Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/253/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112203381
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112203381.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: S. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťová 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: K.. O. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom v J., S. XX, živnostníčka s obchodným menom K.. O. D. - C., s miestom podnikania v J., S. XX,
IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, o zaplatenie 1.812,08 Eur s príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.605,43 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 20.06.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.235,40 EUR ako trovy právneho
zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 08.02.2012 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.812,08
Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.02.2012 do zaplatenia a tiež trov konania titulom
bezdôvodného obohatenia.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

ŽalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnostíevidovanýchOkresnýmúradomKošice-okolie,
katastr. odbor, kat. územie Ploské na LV č. XXXX, v súčasnosti o celkovej výmere 15.762 m2, a to

nasledovne:
a) pozemok evidovaný v KN ako parcela registra „E“ KN č. XXX/X a
b) pozemok evidovaný v KN ako parcela registra „E“ KN č. XXX/XX, a to v pomere 22/176 k celku ( výpis
z LV č. XXXX pre kat. územie N. zo dňa 6.3.2014 ).

Na výzvu súdu adresovanú Okresnému úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, príslušný katastrálny
úrad súdu oznámil, že nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. 1298 kat. územia Ploské, výmera

parciel registra „E“, boli v roku 2011 evidované nasledovne: parcela registra „E“ č. XXX/X - orná pôda
s výmerou 12377 m2 počas celého roka 2011 a parcela registra „E“ č. XXX/XX - orná pôda s výmerou
2931 m2 ( bez zmien doposiaľ ).Žalovaná je výlučnou vlastníčkou stavieb, ktoré sú umiestnené na navrhovateľkiných pozemkoch, a to
skladu súp. číslo XX na parcele č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie N. a ošipáreň, súp.
číslo XX na parcele č. XXX/XX zapísaná na LV č. XXXX pre kat. územie Ploské ( LV č. XXXX a XXXX

pre kat. územie N.) s tým, že umiestnenie týchto stavieb a rozsah, v akom sú umiestnené na pozemkoch
žalobkyne vyplýva z grafického znázornenia vyhotoviteľa Geodetika 3D Work s.r.o. zo dňa 23.04.2008,
založeného v spise pod č. l. 114.

Zo žaloby vyplýva, že predmetom konania je uplatňovaná suma 1.812,08 Eur ako bezdôvodné

obohatenie, ktoré si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej vo výške obvyklého nájomného za rok 2011,
ktorá podľa tvrdenia žalobkyne užíva pozemky patriace žalobkyni bez právneho titulu. Zo žaloby ďalej
vyplýva, že pri stanovení uplatňovanej výšky tohto nároku žalobkyňa vychádzala zo záverov znaleckého
posudku č. 33/2011 znalca X.. A. Š., t.j. pri stanovenej sume 0,947 Eur za m2 za rok 2011, čo pri
spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1.913,50 m2 za tento rok predstavuje požadovanú sumu 1.812,08
Eur, a to napriek tomu, že so závermi predmetného znaleckého posudku nesúhlasí a neuznáva znalcom

stanovenú výšku nájmu, avšak vzhľadom na pružnosť konania a zabezpečenia aspoň čiastočnej
finančnej náhrady z neho vychádza.

Pre zdôvodnenie uplatňovaného nároku žalobkyňa vo svojej žalobe a písomných podaniach poukázala
na to, že stavby - sklad a ošipáreň, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, slúžia na účely agroturistiky a

sú dominantou ranča V.. Keďže vlastníkom ranča V. je žalovaná, ktorá vlastní aj všetky hospodárske
budovy stojace v areáli ranča ako i ranč ako taký, ktorý realizovala a spustila do prevádzky, je potrebné ju
považovať za pasívne legitimovanú v konaní, pretože v súlade s oprávnením s vecou nakladať v zmysle
§ 123 OZ, ktoré je koncipované veľmi široko, a ktoré predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych
hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou, a ktoré sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami

alebo jednostrannými právnymi úkonmi, prípadne aj opustením veci (komentár ASPI k § 123 OZ). Na
základe uvedeného mala za to, že žalovaná ako vlastníčka ranča využila svoje právo nakladať s daným
vlastníctvom a podľa jej slov prenajala ranč svojmu bývalému manželovi, ktorý ranč prevádzkuje a
využíva na podnikateľskú činnosť, pričom žalovaná je naďalej vlastníčkou tohto ranča. Preto prenájom
prevádzky ranča je spôsob, akým vlastníčka disponuje so svojim vlastníctvom a v zmysle § 123 OZ

týmto vykonáva svoje právo s vecou nakladať, na základe čoho vzťah medzi žalovanou a nájomcom
pozemku pre toto konanie je právne irelevantný a nie je predmetom tohto konania. Žalovaná odkúpila
predmetné hospodárske budovy, realizovala projekt ranča V. a vystavala ranč na cudzích pozemkoch
bez právneho vysporiadania. Zodpovednosť za realizáciu ranča na cudzích pozemkoch a škodu, ktorá
týmto vznikla majiteľom pozemkov má vlastník tohto ranča. Mala za to, že v zmysle právnej istoty,

efektivity a hospodárnosti konania nie je možné žalovať nájomcu, resp. nájomcov týchto nehnuteľností,
ktorí by sa mohli v priebehu konania meniť, čím by nastali neustále prieťahy v konaní a žalobkyňa by
takýmto spôsobom nemala možnosť disponovať informáciami, s koľkými nájomcami v priebehu konania
môže uzatvoriť žalovaná nájomné zmluvy a rôzne dohody o užívaní. Poukázala na to, že v prvom
rade je samotný ranč V. nevyhnutné vnímať a posudzovať ako jeden celok. V danom prípade nie je

možné oddeliť funkcionalitu budov a samotných pozemkov tak, ako sa to snaží prezentovať žalovaná.
Ranč je uzavretý areál, v ktorom sa vykonávajú aktivity špecifického zamerania. Vykonáva sa tu tzv.
agroturistika, ktorú nie je možné ohraničiť jednoduchým jazdením na koňoch. Návštevníci areálu majú
k dispozícií celý areál, v ktorom sa vykonávajú aktivity, detské tábory, firemné akcie, rôzne akcie v
letných mesiacoch pre návštevníkov, opekačky, ubytovacie a reštauračné služby. Na tomto ranči sa

voľne pohybujú zvieratá, zákazníci ranča, ktorí tam trávia svoje voľné chvíle. Ranč má svoje otváracie
hodiny, počas ktorých je otvorený, z čoho logicky vyplýva, že mimo týchto otváracích hodín je ranč
uzavretý, vrátane areálu ranča, ktorý pozostáva z pozemkov, medzi ktorými sú aj pozemky žalobkyne.
Pri absurdnom vyhodnotení situácie je možné si predstaviť, že žalobkyňa si bude obhospodarovať svoju
pôdu, ktorá je oplotená v areáli ranča V., na ktorej si cválajú zákazníci ranča na koňoch, pasú sa tam

zvieratá, parkujú tam autá zákazníkov, behajú tam cudzie deti so psami, rodiny tam opekajú, deti sa
hrajú atď. Na týchto pozemkoch by si teda pomedzi kone, zákazníkov, odparkované autá a príslušenstvo
ranča napríklad mohla nasadiť žalobkyňa zeleninu a nerušene by tam trávila svoj dôchodok. Mala za
to, že uvedené nemožno považovať za užívanie a držbu vlastného majetku. V tomto prípade sa ani z
ďaleka nejedná o prístup k nehnuteľnosti a akékoľvek špekulácie žalovanej považuje v tomto prípade

za irelevantné. Žalovaná bráni žalobkyni v prístupe k vlastným pozemkom i k nerušenému užívaniu
a dispozícií so svojim vlastným majetkom. Súčasne vyjadrenia o tom, že na pozemku žalobkyne je
oplotený výber pre pštrosy, pričom tieto pštrosy podľa žalovanej robia službu žalobkyni, pretože jej
udržiavajú trávnik, považovala za absurdné a nestotožnila sa s nimi. Žalovaná hrubo porušila a neustálehrubo zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, pretože nielenže žalobkyňa nemôže svoje vlastné
nehnuteľnosti riadne užívať podľa zákona, nemôže ich ani predať alebo prenajať, pretože existenciou
ranča na týchto pozemkoch je ich riadne užívanie a dispozícia s nimi znemožnená. Konaním žalovanej

sú potlačené všetky práva vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľností, a to právo vec držať, vec užívať,
vec používať a s vecou nakladať. Na základe uvedeného mala za to, že žalovaná užíva pozemky,
ktoré sú súčasťou oploteného areálu ranča, teda pozemky v celkovej výmere 13.632 m2, a z ktorých
pozemkov nemožno vyňať žiadnu časť, pretože ktorákoľvek z časti ranča nie je spôsobilá na riadne a
ničím nerušené užívanie vlastníkmi pozemkov a žalobkyňa nemôže disponovať s celkom. Pokiaľ teda

vlastnícky podiel žalobkyne je o veľkosti 1.913,50 m2, prostredníctvom predmetnej žaloby si uplatňuje
vydanie bezdôvodného obohatenia za túto výmeru.

Žalovaná v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu nesúhlasila s východiskovou
hodnotou pozemkov, tak ako bola stanovená v znaleckom posudku znalca X.. A. Š. č. 33/2011,
ktorú považovala za značne nadhodnotenú a nereálnu, pretože podľa jej názoru percentuálna sadzba

východiskovej hodnoty mala byť v danom prípade stanovená na maximálne 20 % zákonnej sadzby pre
mesto Košice s poukazom navyše na to, že predmetné pozemky sa nachádzajú v nezastavenom území
mimo obce N., časť V.Š. a ležia na parcelách registra „E“. Z uvedeného dôvodu mala za to, že znalecký
posudok č. 33/2011 je nesprávny a nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pod obchodným menom K.. O. D. - C. začala podnikať v roku
1998, keď uzatvorila nájomnú zmluvu s vtedajším roľníckym družstvom na používanie celého areálu a
kedy v tej dobe vlastníci pozemkov boli neznámi. Neskôr družstvo vstúpilo do konkurzu a preto nájomnú
zmluvu mala na ďalšie obdobie uzatvorenú priamo so správcom konkurznej podstaty. Neskôr od tohto
správcu odkúpila budovy v areáli, avšak pozemky bolo možné riešiť až po tom, čo na liste vlastníctva

boli zapísané konkrétne fyzické osoby, okrem iného aj žalobkyňa v určitom podiele. Napriek tomu, že
medzi vlastníkmi pozemkov a ňou prebiehali rôzne rokovania, vlastníci pozemkov tieto ponúkali pre ňu
za vysokú kúpnu cenu, na základe čoho k odpredaju pozemkov do dnešného dňa nedošlo. K otázke
využívania celého areálu poukázala na to, že celý areál je v oveľa väčšej rozlohe než v akej patria určité
pozemkyžalobkyniajejrodinnýmpríslušníkom,keďževozvyškuideopozemky,naktorémáuzatvorenú

nájomnú zmluvu s pozemkovým fondom. Uviedla, že pokiaľ v rámci predmetu podnikania poskytuje
agroturistiku, túto v zásade vykonáva v budovách, ktoré vlastní - jednak ide o budovu, kde sú stajne, sú
tam kone, ďalej budova, kde si môžu posedieť pri občerstvení napr. rodičia detí, ktoré chodia si zajazdiť
na koňoch, vo zvyšku pozemkov ide o zatrávnenú plochu, v časti je táto ohradená pre pštrosy, ktoré ju
spásajú a takýmto spôsobom zabezpečuje starostlivosť o pozemok a zvyšok trávy iba kosí. Poukázala

na to, že od roku 2011 nevyužíva celý predmetný areál z dôvodu, že práve v roku 2011 odišla z týchto
priestorov, čo súvisí s rozvodom s jej vtedajším manželom. Napriek tomu, že živnosť ako takú nezrušila,
nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť v súvislosti s predmetným areálom a teda nevykonáva ani
agroturistiku. Vo vzťahu k ranču uviedla, že tento síce stále funguje, zrejme už len jej exmanželom, s
ktorým podľa jej tvrdenia má riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu. Presný dátum, od ktorého v roku 2011

prestala užívať predmetný areál, resp. sa z neho vysťahovala, uviesť nevedela.

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že napriek pokusom dohodnúť sa so žalovanou,
v konečnom dôsledku k odpredajú pozemkov nedošlo z dôvodu, že účastníčky konania sa nevedeli
dohodnúť na kúpnej cene. Uviedla, že žalovaná využíva celý predmetný pozemok, ktorý je oplotený,

behajú tam sliepky, pasú sa tam husi a kedysi tam boli aj kravy. Okrem toho sa tam organizujú tábory,
behajú tam deti, parkuje tam množstvo áut a za oplotením je tiež výber pre kone. K tvrdenej možnosti
reálneho užívania pozemkov uviedla, že ona svoj pozemok užívať nemôže, pretože je to celé oplotené,
sú tam maštale, búdky pre pštrosy, nachádzajú sa tam kone a je preto vylúčené, aby to využívala, napr.
že by tam niečo sadila. Súčasne uviedla, že naposledy na ranči bola pred rokom, pričom stav ranča bol

taký, ako ho vo svojej účastníckej výpovedi popísala.

Právny zástupca žalobkyne k namietanému znalecké posudku vypracovaného X.. A. Š. č. 33/2011
poukázal na znaleckú výpoveď znalca zo dňa 15.06.2012, tak ako bola zaznamenaná na pojednávaní
vedenom v konaní 38C/171/2008, zo zápisnice ktorej súd zistil, že znalec vo svojej výpovedi ku

stanovenej východiskovej hodnote ocenenia vychádzal z metódy polohovej diferenciácie, pričom za
východiskovú hodnotu bral cenu pre mesto J., z ktorej odrátal 50 % a následne aplikoval ďalšie
koeficienty. Súčasne pripustil, že pri stanovení týchto koeficientov sa držal skôr pri spodnej hranici a
súčasne poukázal na to, že nemožno porovnávať pozemky v okolí ranča s pozemkami v zelenom údolí,keďžeideopozemkyrozdielneamajúrozdielnuvybavenosť,apretozdôraznil,žesizasvojimznaleckým
posudkom v plnom rozsahu stojí a na jeho záveroch nemieni nič meniť. Na otázku pre znalca, či by sa
niečo zmenilo v ohodnotení pozemkov, pokiaľ by parcela č. 739/46 bola vedená ako orná pôda a nie

ako zastavené plochy a nádvoria, znalec uviedol, že pre ocenenie nájmu by sa v podstate nič nemenilo.

Z listinného dokladu založené do spisu pod č. l. 111 súd zistil, že X.. A. Š. na základe požiadavky
advokátskej kancelárie Azariová & Ružbašán Law firm s.r.o. podal dňa 14.05.2013 stanovisko, z ktorého
vyplýva, že ako znalec z odboru stavebníctvo bol oprávnený vypracovať znalecký posudok na určenie

všeobecnej hodnoty pozemkov v zastavenom území obce, prípadne mimo zastaveného územia obce
určené územným plánom obce na zastavenie, resp. na vyššie využitie, akému slúžia doteraz, alebo
aj zastavaných pozemkov mimo zastavaného územia obce s podanou charakteristikou predmetných
pozemkov, ktoré sú v bezprostrednom dotyku so zastaveným územím obce, tvoria ucelený areál s
oplotením, s prípojkami médií, spevnenými plochami, pozemkami pod budovami a obslužné časti
pozemkov, slúžiace na vnútroareálovú komunikáciu medzi stavebnými objektami, pričom jedine znalec

je oprávnený na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností z odboru stavebníctvo je kompetentný na
určenie ich hodnoty. Ďalej konštatoval, že na uvedených pozemkoch sa nerealizuje poľnohospodárska
produkcia napriek tomu, že v KN je časť pozemkov vedených ako orná pôda a trvalé trávne porasty,
avšak ich skutočné využitie v čase miestnej obhliadky nezodpovedalo tejto kategórií pozemkov. Preto
prípadné určenie všeobecnej hodnoty pozemkov podľa kvality pôdy a jej výnosnosti s ohľadom na

poľnohospodársku produkciu je znalcom z odboru poľnohospodárstvo irelevantné. Tiež poukázal na to,
že ním určená všeobecná hodnota pozemkov v znaleckom posudku je na minimálnej spodnej hranici
cenového intervalu, spôsob výpočtu a určenia koeficientov polohovej diferenciácie vecou znalca, a že
na znaleckom posudku trvá v celom rozsahu.

Z pripojenej fotokópie znaleckého posudku č. 33/2011 vypracovaného znalcom X.. A. Š. súd zistil,
že predmetný znalecký posudok bol podkladom pre súdne konanie tunajšieho súdu v konaní sp. zn.
38C/171/2008, a ktorého predmetom bolo určenie obvyklého nájomného za užívanie parcely č. 439/46
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 3204 m2, nachádzajúcej sa v kat. území N., okres J. - V.,
zapísané na LV č. XXXX Správou katastra Košice - okolie a to podľa jednotlivých rokov od 2006 až

doteraz. Z predmetného posudku súd zistil, že znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty parcely č.
XXX/XX kat. územie N. použil metódu polohovej diferenciácie, pri ktorej východisková hodnota mernej
jednotky pozemku bola odvodená z východiskovej hodnoty mernej jednotky pozemku v meste J., odkiaľ
vyplýva zvýšený záujem obyvateľov sídelného útvaru o pozemky v hodnotenej lokalite na účel bývania
a rekreácie, pričom takto stanovená maximálna východisková hodnota mernej jednotky pozemku môže

byť až 80 % z východiskovej hodnoty pozemku v sídelnom útvare, odkiaľ vyplýva zvýšený záujem.
Znalec takýmto spôsobom zo stanovenej základnej sadzby 26,56 Eur/m2 ponížil hodnotou 50 %, na
základe čoho východisková hodnota bola ustálená na sumu 13,28 Eur/m2. Na základe uvedeného pri
použití ďalších koeficientov pre stanovenie hodnotenia pozemku zo znaleckého posudku vyplývajúcich
tak pre predmetnú parcelu registra „C“ KN č. XXX/XX za rok 2006 určil nájom za rok na m2 vo výške

0,920 Eur/m2/rok, za rok 2007 vo výške 0,965 Eur/m2/rok, za rok 2008 vo výške 0,926 Eur/m2/rok, za
rok 2009 vo výške 0,642 Eur/m2/rok, za rok 2010 vo výške 0,918 Eur/m2/rok a za rok 2011 vo výške
0,947 Eur/m2/rok.

Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania k námietkam žalovanej, pokiaľ ide o stanovenie výšky

nájomného poukázal tiež na znalecký posudok č. 84/2012 vypracovaný znalcom X.. N. A., ktorý bol
ustanovený tunajším súdom v obdobnom konaní vedenom pod sp. zn. 40C/67/2008, ktorým bola určená
výška nájomného za užívanie pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie N. v registri „E“,
parcelné číslo XXX/X o výmere 12.377 m2 a parcelné číslo XXX/XX o výmere 2.931 m2 v podiele 11/176
v období od 01.04.2006 do 31.12.2010 s poukazom na to, že tak predmetný posudok ako aj posudok X..

Š. vychádzali pri určovaní ceny nájomného zo súčasného stavu a pozemok, napriek tomu, že sa jedná
o druh pozemku orná pôda, neposudzovali podľa kvality a bonity pôdy, pretože takéto ohodnocovanie
pôdy nezohľadňuje súčasnú trhovú cenu. Súčasne poukázal na to, že uvádzaný znalecký posudok
č. 84/2012 ohodnocoval ako druh pozemku ornú pôdu, ktorá síce je takýmto spôsobom evidovaná
v katastri nehnuteľností, avšak na uvedených pozemkoch sa nerealizuje žiadna poľnohospodárska

produkcia, ale predmetné pozemky sú využívané na iné komerčné účely, a preto v súlade s princípom
najvyššieho a najlepšieho využitia, je pre určenie všeobecnej hodnoty pôdy podľa kvality a výnosnosti
pôdy s prihliadnutím na jej poľnohospodársku produkciu, ktorú de facto nemá irelevantné a všeobecnú
hodnotu pôdy je potrebné určiť podľa súčasného funkčného využitia pozemku. Okrem toho poukázalana to, že podľa § 70 ods. 2 druhá veta zákona č. 162/1995 Z. z. záväzným údajom katastra nie je druh
pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. Tiež poukázal na to, že aj odborná literatúra hovorí o
tom,žepokiaľskutočnýstavpozemkujevrozporesprávnymstavomuvedenýmvkatastrinehnuteľností,

má sa vychádzať z oceňovania zo skutočného stavu.

Z pripojeného znaleckého posudku znalca X.. A. N. č. 84/2012, ktorý bol vypracovaný na základe
rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 40C/67/2008 súd zistil, že jeho predmetom bolo stanovenie
nájmu pre parcelu reg. „E“ č. XXX/X, XXX/XX za rok 2006 až rok 2010.

V predmetnom konaní súd dňa 12.09.2013 realizoval ohliadku predmetných pozemkov a zistil
nasledovné:
Ohliadka sa uskutočnila pri tzv. hlavnej bráne, ktorá slúži jednak osobitne ako vstup pre fyzické osoby a
jednak osobitne ako vstup pre motorové vozidlá, pričom ide o vstup z cesty pre motorové vozidla priamo
na plochu zjednodušene nazývanú tiež ranč V. - priamo na plochu, ktorá je v grafickom znázornení

užívania pozemkov registra „E“ vypracovaného spoločnosťou Geodeticca 3D Works s.r.o. z 09.03.2010
označená zelenou farbou, pričom od tejto hlavnej brány hneď po ľavej strane sa bezprostredne
nachádzal objekt v predmetnom grafickom znázornení označený písmenom G v krúžku, ktorý je v
katastri zapísaný ako ovčín, reálne využívaný ako klubovňa - s miestami na sedenie jednak vo vnútri
a čiastočne vonku - využitie pre jazdcov a pre návštevníkov. Ohliadka sa ďalej realizovala smerom

dole od brány po parcele č. XXX/X mierne šikmo, v bezprostrednej blízkosti ktorej bolo naskladané
drevo, nachádzala sa tam klietka pre zajaca za súčasného konštatovania voľného pohybu husí po týchto
priestoroch a tiež psov patriacich ku ranču. Ďalej sa na ranči nachádzala kruhová ohrada pre pštrosy,
kde sa nachádzal tiež prístrešok a bol tam pozorovať tiež konský trus. Ďalším smerovaním doľava
sa nachádzalo jazierko (podľa tvrdenia žalovanej ide o využitie pôvodnej mokriny), ktoré v súčasnosti

zrejme plní už len estetickú úlohu. Smerom ku hranici predmetného pozemku s pozemkom XXX/XX
celý tento priestor bol zarastený trávou, žiadnym spôsobom nevyužitý a neupravený. Ďalej ohliadka
smerovalanadolodjazierkakubúdkeprehydinustým,žetentopriestorbolohradený,bolitamvysadené
stromčeky. Ohliadka ďalej smerovala k objektu zaznamenaného v predmetnom grafickom znázornení
modrou farbou s označením objektu - zastavená plocha č. XXX/XX, ktorá predstavuje betónový základ,

na ktorom sa asi z polovice priestoru nachádzali kurince - voliéry (5 voliér), ktoré boli obsadené okrasnou
hydinou vrátane malých kuriatok a ďalej z druhej polovice, na ktorom bola postavená drevotriesková
búda v rozmeroch 3 krát 6 metra, ďalej sa tam nachádzal holubník plne obsadený holubmi. Celý
tento priestor bol znečistený hydinou. Ohliadkou ďalej súd zistil, že ďalší priestor, ktorého hranica je
vyznačená na grafickom znázornení zelenou farbou, ktorá končí pôvodnými tyčami v pomyselnej čiare

od betónovej plochy a bezprostredne za týmto priestorom sa nachádzajú stromy. Ďalej sa tam nachádzal
sklad,vokolíktoréhoplochabolazarastenátrávouarákosímsmiernymspádom.Narančisaokremtoho
tiež nachádzali voliéry pre okrasnú hydinu. Na ranči bola umiestnená vonkajšia jazdiareň, smerom od
ktorejbolpriestorkuhlavnejbránezatrávnenýavčastizabezpečenýpôvodnespevnenoukomunikáciou,
ktorá nadväzuje ku bráne, ktorou ohliadka začínala. Okrem toho v areáli sa nachádzal tiež plot pre kone,

resp. slúžiaci pre ich výbeh.

Súd v predmetnom konaní sám nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie ceny požadovaného nájmu
s odôvodnením, že zo znaleckých posudkov, na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne nemožno
vychádzať, pretože znalecký posudok znalca X.. Š. sa týka iného pozemku a znalecký posudok X.. A.

sa týka síce identického pozemku, avšak iných rokov.

V konaní tak bol vypracovaný znalecký posudok č. 06/2014 ustanoveným znalcom X.. I. I., znalcom z
odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý znalecký posudok
podal vo veci určenia obvyklého nájomného za užívanie pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, kat.

územie N. v registri „E“ ako parc. č. XXX/X o výmere 12.377 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 2.931 m2
v spoluvlastníckom podiele 22/176 za kalendárny rok 2011. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva
výpočet nájmu na m2 na strane 10 znaleckého posudku a stanovenie nájmu za rok na m2 vo výške
0,839 Eur/m2/rok a nájom za rok spolu 0,839 Eur/m2/rok x 1.913/51 m2, čo predstavuje spolu sumu
1.605,43 Eur/rok.

Z odôvodnenia posudku vyplýva, že znalec na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku použil metódu
polohovej diferenciácie s odôvodnením, že výnosová metóda pre určenie hodnoty pozemku nie
je použitá, pretože na jej výpočet je potrebné vedieť samotnú výšku nájomného a porovnávaciametóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu.
Porovnaním súladu popisných a geodetických údajov katastra nehnuteľností so skutočným stavom
znalec konštatoval, že predmetné parcely sú evidované v reg. „E“ ako orná pôda (nezáväzný údaj

katastra), ale skutkový stav je v grafickom znázornení užívania pozemkov ako zastavané plochy a
nádvoria, čo bolo určujúcim pre hodnotenie v posudku. Z analýzy polohy nehnuteľností vyplýva, že
predmetom ohodnotenia sú pozemky nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce N. - časť V.,
kat. územie Ploské, ktoré pozemky sa nachádzajú cca 16 km od centra krajského mesta Košice a 3 km
od obce Ploské, pričom k dátumu ohodnotenia slúžili pre agroturistiku ako ranč V. a pôvodne bol areál

využívaný na poľnohospodársku výrobu. K pozemku je prístup zo štátnej cesty N. - V.; vo vzdialenosti
cca 100 m južne od areálu sa nachádza výstavba rodinných domov s komplexnými inžinierskymi sieťami
a v okolí areálu sa nachádza poľnohospodársky využívaná pôda; obec V.Š. je vo vzdialenosti cca 150
m, kde je vybudovaná základná občianska vybavenosť z rozvodmi a časti ohodnocovaných pozemkov
sú zastavaná jednopodlažnými stavbami na ubytovanie a občerstvenie návštevníkov ranča a chov
domácich zvierat; pozemky sú mierne svahovité s južnou orientáciou. Z analýzy využitia nehnuteľností

vyplýva, že areál je využívaný ako Ranč pre agroturistiku s chovom domácich zvierat a poskytovaním
doplnkových služieb; predmetné pozemky a stavby sú dlhodobo komerčne využívané pre agroturistiku
a nie sú využívané pre poľnohospodárske účely, čo je dôvodom, že znalec z odvetia odhadu hodnoty
nehnuteľností je oprávnený ich ohodnocovať. Do areálu je privedený vodovod, elektrický prúd a plyn po
hranicu ohodnocovaných pozemkov; kanalizácia je do žumpy. Obec N. nemala k dátumu, ku ktorému

sa určuje všeobecná hodnota nájmu (rok 2011) vypracovaný územný plán obce a negatívnym vplyvom
na prípadné iné využitie pozemkov má typ zástavby na pozemkoch vo vlastníctve iného vlastníka. Zo
strany 7 znaleckého posudku v časti stanovenia jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov vyplýva,
že vzhľadom na vzdialenosť od centra sídelného útvaru, prístup na pozemok, napojenie na technické
vybavenie územia, spôsob využívania pozemkov a zástavbu v areáli ranča je vo výpočte uvažované

50 % z východiskovej hodnoty pozemkov krajského mesta J. (26,56 Eur/m2), odkiaľ vyplýva zvýšený
záujem obyvateľov sídelného útvaru o pozemky v hodnotenej lokalite na účely bývania a rekreácie.

Vo vzťahu k predmetnému znaleckému posudku žalovaná predložila znalecký posudok č. 8/2014 znalca
X.. E. H., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby na odhad hodnoty nehnuteľností,

v ktorom znalec ohodnotil totožné parcely za rok 2010 na 389,34 Eur s poukazom na to, že je síce
pravdou,žeznalecneohodnotilvýškunájmuzarok2011,avšaktátorozhodnenemôžebyťštvornásobne
vyššia v porovnaní so znaleckým posudkom č. 06/2014. Z tohto dôvodu žalovaná navrhla, aby vo veci
bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok. Okrem toho žalovaná predložila do konania znalecký
posudok č. 10/2014 znalca X.. V. J., znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty

poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, spracovanie poľnohospodárskych produktov - včelárstvo
zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Ploské a LV č. XXXX, kat. územie N. v registri „E“ ako parc.
č. XXX/X o výmere 12.377 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 2.931 m2 v podiele 22/176, druh pozemku
orná pôda.

Z pripojeného znaleckého posudku č. 8/2014 znalca X.. E. H. súd zistil, že predmetom tohto znaleckého
posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov parc. reg. „E“ č. XXX/X, XXX/XX a parc.
reg. „C“ č. XXX/XX v kat. území N. - areál ranč V. v obci N., časť V., podľa vyčíslenia dielov stavu
C - KN skutkový stav a to vo vzťahu k rôznym spoluvlastníkom pre roky 2006 až 2010, zo záverov
ktorého vyplýva, že vo vzťahu k identickým parcelám (parc. reg. „E“ č. XXX/X a XXX/XX - spoluvlastníčka

K. Š.) pre rok 2010 bola stanovená VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou vo výške 3,710 Eur
pri diskontnej sadzbe 1 %, obdobie predpokladanej návratnosti investície 30, dani z príjmu 19 %,
koeficientu zohľadňujúceho daňové zaťaženie 1,19 a počte mj pozemku 1707,63 s výpočtom nájmu
na m2 za rok: 0,171 Eur/m2/rok x 1707,63 m2. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že znalec pri
stanovení východiskovej hodnoty vychádza z hodnoty 3,32 Eur, ktorá je stanovená pre obec Ploské

(klasifikácia obce - názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov - ostatné obce do 5000 obyvateľov v zmysle
bodu E.3.1.1G metódy polohovej diferenciácie vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a
predpisov, poznámka súdu).

Z pripojeného znaleckého posudku č. 10/2014 znalca X.. V. J. súd zistil, že znalecký posudok bol

vypracovaný vo veci určenia výšky nájomného za pôdu podľa aktuálnych listov vlastníctva č. XXXX
a XXXX, parciel registra „E“ vlastníkom v znaleckom posudku bližšie vyšpecifikovaným za obdobie
od 01.04.2006 do 31.12.2012 so záverom, že znalec za jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku
stanovil hodnotu 0,3591 Eur/m2 za použitia metódy polohovej diferenciácie.Zástupca žalobkyne k predloženému znaleckému posudku 8/2014 vo svojom písomnom vyjadrení z
15.05.2014 uviedol, že v predmetnom posudku znalec X.. H. síce na strane č. 5 ZP uvádza, že použil

metódu polohovej diferenciácie, čo použili aj predchádzajúci znalci, avšak v skutočnosti kombinuje
túto metódu s metódou výnosovou s odôvodnením, že „Podľa zisťovaní nájmu pozemkov v okolí
Košíc pod hospodárskymi dvormi je priemerne 35 až 45 Eur za 1ha viď. príloha.“ Priložená príloha v
skutočnosti hovorí o cene nájmu pozemkov výslovne využívaných len na poľnohospodárske účely; na
danej listine je podpísaný samostatne hospodáriaci roľník X.. R., ktorý obhospodaruje dané pozemky,

ktoré slúžia citujem slová pána R.: „na poľnohospodársku prvovýrobu.“ Zároveň X.. H. ako prílohu k
posudku priložil Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 31.12.2011, v ktorej hneď č.
1 je uvedené ... pozemky tvoria poľnohospodársky pôdny fond, slúžiaci na poľnohospodárske účely.
Následne v ods. 2 ... prenajíma nájomcom na poľnohospodárske účely. Čl. II účel nájmu ods. 1
užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely... . V danom prípade však nejde o využitie pozemku
na poľnohospodárske účely, čo výslovne bolo stanovené všetkými dovtedajšími znalcami, ich osobnou

ohliadkou na mieste, ako aj ohliadkou súdu v predmetnom konaní, je to zrejmé aj z využitia celého
areálu, aj z web. stránky ranča, kde sa propagujú činnosti na ranči. Ohľadom skutočného využitia
pozemku nemôže byť pochybnosť a teda daný skutkový stav je ustálený. Napriek tejto skutočnosti
X.. H. vychádza zo skutočností, akoby išlo o poľnohospodárske využitie pozemku, pričom, ale zrejme
z opatrnosti, musí si byť vedomý tejto nepravdivej skutočnosti píše o nájme pozemkov v okolí Košíc

pod hospodárskymi dvormi - pričom pod hospodárskymi budovami, nie poľnohospodárske využitie
pozemku, takže ani sám si netrúfa deklarovať, že ide o poľnohospodárske využitie daného pozemku,
len využil čísla prenájmov za dané pozemky a ako východiskovú hodnotu to nesprávne aplikoval na
daný počet a na dané konanie, kde sa pozemok využíva bežne na podnikateľskú činnosť, inú činnosť
ako je špecifická poľnohospodárska prvovýroba, s odlišnými postupmi a hodnotami oceňovania. Ide o

evidentné zavádzanie súdu a skresľovanie skutočných údajov pri výpočte výšky nájmu. Postup znalca
je teda v rozpore s vyhláškou č. 492/2004. V ďalšom uviedla komplexne a prehľadne sumár vykonaných
znaleckých posudkov vo veci ceny nájmu pozemkov, ktoré sa rozprestierajú pod rančom V..

Právny zástupca žalobkyne k predloženému znaleckému posudku 10/2014 vo svojom písomnom podaní

zo dňa 12.06.2014 poukázal na to, že spracovanie posudkov X.. J. ako aj X.. H. sa výrazne odlišuje
od spomenutých predchádzajúcich posudkov najmä, že nerešpektovali skutočné využitie pozemkov, ale
ako to z posudkov vyplýva, bola to výslovná požiadavka objednávateľa posudku/žalovanej. Dôvodom,
prečo sú tak rozdielne výsledné sumy je nesprávna skutočnosť a to, že znalec použil vstupné čísla
- nájom za využitie pozemku na poľnohospodárske účely. Sám znalec uvádza, že nie je oprávnený

posudzovať právny stav spornej veci. ... že zmena charakteru využívania pozemkov nastala, keď bol
vybudovaný hospodársky dvor, ustajňovacie objekty ... pozemky sa zhodnotili bez pričinenia pôvodných
asúčasnýchvlastníkov.Zároveňuvádza,žesimalivlastníciuplatniťnárokvzmyslezák.229/1991...čím
by nedošlo k sporom. Právny zástupca žalobkyne v tejto súvislosti vyslovil názor, že je bezpredmetné
skúmať, že sa pozemky „zhodnotili“ a kto sa o to zaslúžil, keďže už v čase socializmu bol vybudovaný

hospodársky dvor, čím sa pozemky začali využívať na iný účel ako na pestovanie poľnohospodárskych
plodín a žalovaná kúpila predmetný areál, stavby a využívala celý areál na komerčné účely a to, že
žalovaná už nepodniká je tiež irelevantné, pretože areál je vo vlastníctve žalovanej, pozemky sú vo
vlastníctve žalobkyne a nárok žalobkyne v tomto konaní je za rok 2011 v čase, kedy žalovaná podnikala
(viď. žrsr). Uviedli, že napriek neúnavnej a jednoduchej argumentácií žalovanej, že žalobkyňa môže

sadiť zemiaky na daných pozemkoch, kosiť ... pri normálnom zdravom úsudku a logike, netreba ani
právne posúdenie, keď je zjavné, že pozemky sa nedajú využívať, pretože na pozemku sa nachádzajú
cudzie stavby a celý areál sa využíva iným spôsobom, konkrétne na komerčné účely, chodia tam voľne
pštrosy, iné zvieratá ako aj hostia areálu. Opätovne poukázali na vyjadrenie znalca X.. Š. v konaní sp.
zn. 38C/171/2008. V ďalšom sa vyjadrili k tomu, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovanej, že

užíva len pozemky pod budovami, pretože k predmetným budovám je nevyhnutné sa fyzicky dostať a na
ranči sa voľne pohybujú zvieratá, zákazníci ranča, trávia tam svoje voľné chvíle. Záverom poukázali na
to, že argumentácie žalovanej predstavujúce jej obranu v konaní považujú za tendenčné a špekulatívne,
smerujúce k oddialeniu rozhodnutia vo veci s poukazom na to, že konanie sp. zn. 38C/171/2008 je
právoplatné a vykonateľné, a vo vzťahu ku ktorému žalovaná doteraz napáda výkon exekúcie z dôvodov,

že jej rozsudok nebol doručený, nepreberá zásielku ani na adresu, ktorú má uvedenú v živnostenskom
registri, pričom túto uvádza na plnej moci, vo svojich podaniach, ani na inej adrese, ktorú sama uviedla
a súčasne v konaní sp. zn. 25C/161/2008 právna zástupkyňa aj žalovaná zhodne uviedli, že žalovaná
nemá peniaze na úhradu sumy priznanej súdom.Z predmetného písomného podania zo dňa 15.05.2014 právny zástupca žalobkyne k tvrdeniu žalovanej
o tom, že od roku 2011 nevyužíva celý areál ..., nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť v súvislosti s

týmto areálom a v súvislosti s činnosťou agroturistiky poukázal na to, že podľa výpisu zo živnostenského
registra živnosť v prevádzkarni V. bola ukončená dňa 14.01.2013. Podľa listu a podkladov plemenárske
služby SR zo dňa 30.05.2014 na dožiadanie exekútorky vo veci výkonu exekúcie voči povinnej D.,
oprávnená S., č. Ex 1549/2013, ktorej exekučným titulom je rozhodnutie OS KE I sp. zn. 38C/171/2008
zo zoznamu koní stále evidovaných na odporkyňu zjavné, že ešte podniká v danej oblasti a dôkazom

je aj predaj koňa v roku 2012, kone sú a boli ustajnené na ranči V.E., ktorý dôkaz predložila a
zabezpečila exekútorka v exekučnom konaní. Dané dôkazy sú svedectvom o tom, že ide o snahu
zmiasť a zaviesť súd argumentáciou, že nie je pasívne legitimovaná, lebo už nepodniká, pričom ide
o tendenčné, nepravdivé a špekulatívne tvrdenie. Záverom poukázali na to, že v danom prípade sa
uplatňuje bezdôvodné obohatenie za rok 2011, preto je bezpredmetné sa zaoberať týmito tvrdeniami
navrhovateľky, keďže táto ukončila živnosť 14.01.2013. Napriek tomu, pokiaľ by išlo o iné roky, je to

právne nesprávne tvrdenie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovaná počas celého procesu niekoľkých rokov zavádza, používa rôznu argumentáciu s úmyslom
vyhnúť sa, resp. oddialiť rozhodnutie vo veci samej.

Ako doklad právny zástupca žalobkyne pripojil výpis zo živnostenského registra žalovanej s obchodným

menom K.. O. D. - C., IČO: XX XXX XXX (výpis z internetovej stánky Okresného úradu Košice
- živnostenský register z 15.05.2014, poznámka súdu), z ktorého pod bodom 17 až 23 vyplýva,
že živnosti: vyučovanie rekreačnej jazdy na koni prevádzkareň N., V. - ranč, predaj na priamu
konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktejlov, vína a destilátov,
zmrzliny, tepelne rýchlo pripravovaných mäsových výrobkov, bezmäsitých jedál, nápojov a polotovarov

ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok, ubytovacích službách v
kategórií po triedu 3, maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností v prevádzkarni N., V.Š.
- ranč boli zrušené dňom 14.01.2013, súčasne so zápisom pozastavenia činností od 01.02.2014 do
31.01.2017.

Zo spisu sp. zn. 16C/250/2013 Okresného súdu Košice - okolie a z oznámenia pána M. Bada z
31.12.2013 súd zistil, že žalovaná a S.. K. D. uzavreli ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
kat. územie N.: stavby súp. č. 74 a 75 a na LV č. XXXX kat. územie N.: stavba, súp. č. 79 darovaciu
zmluvu z 31.11.2011, ktorej neúčinnosť je predmetom súdneho konania.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
pozemkov: parcely registra „E“ KN č. XXX/X o výmere 12.377 m2 a parcely registra „E“ KN č. XXX/
XX o výmere 2.931 m2 (stav rozlohy aktuálny k roku 2011 pre oba pozemky) zapísaných na LV č.
XXXX kat. územia N., okres J. - V., v spoluvlastníckom podiele 22/176, čo teda predstavuje výmeru

pozemkov vo vzťahu ku žalobkyni 1.913,50 m2. Ďalej v konaní nebolo sporným, že na pozemkoch
parcely č. XXX/X a XXX/XX sa nachádzajú stavby vo výlučnom vlastníctve žalovanej: ošipáreň súp.
č. 74 na parcele č. XXX/XX, sklad súp. č. 79 na parcele č. XXX/XX, ktorá skutočnosť tiež vyplýva
z výpisu z LV č. XXXX kat. územie Ploské a č. XXXX kat. územie N.. V konaní nie je sporným, že
žalovaná ako vlastníčka predmetných stavieb nemá so žalobkyňou ako spoluvlastníčkou predmetných
pozemkov uzatvorenú písomnú nájomnú zmluvu, a preto je nárok žalobkyne voči žalovanej uplatňovaný

titulom bezdôvodného obohatenia za kalendárny rok 2011 predstavujúci obvyklé nájomné za užívanie
predmetných nehnuteľností patriacich žalobkyni s poukazom na to, že v súvislosti s vlastníctvom
žalovanej stavieb na predmetných pozemkoch, táto využíva predmetné pozemky na komerčné účely v
podobe zriadeného ranča, ktorého rozloha zaberá celkovú rozlohu pozemkov parcely registra „E“ KN
č. XXX/X a XXX/XX.

Z teórie práva vyplýva, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť
toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej
skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na vznik záväzkového vzťahu

z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho
úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného
majetkového prospechu u obohateného. Vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného
rozmnoží o majetkové hodnoty; môže spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.

V prejednávanom prípade ide o bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, ako jedného z možných spôsobov získania majetkového prospechu ako
bezdôvodného obohatenia, pretože ide o užívanie pozemkov bez nájomnej alebo inej zmluvy, alebo bez
iného titulu oprávňujúceho tieto pozemky užívať. V tomto prípade sa predmet bezdôvodného obohatenia

nevracia ( nevydáva ), ale nahrádza sa v peňažnej forme.

V prvom rade v predmetnom konaní bola spornou otázka, či žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
nárok uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k celému spoluvlastníckemu podielu
žalobkynenapredmetnýchpozemkoch,aleboibavčasti,vakejžalovanájevýlučnouvlastníčkoustavieb

nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch.

Ohľadnetejtootázkysasúdvplnomrozsahustotožňujeaargumentácioužalobkyne(resp.jejzástupcu)
a iba na zdôraznenie súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o rozhodné obdobie, je potrebné vlastníctvo
žalovanej k objektom nachádzajúcim sa na pozemkoch žalobkyni posudzovať v kontexte so zistením

( tak ako to vyplýva tiež z ohliadky ), že tieto tvoria s okolím komplexný ucelený priestor využívaný
práve v súvislosti s týmito stavbami ako tzv. areál- ranč, o čom tiež svedčí skutočnosť, že žalovaná
tieto priestory využívala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorú tak ako to vyplýva z výpisu zo ŽL
ukončila až 14.1.2013. Ani prípadné tvrdenie žalovanej o tom, že niekedy v priebehu roku 2011 opustila
areál a tento začal využívať jej terajší bývalý manžel nemá vplyv na jej pasívnu legitimáciu v spore,

pretože sama žalovaná tvrdila, že sa tak udialo na základe nájomných zmlúv s bývalým manželom
a teda, je bez právnej relevancie, či žalovaná využívala tento areál osobne alebo ho prenajala inej
osobe. Súd tiež zistil, že hoci žalovaná mala nepochybne v úmysle previesť svoje vlastnícke právo
ku stavbám zapísaným na LV č. XXXX a XXXX, kat. územie Ploské, a to na základe Darovacej
zmluvy z 30.11.2011, ku zavkladovaniu tejto zmluvy (a teda ku zmene vlastníka) nedošlo do dnešného

dňa z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o neúčinnosť darovacej zmluvy. Z vyššie uvedených
dôvodov súd neuveril tvrdeniu žalovanej o nevyužívaní predmetného pozemku ( či už osobne alebo
prostredníctvom inej osoby ) a teda nedostatku jej pasívnej legitimácie ohľadne nároku žalobkyne s
poukazom tiež na to, že dôkazné bremeno v tomto smere ťažilo žalovanú.Za takto ustáleného skutkového stavu súd na stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia nariadil
znalecké dokazovanie znalcom X.. I. I., zo záverov ktorého vychádzal v tomto konaní.

Súd iba pripomína, že odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti nepodliehajú hodnoteniu súdu,
pretože súd môže hodnotiť iba presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu ku zadaniu, jeho
logické odôvodnenie a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Na základe uvedeného podkladom
pre rozhodovanie o nároku žalobkyne nemohli byť tak posudky predložené zo strany žalobkyne, tak

posudky predložené zo strany žalovanej, pretože posudok znalca X.. Š. (č. 33/2011) neposudzoval
predmetný pozemok, posudok znalca X.. A. (č. 84/2012) neposudzoval rozhodné obdobie, posudok
znalca X.. H. (č. 8/2014) neposudzoval rozhodné obdobie. Z predložených posudkov (predložený
žalovanou) jedine posudok X.. J. (č. 10/2014) posudzoval síce predmetný posudok a síce rozhodné
obdobie, podľa názoru súdu však nevychádzal zo zisteného skutkového stavu a teda nezohľadnil
skutočný charakter a skutočné využitie predmetného pozemku, naopak vychádzal z doslovného zadania

zadávateľky určiť výšku nájomného za pôdu. Totožne s názorom zástupcu žalobkyne súd poukazuje
na to, že v tomto prípade nepostačuje vychádzať jedine z údaju zápisu druhu pozemku v KN, pretože
tento údaj nie je záväzným údajom, nezohľadňuje reálny skutkový stav čo do využitia a perspektívy
pozemku, na základe čoho súd predmetný posudok považuje za nepresvedčivý a preto nepoužiteľný pre
toto konanie. Naopak posudok podaný súdom ustanoveného znalca X.. I. spĺňa všetky kritériá stanovené

pre znalecký posudok; jeho zdôvodnenie je presvedčivé, logické, riadne odôvodnené čo do použitia
príslušnej metódy ohodnotenia pozemku, najmä pokiaľ ide o východiskovú hodnotu pozemku a má
súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, berúc pritom na zreteľ reálne využitie oceňovaného pozemku
v rozhodnej dobe, jeho charakteristiku a polohu a tiež skutočný stav pokiaľ ide o porovnanie súladu s
popisnými a geodetickými údajmi v KN a pod.

Na základe uvedeného súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom X.. I.
I., ktorý bol v predmetnom konaní ustanovený na vypracovanie znaleckého posudku, t.j. zo znaleckého
posudku č. 6/2014 so stanovením nároku v konečnej výške 1.605,43 Eur, na úhradu ktorej istiny súd
zaviazal žalovanú. Pretože súčasne žalovaná do dnešného dňa s úhradou tejto dlžnej čiastky je v

omeškaní, je povinná popri istine zaplatiť tiež žalobkyni uplatňované úroky z omeškania, a to v ich
zákonnej výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 20.06.2012 do zaplatenia, v ktorej časti súd žalobe vyhovel.

Zamietajúci výrok tak predstavuje jednak nepriznanú časť istiny (žalobkyňa si uplatnila čo do istiny)
zaplatenie peňažnej čiastky 1.812,08 Eur a jednak časť uplatňovaných úrokov z omeškania z dôvodu

odlišného posúdenia dátumu, od ktorého sa žalovaná dostala do omeškania z dôvodu, že nakoľko
žalobkyňa v konaní nepreukázala súdu, že by pred podaním žaloby písomným spôsobom vyzývala
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, v tomto prípade treba vychádzať z dátumu doručenia žaloby
žalovanej, ktorú možno považovať za výzvu na plnenie. Žalovaná predmetnú žalobu prevzala dňa
18.06.2012, preto pokiaľ dňa 19.06.2012 ako prvý možný deň na plnenie dlh neuhradila, nasledujúcim

dňom, t.j. od 20.06.2012 sa dostala s úhradou žalovanej čiastky do omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, hoci žalobkyňa vo veci mala úspech len čiastočný,
súd jej priznal plnú náhradu trov konania, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku, a pre takýto prípad základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočítava z výšky súdom
priznaného plnenia; t.j. pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z priznaného
peňažného plnenia 1.605,43 Eur, t.j. zhodne s písomným vyčíslením trov konania zo strany žalobkyne.

Žalobkyňasivyčíslilatrovykonaniavzákonnejlehote(písomnýmpodanímdošlýmsúdudňa24.06.2014)

ako trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 1.235,40 Eur nasledovne:
1) prevzatie a príprava vo výške 94,80 Eur (71,37 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH),
2) žalobný návrh vo výške 94,80 Eur (71,37 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH),
3) vyjadrenie k odporu vo výške 94,80 Eur (71,37 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH),4) účasť na pojednávaní dňa 11.01.2013 vo výške 95,02 Eur (71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál +
20 % DPH),
5) vyjadrenie sa vo veci samej k námietke pasívnej legitimácie vznesenej žalovanou dňa 15.04.2013 vo

výške 95,02 Eur (71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH),
6)vyjadrenievovecisamej,predloženiedôkazov,výsluchznalca,vyjadreniaznalcov,GPGEODETICCA
zo dňa 11.06.2013 vo výške 95,02 Eur (71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH),
7) účasť na pojednávaní dňa 25.06.2013 vo výške 95,02 Eur (71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál +
20 % DPH),

8) účasť na ohliadke vo výške 95,02 Eur (71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH),
9) vyjadrenie vo veci zo dňa 05.11.2013 vo výške 95,02 Eur (71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20
% DPH),
10) účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013 vo výške 95,02 Eur (71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál +
20 % DPH),
11) vyjadrenie k predloženému znaleckému posudku 8/2014 vo výške 95,29 Eur (71,37 Eur + 8,04 Eur

režijný paušál + 20 % DPH),
12) vyjadrenie k predloženému znaleckému posudku 10/2014 zo dňa 15.05.2014 vo výške 95,29 Eur
(71,37 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH),
13) účasť na pojednávaní dňa 20.06.2014 vo výške 95,29 Eur (71,37 Eur + 8,04 Eur režijný paušál +
20 % DPH).

Súd posúdil predmetné vyúčtovanie ako súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., na základe čoho súd
priznal žalobkyni celkové trovy konania v uplatnenej výške 1.235,40 Eur ako trovy právneho zastúpenia
za úkony a vo výškach zhodne ako vyplýva z písomného vyčíslenia trov konania žalobkyňou.

Pretože žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátom ( advokátskou kanceláriou), žalovaná je povinná
trovy konania žalobkyne zaplatiť na účet jej právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).