zmeny v citovej náklonnosti dieťaťa k rodičovi
k styku oprávnenému (nesprávne pôsobenie oprávneného rodiča na maloletého, traumatizujúci zážitok,
ktorý oprávnený rodič maloletému spôsobil, a podobne). Pokiaľ sa jedná o poslednú skupinu okolností,
tieto sú celkom dozaista dôvodmi, pre ktoré návrhu na úpravu styku s maloletým nemožno vyhovieť.

12. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávaný prípad je nutné konštatovať, že pokiaľ maloletý za
otcom do ústavu na výkon trestu pravidelne do septembra 2016 aj s matkou chodieval, avšak utrpel
traumatizujúcizážitokvdôsledkunevhodnéhosprávaniasaotcakmatke,ktoréhosprávaniabolmaloletý
svedkom (pričom je irelevantné, či o tomto incidente bol spísaný úradný záznam; podstatné je len, že

maloletý bol jeho svedkom), a ktorý zážitok musí maloletý absorbovať (vyrovnať sa s ním), aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie je v súčasnosti na mieste núteným spôsobom (formou neodkladného
opatrenia) styk maloletého s otcom upravovať. Naopak je potrebné dať maloletému priestor, aby sa
s negatívnym zážitkom s otcom vysporiadal, znovu si k nemu dobrovoľne našiel cestu spôsobom a
v čase, ktorý bude pre maloletého vyhovujúci (ako sa to už napokon i deje, keďže medzi účastníkmi

konania nie je sporné, že styk maloletého s otcom telefonickou formou sa už počnúc dňom 22.
10. 2016 realizuje, a to napriek skutočnosti, že neodkladné opatrenie súdom nariadené nebolo). V
opačnom prípade, a teda nútením maloletého k styku, ktorému sa toho času bráni, by totiž podľa názoru
odvolacieho súdu mohlo dôjsť nie len k zhoršeniu vzťahov maloletého k otcovi, ale aj k naštrbeniu vzťahu
maloletého k svojej matke, ktorá by styk maloletého s otcom proti vôli maloletého musela zabezpečovať.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh otca na nariadnenie
neodkladného opatrenia zamietnutý, podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pričom osobitne
zdôrazňuje, že nakoľko sa styk maloletého s otcom telefonickou formou už počnúc dňom
22. 10. 2016 realizuje, v prejednávanom prípade nehrozí pretrhnutie väzieb otca a maloletého a ich
vzájomné odcudzenie. Naopak, je tu predpoklad, že dôjde k obnoveniu styku i formou osobných návštev,

a to spôsobom a v čase, ktorý bude pre maloletého vyhovujúci. Napokon zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je pre otca prekážkou, aby sa v prípade zmeny skutkových
okolností opätovne nariadenia neodkladného opatrenia domáhal.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,

ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil
(§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok

ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva majetkové právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..