Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222666
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2115222666.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci

žalobcu:Západoslovenskádistribučná,a.s,IČO:36361518,sosídlomBratislava,Čulenovač.6,právne
zastúpený advokátskou kanceláriou: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 730 564, so
sídlom Košice, Kováčska č. 53, proti žalovanému: I. D., L.. XX.X.XXXX, J. Š., o zaplatenie 692,04 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 692,04 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od
2.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou postúpenou tunajšiemu súdu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny

vo výške 692,04 Eur spolu s prísl. a k náhrade trov predmetného konania. V podanej žalobe žalobca
uviedol, že dňa XX.X.XXXX bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami
žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že na odbernom mieste C., P. Č.. XX vznikol neoprávnený odber.
Bolo tu zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Kryt elektromera bol na pravej
strane, kde bola porušená overovacia plomba. Elektromer napriek tomu, že ním počas kontroly tiekol
prúd hodnoty 7,51 A, zaregistroval na číselníku od posledného odpočtu dňa 7.5.2013 spotrebu 1 kWh.
O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu, a zároveň

bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia, ktorá bola priložená k podanej žalobe. Neoprávneným
odberom vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 692,04 Eur. Uvedenú škodu
žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX znejúca na sumu 692,04 Eur splatná dňa
1.11.2013. Nakoľko žalovaný uvedenú faktúru neuhradil, žalobca sa obrátil na súd. Okrem dlžnej istiny
si v predmetnom konaní uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške, nakoľko včasným neuhradením
vystavenej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením. Úrok z omeškania žalobca
požaduje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry.

2. V danej právnej veci Okresný súd Galanta vydal dňa 27.1.2016 platobný rozkaz č.k.
15C/16/2016-20, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému, do vlastných rúk, nakoľko tento sa toho
času nachádza na neznámom mieste, pričom jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani prostredníctvom
vykonaného šetrenia. Preto súd uznesením č.k. 15C/16/2016-32 zo dňa 4.7.2016
vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a vo veci nariadil na deň 16.3.2017 pojednávanie.

3. Žaloba spolu s prílohami ako aj výzvou na vyjadrenie bola zaslaná žalovanému, ktorý sa
však k podanej žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a uplatnenú pohľadávku žiadnym spôsobom
nerozporoval.4. Na pojednávanie konané v danej veci dňa 16.3.2017 sa osobne nedostavila ani jedna zo strán
konania. Právny zástupca žalobcu svoju ako aj žalobcovu neprítomnosť vopred ospravedlnil, a to
písomným podaním súdu doručeným dňa 15.3.2017. V predmetnom podaní súčasne uviedol, že súhlasí

s prejednaním veci bez ich osobnej účasti. V predmetnom podaní súčasne uviedol, že na podanej žalobe
trvávplnomrozsahuanárokpovažujezadôvodný.Žalovanývčaseod20.3.2013do18.9.2013odoberal
elektrinu z odberného miesta na adrese P.Ľ. Č.. XX, XXX XX P.-C. neoprávnene ako to uvádza Protokol o
zistení neoprávneného odberu zo dňa 18.9.2013, nakoľko na elektromere bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, a od posledného odpočtu zo dňa 7.5.2013 bola zaregistrovaná spotreba

iba 1 kWh (v deň kontroly bol stav 1 829 kWh a 7.5.2013 1 828 kWh). Uvedené vyplýva
aj z Výsledkov odpočtov elektromera. Pasívnu legitimáciu žalovaného preukazuje výstup z evidencie
odberateľov, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal uzavretú s dodávateľom elektriny (odlišný subjekt od
žalobcu) zmluvu o dodávke elektriny v období od 6.5.2011 do 25.1.2014, teda v čase kedy došlo k
neoprávnenému odberu. O užívaní predmetného miesta svedčí aj fakt, že v deň zistenia
neoprávnenéhoodberubolanaodbernommiestep.K.D.,zrejmerodinnápríslušníčkažalovaného,ktorá

následne podpísala vyššie spomínaný protokol. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie
predvolania mal vykázané v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p., svoju neúčasť vopred žiadnym spôsobom
neospravedlnilaoodročeniepojednávanianepožiadal.Súdtedapojednávalvneprítomnostistránsporu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluva o združených

službách dodávky elektriny č. XXXXXX X. K. XX.X.XXXX, vystavené faktúry, prehľad platieb, Všeobecné
obchodné podmienky, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav veci:

6. Žalovaný v čase od 20.3.2013 do 18.9.2013 neoprávnene odoberal elektrinu z odberného miesta

na adrese P. Č.. XX, XXX XX P.-C., tak ako to uvádza Protokol o zistení neoprávneného odberu zo
dňa XX.X.XXXX, nakoľko na elektromere bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Od posledného odpočtu zo dňa 7.5.2013 bola zaregistrovaná spotreba iba 1 kWh (v deň kontroly bol
stav 1 829 kWh a 7.5.2013 1 828 kWh), pričom uvedené vyplýva aj z Výsledkov odpočtov elektromera.
Neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 692,04 Eur, ktorú škodu žalobca

žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX znejúcou na sumu 692,04 Eur a splatnou dňa 1.11.2013.
Vzniknutá škoda bola vypočítaná v súlade s ustanoveniami Vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a pozostáva zo
škody vo výške 580,06 Eur, z nákladov spojených so zistením a odstránením neoprávneného odberu,
ktoré predstavovali sumu vo výške 41,43 Eur a z DPH z nákupnej ceny elektriny vo výške
70,55 Eur.

7.Podľa§488Občianskehozákonníkazáväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa§39ods.1zákonač.656/2004Z.z.oenergetikaaozmeneniektorýchzákonovvzneníneskorších
právnych predpisov, neoprávnený odber elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo
2. dodávke elektriny, alebo
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo

4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania,
5. distribúcii elektriny,b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa ods. 2 cit. zákona, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa
odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.
Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber

elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od
výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické

zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52
kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú
sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,

b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické

zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo

z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt

prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľaods.2cit.ustanovenia,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., (platného a účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (ku dňu 2.11.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
vo výške 0,50 %).

9. Súd vykonaným dokazovaním mal v danom prípade preukázané, že medzi stranami sporu existoval

zmluvný vzťah, na základe ktorého bol žalobca povinný dodávať žalovanému elektrickú elektrinu na
určené odberné miesto a žalovaný bol povinný uhrádzať za dodanú elektrinu dohodnutú cenu - zálohové
platby. Dňa XX.X.XXXX bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu,
pri ktorej bolo zistené, že na odbernom mieste C., P. Č.. XX vznikol neoprávnený odber. Bolo tu zistené
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný
protokol, pričom uvedeným neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 692,04

Eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti faktúry, ktorou škoda bola vyfakturovaná neuhradil. Súd mal
preukázané, že k neoprávnenému odberu skutočne došlo, pričom z predložených listinných dôkazov
mal preukázanú aj pasívnu legitimáciu žalovaného.

10. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

daného rozhodnutia a žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne a
oprávnene. Okrem dlžnej istiny priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške, žalovaný sa
do omeškania dostal s plnením si peňažnej povinnosti.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého

nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy
konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Súd v danom prípade zaviazal žalovaného/žalovanú na zaplatenie uplatneného nároku a na náhradu
trov konania, nakoľko mal v konaní za preukázané, že žalobca podal žalobu dôvodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.