Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/946/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512209711
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512209711.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne
1) E., 2) E., obe zastúpené E. proti žalovanému J., zastúpenému H., o zrušene a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 27. marca 2015, č.k. 11C/316/2012-219, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
rodinnému domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele číslo XXX a pozemku parcela registra
„C“ číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.982 m2, zapísané Okresným úradom X.,
katastrálny odbor pre katastrálne územie F. na liste vlastníctva číslo XXXX (časť výroku I.), vo výroku o
povinnosti žalobkyne 2) zaplatiť žalovanému náhradu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(výrok II.) a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 2) náhradu nákladov za
investície a opravy tejto nehnuteľnosti (výrok V.) z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č.
XX na X. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXX, orientačné číslo XX, na Ulici R. v X.,
postavenom na pozemku, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2, podiel

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku vo veľkosti 6639/205177-ín, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., vedenom
Okresným úradom X., katastrálny odbor, k rodinnému domu súpisné č. XXX, postavenom na parcele
č. XXX a pozemku parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.982 m2,
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F., vedenom Okresným úradom X., katastrálny
odbor a garáži súpisné č. XXXX, postavenej na parcele č. XXX/XX a pozemku parcela registra
„C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XXXX pre k.ú. X., vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že nehnuteľnosti (byt s príslušenstvom) zapísané na LV č. XXXX
pre k.ú. X. a nehnuteľnosti (garáž s príslušenstvom) zapísané na LV č. XXXX pre k.ú.
X. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a nehnuteľnosti (dom s príslušenstvom)
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 2). Súčasne
uložil žalobkyni 2) povinnosť titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. F. vyplatiť žalovanému sumu 19.700 Eur, do 6 mesiacov
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, žalovanému uložil povinnosť vyplatiť titulom vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,zapísanýmnaLVč.XXXXprek.ú.X.žalobkyni1)sumu26.150 Eur a titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX pre k.ú. X. vyplatiť žalobkyni 1) sumu 4.000 Eur, do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2) náhradu nákladov za investície a

opravy nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. vo výške 4.071,75 Eur, do
6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností - žalobkyňa 1) a žalovaný sú vlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX, vchod

XX, na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postavenom na parcele č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 298 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
X. v celosti a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku o veľkosti 6639/205177 a garáže súpisné č. XXXX, postavenej na
parcele č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie X.. Žalobkyne 1), 2) a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci

nehnuteľností - rodinného domu súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXX a pozemku
parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.982 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie F., a to žalovaný v podiele 8/45-ín, žalobkyňa 2) v podiele
8/45-ín a žalobkyňa 1) a žalovaný v podiele 29/45-ín. Žalobkyňa 1) a žalovaný
sa stali podielovými spoluvlastníkmi v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka,

pretože bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom 23.03.2009 a do 23.03.2012 nedošlo
k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva na základe rozhodnutia súdu.

3.Zozásady,ženiktonemôžebyťspravodlivonútený,abyzotrvalvpodielovomspoluvlastníctve,vyplýva

aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva nedohodne. Žalobkyne 1), 2) využili svoje právo podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, navrhli, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd, ktorému návrhu
súd vyhovel.

4. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosti nie je možné, ani účelné reálne rozdeliť.
Reálne rozdelenie sa týkalo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F., pričom
reálne rozdelenie, vzhľadom na dispozíciu domu, nie je možné a navrhované riešenie
žalovaným v tom smere, že sa má na bývanie prerobiť stodola, by si vyžiadalo neprimerane vysoké

finančné náklady a vzhľadom na technický stav a skutočnosť, že tam nie sú privedené ani inžinierske
siete a nebola určená na bývanie, nie je takéto riešenie možné.

5. Na základe zistených skutočností a s poukazom na skutočnosť, že žalovaný reálne užíva
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX pre k.ú. X., teda byt a garáž, prejavil záujem naďalej

v byte bývať a žalobkyňa 1) sama navrhla tento spôsob vyporiadania, súd prvej inštancie prikázal
žalovanému do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. X..

6. Problematickou zostala nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. F., rodinný dom (správne
aj pozemok). Žalobkyňa 2), ako aj žalovaný, prejavili vôľu, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do ich

výlučného vlastníctva, a preto bolo potrebné zohľadniť oprávnené nároky strán sporu. Žalovaný chcel
dom využívať ako dom na dôchodok, pre žalobkyňu 2) je to jediným miestom, kde by v
súčasnosti mohla spolu s deťmi bývať, keďže peniaze za predaj bytu v V. investovala do opráv tohto
rodinného domu. Neboli preukázané také väzby žalovaného na dom, ako prezentoval, práve naopak.
Naviac, súd prvej inštancie mal za to, že nemožno merať väzby k nehnuteľnosti a k vlastnému dieťaťu,

ktoré by v prípade, že by žalobkyňa 2) nenadobudla nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, zostalo
bez zabezpečeného bývania. Vzhľadom na tieto skutočnosti, skutočnosť, že žalovaný má zabezpečené
bývanie, žalobkyňa 2) zvýšenou mierou prispela k oprave rodinného domu, dom reálne užíva, súd prvej
inštancie prikázal žalobkyni 2) do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú.
F..

7. Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely súd prvej inštancie vychádzal zo
všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom, zo žalobného návrhu žalobkyne
1) a žalobkyne 2) a v prípade nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú.X. zo súhlasného stanoviska oboch strán. Žalobkyňa 1) sa práva na výplatu od žalobkyne 2) titulom
vyporiadania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. vzdala. Po zohľadnení výsledkov
znaleckého dokazovania a veľkosti spoluvlastníckych podielov uložil súd prvej inštancie žalovanému

povinnosť výplaty voči žalobkyni 1) a súčasne žalobkyni 2) voči žalovanému.

8. Žalobkyňa 2) si uplatnila nárok na zaplatenie investícií, ktoré vložila do nehnuteľnosti vo výške, ktorá
bola znaleckým dokazovaním ustálená na sumu 461.219,50 Sk (15.309,68 Eur),
pričom vloženie investícií tvrdila v priebehu celého konania. Vloženie investícií do nehnuteľnosti tvrdil

v konaní aj žalovaný, ktorý ich nevedel presne vyčísliť, najmä z dôvodu, že investície boli vynaložené
v priebehu trvania manželstva žalobkyne 1) a žalovaného. Súd prvej inštancie zistil,
že k najrozsiahlejším investíciám došlo v rokoch 2004-2008. K dohode
o úhrade medzi spoluvlastníkmi nedošlo, práce boli vykonávané aj svojpomocne, bol rekonštruovaný
rodinný majetok a v dôsledku zhoršenia rodinných vzťahov a v dôsledku rozsiahlych vložených investícií
bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania v prospech žalobkyne 2). Žalovaný po

vykonanom znaleckom dokazovaní a výsluchu znalca a svedkov vzniesol námietku premlčania nároku
žalobkyne 2). Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žalobného návrhu a
na zložitú rodinnú situáciu súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu námietky premlčania aj vo vzťahu k
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vznesenie námietky premlčania posúdil ako neprimeranú tvrdosť
na úkor žalobkyne 2), keďže márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a súčasne jej v uplatnení

práva bránila komplikovaná rodinná situácia, ktorú nemohla ani pri vynaložení všetkého úsilia odvrátiť,
investovala na základe podnetu rodičov v záujme zabezpečiť si bývanie pre seba a svoje dve maloleté
deti. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni 2) čiastočnú
náhradu za vložené investície.

9. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, § 141 ods. l,
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o trovách konania s poukazom na ust. § 151 ods.
1 veta prvá O.s.p. vyslovil, že rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne
sa domáhal, aby rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 O.s.p.
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie,
nakoľko súd prvej inštancie sa zaoberal výlučne účelovými tvrdeniami žalobkyne 1), 2) a ich svedkov,
relevantným spôsobom sa nevysporiadal s jeho námietkami, keď prejavoval počas celého konania

jednoznačný záujem o zachovanie podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnostiach vedených na LV č.
XXXX pre k.ú. F. a v prípade, ak by súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva na uvedených
nehnuteľnostiach, mal záujem o ich prikázanie do výlučného vlastníctva. Svoje stanovisko odôvodňoval
tým, že má silné citové väzby k nehnuteľnostiam v F., ktoré pramenia z toho, že predmetný rodinný dom
stavali jeho právni predchodcovia (dedo a otec), pričom ako malý chlapec im v rámci svojich možností a

schopností pomáhal. Súčasne navrhoval i alternatívne riešenie, týkajúce sa vyporiadania nehnuteľnosti
v k.ú. F., a to návrh na reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností v tom zmysle, že žalobkyni
2) by bol do výlučného vlastníctva prikázaný rodinný dom a jemu by bola do výlučného
vlastníctva prikázaná šopa (stodola). Uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je,
vzhľadom na súčasný stav veci, možný a vhodný, pričom súd prvej inštancie sa týmto jeho návrhom

nezaoberal a uspokojil sa len s konštatovaním, že prerobenie stodoly na bývanie by bolo neprimerane
finančne náročné, a že k šope nie sú dotiahnuté inžinierske siete, pričom toto nemožno považovať
za dostatočný relevantný argument majúci za následok zamietnutie jeho návrhu na reálne rozdelenie
nehnuteľnosti. Dôvodil, že neprimerane vysoké finančné náklady na rekonštrukciu, resp. privedenie
inžinierskych sietí k predmetnej nehnuteľnosti nemôžu mať za následok odmietnutie reálneho rozdelenia

nehnuteľnosti v k.ú. F., nakoľko zvýšené výdavky by hradil nový vlastník - žalovaný. Mal za to, že úlohou
súdu pri rozhodovaní o reálnom rozdelení nehnuteľnosti nie je posudzovať, či je možné
reálne rozdelenie z hľadiska budúcich zvýšených nákladov, a to najmä v prípade, ak je nový vlastník o
tomto uzrozumený a súd má preukázané, že je v jeho schopnostiach a možnostiach vykonávať zvýšené
investície. Ďalej uviedol, že aplikácia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danej veci v prípade

vznesenia námietky premlčania investícií žalobkyni 2) do spoločnej nehnuteľnosti v k.ú. F. je v
tomto prípade absolútne neopodstatnená. Použitie citovaného ustanovenia voči nemu bolo neprimerane
tvrdé, nakoľko z napadnutého rozsudku je nesporné, že celá nehnuteľnosť na LV č. XXXX v k.ú. F. bola
prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne 2), a to napriek jeho silným citovým väzbám knehnuteľnosti. Citované zákonné ustanovenie malo byť naopak použité v jeho prospech, a to v zmysle
oslobodenia od úhrady nákladov za investície a opravy tejto nehnuteľnosti.

11. Žalobkyne 1), 2) vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie
žalovaného považovali za zjavne nedôvodné, pričom jeho jediným cieľom bolo oddialenie ukončenia
celého sporu. V podanom odvolaní neuviedol jediný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mala
byť žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnutá v celom rozsahu, ale

žiada zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie, pričom nenavrhuje konkrétne
riešenie danej veci. K tvrdeniu žalovaného o jeho „silných citových väzbách“ k nehnuteľnostiam v k.ú. F.
uviedli, že sa jedná o účelové klamstvo žalovaného, keď dom bol postavený niekedy v roku 1920, staval
ho starý otec žalovaného, pričom otec žalovaného mal vtedy 5 rokov, žalovaný sa narodil v roku XXXX.
Ďalej uviedli, že reálna deľba nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. F. je vylúčená, čo vyplýva z ohliadky
týchto nehnuteľností, keď reálna deľba nie je možná bez zachovania spoločného prístupu na

rozdelené nehnuteľnosti, čo by znamenalo neustále konflikty a nemožnosť pokojného a nerušeného
užívania týchto nehnuteľností pre správanie žalovaného. Súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť
dôvodom rozpadu manželstva žalobkyne 1) a žalovaného a vzťahov medzi nimi a vyvodil, že spoločné
užívanie (v akejkoľvek forme) sporných nehnuteľností je vylúčené. Poukázali na skutočnosť, že žalovaný
nebol v konaní schopný uhradiť preddavky na znalecké dokazovanie, čo opakovane zdôrazňoval a v

prípade reálnej deľby uvádza, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zvýšené investície vykonať.
Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neskúmal možnosť reálnej deľby nehnuteľnosti v k.ú. F.,
opomenul skutočnosť, že reálnej deľbe bráni i právo žalobkyne 2) užívať všetky nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX pre k.ú. F., keď na uvedených nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno v prospech
žalobkyne 2), a to právo doživotného užívania celej nehnuteľnosti, t. j. parcely č. XXX i rodinného domu,

súpisné číslo XXX na parcele č. XXX. Nie je teda možné reálnou deľbou obmedziť toto
jej právo doživotného užívania celých nehnuteľností bez zrušenia tohto vecného bremena za náhradu.
Reálna deľba týchto nehnuteľností je teda vylúčená, aj keby jej nebránili iné ďalšie právne relevantné
skutočnosti. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že v otázke posúdenia námietky premlčania
s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

žalobkyňa 2) so súhlasom oboch rodičov, t. j. žalobkyne 1) i žalovaného vykonala rozsiahle investície
na rodinnom dome, súpisné číslo XXX, k.ú. F. za účelom zabezpečenia vhodného bývania pre seba i
deti, v tomto dome nepretržite býva, iné bývanie nemá. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania
investícií, vykonaných žalobkyňou 2), ide z jeho strany z hľadiska morálky o ťažko akceptovateľný počin,
preto je úvaha súdu prvej inštancie, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, správna.

12. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkýň uviedol, že v danom prípade sú
preukázateľné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je namieste, aby súd nezrušil a nevyporiadal
spoluvlastníctvo účastníkov tohto konania. Uviedol, že tento súdny spor by mal riešiť vyporiadanie
spoločne nadobudnutého majetku medzi ním a žalobkyňou 1), žalobkyňa 2) nemá právny, ani morálny

nárok na tento majetok a jej poloha je v tomto konaní bezpredmetná. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
mu nariadil, čo má robiť so svojím majetkom, čo považuje za porušenie Ústavy Slovenskej republiky,
článku 20, pričom spolumajiteľka aj nájomníčka mu bránia slobodne najímať jeho majetok. Mal za to, že
žalobkyňa 1), ani žalobkyňa 2) neurobili nič, aby uvedený majetok nadobudli. Podiel na nehnuteľnosti
v k.ú. F., ktorý žalobkyňa 1) nadobudla darom od jeho otca v podiele 8/45-ín, ktoré daroval jeho otec

svojej neveste, mala vrátiť, zvyšná časť bola odkúpená (pôžičky a stavebné povolenie), ktorú kúpnu
cenu splácal sám, nakoľko žalobkyňa 1) bola na predčasnom dôchodku a na splácaní sa nepodieľala.
Predmetný dom v k.ú. F. je dedičstvo po jeho predkoch, pričom po nadobudnutí tohto majetku začal s
jeho rekonštrukciou.

13. Žalobkyne 1), 2) vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného poukázali na znenie ust. §
142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedli, že v danej veci neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa na strane žalovaného, ktoré by odôvodňovali zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. F.. Tvrdenia
žalovaného o citových väzbách k týmto nehnuteľnostiam považujú za účelové. Majú

za to, že žalovaný si uvedomuje zložitú situáciu žalobkyne 2), ktorú samotný spor finančne nadmieru
zaťažuje a znamená pre ňu stav právnej neistoty, keď na jednej strane je nútená vynakladať finančné
prostriedky nevyhnutné na opravy a údržbu sporných nehnuteľností a na druhej strane si je vedomá
neistého výsledku súdneho sporu, pričom sa sama stará o dve maloleté deti a je na bývaniev predmetnom dome odkázaná. I z vyjadrení žalovaného je možné uzavrieť, že vzájomné vzťahy strán
sporu sú veľmi vážne narušené a je vylúčené, aby mohli zostať v spoluvlastníctve.

14. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalovaným došlo k zmene
právnej úpravy sporového konania, keď od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.), ktorým sa spravovalo konanie na súde prvej inštancie. Podľa prechodných
ustanovení § 470 ods. 1 CSP, ak CSP neustanovuje inak, platí CSP aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd rozhodol vo veci odvolania
žalovaného podľa príslušných ustanovení CSP, avšak s prihliadnutím na právne účinky úkonov, ktoré
nastali pred nadobudnutím účinnosti CSP (§ 470 ods. 2 CSP).

15. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo výrokoch týkajúcich sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
v k.ú. F. (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zaplatenie náhrady titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, o zaplatenie investícii do tejto nehnuteľnosti) a vo zvyšnej časti rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

16. V danej veci sa žalobkyne 1), 2) domáhali proti žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - bytu č. XX v dome súpisné číslo XXX, orientačné číslo XX
na pozemku parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2 a podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo

veľkosti 6639/205177-ín nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. X., garáže súpisné
číslo XXXX, postavenej na parcele č. XXX/XX a pozemku parcela registra C č. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. X. a rodinného domu súpisné
číslo XXX na parcele č. XXX a pozemku parcela registra C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1.982 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. s tým, že sa domáhali, aby v prípade domu v

k.ú. F. boli zohľadnené investície žalobkyne 2).

17. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo predmetných nehnuteľností
s tým, že nehnuteľnosti - byt č. XX s príslušenstvom a garáž s príslušenstvom v k.ú. X., vedené na
LV č. XXXX a LV č. XXXX prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému s tým, že mu súčasne uložil

vyplatiť žalobkyni 1) náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na byte s príslušenstvom vo výške 26.150
Eur a na garáži s príslušenstvom vo výške 4.000 Eur, do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
súdu. Rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX a parc. č. XXX v k.ú. F., vedené na LV č. XXXX,
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni 2) s tým, že je povinná zaplatiť žalovanému náhradu za
jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 19.700 Eur, do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu

(zohľadnil hodnotu vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnostiach v prospech žalobkyne 2/) a
súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2) náhradu nákladov za investície a opravy
predmetnej nehnuteľnosti vo výške 4.071,75 Eur.

18. Žalovaný síce výslovne deklaroval, že jeho odvolanie smeruje voči všetkým výrokom rozhodnutia

súdu prvej inštancie, z obsahu jeho odvolania však žiadne odvolacie námietky ohľadne zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1) a žalovaného k nehnuteľnostiam - bytu č. XX
na X. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXX, orientačné číslo XX, na Ulici R. v X., postavenom
na pozemku, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku

vo veľkosti 6639/205177-ín, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. a garáže
súpisné č. XXXX, postavenej na parcele č. XXX/XX a pozemku parcela registra „C“ č.
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX pre k.ú. X., nevyplývajú. Odvolací súd preskúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
v rozsahu týkajúcom sa týchto nehnuteľností, žiadne pochybenie súdu prvej inštancie nezistil, neboli

odvolateľom v priebehu súdneho konania preukázané a ani tvrdené žiadne dôvody pre postup súdu
podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku), apreto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu ako vecne správne a v podstate stranami sporu
dôvodne nespochybnené, potvrdil.

19. Ďalej sa zaoberal odvolacími námietkami žalovaného vo vzťahu k zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súpisné č. XXX,
postavenom na parcele č. XXX a pozemku parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1.982 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. a nárokom žalobkyne 2) na náhradu
nákladov za investície a opravy tejto nehnuteľnosti.

20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

21. Citované zákonné ustanovenie upravuje špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva
na základe súdneho rozhodnutia, čím je garantovaná likvidácia spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie
fungovanie nie je objektívne možné. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím
súdu sú obvykle dlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, objektívna nemožnosť užívať

predmet spoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve,
čo je i prípad danej veci.

22. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva uvedených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že najskôr sa musí zaoberať

otázkou možnosti reálneho rozdelenia veci a až po zistení, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je
dobre možné, môže pristúpiť k prikázaniu veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu a
až po vylúčení tejto možnosti pre prípad, že žiadny zo spoluvlastníkov sporné nehnuteľnosti
nechce, môže pristúpiť k predaju veci a rozdelenia výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.

23. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je reálna deľba dobre možná, pričom táto podmienka
nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným
opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, pričom
ide o objektívnu výšku uvažovaných nákladov a o ochotu spoluvlastníkov participovať na týchto
nákladoch.

24. V danej veci zostalo sporné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v k.ú. F., jednak
rodinného dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX a pozemku parcela registra „C“ č. XXX.

25. Reálne rozdelenie pozemku prichádza do úvahy tam, kde pozemok je fakticky aj funkčne deliteľný,

a to okrem iného i z hľadiska územného plánovania, prístupu ku
komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia, polohy pozemku, ich tvaru a
celkovej plochy, pričom medzi rozdeľovanými pozemkami možno zriadiť vecné bremeno. Zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického
plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie skôr spoločnej parcely, výmera a čísla nových parciel.

26. Súd prvej inštancie k otázke reálneho rozdelenia nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX
pre k.ú. F. konštatoval výlučne toľko, že „Reálne rozdelenie sa týkalo nehnuteľností zapísaných na LV
č.XXXX pre k.ú. F., no bolo zistené, že reálne rozdelenie, vzhľadom na dispozíciu domu nie je možnéa navrhované riešenie žalovaným v tom smere, že sa má na bývanie prerobiť stodola, súd poukazuje,
že takéto riešenie by si vyžiadalo neprimerane vysoké finančné náklady a vzhľadom na technický stav
a skutočnosť, že tam nie sú privedené ani inžinierske siete a nebola určená na bývanie, nie je takéto

riešenie možné.“

27. Odvolací súd konštatuje, že uvedené odôvodnenie nemožnosti reálnej deľby sporných nehnuteľností
je nedostatočné a nepreskúmateľné. V danej veci bolo potrebné sa samostatne zaoberať otázkou
možnosti reálnej deľby domu súpisné číslo XXX a samostatne pozemkom registra „C“ č. XXX, k.ú. F.,

čo súd prvej inštancie nevykonal. Z kópie mapy predmetného územia, z ohliadky súdu prvej inštancie v
danej veci vykonanej dňa 12.06.2013, z tvrdení žalobkýň, že reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti
nie je možné, ktorú skutočnosť žalovaný v priebehu celého súdneho konania nespochybnil, sa javí,
že reálne rozdelenie domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXX v k.ú. F. nie je možné. Otázkou
reálneho rozdelenia pozemku parcela registra C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.982
m2 v k.ú. F. na LV č. XXXX sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Z kópie mapy

predmetného územia, ako i z nákresu súdu z ohliadky na mieste samom vyplýva, že medzi rodinným
domom súpisné číslo XXX a hranicou susedného pozemku je priestor o šírke 13 m pozdĺž celého domu
súp. č. XXX, pozemok - parcela registra „C“ č. XXX má výmeru 1.982 m2, pričom nie
je zrejmá veľkosť zastavanej plochy rodinným domom. Javí sa potom, že možnosť reálneho rozdelenia
parcely registra „C“ č. XXX nie je vylúčená a je minimálne teoreticky možná. Pokiaľ sa súd prvej

inštancie uvedenou možnosťou nezaoberal, napriek tomu, že žalovaný sa reálnej deľby (prikázania časti
pozemku, na ktorom je postavená stodola) domáhal, bolo jeho rozhodnutie predčasné a odvolaciemu
súdu nezostávalo iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu týkajúcom sa nehnuteľností v k.ú.
F. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko nebol dôsledne dodržaný postup súdu pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva stanovený v taxatívnom ust. § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

28. Pokiaľ sa žalovaný domáhal prikázania do výlučného vlastníctva „stodoly“ na parcele registra „C“ č.
XXX v k.ú. F., odvolací súd konštatuje, že predmetný objekt nie je doposiaľ predmetom tohto súdneho
konania, naviac nie je ako nehnuteľnosť vedený v katastri nehnuteľností, nie sú potom zrejmé ani

vlastnícke vzťahy k uvedenému objektu, a preto ani nemôže byť predmetom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v tomto súdnom konaní.

29. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vypočuje opätovne strany sporu v otázke možného reálneho
rozdelenia sporných nehnuteľností, t. j. nielen rodinného domu súpisné číslo XXX, ale i parcely registra

„C“ č. XXX v k.ú. F. s prihliadnutím na vyššie uvedené predpoklady reálnej deľby nehnuteľností.
Na posúdenie možnosti reálneho rozdelenia uvedených nehnuteľností zváži možnosť znaleckého
dokazovania (v prípade, že medzi stranami sporu nebude sporné, že nehnuteľnosť - rodinný dom
súpisné číslo XXX nie je reálne deliteľný len na posúdenie reálnej deľby parcely registra „C“ č. XXX)
znalcom z odboru geodézie a kartografie k posúdeniu možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov a v zmysle návrhu strán sporu.

30. Až po vyriešení otázky možnej reálnej deľby sporných nehnuteľností sa bude súd prvej inštancie
zaoberať prikázaním predmetných nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov a primeranou náhradou
za spoluvlastnícky podiel ustupujúcim spoluvlastníkom, pričom bude vychádzať zo všeobecnej ceny

týchto nehnuteľností, ktorá bude v súlade s ponukou obdobných nehnuteľností obdobných kvalít v
danej lokalite a čase. Súd prvej inštancie sa opätovne musí zaoberať aj otázkou primeranosti náhrady
za spoluvlastnícky podiel, a to v súvislosti so zohľadnením hodnoty vecného
bremena viaznuceho na tejto nehnuteľnosti v prospech žalobkyne 2). Skutočnosť, že predmetné
vecné bremeno bolo súdnou znalkyňou ohodnotené , nie je možné považovať za nesprávny postup

súdu prvej inštancie. Je nesporné, že vecné bremeno, viaznuce na nehnuteľnostiach, ktoré svedčí
rôznym osobám, spravidla znižuje všeobecnú cenu nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov
k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedená skutočnosť je významná pri stanovení primeranej náhrady
za spoluvlastnícky podiel v prípade, že by išlo o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
tomu spoluvlastníkovi, ktorému vecné bremeno nesvedčí, alebo v prípade, že by bol nariadený predaj

sporných nehnuteľností, na ktorých viazne vecné bremeno. Je však bez významu v
prípade, že dôjde k prikázaniu spornej nehnuteľnosti tomu spoluvlastníkovi, ktorý je výlučne oprávnený
z vecného bremena, nakoľko dôjde k splynutiu oprávnení vyplývajúcich z vecného bremena (právo
doživotného bezplatného užívania nehnuteľnosti) a oprávnení vyplývajúcich z výlučného vlastníckehopráva sporných nehnuteľností. Na túto skutočnosť musí súd prvej inštancie prihliadnuť a hodnotu
vecného bremena zohľadniť v prípade, ak by nedošlo k totožnosti subjektu, ktorému patria práva
vyplývajúce z výlučného vlastníctva nehnuteľností a subjektu, ktorému patria oprávnenia z vecného

bremena, resp. ak by došlo k nariadeniu predaja nehnuteľnosti alebo prikázaniu nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva toho spoluvlastníka, ktorému nesvedčí vecné bremeno.

31. Zmyslom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 vety prvej Občianskeho
zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých

vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového
spoluvlastníctva. So zreteľom na uvedené sa vyporiadanie môže vykonať ako vyporiadanie v širšom
slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten ktorý spoluvlastník zhodnotil
spoločnú nehnuteľnosť investíciami, prípadne iným spôsobom.

32. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať len na základe

žalobnéhonávrhustranysporu(§79ods.1O.s.p.účinnéhodo30.06.2016),alebovzájomnéhonávrhu(§
97 ods. 1, § 98 O.s.p. účinného do 30.06.2016). O návrhu (vzájomnom návrhu), požadujúcom zaplatenie
určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však treba vždy rozhodnúť samostatným výrokom
rozsudku nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel, a to z dôvodu, že pohľadávka z
dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti

rozsudku vo veci samej.

33. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava ako vyporiadanie
v širšom zmysle na návrh účastníka (strany sporu) je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich
premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu vecí a nákladmi na opravu a údržbu

vecí, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139
Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo ktoré boli
niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového
spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode a spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až
vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú žalovaný aj vzniesol)

voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho
spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods.
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo
o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník, už

za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v
súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného
majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so
zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v 2-ročnej premlčacej dobe podľa § 107
Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva.

34. V danej veci z obsahu žaloby nevyplýva požiadavka žalobkyne na náhradu vložených investícií do
spornýchnehnuteľností,konštatovalavšak,žedouvedenýchnehnuteľnostíinvestovalaznačnéfinančné
prostriedky a udržiava a opravuje ich na vlastné náklady. Až na pojednávaní vo veci samej dňa
24.06.2013 zástupkyňa žalobkýň vzniesla požiadavku, aby bola stanovená hodnota investície vykonanej

žalobkyňou 2) na nehnuteľnostiach v F.. Uznesením zo dňa 31.12.2013, č.k. 11C/316/2012-84 súd uložil
ustanovenej znalkyni z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností a odvetvie stavebný materiál
A.. E. X., J.. úlohu stanoviť hodnotu nehnuteľností v k.ú. F. po zohľadnení investícií zo
strany žalobkýň a posúdiť a oceniť jednotlivé investície, uvedené v špecifikácii. V znaleckom posudku č.
XX/XXXX ustanovená znalkyňa investície žalobkyne 2) vyčíslila vo výške 15.309,682 Eur. Všeobecnú

hodnotu domu súpisné číslo XXX a parcely č. XXX vyčíslila po zohľadnení vecného bremena,
a to dom vo výške 21.085,98 Eur a pozemok vo výške 18.650,62 Eur, spolu zaokrúhlene 39.400 Eur.
Žalobkyňa 2) až v záverečnej reči uplatnila návrh na úhradu investícií do nehnuteľnosti v k.ú. F. od
žalovaného, a to vo výške 1-ine investícií ustálených súdnou znalkyňou vo výške
4.071,75 Eur.

35. Z obsahu spisu tak nesporne vyplýva, že žalobkyňa 2) sa v priebehu konania domáhala vyčíslenia
investícií vložených do nehnuteľnosti, návrh na ich zaplatenie zo strany žalovaného podal jej zástupca v
záverečnej reči, pričom súd sa otázkami, uvedenými v predchádzajúcom bode, dostatočne nevenoval, apreto pre správne posúdenie premlčacej doby bolo predovšetkým potrebné zistiť, či sa jednalo o náklady
na opravu a údržbu, ktoré boli nutné, alebo náklady na opravu a údržbu, ktoré boli bežné, či sa jednalo
o náklady spoluvlastníka alebo tretej osoby, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo ktoré boli

vynaložené bez tohto súhlasu, či došlo k dohode medzi spoluvlastníkmi (a prípadne treťou osobou)
o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy bolo možné správne posúdiť prípadnú námietku
premlčania, ktorú žalovaný vzniesol voči tejto pohľadávke.

36. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobkyne 2) na investície, vložené do

nehnuteľnosti, bol premlčaný a posudzoval námietku premlčania z pohľadu ust. § 3 Občianskeho
zákonníka, odvolací súd sa s jeho záverom nestotožňuje, keď práve z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/148/2004, citovaného súdom prvej inštancie, vyplýva záver, že
dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania neuviedla žiaden
relevantný dôvod, pre ktorý by na danú vec bolo potrebné aplikovať výkladové pravidlo stanovené v

ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že Ústavný súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí,
sp. zn. I. ÚS 643/2004 uviedol, že v súvislosti s uplatnením námietky premlčania a výkladovým pravidlom
stanoveným v § 3 Občianskeho zákonníka môžu nastať situácie napríklad vo vzťahu medzi najbližšími
príbuznými, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne
plynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by v takejto situácii zánik nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v
porovnaním s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo
včas neuplatnil.
Súd prvej inštancie však dostatočným spôsobom aplikáciu ust. § 3 Občianskeho zákonníka na
danúvecnevysvetlil.Nezistil,zakéhodôvodužalobkyňa2)svojnároknainvestície(zrejme)docudzieho

majetku neuplatnila v zákonom stanovenej lehote alebo v primeranej lehote. Pokiaľ ide o charakter
uplatňovaného práva, javí sa, že sa jedná o investície do cudzej veci, ku ktorej však bolo, vzhľadom
na predpokladané investície, zriadené žalobkyni 2) doživotné užívacie bezplatné právo, a to nielen k
nehnuteľnosti, do ktorej investovala, ale i k pozemku o výmere cca 2.000 m2, ktorý od roku 2004 -
2005 bezplatne užívala, pričom až následne získala spoluvlastnícky podiel na spornej nehnuteľnosti

od žalobkyne 1), ktorý je v porovnaní so spoluvlastníckym podielom žalovaného podstatne menší.
Pokiaľ by došlo k prelomeniu zásady prihliadnutia na veľkosť spoluvlastníckeho podielu s tým, že by sa
prihliadalo na účelné využitie veci (spoluvlastnícky podiel žalovaného je jedna polovica, spoluvlastnícky
podiel žalovanej 2) je 8/45-ín) a išlo by vlastne o investície do majetku, síce v čase ich investovania v
spoluvlastníctve, následne však vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2), mal odvolací súd ten

názor, že aplikácia ust. § 3 Občianskeho zákonníka na dôvodne vznesenú námietku premlčania
nároku žalobkyne 2) by nebol daný. Uvedeným záverom však musí predchádzať dokazovanie v smere
naznačenom odvolacím súdom v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia.

37. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyni 1) bolo priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov v rozsahu 75 % a žalobkyni 2) v rozsahu 70 % (č.l. 43 spisu), žalovanému
v celom rozsahu (č.l. 265 spisu). Odvolací súd je jednoznačného názoru, že súd prvej inštancie
musí predovšetkým uvedené rozhodnutia, a to vo vzťahu ku všetkým stranám sporu, prehodnotiť. Z
obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobkyňa 1) bola podielovou spoluvlastníčkou
bytu v hodnote 52.322,28 Eur, za ktorý jej žalovaný musí vyplatiť titulom vyporiadania podielového

spoluvlastníctva sumu 26.150 Eur, podielovou spoluvlastníčkou garáže v hodnote 8.000 Eur, za ktorý
jej žalovaný musí vyplatiť sumu 4.000 Eur, vzdala sa náhrady svojho spoluvlastníckeho podielu v
nehnuteľnostiach v k.ú. F. v hodnote stanovenej znaleckým posudkom (pri zohľadnení vecného bremena
žalobkyne 2) vo výške 39.400 Eur, pričom na žalovanú 1) by pripadal podiel jednej polovice, časť
svojho spoluvlastníckeho podielu 8/45-ín darovala žalobkyni 2), keď tieto majetkové pomery žalobkyne

1) nesvedčia rozhodnutiu súdu prvej inštancie o oslobodení od súdnych poplatkov v rozsahu 75 %.
Rovnako je potrebné prehodnotiť oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyne 2), ktorá sa domáha
výlučného vlastníctva spornej nehnuteľnosti s tým, že dôvodí, že investovala do tejto nehnuteľnosti
450.000,- Sk, resp. 500.000,- Sk, má záujem vyplatiť žalovanému sumu takmer 20.000 Eur, ktoré
skutočnosti sa nejavia ako súladné s rozhodnutím súdu o oslobodení od súdnych poplatkov v rozsahu

70 %. Za absolútne nedôvodné považuje odvolací súd oslobodenie od súdnych poplatkov žalovaného
v celom rozsahu, keď tento je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností - podielovým spoluvlastníkom
bytu, ktorý je predmetom tohto konania, ktorý po právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia bude mať
vo výlučnom vlastníctve, je podielovým spoluvlastníkom garáže, po rozhodnutí súdu bude výlučnýmvlastníkom tejto nehnuteľnosti. V priebehu konania deklaroval, že má záhradku v záhradkárskej osade,
na ktorej je zriadená záhradná chatka, je podielovým spoluvlastníkom v jednej polovici sporných
nehnuteľností v k.ú. F., za ktoré mu buď bude vyplatený jeho spoluvlastnícky podiel

minimálne vo výške 20.000 Eur, resp. sám deklaruje, že žiada prikázať nehnuteľnosť
do svojho výlučného vlastníctva, prípadne navrhuje reálnu deľbu, pričom zdôrazňuje, že má dostatok
finančných prostriedkov na prívod inžinierskych sietí a zvýšených nákladov na túto reálnu deľbu. Naviac,
deklaroval svoj dôchodok vo výške 700 Eur mesačne, ako i príjem z predaja bytu, ktorý dedil spoločne so
svojou sestrou, a ktorý predali za cca 50.000 Eur. Uvedené majetkové i zárobkové pomery žalovaného

neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Jeho tvrdenie, že uvedené finančné prostriedky
investoval, resp. požičal svojim kolegyniam a vracajú sa mu len pomaly, nie sú dôvodom pre oslobodenie
od súdnych poplatkov v tomto súdnom konaní, ktorý je sporom majetkovým. Úlohou súdu prvej inštancie
bude preto sa dôkladne zaoberať otázkou odňatia oslobodenia od súdnych poplatkov všetkým stranám
sporu v danom súdnom konaní.

38. Po doplnení dokazovania odvolacím súdom v naznačenom smere súd prvej inštancie všetky
dôkazy vyhodnotí opätovne každý samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti, ustáli jednoznačne
skutkový stav veci, predovšetkým možnosť reálnej deľby sporných nehnuteľností (prípadne i za účasti
znalca z odboru geodézie a kartografie), bude sa prioritne snažiť vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
reálnou deľbou (v prípade, že nebude možné reálne rozdeliť rodinný dom súpisné číslo XXX, bude

zvažovať reálnu deľbu pozemku, parcela registra „C“ č. XXX), v prípade reálnej deľby pozemku
parcela registra „C“ č. XXX a prikázania časti tejto parcely do výlučného vlastníctva žalovaného vo
veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu sa javí ako vhodné v súvislosti s vecným bremenom, viaznucim
na spornej nehnuteľnosti, zvážiť postup podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Následne
opätovne stanoví primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel v prípade, že dôjde k realizácii prikázania

niektorej z nehnuteľností do výlučného vlastníctva strany sporu, podrobne sa bude zaoberať otázkami
investícií, prípadne úpravy návrhov (doposiaľ neexistuje v danej veci pripustená zmena žalobného
petitu o zaplatenie investícií), opätovne posúdi dôvodnosť vznesenej námietky premlčania žalovaným
a dôsledne sa bude zaoberať možnosťou odňať stranám sporu oslobodenie od súdnych poplatkov.
Následne vo veci opätovne rozhodne, a to vrátane nároku na trovy konania.

39. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).