Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216204119
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216204119.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: C. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, D., o zaplatenie sumy 1.638,01 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 375,26 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „VÚB,
a.s.“)) sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť mu sumu 1.638,01 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým,
že so žalovanou uzatvoril zmluvu, na základe ktorej poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.
XXXXXXXX. Tiež jej poskytol úver v podobe povoleného prečerpania so schváleným úverovým rámcom
ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu vo výške 600,- €. Poskytnutý úver žalovaná riadne nesplatila,
keď ku dňu 15.2.2016 eviduje konečný stav z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku vo výške

1.638,01 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.638,01
€ od 16.2.2016 do zaplatenia.

2. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania z obchodnej
spoločnosti VÚB, a.s. na žalobcu. O návrhu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu
rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14C/123/2016-43 zo dňa 16.12.2016.

3. Písomným podaním zo dňa 29.3.2016 doručeným súdu dňa 30.3.2016, vzal žalobca podanú žalobu v
časti o zaplatenie sumy 375,26 € titulom vyčíslených poplatkov a sankčného úroku späť a konanie žiadal
v uvedenej časti zastaviť. Na podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.262,75 € s príslušenstvom
zotrval.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, ako aj v neprítomnosti žalovanej,

ktorá sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Vo veci po oboznámení sa s obsahom
žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, obchodných podmienok, výpisov z pôžičkovej karty
Quatro, oznámenia o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, uznesenie č.k. 14C/123/2016-43 zo dňa
16.12.2016, čiastočného späťvzatia žaloby, obchodných podmienok, vypovedania zmluvy a vyhláseniapredčasnej splatnosti dlžného zostatku, doručenky, cenníka VÚB ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.638,01 €
s príslušenstvom, keď v priebehu konania pred otvorením pojednávania vzal podanú žalobu v časti o
zaplatenie sumy 375,26 € titulom vyčíslených poplatkov a sankčného úroku späť.

6. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, písomným podaním zo dňa

30.9.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 19.9.2016 došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Predmetné
oznámenie bolo žalovanej odoslané dňa 3.10.2016.

7. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 10.6.2009 zmluvu o aktivácii Pôžičkovej
karty E. č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu vydal žalovanej kreditnú

platobnú kartu a poskytol jej úver do výšky úverového rámca 600,- € pri štandardnej mesačnej splátke
vo výške 20,- € a ročnej úrokovej sadzbe 22,80 % za podmienok uvedených v zmluve, obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinných od 15.1.2009 a
cenníku. Z výpisov z pôžičkovej karty Quatro mal súd preukázané realizované transakcie na úverovom

účte žalovanej, keď ku dňu 31.1.2016 veriteľ evidoval na účte žalovanej debet vo výške 1.638,01 €.

8. žalobca v priebehu konania predložil písomné podanie zo dňa 20.7.2013 - vypovedanie zmluvy
a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku, ktorým podaním adresovaným žalovanej tejto
obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila, že pre porušenie platobnej disciplíny

žalovanou vypovedá zmluvu č. 31870535 a vyhlasuje okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku
vo výške 846,08 €. Zároveň bolo žalovanej umožnené uhradiť dlžnú sumu bez požadovania úhrady
denného sankčného úroku v lehote 10 dní od doručenia podania. Predmetné podanie podľa predloženej
doručenky žalovaná prevzala dňa 26.7.2013.

9. Žalovaná sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo

zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.11.2009, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým

predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky

založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Keďže žalobca zobral v priebehu konania (pred otvorením pojednávania) podanú žalobu v časti o
zaplatenie sumy 375,26 € s príslušenstvom späť, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v

tejto časti zastavil.

12. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
podanej žalobe nie je možné vyhovieť. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ

pohľadávky písomne vyzval žalovanú na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho
splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom
pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu
nebolo preukázané, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Zákon č. 483/2001

Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k
ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Písomné podanie
zo dňa 20.7.2013 vypracované obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. doručené
žalovanej súd nepovažoval za relevantné preukázanie ukončenia zmluvného vzťahu so žalovanou (a
tiež písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy), keď výpoveď zmluvy nebola realizovaná veriteľom

pohľadávky, ale treťou osobou, u ktorej súd ničím nemal preukázaný titul, na základe ktorého bola
oprávnená konať za veriteľa. Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
tomto konaní, žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zavinenie čiastočného

zastavenia konania prisúdil žalobcovi a ohľadne zvyšnej časti sporu o nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na
výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne
trovy nevznikli súd vyslovil, že žalovaná nemá právo na ich náhradu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).