Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/53/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205778
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314205778.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., E. XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, o zaplatenie 412,04 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 10.3.2015 č.k. 18C/150/2014-59, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva a že žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
vo výške 75,84 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 412,04 eur,
kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 149,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 412,04 eur od 10.5.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Konštatoval,
že účastníci tohto konania uzavreli dňa 13.6.2008 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému úver vo výške 25.000,- Sk, t.j. 829,85 eur. Úver mal splatiť 48 splátkami po 35,68 eur. Zo
splátkového kalendára žalovaného bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
dohodnutých splátok poskytnutého úveru, a to u splátok č. 34 a 35, a preto ho dňa 28.6.2011 žalobca
vyzval na úhradu celej dlžnej čiastky vrátane zmluvnej pokuty. Podľa doloženého splátkového kalendára
žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 1.191,43 eur, a to 33 splátkami po 35,68 eur. Súd
vyhodnotil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to v
súlade s ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že v predmetnom právnom vzťahu
je niekoľko nejasností, ktoré je možné vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné podmienky pre rozpor s
dobrými mravmi, napr. ročná úroková sadzba 40,59 %, výška ročnej percentuálnej miery nákladov 50,4
% i celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v sume 22.952,- Sk, t.j. 761,87
eur. Podľa názoru prvostupňového súdu takto dojednaná výška úrokov ako odmena za poskytnutý úver
je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných
bankách, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy neprekračujú hodnotu 20 % ročne. Rovnako tak výška ročnej
percentuálnej miery nákladov viac ako 50 %, ktorá vyjadruje všetky platby od spotrebiteľa v prospech
veriteľa v súvislosti s poskytovaním úveru okrem úrokov, nie je adekvátna pre poskytnuté plnenie. Ďalej
konštatoval, že odplata za poskytnutý úver predstavuje 773,62 eur, t.j. rozdiel medzi predpísanou
čiastkou 1 603,47 eur a poskytnutým úverom 829,85 eur, teda v percentuálnom vyjadrení takmer
dvojnásobne prevyšuje hodnotu poskytnutého úveru; aj úroková sadzba 40,59 % je niekoľkonásobne
vyššia, ako je obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných
úveroch v danom období. Z uvedeného dôvodu takéto dojednania v zmluve o úvere a v zmluvných

podmienkach považoval pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pričom v súlade s ustanovením §
3 ods. 1 a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná o neplatný právny úkon s absolútnou
neplatnosťou, na ktorú súd prihliada ex offo. Taktiež uviedol, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby
bol dlžníkovi, t.j. žalovanému, vyplatený úver vo výške 829,85 eur, a uvedené úverové prostriedky má
odporca vrátiť vo výške 1.603,47 eur (podľa čiastky predpisu uvedenej vo Výpise čerpania, splátok a
úhrad). Nesporne je v rozpore s dobrými mravmi dohodnúť si úrok z úveru vo výške 40,59 % ročne. Ďalej
je v rozpore s dobrými mravmi, aby odplata za poskytnutie úveru bola taká vysoká, že spôsobuje výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov 50,4 %. Súd mal za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná
až o úžernícke praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože podmienky zmluvy
sú už vopred pripravené na predtlačených formulároch - tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp.
údaje. Zdôraznil, že reálne bola vyplatená žalovanému suma 829,84 eur; žalovaný už splatil, a teda
vrátil žalobcovi ako veriteľovi sumu 1.191,44 eur, teda viac, ako mu bolo reálne poskytnuté. Na strane
žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keďže zaplatil viac ako reálne od žalobcu dostal. Podľa ustanovení § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) v časti o dojednanom úroku a ročnej
percentuálnej miere nákladov pre rozpor s dobrými mravmi, a keďže na strane žalovaného nedošlo ani
k bezdôvodnému obohateniu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a to aj vrátane úroku z omeškania.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti v konaní.
V danej veci bol v konaní úspešný v plnom rozsahu žalovaný, preto by mu patrila náhrada trov konania.
Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu ani nevznikli, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal. Súd zaviazal neúspešného žalobcu na náhradu trov konania účelne
vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva na strane vedľajšieho účastníka, čo vyplýva z ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., v celkovej výške 75,84 eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Považuje za nesprávny právny záver
súdu prvého stupňa, že dojednaná výška úrokov ako odmena za poskytnutý úver je v nepomere
v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných bankách,
ktoré v čase uzatvorenia neprekračujú hodnotu 20 % ročne. Žalobca dáva do pozornosti znenie
hmotnoprávnej úpravy, ktorá pojednáva o výške odplaty (úroku), v tomto prípade § 3 ods. 10
a ods. 11 zákona č. 258/2011 Z.z. V tejto súvislosti uvádza, že v čase poskytnutia úveru platilo
Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorá nesmie prevýšiť odplatu
za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré súd nepoužil ako právny predpis pri hodnotení výšky
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Nároky zo spotrebiteľského úveru súd nesprávne právne
posudzoval, ak nebral v úvahu Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška odplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Za nesprávny považuje aj právny záver súdu, ktorým mu uložil
povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. V tejto súvislosti dal do pozornosti konajúcemu
súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.6.2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013 a uznesenie z 19.3.2014 sp.
zn. 6 MCdo 5/2013, ktorými bolo potvrdené to, že Združeniu na ochranu práv spotrebiteľa sa náhrada
trov konania nepriznáva z dôvodu neúčelnosti § 142 ods. 1 O.s.p. Výklad Najvyššieho súdu SR, ktorý
ponúkol v predmetných uzneseniach, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale
vysokú vecnú autoritu (v jednom prípade rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
SR), t.j. aj keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu v tomto
prípade má. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania či doplnenia
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia
bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať
rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť
len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po
takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že aj keď nie všetky uplatnené odvolacie dôvody sú opodstatnené, je potrebné rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť.

Okresný súd správne posúdil zmluvný vzťah účastníkov ako úverovú zmluvu spotrebiteľského
charakteru, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov - 829,85 eur. Z hľadiska doby

uzavretia zmluvného vzťahu 13.6.2008, právny vzťah sa riadi zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

Podľa § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinných v čase uzavretia
zmluvy) odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením
vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa
odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. č. 238/2008 Z.z. výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou
podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej
percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu,
ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej
miery nákladov a priemernej úrokov miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

Z citovaných ustanovení zákona i nariadenia vlády vyplýva akou výškou je limitovaná výška úrokov
ako odplaty za poskytnutie úveru ale i to, že ak dohodnutá výška odplaty prevyšuje určený výšku
je neplatná len v rozsahu odporujúcom uvedenej úprave. Zákon nespája prípadné prekročenie výšky
právnou normou limitovanej odplaty s tým, že by veriteľovi nemala byť na úrokoch (ako odplate za
poskytnutie úveru) priznaná žiadna pohľadávka. Tak ako je opakovane zdôrazňované v právnej praxi
relevantným je mať na zreteli to, že úroky a úroky z omeškania sú samostatnými, svojou podstatou
odlišnými nárokmi.

Ak prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal aplikáciou uvedených ustanovení
(§ 3 ods. 10, 11 zák. č. 258/2001 Z.z. a Nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z.) a ani pre potreby ich
realizácie nevykonal dokazovanie, dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie zodpovedajúco ustanoveniu § 221
ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.. Z hľadiska skutkového záveru i vyvodeného právneho posúdenia
veci je odvolací súd toho názoru, že v súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho
konania odvolací súd preskúmava správnosť zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho
posúdenia veci, ak pritom dospeje k záveru, že pre správne rozhodnutie sú potrebné také podstatné
skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa neobstaral, prípadne, ktoré obstaral, avšak vzhľadom na
pochybenie v procesnom postupe majúcom za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom
na ne pri rozhodovaní neprihliadal, musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd odoprel účastníkom možnosť prieskumu
správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa považované za právne
významné, avšak zo strany odvolacieho súdu by boli posúdené ako rozhodujúce, porušil by uvedenú
zásadu občianskeho súdneho konania (viď aj rozsudok NS SR 3Cdo 26/2008 z 21.1.2009).

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní vec opätovne prejednať a aj zmysle vyššie
uvedených názorov odvolacieho súdu po náležitom zistení rozhodujúcich skutočnosti vo veci opätovne
rozhodnúť.

Ak pritom dospeje k záveru o prípadnej neprijateľnosti zmluvných podmienok vedúcej k zamietnutiu
žaloby, musí postupovať aj podľa § 153 ods. 4 O.s.p..

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.