Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414218236
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4414218236.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection s.r.o., Šoltésovej 14 , Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanej: S.Á. I., J.. XX.XX.XXXX, J.
X, Š., štátny občan SR o zaplatenie 138,95 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 12.09.2014 domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 138,95 eur a úroky s omeškania tak, ako
je uvedené v petite žaloby. Žalobu odôvodnil tým , že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak

Telecom a.s. uzavrela so žalovanou zmluvu o pripojení , na základe ktorej sa žalovaná zaviazala riadne
odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru číslo 71088558874 splatnú dňa
25.09.2011 znejúcu na sumu 138,95 eur, Žalovaná faktúrovanú sumu nezaplatila.

2.Žalobca a spoločnosť Slovak Telecom a.s. ako právny predchodca žalobcu uzavrela dňa 24.06.2013

zmluvu o postúpení pohľadávok, súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok bola aj vyššie uvedená
pohľadávka voči žalovanej vedená pod referenčným číslom 9001243750.

3.Súd doručil žalobu žalovanej na dňa 03.09.2015, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4.Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 09.11.2014 oznámilo Združenie na ochranu
spotrebiteľa obrana vstup do uvedeného konania. Právny zástupca žalobcu podal podaním doručeným
na súd dňa 18.02.2015 námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Inštitút vedľajšieho účastníka
konania zanikol účinnosťou Civilného sporového poriadku , teda dňom 01.07.2016, právny zástupca
vedľajšieho účastníka konania podaním doručeným na súd dňa 12.12.2016 oznámil, že z konania
vystupuje - súd preto nepovažoval za potrebné rozhodovať o námietke právneho zástupcu žalobcu

osobitným uznesením.

5.Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení v znení jej dodatkov, faktúrou založenou v spise
zmluvou o postúpení pohľadávok, ďalšími v spise založenými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:6.Zo zmluvy o pripojení zo dňa 30.03.2010 v znení jej dodatku zo dňa 30.03.2010 mal súd preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pripojení na základe ktorej
boli žalovanej poskytované elektronické služby.

7.Z faktúry vystavenej právnym predchodcom žalobcu mal súd preukázané, že právny predchodca
žalobcu vystavil žalovanej faktúru číslo 71088588874 splatnú dňa 25.09.2011 znejúcu na sumu 248,95
eur , predmetom faktúry bola úhrada zmluvnej pokuty.

8.ZozmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejmedzispoločnosťouSlovakTelekom,a.s.akopostupcom
a žalobcom ako postupníkom dňa 24.06.2013 ktorá je uložená na Okresnom súde Nové Zámky pod
Spr 958/13 mal súd preukázané, že pohľadávka spoločností Slovak Telekom, a.s. voči žalovanej bola
postúpená uvedenou zmluvou žalobcovi pod referenčným číslom 9001243750.

9.Podľa § 43 ods.1 Zákona číslo 610/2003 Z.z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

10.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene
alebo zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

11.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na
právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníka,ospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

13.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16.Podľa §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17.Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18.Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

19.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

21.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému

22.Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené

23.Podľa § 219 ods.3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

24.Podľa § 290 C.s.p spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

25.Podľa § 297 písm.b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- eur.

26.Podľa § 259 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

27.Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28.Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným možno považovať vzhľadom
na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka za zmluvu spotrebiteľskú.

29.Súd preskúmal predmetnú zmluvu so záverom, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
okrem ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu.

30.Spôsob uzavretia zmluvy v časti , v ktorej je uvedená zmluvná pokuta nie je podľa názoru súdu
súladný s dobrými mravmi. Ustanovenia o zmluvnej pokute boli obsiahnuté v dodatku k zmluve , časť

dodatku upravujúcu zmluvnú pokutu ani nebola označená ako zmluvná pokuta, zo zmluvy sa nedalo
jednoznačne určiť akým spôsobom sa bude zmluvná pokuta v prípade porušenia zmluva určovať.
Navyše, celá zmluva vrátane dodatku obsahujúceho ustanovenia o zmluvnej pokute bola napísaná
drobným písmom, jej ustanovenia boli neprehľadné a podľa názoru súdu nemali za cieľ oboznámiť
spotrebiteľa s jednotlivými ustanoveniami zmluvy tak, aby im bezproblémovo porozumel a aby ich bez

problémov pochopil.
Nejasná formulácia ustanovení zmluvy , ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty podľa názoru súdu
nezabezpečuje minimálne v tejto časti zmluvy rovnosť zmluvných strán.

31. Ustanovenia o zmluvných pokutách, na základe ktorých vyfakturoval právny predchodca žalobcu

žalovanému zmluvnú pokutu, je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnosť
daných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvných pokút súd vidí v znevýhodnenom postavení
spotrebiteľa oproti dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou
informovanosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ tak pristupuje na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade žalovaný nemal

možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o vopred pripravené
tlačivo. Neprijateľnosť daných zmluvných pokút možno vidieť aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle§
544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V danom prípade však boladohodnutálenzmluvnápokutavprípadenesplneniapovinnostižalovaného,pričompreprípadporušenia
povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného..

32.Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvných
podmienok, v ktorých bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvné pokuty
uvedené v zmluvách nerozlišujú závažnosť porušenia jednotlivých zmluvných povinností a z tohto
hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi
porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute.

Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa súdu javí aj fakt, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby
viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a
nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo. Spotrebiteľ je tak viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou v
prípade porušenia povinnosti v prvom aj v poslednom mesiaci viazanosti, čo možno taktiež zhodnotiť
ako neprijateľné. Na základe uvedeného má súd za to, že v danej veci zmluvné pokuty, tak ako boli
dojednané v zmluve sú neprijateľnou podmienkou a preto sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

neplatné.

33.Súd navyše konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka ( zmluvná pokuta ) bola viacerými
všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú.

34.Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

35.S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36.Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú

podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára
protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky
je v priamom rozpore so zákonom.

37.Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti
samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému
skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie
zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou

činnosťou spochybňovať a popierať.

38.Preto , že boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku v súlade s § 219 ods.3 C.s.p.
a v súlade s § 297 písm. b/ C.s.p. súd vo veci nenariadil pojednávanie. Oznam o verejnom vyhlásení
rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na web stránke súdu dňa 15.12.2016.

39.Súd považoval žalobu ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty (resp. jej časti - suma
uvedená v žalobe nekorešponduje so sumou uvedenou na faktúre -bod 7 odôvodnenia ) z vyššie
uvedených dôvodov za nedôvodnú a preto ju zamietol.

40..O trovách konania súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l C.s.p.
žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).