Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218218
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614218218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovaným 1. N. Y., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom U.
XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou žalovanou v 2. rade I. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXX, 3. I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v W., C. D. XX, o zaplatenie 458,50 eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.10.2015 č.k. 1C/200/2015-73 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietolaúčastníkomnepriznalprávonanáhradu
trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 458,50 eur spolu s príslušenstvom,
ktoréhosadomáhalnazákladetvrdenia,žejehoprávnypredchodcaSlovenskásporiteľňaa.s.ažalovaní

v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,00
Kč. V zmluve sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali uhradiť poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných
mesačných splátkach a rovnako splácať aj úroky a poplatky dohodnuté v zmluve. Žalovaný v 3. rade
sa v predmetnej zmluve zaviazal ako ručiteľ k uspokojeniu pohľadávky veriteľa voči žalovaným v 1. a 2.
rade v prípade, ak by ju títo neuhradili veriteľovi riadne a včas. Poukázal na skutočnosť, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 20.12.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. ako
postupca postúpila uvedenú pohľadávku žalobcovi. Konštatoval, že ku dňu postúpenia pohľadávky táto

predstavovala sumu 1.610,82 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.549,91 eur, riadnych úrokov
8,60 eur, úrokov z omeškania vo výške 47,33 eur a poplatkov vo výške 4,98 eur a takto dlžná suma
predstavuje sumu 458,50 eur. Konštatoval, že mimoriadna splatnosť úveru nastala v zmysle oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.1.2012.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka konštatoval, že banka môže postúpiť inému subjektu

iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplatenému dlhu. Slovenská sporiteľňa a.s. ako pôvodný
veriteľ vymáhanej pohľadávky postúpila dňa 20.12.2011 celú pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej
zmluvy o pôžičke a to ešte predtým ako by bola vyhlásila splatným celý úver, teda nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, prípadne odstúpeniu od zmluvy v čase pred postúpením pohľadávky.Konštatoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil až nový veriteľ - žalobca a to dňa
24.1.2012. S poukazom na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. mal za to, že Slovenská
sporiteľňa a.s. nebola oprávnená svoju ešte nesplatnú pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho

inému subjektu a už vonkoncom nebankovému subjektu, ktorý nie je subjektom oprávneným poskytovať
úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii spravovať, čo zahŕňa aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011 uzavretá medzi postupcom
Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom ako postupníkom je neplatným právnym úkonom v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyvodil záver, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným

subjektomaztohtodôvodujehožalobuvcelomrozsahuzamietol.Rozhodnutieotrováchkonaniazaložil
na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že úspešní účastníci - žalovaní si náhradu trov konania
neuplatnili (a ani žiadne trovy im nevznikli), preto žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe

v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe nedostatočného
zistenia skutkového stavu a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k záverom
súdu o nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie
postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto

písomností žalovaným a už táto skutočnosť bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu ako
postupníka na vymáhanie takto postúpenej pohľadávky. Má za to, že v takomto prípade sa dlžník
nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Vo
vzťahu k ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorého znenia súd prvej inštancie vyvodil neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že zastáva názor, že uvedené ustanovenie nemožno spájať s

aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Má za to, že účelom uvedeného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých dochádza k porušeniu bankového tajomstva. Má za to, že z
uvedeného znenia vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu

byť spojené iba sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách a teda s nedoručením výzvy nemôže byť
spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Konštatoval, že žalovaní ku dňu
postúpenia pohľadávky boli v omeškaní po dobu 1281 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so
splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku presiahol jeden rok. Keďže omeškanie žalovaných
trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva žalobca názor, že jeho právny predchodca konal v súlade s

citovaným ustanovením (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú
výzvu žalovaným nezasielal. Z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia, a to nielen prvej, ale aj
jeho druhej vety je podľa žalobcu zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, a to peňažný záväzok ako
celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil peňažný záväzok ako celok
s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku je potom

zrejmé, že ak v druhej vete použije pojem z prvej vety, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť
záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku možno tiež potvrdiť posúdením
druhej vety citovaného ustanovenia. V ňom je uvedené: „toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky (zákonodarca opäť cielene použil
pojem pohľadávka a nie jej časť) uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva.“ Má za to, že toto ustanovenie nadväzuje na
predchádzajúcu, teda prvú vetu. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke
tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo
banky postúpiť celú pohľadávku najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Toto ustanovenie je teda
potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen
jej časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ďalej v odvolaní uviedol, že postúpením pohľadávky sa stal
žalobca veriteľom tejto pohľadávky a základným právom veriteľa v zmysle ust. § 488 Občianskeho
zákonníka je aj právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Preto považuje za nesporné,

že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na neho všetky práva s touto pohľadávkou spojené a teda
aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

7. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie postupom zodpovedajúcim úprave § 120 ods. 1
O.s.p.,vykonanédôkazyvyhodnotilpodľa§132O.s.p.,vecajsprávneprávneposúdilaajvecnesprávne

vo veci rozhodol.

11. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa
odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov
a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

12. Ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, na základe ktorého súd prvej inštancie
vyvodil záver o nedostatku aktívne legitimácie žalobcu, sledovalo sprísnenie postúpenia césie bankovej
pohľadávky kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky,
aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú

službu. Zákonné podmienky, ktorými je napríklad postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90-dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty nepodporuje záver, že
by hlavným cieľom sprísnenia césie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné
podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej
pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporuje záver o možnosti odklonu

od pravidla césie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním zákonných podmienok
postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu
s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov
zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

13. S poukazom na tieto závery má odvolací súd za to, že pokiaľ došlo k postúpeniu pohľadávky bankou
nad rámec vymedzení v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách išlo o postúpenie v rozpore s
týmto právnym predpisom a takýto právny úkon je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Ide
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo a teda nemožno
považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorý svoje odvolanie zakladá na splnení povinnosti

oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by
malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je
spravovaný osobitným právnym predpisom a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt
nemá štatút banky.

14. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania.

15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovaným odvolacie trovy

nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).