Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204656
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815204656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: R. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., E. č. X, proti žalovaným: v rade 1/ A. O., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č.
XX, v rade 2/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Máriou
Mazurákovou, rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, v rade 3/ Z. Z., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. č. XX, v konaní o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/228/2015-64 zo dňa 21.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaným v 1/ až 3/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 5C/228/2015-64 zo dňa 21.09.2016 zamietol žalobu o
vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy. Žalovaným v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal určenia, že darovacia
zmluva registrovaná Správou katastra Námestovo pod V 770/2008, ktorou bol povolený vklad

vlastníckeho práva titulom darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 3/ rade ako darkyňou a
žalovanými v 1/ a 2/ rade ako obdarovanými a zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú.
K. a na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K. je absolútne neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom
súde Dolný Kubín sa viedlo dedičské konanie po poručiteľovi N. Z. (jeho otcovi), nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX. Ako dedič, dedičstvo, ktoré sa nadobúda zo zákona
neodmietol. Obsahom dohody, ktorej výsledkom bolo osvedčenie o dedičstve pod sp. zn. 5D/833/2006,
Dnot 145/2006 bolo to, že všetci svoje spoluvlastnícke podiely prevedú na matku a po jej smrti sa

následne vyporiadajú. Žalovaná v 3/ rade - jeho matka Z. Z. svoj podiel darovacou zmluvou previedla na
žalované v 1/ a 2/ rade, čím ho úmyselne oklamali o jeho spoluvlastnícky podiel, ktorý zákonne zdedil po
zomrelom otcovi. Preto žiadal zrušiť darovaciu zmluvu, ktorou jeho matka darovala rodinný dom sestrám
- žalovaným v 1/ a 2/ rade darovacou zmluvou registrovanou pod V 770/2008, keďže je tu zámerný
úmysel osôb na poškodení jeho majetku s cieľom získať jeho spoluvlastnícky podiel a bezdôvodne sa
obohatiť.

3. Žalovaná v 1/ rade nesúhlasila so žalobou. Poukázala na to, že v rámci dedičstva žalobca súhlasil s
tým, aby dom ostal matke - žalovanej v 3/ rade. Žalobca zdedil všetky pozemky, ktoré otec vlastnil ku
dňu smrti, čoho dôkazom je rozhodnutie o dedičstve 5D/833/2006 z 16.02.2007. Na žalobcu prešiel aj
podiel nebohého otca na rodičovskom dome súpisné číslo XX zapísanom na LV č. XXX k. ú. K.. Dohodlisa tak pred notárom, a preto bola uzavretá dohoda o vyporiadaní dedičstva. Dom, ktorý bol v BSM po
vyporiadaní pripadol matke, ktorá ho s nebohým otcom postavila. Žalobca s týmto vyporiadaním súhlasil.
Žalovaná v 2/ rade mu odstúpila svoj dedičský podiel. Nerozumie tomu, prečo sa brat - žalobca domáha

zrušenia darovacej zmluvy. Matka jej dom darovala, pretože sa o ňu stará a stará sa aj o sestru žalovanú
v 1 rade, ktorá je na vozíku. Dom aj rekonštruovala.

4. Žalovaná v treťom rade nesúhlasila so žalobou. Poukázala na to, že bola vlastníčkou domu, ktorý aj s
príslušenstvom darovala dcéram - žalovaným v 1/ a 2/ rade, z ktorých žalovaná v 2/ rade je na vozíku a

stará sa o ňu dcéra - žalovaná v 1/ rade. Ďalej zdôraznila, že v rámci konania o dedičstve sa dohodla, že
všetky nehnuteľnosti, ktoré ku dňu smrti vlastnil poručiteľ - jej manžel, zdedí žalobca, okrem rodinného
domu, ktorý postavila s nebohým manželom. Žalované v 1/ a 2/ rade odstúpili od výplaty ich dedičských
podielov. Nehnuteľnosť darovala dcéram, ktoré sa o ňu starajú resp. stará sa žalovaná v 1/ rade.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 05.05.2008 bola uzavretá

darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena formou notárskej zápisnice č. N 55/2008,
Nz 18604/2008, ktorou žalovaná v 3/ rade, žalovaným v 1/ a 2/ rade, ako obdarovaným darovala do
podielového spoluvlastníctva rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na pozemku parcelné číslo 976
spolu s príslušenstvom - vedľajšími stavbami: maštaľou, drevárňou a plotom a vonkajšími úpravami:
prípojkou vody a elektriny, keďže v čase daru bola ich výlučnou vlastníčkou a pod B1 evidovaných na

LV č. XXX pre obec a k. ú. K. a tiež žalovaným v 1/ a 2/ rade darovala do podielového spoluvlastníctva
pozemok parcelné číslo 2604/2 - trvalé trávne porasty o výmere 390 m2, ktorého bola tiež výlučnou
vlastníčkou pod B1 evidovanou na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K.. Súčasťou darovacej zmluvy
bola aj zmluva o zriadení vecného bremena, na základe ktorej obdarované v 1/ a 2/ rade zriadili v
prospech darkyne, žalovanej v 3/ vecné bremeno v práve doživotného bývania a užívania rodinného

domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcelné číslo 976, zapísaného na LV č. XXX v
k. ú. K. a v práve doživotnej opatery a starostlivosti zo strany obdarovaných žalovaných v 1/ a 2/
rade (táto časť právneho úkonu nebola napadnutá žalobcom, naviac ku dňu rozhodnutia súdu bolo
vecné bremeno zrušené). Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra v Námestove povolený dňa
05.06.2008 pod V 770/2008. Žalované v 1/ a 2/ sú tak v súčasnosti podielovými spoluvlastníčkami

nehnuteľností o veľkosti 1/2 zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX pre obec a k. ú. K. (v súčasnosti tieto
zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape). Zmluva bola spísaná
formou notárskej zápisnice a obsahuje všetky náležitostí právneho úkonu stanovené ustanovením §
37 Občianskeho zákonníka a aj vyhlásenie obdarovaných žalovaných, že dar prijímajú (§ 628 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Z uvedeného právneho úkonu je zrejmé kto je osobou vôľu prejavujúcou,

ňou bola žalovaná v 3/ rade. Jej vôľa je prejavená slobodne a vážne, keďže ako sama potvrdila,
rozhodla sa darovať svoju nehnuteľnosť obdarovaným. Právny úkon je určitý a zrozumiteľný (obsahuje
náležitostí prejavu vôle), keďže je z neho zrejmé, že predmetom daru sú vyššie opísané nehnuteľností,
špecifikované údajmi katastra nehnuteľností (určitosť právneho úkonu), ktoré žalované v 1/ a 2/ rade,
ako obdarované a adresátky tohto právneho úkonu s vďakou prijali. Predmet darovacej zmluvy je

zároveň možný. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v 3/ rade bola ku dňu darovania výlučnou
vlastníčkou darovaných nehnuteľností, čoho dôkazom je aj povolenie vkladu vlastníckeho práva v
prospech obdarovaných žalovaných v 1/ a 2/ rade. Ako výlučný vlastník mohla vec - nehnuteľnosť
ovládať, t. j. s vecou voľne nakladať vlastnou mocou, čiže aj previesť vlastnícke právo k veci formou daru
na iné osoby. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná v 3/ rade sa stala výlučnou vlastníčkou

darovaných nehnuteľností titulom smrti poručiteľa (jej manžela) nebohého N. Z., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K. XX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, po ktorom bolo prejednané dedičstvo u notára
JUDr. Martiny Klinovskej a jeho výsledkom bolo právoplatné Osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.02.2007
sp. zn. 5D/833/2006, Dnot 145/2006, ktoré vzišlo z dohody dedičov, na ktorej sa zúčastnil aj žalobca. Z
osvedčenia o dedičstve vyplýva, že po vyporiadaní BSM v rámci dedičského konania sa žalovaná v 3/

rade stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcelné
číslo 976 a zapísaného na LV č. XXX, ako aj pozemku zapísanom na LV č. XXXX zobrazenom ako
parcelné číslo 2604/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 390 m2 (teda nadobudla po poručiteľovi 1/2-
icu z týchto nehnuteľností v rámci vyporiadania BSM a tiež v rámci konania o dedičstve nadobudla
aj pohľadávku poručiteľa na vyplatenie náhrady za túto 1/2-icu na nehnuteľnostiach). Žalovaná v 3/

rade teda neprevádzala žiadny (spoluvlastnícky) podiel žalobcu, keďže tento sa nestal spoluvlastníkom
rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcelné číslo 976, evidovanom na LV č.
XXX a ani pozemku parcelné číslo 2604/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 390 m2, zapísanom na LV
č. XXXX v rámci vyporiadania dedičov. Žalovaná v 3/ rade disponovala s nehnuteľnosťou, ktorej bolavýlučnou vlastníčkou a dispozíciu uskutočnila formou právneho úkonu - darovacej zmluvy, obsahujúcej
všetky náležitostí právneho úkonu. Z obsahu Osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.02.2007 tiež vyplynulo,
že žalobca sa stal spoluvlastníkom o veľkosti 1/14-iny účasti na nehnuteľnosti - rodinnom dome súpisné

číslo XX, postavenom na pozemku parcelné číslo 975, zapísanom na LV č. XXX, ktorého bol poručiteľ
ku dňu smrti spoluvlastníkom pod B4 a tiež po poručiteľovi nadobudol všetky ostatné nehnuteľností -
pozemky zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č.
XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, a to aj do podielu
odstupujúcich spoludedičov - žalovaných v 1/ až 3/ rade bez povinnosti výplaty ich dedičských podielov.

Žalované v 1/ a 2/ rade sa vzdali resp. odstúpili podiel na týchto nehnuteľnostiach v prospech žalobcu, čo
len preukazuje ich tvrdenie o dohode, že nehnuteľností po otcovi - nebohom poručiteľovi zdedí žalobca,
čosaajstalo.Žalobcazdedičstvadostalsvojpodiel.Dedičsképrávožalobcupretonemohlobyťdotknuté
s poukazom na ustanovenie § 473 a § 482 v spojení s § 484 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol
účastníkom dohody, ktorej výsledok sa prejavil v obsahu osvedčenia o dedičstve a s týmto vyporiadaním
dedičstva súhlasil, preto osvedčenie nadobudlo v deň jeho vydania právoplatnosť (16.02.2007), čím

nadobudlo účinky uznesenia o dedičstve podľa § 179q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a § 175o podľa vtedy
účinného zákona - Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie preto nepovažoval za dôvodnú
námietku žalobcu, že nebol vyporiadaný z dedičstva po zosnulom otcovi v celosti s odkazom na § 482
OZ. V konaní nebolo preukázané ani to, že by žalovaná v treťom rade konala pri právnom úkone -
darovacej zmluvy v omyle. Keďže súd nezistil žiaden z dôvodov či už relatívnej neplatnosti podľa § 40a

Občianskeho zákonníka alebo absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre
ktorý by mala byť napadnutá darovacia zmluva neplatná, žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1/ až 3/ rade
nárok na náhradu trov konania nepriznal, hoci žalované v 1/ až 3/ rade mali úspech veci a patrilo im
právo na náhradu trov konania, no keďže žalované si tento nárok voči žalobcovi neuplatnili, preto im

súd tento nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol
nesprávne. Mal za to, že darovacia zmluva je neplatná. Odvolateľ tvrdí, že prvostupňový súd nemal
skôr rozhodnúť o určení neplatnosti darovacej zmluvy, ako rozhodne o určení spoluvlastníckeho podielu.

Dedičstvo sa zaručuje a žalované ho vyhodili z domu a oklamali ho o spoluvlastnícky podiel z dedičstva,
na ktorý má zákonný nárok po nebohom otcovi. On si uplatňuje len zákonne svoj spoluvlastnícky
podiel, keď žalovaného vyhodili z domu, aby mohli osobne profitovať na jeho časti majetku. Žalované
pred súdom klamali, to znamená, že podali krivú výpoveď, nedržali sa merita veci. Považuje ich za
špekulatívne osoby. V súčasnej dobe sa kvôli žalovaným vedie rozsiahle konanie na súde v Košiciach,

kde žalované obrali manželku o dvojizbový byt. Kvôli žalovaným má existenčné problémy, na uvedenej
adrese nebýva, má tam korešpondenčnú adresu. Za svoj spoluvlastnícky podiel z konania si chce
zabezpečiť bývanie, ktoré kvôli žalovaným nemá a býva u kolegu. Z predmetného konania má šancu
si zabezpečiť bývanie. Žalované sú síce pokrvné príbuzné, ale po vyhodení jeho osoby z rodinného
domu a ich klamstvám už nechce mať s nimi nič spoločné. On si nárokuje len svoj dedičský podiel, ako

tretie dieťa nebohého otca. Nie je pravdou, že veci boli dohodnuté u notára tak, ako uvádzajú žalované.
Darovacia zmluva zo strany žalovanej v 3/ rade bola vykonaná úmyselne, o čom nemal vedomosť. Podľa
odvolateľa táto zmluva má znaky neplatnosti, pretože bol obratý o dedičský podiel. Poukazuje na to, že
predpokladom platnosti právneho úkonu je že spĺňa všetky náležitostí, ktoré stanovujú normy hmotného
práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. Keďže o čine ako spoluvlastník nevedel, má

za to, že darovacia zmluva je neplatná. On sa dedičstva nevzdal, ani z podielu z rodinného domu,
má na ne nárok, považuje právny úkon darovacej zmluvy konaný žalovanou v 3/ rade za absolútne
neplatný. Absolútna neplatnosť vyplýva priamo zo zákona a pôsobí ex tunc. To znamená, že súd vysloví
rozsudkom,žezmluvajeneplatnáodpočiatku.Súdprvéhostupňanauvedenéskutočnostineprihliada,a
preto považuje jeho rozhodnutie za nesprávne a navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalované v 1/ až 3/ rade. Uviedli, že z obsahom odvolania
žalobcu sa nestotožňujú a sú názoru, že rozsudok je vecne a právne správny. Zdôraznili, že 05.05.2008
bola uzavretá darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena formou notárskej zápisnice pod

č. N 55/2008, Nz 18604/2008, ktorou žalovaná v 3/ rade žalovaným v 1/ a 2/ rade, ako obdarovaným
darovala do podielového spoluvlastníctva sporné nehnuteľnosti. Táto zmluva obsahuje všetky náležitostí
právneho úkonu stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka, ako aj vyhlásenie obdarovaných, že dar
prijímajú. Vôľa zmluvných strán je prejavená slobodne a vážne, právny úkon je určitý a zrozumiteľnýa obdarované dar s vďakou prijali. Žalovaná v 3/ rade, ako výlučný vlastník mohla s nehnuteľnosťami
voľne nakladať. Žalovaná v 3/ rade sa stala výlučnou vlastníčkou darovaných nehnuteľností po smrti jej
manžela, nebohého N. Z., o ktorom bolo prejednané dedičstvo u notára JUDr. Martiny Klinovskej, keď z

osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.02.2007 sp. zn. 5D/833/2006, Dnot 145/2006 vyplýva, že žalovaná v
3/ rade sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalobca nikdy nebol spoluvlastníkom
rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcelné číslo 976, evidovanom na LV
č. XXX a pozemku parcelné číslo 2064/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 390 m2, zapísanom na
LV č. XXXX v rámci vyporiadania dedičov. Žalovaná v 3/ rade disponovala s nehnuteľnosťou, ktorej

bola výlučnou vlastníčkou a dispozíciu uskutočnila formou darovacej zmluvy. Naopak žalobca sa stal
vlastníkom nehnuteľností uvedených v odôvodnení pod č. 13 napadnutého rozsudku. Žalované v 1/
a 2/ rade sa vzdali resp. odstúpili podiel na týchto nehnuteľnostiach v prospech žalobcu. Žalobca bol
účastníkom dedičskej dohody a z vyporiadaním dedičstva súhlasil, preto osvedčenie nadobudlo v deň
jeho vydania právoplatnosť. Navrhli, aby krajský súd, ako súd odvolací predmetný rozsudok potvrdil.

8. K písomnému vyjadreniu žalovaných v 1/ až 3/ rade podal žalobca písomnú repliku. Uviedol, že vo
vyjadrení žalovaných sa nachádzajú klamstvá. Žalované prevažne prezentujú spôsob a výkon darovacej
zmluvy a jej uskutočnenie, ktorá podľa ich názoru prebehla právnou formou a v súlade so zákonom. No
darovacia zmluva a prevod nehnuteľností sa uskutočnila nezákonným a protiprávnym spôsobom voči
jeho osobe, čo považuje za neetické, pretože aj on bol spoluvlastníkom nehnuteľností. Považuje sa za

ďalšieho spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorú dedil po zomrelom N. Z. zo zákona, bol štvrtým dedičom
a svojho dedičského podielu sa nevzdal. Žalovaná v 3/ rade nemala právo disponovať a darovať jeho
podiel. Mala právo disponovať len so svojim podielom. Zrealizovala podvodný prevod, čím sa dopustila
voči jeho osobe trestného činu. Žiada súd, aby vyzval žalované, aby súdu predložili doklad o tom, že ho
finančne z dedičstva vysporiadali, pretože súd klamú a súdu o tom nepredložili žiadny relevantný doklad,

že by bol vysporiadaný poctivo, zákonne a právne. S poukazom na uvedené tvrdí, že súd prvej inštancie
rozhodolpredčasneanavrhuje,abyrozsudokbolodvolacímsúdomzrušenýavrátenýnaďalšiekonanie.

9. V dôsledku podaného odvolania žalobcu bol spis predložený odvolaciemu súdu (§ 34 CSP), ktorý po
zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),

preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil,
čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s
ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a

následné prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

12. Nemohol potom odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie,
pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie. V konaní

bolo nepochybne preukázané, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti
právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 3/ rade, ako darkyňou a obdarovanými
žalovanými v 1/ a 2/ rade, ktorej vklad bol povolený pod V 770/2008 dňa 05.05.2009 je nedôvodná.
Tvrdenie žalobcu, že táto zmluva nemá náležitostí právneho úkonu sa nepreukázalo, pretože zmluvabola spísaná formou notárskej zápisnice pod N 55/2008, Nz 18604/2008 a obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitostí právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka ako aj § 628 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaná v 3/ rade bola ku dňu darovania

výlučnou vlastníčkou darovaných nehnuteľností, a preto ako výlučný vlastník mohla s vecou slobodne
nakladať, a teda aj previesť vlastnícke právo. Žalovaná v 3/ rade sa stala výlučnou vlastníčkou
darovaných nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.02.2007 sp. zn. 5D/833/2006,
Dnot 145/2006, ktoré vzišlo z dohody dedičov, na ktorej sa zúčastnil aj samotný žalobca. Z osvedčenia o
dedičstvemalsúdpreukázané,žepovyporiadaníBSMvrámcidedičskéhokonaniasažalovanáv3/rade

stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné č. XX, postaveného na pozemku 976 a zapísaného
na LV č. XXX aj pozemku zapísanom na LV č. XXXX, ako parcela č. 2604/2 - trvalé trávnaté porasty o
výmere 390 m2, teda nadobudla po poručiteľovi polovicu z týchto nehnuteľností v rámci vyporiadania
BSM a tiež v rámci konania o dedičstve nadobudla aj pohľadávku poručiteľa na vyplatenie náhrady za
túto 1/2-icu na hnuteľnostiach. Správne potom súd prvej inštancie konštatovať, že žalovaná v 3/ rade
neprevádzalažiadny(spoluvlastnícky)podielžalobcu,keďžetentonebolresp.nestalsaspoluvlastníkom

rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcelné č. 976, evidovanom na LV č. XXX
a ani pozemku parcelné číslo 2064/2 - trvalé trávnaté porasty o výmere 390 m2, zapísanom na LV č.
XXXX v rámci vyporiadania dedičov. Keďže žalovaná v 3/ rade bola výlučnou vlastníčkou uvedených
nehnuteľností mohla slobodne tieto previesť formou darovacej zmluvy na žalované v 1/ a 2/ rade. Ani
odvolací súd nezistil žiadne z dôvodov, či už relatívnej neplatnosti podľa ust. § 40a OZ alebo absolútnej

neplatnosti podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, pre ktoré by mala byť napadnutá darovacia zmluva neplatná, preto
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešnou stranou. Úspešné boli žalované v 1/ až

3/ rade, preto odvolací súd rozhodol, že sa im priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodovať s poukazom na ustanovenie § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol prijatý hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)