Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219495
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212219495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING,
a.s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
CIMRÁK s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Slovenská inovačná
a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 00 002 801, zastúpenému: Bobák,
Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie
81.120,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 10.12.2014, č.k. 51C/190/2012-269, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcom výroku o veci samej p o t v r d z u j e.

Vo výroku o trovách prvoinštančného konania sa m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur, právnemu zástupcovi žalovaného Bobák, Bollová a
spol., s. r. o., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému

domáhal zaplatenia istiny XX.XXX,XX eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy XX.XXX,XX eur
od 02.01.2012 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
vo výške X.XXX,XX eur, k rukám právnemu zástupcovi žalovaného Bobák, Bollová a spol. s r.o. , do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 330 ods. 2, 3, § 345 ods. 2, § 345 ods. 3, § 346 ods. 1, § 351
ods. 1, 2, § 536 ods. 2, § 537 ods. 1, § 544 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, 2, § 550, §

554 ods.1, § 560 ods.1, § 564, § 565 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej „ Obchodný
zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami bolo
nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ dňa 30.07.2010 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom
Zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo vykonanie rekonštrukčných prác na viacerých objektoch
materských a základných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Uvedená zmluva svojim obsahom
zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný typ vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka. Spornou bola predovšetkým otázka existencie dôvodov na odstúpenie od zmluvy (teda, či

žalobca porušil zmluvu podstatným spôsobom) a následne aj otázka platnosti odstúpenia žalovaného
od predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o existenciu dôvodov na odstúpenie
od zmluvy, v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 346 Obchodného zákonníka,
nakoľko v zmysle uzavretej zmluvy omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušeniezmluvnej povinnosti. V takom prípade môže druhá strana (žalovaný) odstúpiť od zmluvy v prípade, že
strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na
to bola poskytnutá. Žalobca bol v omeškaní tak s odovzdaním samotného diela, ako aj s odstránením

vád vytknutých žalovaným, pričom mu bola poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie. Táto
lehota bola žalobcovi poskytnutá vo výzve žalovaného zo dňa 02.03.2011. Vykonaným dokazovaním
bolo pritom preukázané, že dielo vykonané žalobcom vykazovalo vytýkané vady, a to aj po uplynutí
lehoty stanovenej žalovaným na odstránenie nedostatkov (vád diela). Uvedené jednoznačne vyplýva zo
záverov z predložených Znaleckých posudkov zo dňa 2.8.2011, ktoré si dal vyhotoviť žalovaný. Žalovaný

z dôvodu neodstránenia vád a nedostatkov v stanovenej lehote dňa 01.06.2011 odstúpil od zmluvy
uzatvorenej so žalobcom. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa dostal do
omeškania s riadnym dokončením diela, neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej žalovaným
(projektovým manažérom), nezabezpečil platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela
včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú
sprievodnú technickú dokumentácie a ani projektu skutočného vyhotovenia diela. Pokiaľ žalobca v

konaní tvrdil, že dielo riadne a včas odovzdal, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď
nepredložil v konaní o tejto skutočnosti žiadne dôkazy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej
inštancie za to, že zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, a to listom zo dňa
01.06.2011, odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 03.06.2011.

3. Odstúpením od zmluvy vo všeobecnosti zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré im
zo zmluvy vyplývali. Toto odstúpenie od zmluvy sa však netýka tých ustanovení zmluvy, ktoré upravujú
spôsob riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva
a v neposlednom rade sa netýka ani tých ustanovení zmluvy, ktoré majú podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po zániku zmluvy. Takýmto ustanovením je v prejednávanej

veci nepochybne čl. 60.1 Zmluvy, a to vzhľadom na jeho obsah, keďže rieši spôsob platieb po ukončení
zmluvy. Teda toto ustanovenie zmluvy je práve takým ustanovením, ako ho má na mysli aj § 351
ods. 1 Obchodného zákonníka , keďže vzhľadom na jeho obsah má trvať aj po ukončení zmluvy.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že z § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že po odstúpení od
zmluvy sú strany povinné vykonať vzájomné vyporiadanie. Podľa čl. 60.1 Zmluvy č. XXXXXXXX mal

žalovaný, v prípade ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu vážneho porušenie zmluvy zhotoviteľom,
vystaviť prostredníctvom projetkového manažéra „osvedčenie na sumu vykonaných prác“. Túto sumu
bol žalovaný oprávnený ďalej znížiť o 10% z podielu hodnoty vykonaných prác. Súd mal za to, že
žalovaný si túto svoju povinnosť splnil a to tak, že vystavil listinu označenú ako: „T. G. Z. No.
XXXXXXXX“ zo dňa 21.12.2011, touto listinou vykonal vypriadanie svojich záväzkov voči žalobcovi, kde

zároveň uznal žalobcom zrealizované naviac práce v objeme XX XXX,XX eur bez DPH. Záverečné
vyúčtovanie bolo zaslané žalobcovi spolu s listom č. XXXX/OOPP/XXXX-XXX zo dňa 22.12.2011,
pričom jednotlivé položky vyúčtovania boli podrobne špecifikované v prílohách dokumentu „Osvedčenie
- Platba po ukončení Zmluvy č. XXXXXXXX“. Za nesporné súd prvej inštancie mal, že žalovaný na
základe dokumentu „T. G.“ uhradil dňa 20.01.2012 sumu XXX.XXX,XX eur bez DPH (úhrada na účet

žalobcu priamo z X. a dňa 17.02.2012 sumu XX.XXX,XX eur (úhrada DPH z účtu žalovaného). V
prílohe č. 1 uvádzaného certifikátu sú uvedené všetky práce, ktoré sú predmetom vysporiadania po
ukončení zmluvy, tieto sú uvedené po jednotlivých celkoch, ktoré boli predmetom zmluvy. „Práce naviac“
sú uvedené jednotlivo pri každej z vysporadúvaných stavieb, teda sú identifikovateľné a oddeliteľné
od iných druhov výdavkov. Žalovaný v tomto certifikáte riadne identifikoval platbu za „práce naviac“

vo vzťahu k jednotlivým stavbám. Súd prvej inštancie súhlasil s tvrdením žalovaného, že v čase
vystavovania certifikátu nemohol žalovaný uviesť variabilný symbol žalovanej faktúry, nakoľko v tom
čase nevedel jej číslo a ani nemohol vedieť k akým prácam bola faktúra vystavená (súčasťou uvedenej
faktúry nebol rozpis prác naviac, tak ako to tvrdí žalobca, tieto neboli priložené ani k podanej žalobe a
boli doručené do konania až dňa 27.02.2013; pokiaľ žalobca tvrdil, že tento rozpis doručil žalovanému

spolu s faktúrou, toto tvrdenie v konaní nepreukázal). Teda žalobcovi pri pripísaní platby na jeho účet,
vzhľadom na obsah osvedčenia („T.“), muselo byť zrejmé, akého záväzku žalovaného sa predmetná
platba týka a koľko z celkovej uhradenej sumy XXX.XXX,XX eur bez H. sa vzťahuje k položke „práce
naviac“. V dôsledku toho bola splnená základná podmienka pre riadnu identifikáciu úhrady záväzku tak,
ako ju má na mysli ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka.

4.Súdprvejinštancieďalejuviedol,že §330Obchodnéhozákonníkaupravujetzv.započítavanieplnení,
a podľa právnej teórie aj súdnej praxe sa použije tak v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému
veriteľovi väčší počet záväzkov, tak aj v prípade, ak je síce plnený jediný záväzok, avšak vnútorneštruktúrovaný, obsahujúci niekoľko dielčích povinností, napríklad povinnosť plniť istinu a príslušenstvo
pohľadávky. Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že
prednosť (a to aj vo vykonávacom konaní) má dohoda strán (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka);

v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má dlžník, za splnenia predpokladov uvedených v §
330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo určiť, ktorý z viacerých (peňažných) dlhov voči rovnakému
veriteľovi plní. V danom prípade aplikujúc vyššie uvedené a vychádzajúc zo zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi, v ktorej sa účastníci jednoznačne dohodli na spôsobe vyúčtovanie si záväzkov po ukončení
zmluvy, s poukazom na toto záverečné vyúčtovanie vykonané žalovaným („T.“), muselo byť žalobcovi

jednoznačne jasné, o úhradu ktorého záväzku zo strany žalovaného išlo. Svedčí o tom aj skutočnosť, že
po obdržaní uvedeného certifikátu sám žalobca upravil predmetnú faktúru, ktorú znížil o „dobropisovanú“
sumu.Tedažalovanýneboloprávnenýzaúčtovaťsidošlúplatbunainézáväzky(ktorénavyšebolisporné
a už v tom čase boli predmetom súdnych konaní). Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žalovaný si svoju povinnosť splnil, uhradil žalobcovi práce naviac, ktoré si žalobca vyúčtoval
v predmetnej faktúre a žalobu v celo rozsahu zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok ( ďalej „ O.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške X.XXX,XX eur, ktoré vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004
Z.z., s odmenou za jeden úkon právnej pomoci podľa § 11, ods. 1 vyhlášky vo výške XXX,XX eur, za

7 úkonov právnej pomoci vrátane režijného paušálu: a/ príprava a prevzatie zastúpenia - 28.01.2012 -
XXX,XX eur + režijný paušál X,XX eur; b/ účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 - XXX,XX eur + režijný
paušál X,XX eur; c/ písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 19.02.2013 - XXX,XX eur + režijný
paušál X,XX eur; d/ účasť na pojednávaní dňa 10.04.2013 - XXX,XX eur + režijný paušál X,XX eur; e/
účasť na pojednávaní dňa 13.11.2013 - odročené bez prejednania veci - XXX,XX eur + režijný paušál

X,XX eur; f/ písomné podanie na súd - záverečné vyjadrenie - XXX,XX eur + režijný paušál X,XX eur; g/
účasť na pojednávaní dňa 10.12.2014 - XXX,XX eur + režijný paušál X,XX eur.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V konaní mal za preukázané, že jednotlivé

objekty boli už v užívaní a slúžili svojmu účelu. Žalovaný trval na tom, že dielo nebolo odovzdané
a nebolo ukončené. V danom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia § 324 ods.3 Obchodného
zákonníka, nakoľko došlo k zániku pôvodného záväzku zo zmluvy a jeho nahradeniu novým záväzkom,
ktorý by zodpovedal nárokom žalovaného vzniknutého z vadného, prípadne z neukončeného plnenia.
Preto uvedené odstúpenie od zmluvy treba posudzovať, či v čase odstúpenia od zmluva fakticky

existovala alebo nie, lebo nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od ukončenej zmluvy, keď pôvodný
záväzok zo zmluvy zanikol. Až po vyriešení tejto predbežnej otázky je možné posúdiť platnosť alebo
neplatnosť odstúpenia . Žalovaný vykonával kontrolu vykonaných prác priebežne, o výsledkoch kontroly
bol oboznamovaný a nemohlo mu vzniknúť právo na odstúpenie od zmluvy tak, ako to ustanovuje § 565
druháveta.Žalobcauviedol,žefaktúrouzodňa14.12.2011č.XXXXXXXXXvyfakturovalsumuXXX.XXX

eur bez DPH ako práce vykonané na predmete zmluvy, ktoré neboli zo strany žalovaného vyplatené. Po
obdržaní potvrdenia ( osvedčenia ) zo strany žalovaného túto ponížil dobropisom na sumu XX.XXX,XX
eur bez DPH, aj keď bol presvedčený o oprávnenosti svojho nároku. Tvrdenie žalovaného, že práce
naviac uhradil, nie je v súlade so skutočnosťou, lebo potvrdenie ( osvedčenie ) neurčuje, ktorý záväzok
žalovaného sa plní. To, že má žalovaný viac záväzkov v čase pripísania úhrady voči žalovanému,

bolo v konaní preukázané. Potvrdenie ( osvedčenie ) vykonáva len rekapituláciu vykonanej práce
s konečným súčtom, od ktorého je odpočítaná hodnota neukončených projektov, hodnota pôvodnej
dokumentácie ku kotlom a hodnota neukončených prác. Žalovaný mal v čase vydania osvedčenia vo
svojej dispozícii faktúru č. XXXXXXXXX a napriek tomu sa s ňou nevysporiadal. Súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami o nejasnosti a celkovej nezrozumiteľnosti

potvrdenia ( osvedčenia ) i napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa
31.03.2014, č.k. 3Cob/112/2013-107 konštatoval vo veci totožných strán, že žalovaným poskytnuté platy
neboli identifikované, preto bol žalobca oprávnený postupovať podľa § 330 Obchodného zákonníka
avšak za predpokladu, že žalobcom uplatnené nároky existovali. Zo strany žalovaného bol v konaní
namietaný rozpor znenia čl. 60.1 zmluvy s dobrými mravmi, s ktorou argumentáciou sa súd prvej

inštancie rovnako nevysporiadal aj napriek tomu, že bol oboznámený s Nálezom Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 457/2010 z 07.12.2011.Odvolateľ vo vzťahu k výroku o trovách konania namietal priznanie
odmeny za úkony 3 a 6, t.j. za písomné podania, ktoré neboli vykonané na výzvu súdu alebo za účelom
ozrejmenia skutkového stavu a plne sa zhodovali s ústnym prejavom žalovaného.7. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť. Vo vyjadrení chronologicky opísal skutkový dej prejednávaného prípadu

konštatujúc, že k platnému odovzdaniu diela žalobcom a jeho prevzatia žalovaným nikdy nedošlo.
Zariadenia, ktoré mal pôvodne dodávať a montovať žalobca, sú v súčasnosti funkčné, ale v dôsledku
sanačných činností žalovaného, ktorý vady a nedostatky diela odstránil na vlastné náklady v období
8/2011-6/2012, teda v čase po odstúpení od zmluvy . Žalobca ani v primeranej dodatočnej lehote
dielo bez vád nedokončil a neodovzdal žalovanému, ani nepožiadal o predĺženie tejto lehoty alebo

neoznámil, že lehotu považuje za neprimerane krátku. Žalovaný žalobcovi oznámil vady diela včas, v
súlade so zmluvou o dielo a predĺžil mu pôvodný termín na ukončenie a odovzdanie diela o viac ako 2
mesiace, preto boli splnené všetky podmienky na odstúpenie od zmluvy o dielo podľa § 565 druhá veta
Obchodného zákonníka. Žalovaný si dôsledne plnil všetky svoje záväzky zo zmluvy o dielo, vystavil v
súlade s čl. 60.1 zmluvy Certifikát po ukončení zmluvy a výslednú sumu vzájomného vysporiadania včas
a riadne uhradil žalobcovi, preto z jeho konania nemohla vzniknúť žiadna pohľadávka. Z Certifikátu po

ukončení zmluvy bolo zrejmé, koľko z celkovej uhradenej sumy sa vzťahuje k položke „ práce naviac“.
Certifikát po ukončení zmluvy obsahuje jednoznačne vôľu dlžníka ( žalovaného ) , na aký záväzok
sa plní, pretože táto vôľa je vyjadrená v jednotlivých stĺpcoch úvodného listu Certifikátu po ukončení
zmluvy a následne vyplýva zo sumáru jednotlivých položiek z prílohy k Certifikátu. Spornou faktúrou č.
XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011, uplatnená pohľadávka žalobcu voči žalovanému nikdy neexistovala

a žalovaný si riadne a včas splnil všetky záväzky voči žalobcovi vyplývajúce mu zo Zmluvy o dielo.

8. Žalobca dňa 12.09.2016 doložil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2016, č.k.
1Cob/151/2014-470, ktorý v obdobnej veci, vedenej medzi tými istými stranami sporu rozhodol tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri
rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O
odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

13. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd konštatuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacímsúdompreskúmanéadôvody,zktorýchmábyťpreskúmané.Nazákladeuvedenéhoodvolací

súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľa uvedených v
odvolaní.14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.), sa v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( § 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa

odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie
istiny XX.XXX,XX eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od 02.01.2012 do
zaplatenia, v ktorom dostatočne a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2,3 C.s.p.). Z uvedeného

dôvodu, keď odvolateľ v podanom odvolaní len zopakoval jeho tvrdenia vzťahujúce sa ku skutkovému
a právnemu posúdeniu veci tak ako ich prezentoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie,
využíva možnosť v danej veci použiť možnosť tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. V záujme
zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia a k doplneniu jeho dôvodov udáva nasledovné.

15. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v znení účinnom do

30.06.2016 vyplývajúcom z obsahu odvolania ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálnejvierohodnostialeboakvýsledokhodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až §
135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je
naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p.
alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil.

16. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvoinštančný
súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny

predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

17. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namieta že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí dôsledne
nezaoberal otázkou, či dielo nebolo odovzdané pred odstúpením od zmluvy, primeranosťou poskytnutej
lehoty na odstránenie vád diela, otázkou určitosti a zrozumiteľnosti Osvedčenia - Platba po ukončení

Zmluvy č. XXXXXXXX, otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy a jej rozporu s čl. 60.1 zmluvy o
dielo s dobrými mravmi odvolací súd konštatuje, že so skutočnosťami podstatnými pre skutkové a
právne posúdenie veci sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal, vysvetlil
ich a k záverom, ku ktorým dospel, nepovažuje odvolací súd za potrebné nič dodať . K v priebehu
odvolacieho konania doloženému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2016, č.k.

1Cob/151/2014-470 konštatuje, že predložené rozhodnutie nemá pre dané konanie akýkoľvek význam.
jeho predmetom sú síce nároky z rovnakej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami, tieto však
vychádzajú z odlišnej skutkovej situácie ( ide o nárok na zaplatenie ceny prác, vykonanýchžalobcom na objektoch základných a materských škôl podľa zmluvy č. XXXXXXXX, ktoré žalobca
žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 20.04.2011, splatnou dňa 19.06.2011).

18. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 2 C.s.p., ako vecne a právne správny potvrdil.

19. Za čiastočne dôvodné posúdil odvolací súd námietky žalobcu smerujúce k rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o trovách konania, keď odvolateľ za neúčelne vynaložené označil úkony právnej pomoci -

písomné podanie na súd - vyjadrenia zo dňa 19.02.2013 a záverečné vyjadrenie. V prejednávanom
prípade súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení
účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia
vyčíslenú podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. V danej veci z obsahu spisu
vyplýva, že právny zástupca žalovaného prevzal zastupovanie žalovaného až v priebehu konania ( dňa
28.1.2013), a to v období po podaní odporu žalovaným proti vydanému platobnému rozkazu. Pokiaľ sa

po prevzatí právneho zastúpenie podaním zo dňa 19.02.2013 písomne vyjadril k veci, nie je možné tento
úkon právnej pomoci považovať ako úkon neúčelne vynaložený. Hľadisko účelnosti však nie je možné
vyvodiť z úkonu právnej pomoci - Stanovisko z 10.12.2014, v ktorom žalovaný bez výzvy súdu dôsledne
zhrnul skutkové a právne posúdenie veci, ktoré následne predložil a osobne prezentoval v priebehu
pojednávania súdu prvej inštancie nariadeného na deň 10.12.2014. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací

súd podľa § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že
odmenu za právnu pomoc priznanú súdom prvej inštancie znížil o označený úkon právnej pomoci, t.j. o
sumu XXX,XX eur, režijný paušál X,XX eur, XXX,XX eur DPH, spolu o sumu XXX,XX eur.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).