Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813203248
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813203248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený spoločnosťou ERASMUS
LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná č. 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: Q. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q., H. č. XXX/XX, zastúpená Elenou Džmuráňovou, nar. X.X.XXXX, bytom Q., H.
č. XXX/XX, o zaplatenie 1.503,08 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/77/2013-105 zo dňa 27. mája 2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 9C/77/2013-122 zo dňa 31.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/77/2013-105 zo dňa 27. mája 2015 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/77/2013-122 zo dňa 31. marca 2016 vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej
časti žalobu žalobcu zamietol, a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom uložil žalovanej podľa
príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl., § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 420,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne od 17.4.2013 do zaplatenia, a
to v mesačných splátkach po 100,- Eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa príslušného mesiaca počnúc
prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sporové strany uzavreli dňa 28.4.2009 úverovú zmluvu

vo forme predtlačeného formulára. Išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore s ustanovením § 4
zákona č. 258/2001 Z. z. neobsahovala dobu trvania zmluvy, ani výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov,
čo znamenalo, že úver bolo nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd konštatoval,
že žalobca neaplikoval dôsledne ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/, h/ i/ a k/. Nakoľko doposiaľ žalovaná
z istiny vyčíslenej v sume 1.233,78 Eur (istina do zosplatnenia a istina po zosplatnení vrátane zmluvnej
pokuty v sume 13,90 Eur) uhradila sumu 812,92 Eur, súd žalobe čiastočne vyhovel a zo žalovanej
istiny priznal žalobcovi voči žalovanej sumu 420,86 Eur, predstavujúcej skutočnú výšku poskytnutého

úveru na kúpu tovaru bez akéhokoľvek navýšenia. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Čiastočný
úspech oboch strán viedol okresný súd k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej z nich.
Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovanej boli vo vzťahu k uplatnenej sume povolené splátky.3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia žalobe v celom rozsahu.
Uviedol, že dotknutá zmluva je síce spotrebiteľská, avšak táto je primárne regulovaná ustanoveniami

Obchodného zákonníka a jej podstatnou náležitosťou je okrem iného aj povinnosť dlžníka zaplatiť
úroky. Vyjadril presvedčenie, že zmluva obsahovala všetky náležitosti podľa Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka i podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že
pri výklade obligatórnych náležitosti spotrebiteľskej zmluvy netreba postupovať príliš formalizovane.
Z ustanovení zmluvy boli zrejmé údaje o výške, počte i termíne dohodnutých splátok ako takých;

nie je namieste tvrdenie súdu, že toto vyjadrenie nezodpovedá dikcii zákona, ktorý uvádza, že má
byť samostatne uvedená výška istiny, výška úrokov a výška poplatkov v rámci splátky. Z ustanovení
zákona nevyplýva, že by zmluva mala obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, výšku, počet a
termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov jednotlivo, ako si ustanovenia
zákona vyložil súd. Na podporu uvedeného názoru odvolateľ odkázal na obsah dôvodovej správy k
zákonu č. 258/2001 Z. z. Žalobca tiež nesúhlasil s posúdením okresného súdu, ktorý vyžadoval údaj

o dobe trvania zmluvy, keďže zmluva obsahovala dátum prvej splátky, lehotu splatnosti a tiež počet
splátok. Odvolateľovi nebolo jasné, aké ďalšie výslovné uvedenie doby trvania zmluvy mal súd na mysli,
keď vyjadrenie počtom mesiacov a zároveň aj presnými dátumami mu nestačí. Ochrana spotrebiteľa
nemôže byť bezhraničná a nemôže viesť k formalistického a paternalistickému prístupu pri výklade práv
žalovanej. K uvedenému odvolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zamietajúcom výroku a v závislom
výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. V nenapadnutom
výroku ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon

č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá
odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Na doplnenie považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že podstata napadnutého rozhodnutia
spočívala v konštatovaní, že úver poskytnutý zo strany žalobcu žalovanej je bezúročný a bez poplatkov
(§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, k/, ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).

9. Žiada sa uviesť, že jednotlivé náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy znamenajú potrebu
podrobnejšieho informovania slabšieho účastníka zmluvy a deklarujú snahu zrovnoprávniť fakticky
nevyvážené postavenie podnikateľa (obchodníka), ktorý z titulu svojich skúseností a lepšej
informovanosti vystupuje ako silnejšia strana majúca pri kontraktácii spravidla odbornú, technickú i

psychologickú prevahu. Povinné údaje zmluvy prikázané ustanovením § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch deklarujú snahu zákonodarcu zabezpečiť, aby zmluvy o spotrebiteľských
úveroch podrobne, obsiahlo a zároveň jednoducho informovali spotrebiteľa o parametroch úveru, a to
najmä z hľadiska možnosti porovnania rôznych úverových produktov u toho istého dodávateľa, či u
iných takýchto osôb. Informácie v spotrebiteľskej zmluve musia byť prehľadné a pre spotrebiteľa majú

byť formulované tak, aby bez akýchkoľvek ďalších krokov (štúdia, vyhľadávania či výpočtov) dokázal
definovať tú ktorú náležitosť v zmluve.10. V zmysle uvedeného výkladu potom odvolací súd postupoval pri posudzovaní odvolacích námietok,
teda či pohľad súdu prvej inštancie na obsah dotknutej spotrebiteľskej zmluvy má svoj zákonný rámec
vyjadrený ustanovení § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. alebo je príliš paternalistický, ako to naznačil žalobca

v opravnom prostriedku.

11. Okresný súd v rozhodnutí poukázal na nedôsledné použitie ustanovení § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ a k/
zákona č. 258/2001 Z. z., teda regulácie, ktoré ukladajú veriteľovi formulovať v zmluve údaje o konečnej
splatnosti úveru, ročnej úrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov,

ako aj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov.

12. K ročnej úrokovej sadzbe, resp. priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov okresný súd v
podrobnostiach neformuloval žiadne odôvodnenie a zároveň treba konštatovať, že dané údaje sporná
zmluva obsahovala, preto sa ďalej krajský súd týmito náležitosťami nezaoberal, resp. nepovažoval
argumenty okresného súdu za správne.

13. K povinnej náležitosti zmluvy o konečnej splatnosti úveru treba upriamiť pozornosť na bod 71.
Úverovej zmluvy zo dňa 28.4.2009, ktorý zreteľne uvádzal ako lehotu splatnosti 25.4.2013. Dátumovo
určená konečná splatnosť bola podľa názoru krajského súdu správnym vyjadrením zákonnej požiadavky
nainformovaniespotrebiteľaotom,akodlhobudeúversplácať.Argumentáciaokresnéhosúduopotrebe

určenia lehoty, aký čas bude trvať zmluva, nemá svoje legislatívne vyjadrenie a v podstate vyjadruje
neprimerane prísny prístup k výkladu ustanovení zákona.

14. Pokiaľ však ide o ďalšiu potrebnú náležitosť zmluvy - údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a poplatkov, tu sa súd druhej inštancie stotožnil s postupom okresného súdu, ktorý poukázal na

potrebu vyjadrenia presnej štruktúry splátky z hľadiska jej jednotlivých zložiek (istina, úroky, poplatky),
pretože len tak si môže spotrebiteľ urobiť obraz o tom, ako postupne úver spláca a aké finančné
prostriedky získava veriteľ na úrokoch a poplatkoch. Nemožno sa stotožniť s námietkami odvolateľa,
že takéto presné vymedzenie štruktúry splátky zákon nepožaduje. Ak by malo platiť len pravidlo o
povinnosti uvádzať výšku splátky (bez jej jednotlivého rozpisu), potom by zákonodarca v ustanovení

§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. neformuloval zákonnú požiadavku ako „výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, ale zrejme by zákonný text obsahoval požiadavku
na údaj o „splátke“. Z tohto pohľadu potom nepovažoval krajský súd prístup súdu prvej inštancie pri
výklade daného ustanovenia za formalistický ani príliš ochranársky, pretože len vychádzal zo zákonnej
úpravy, ktorá sama vo svojej podstate obsahuje jednotlivé prísnejšie pravidlá konštruované na účely

zabezpečenia ochrany spotrebiteľských práv.

15. Na základe uvedeného bol krajský súd presvedčený, že rozhodnutie okresného súdu bolo v
zamietajúcej časti súladné so zákonom, podrobne a logicky odôvodnené (v časti výkladu § 4 ods.2 písm.
i/ zákona č. 258/2001 Z. z.), z ktorého dôvodu tu neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanému

odvolaniu.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2
CSP).

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).