Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114206610
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114206610.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade I. K.Í.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., D. XX, v 2. rade F.Š. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež a v 3. rade
E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, všetci zastúpení advokátom JUDr. Jánom Kicom, so sídlom
v Košiciach, Alžbetina 15, proti žalovanému: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., W. X, zastúpený
advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóm, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie 730,27
Eur s príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške 143,97
EUR ako trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalobcov v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalobcov zaniká.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je vzájomný návrh žalobcov o zaplatenie sumy 130,27 Eur spolu s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania do zaplatenia s tým, že predmetný nárok bol uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 28.02.2014 sp. zn. 19C/177/2012 vylúčený na samostatné konanie. Uznesením
vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 č. k. 19C/101/2014-15 súd pripustil zmenu žaloby
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade sumu 730,27 Eur spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania od 22.06.2011 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
zaplatením dlhu ktorémukoľvek zo žalobcov v rozsahu plnenia jeho povinnosť voči ostatným žalobcom
zaniká.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu jednak namietaného nedostatku aktívnej legitimácie a jednak
z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/177/2012, v ktorom je žalovaný v pozícií žalobcu,
a v ktorom sú žalobcovia v pozícií žalovaných, sa V. H. domáhal voči aktuálnym žalobcom vypratania
bytu. V predmetnom konaní aktuálni žalobcovia podali vzájomný návrh podaním zo dňa 07.06.2013,
došlým súdu dňa 07.06.2013, ktorým požadovali zaplatenie sumy 20.000 Eur titulom bezdôvodného
obohatenia spočívajúceho vo výške zhodnotenia bytu vynaloženými investíciami spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania do zaplatenia, a ktorým sa domáhali zaplatenia sumy 130,27 Eur titulom hodnoty
členských práv a povinností spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania do zaplatenia a tiež určenia
povinnosti zabezpečenia náhradného bytu a náhrady trov konania. Vzájomný návrh v časti o zaplatenie

sumy 130,27 Eur s príslušenstvom bol vylúčený na samostatné konanie, ktorému bola pridelená spisová
značka 19C/101/2014, t.j. ide o predmetné konanie s tým, že na základe pripustenej zmeny žaloby z
5.9.2014 žalobcovia sa domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 730,27 eur s príslušenstvom.

Právny zástupca žalobcov v predmetnom vzájomnom návrhu zo dňa 07.06.2013 uviedol dôvody,
pre ktoré by súd mal žalobu v konaní 19C/177/2012 zamietnuť. Tiež uviedol, že žalovaní účelne
vynaloženými investíciami byt zmodernizovali a zhodnotili, pričom zhodnotenie pretrváva aj v súčasnej
dobe, a že výška zhodnotenia bytu predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca získa vyprataním
bytu. Tiež poukázal na to, že žalobca nadobudol práva a povinnosti člena bytového družstva v hodnote
22.000,- Sk z finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaní pre tento účel poskytli, a preto žiadal o vrátenie
aj tejto hodnoty členských práv a povinností, t.j. 130,27 Eur.

Právny zástupca žalovaného k predmetnému vzájomnému návrhu vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 23.09.2013 (je súčasťou konania 19C/177/2012, pozn. súdu) uviedol, že vzájomný návrh považuje
za nedôvodný a preto ho žiadal zamietnuť.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 vo vzťahu k predmetnému
nároku vzniesol námietku premlčania a súčasne námietku nedostatku aktívnej legitimácie s poukazom
na to, že peňažnú čiastku žalovanému poskytol S. N..

Žalobkyňa v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi zo dňa 05.09.2014 uviedla, že peňažnú čiastku
22.000,- Sk dostala darom od svojho otca S. N., a to bezprostredne predtým, než peniaze boli odovzdané
žalovanému. Súčasne tvrdila, že jej otec, ktorý bol vypočutý v konaní 19C/177/2012 ako svedok, sám
povedal, že tieto peniaze jej daroval. Podľa jej názoru súčasne táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia
o prevzatí peňazí. Uviedla tiež, že žalovaný, ktorý nemal peniaze na to, aby zaplatil členský vklad
za predmetný byt, hoci ešte v dobe, keď nebol nájomcom predmetného bytu, avšak uvažoval o tom,
takýmto spôsobom, mal prísť k týmto peniazom, zabezpečiť si tieto peniaze a teda tieto peniaze mali
byť určené na to, aby ona následne nadobudla členské práva k bytu. Zdôraznila, že nie je podstatné, či
to nazývame kúpou bytu alebo nadobudnutím členských práv, pretože v tej dobe aj prevod členských
práv sa v podstate považoval za predaj bytu.

Žalobca v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 uviedol, že
on pri odovzdávaní peňažnej čiastky 22.000,- Kčs prítomný nebol a to z dôvodu, že ešte v tej dobe
žalobkyňu v 1. rade, terajšiu manželku nepoznal. Zdôraznil však, že veľakrát o tom počul a vyslovil názor,
že osobne si nemyslí, že by peniaze mali byť vrátené aj jemu. Vyslovil tiež názor, že peniaze by mali
byť vrátené iba žalobkyni, pretože sám sprostredkovane nadobudol vedomosť z počutia o tom, že otec
žalobkyne jej tieto peniaze daroval.

Žalobca v 3. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 uviedol, že
v čase, kedy sa odovzdávali peniaze mohol mať tak 2 roky a z počutia od svojich príbuzných - mamy a
starých rodičov má poznatok taký, že jeho starý otec takúto čiastku najprv daroval jeho mame - žalobkyni
v 1. rade a táto následne cez otca poskytla tieto peniaze žalovanému, a to za účelom ako bolo na
pojednávaní zo strany žalobcov prezentované. Vyslovil názor, že pokiaľ žalovaný ich oklamal a členské
práva na mamu nepreviedol, nevidí dôvod na to, aby si tieto peniaze mal nechať.

Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 05.09.2014 uviedol, že peňažná
čiastka vo výške 22.000,- Kčs mala slúžiť na dovyrovnanie členského vkladu ku predmetnému bytu,
ohľadne ktorého už v tej dobe mal podanú žiadosť o pridelenie bytu s tým, že už v tej dobe bol súčasne
členom družstva. Uviedol, že na poskytnutí tejto peňažnej čiastky sa dohodol s S. N. starším, ktorý mu aj
peniaze dňa 08.10.1986 odovzdal za účelom dovyrovnania členského vzťahu vo vzťahu k predmetnému
bytu s tým, že neskôr sa ešte dohodnú, čo ďalej bude s bytom a s tým, že v podstate na vrátení tejto
čiastky sa nedohadovali. Okrem pána N. ohľadne tejto peňažnej čiastky s nikým iným nejednal. Pán N.
ho na vrátenie tejto čiastky doteraz nevyzval. Keďže peniaze mu poskytol a odovzdal otec žalobkyne
pán S. N., mal za to, že v zmluvnom vzťahu, pokiaľ ide o poskytnutie peňažnej čiastky 22.000,- Kčs dňa
08.10.1986, bol s pánom S. N..

Z listinného dokladu - fotokópia Potvrdenia zo dňa 08.10.1986 (č. l. 24 spisu) vyplýva, že obsahom tohto
Potvrdenia je text: „Týmto potvrdzujem, že dňa 8.10.1986 som prevzal od S. N. sumu 22.000 Kčs na
vyplatenie družstevného bytu. V Obišovciach dňa 8.10.1986. Podpis odovzdal, prevzal, svedok.“

V konaní 19C/177/2012 vypovedal ako svedok S. N. - otec žalobkyne v 1. rade. Z jeho svedeckej
výpovede vyplýva, že v čase, keď žalobkyňa - jeho dcéra bola slobodnou mamičkou, a keď jej syn -
žalovaný v 3. rade mal 3 roky, bývala u neho, chcela nastúpiť do roboty a presťahovať sa do Košíc, na
základe čoho sa ho pýtala, či by jej nemohol kúpiť byt. On sa s manželkou dohodol, že svojej dcére
pomôžu a byt jej kúpia. Z tohto dôvodu sa informoval v práci, podal inzerát v novinách a nakoniec sa mu
ponúkol žalobca, ktorý sa mu ozval, že má byt a že ho predá. Pretože s tým súhlasil, stretli sa u neho
doma v Obišovciach a na otázku: „Čo zaň chceš?“ mu žalovaný povedal, že 22.000,- Kčs. V ten istý
deň mu takúto čiastku aj odovzdal. Súčasne o tom spísali aj papier, podali si ruky, žalovaný si prevzal
peniaze a kľúče od bytu odovzdal žalobkyni. Súčasne sa mal byt prepísať do jedného týždňa, čo sa
však nestalo a napriek tomu, že čas plynul, nič sa nezmenilo. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,
aby svedok uviedol, či v súvislosti s odovzdaním peňažnej čiastky 22.000,- Kčs išlo o pôžičku alebo o
peniaze za nejaký predaj, kúpu, svedok uviedol: „Nebola to pôžička, boli to peniaze za byt.“

Zo zápisnice zo dňa 22.01.2013 z konania sp. zn. 19C/177/2012 vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade (v
konaní 19C 177/2012 v pozícii žalovanej v 1. rade, pozn. súdu) vo svojej účastníckej výpovedi uviedla,
že začala v predmetnom byte bývať spolu so žalobcom a so svojim synom, a že „môj otec dal žalobcovi
peniaze na zaplatenie bytu, teda konkrétne na úhradu členského vkladu.“ Poprela, že by to mala byť
pôžička. Celý čas bola v tom, že sa stávam členkou bytového družstva a celý čas bola v tom, že peniaze
sú na vyplatenie členského vkladu ich oboch.

Zo zápisnice zo dňa 22.01.2013 v konaní sp. zn. 19C/177/2012 vyplýva, že žalovaný (v konaní 19C
177/2012 v pozícii žalobcu, pozn. súdu) vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že je pravdou, že pán
S. N. mu poskytol v súvislosti s predmetným bytom nejakú peňažnú čiastku 20.500,- Sk, na papieri ktorú
potvrdil vo výške 22.000 Sk ( žalovaný zrejme mal na mysli Kčs namiesto Sk, pozn. súdu ), konkrétne
na úhradu členského podielu. Na otázku zástupcu žalovaných, aby žalobca uviedol, pokiaľ sám priznal
a potvrdil, že pán S. N. mu dal určitú peňažnú čiastku v súvislosti s úhradou členského vkladu, či tieto
peniaze mu dal s podmienkou, že členské práva a povinnosti následne budú prevedené na žalovanú
v 1. rade, žalobca uviedol: „Ja som to vôbec takto nechápal. Jednak som poskytnutie tejto peňažnej
čiastky považoval za pôžičku, jednak som bol v domnení, že odkupujem byt. V skutočnosti teda išlo o
vyplatenie členského vkladu a žiadna takáto podmienka na prevod členských práv a povinností tu nebola
daná. Ja som dostal tieto peňažné prostriedky a na oplátku ja som dovolil predsa žalovanej ďalších x
rokov bývať v predmetnom byte.“

Podľa ust. § 135 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.1090, štátne, družstevné a iné
socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania,
a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.

Podľa ust. § 154 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.1090,
(1) Rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom
príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto
zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

(2) Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol
orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.

Podľa ust. § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.1090, právo užívať byt vznikne
dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných
obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré

trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.
Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, právo na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
majetkový prospech bol neoprávnene získaný a kto ho získal.

Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, najneskoršie sa právo na
vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu premlčí za tri roky, a ak ide o prospech získaný
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k neoprávnene získanému majetkovému prospechu došlo.

Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1991, kto na úkor občana alebo
organizácie neoprávnene získa majetkový prospech, musí ho vydať.

Podľa ust. § 452 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1991, neoprávneným majetkovým
prospechom je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho
úkonu, ako aj prospech získaný z nestatočných zdrojov.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané a v konaní nebola spornou skutočnosť, že dňa
8.10.1986 žalovaný prevzal od p. S. N. - otca žalobkyne v 1. rade peňažnú čiastku 22000 Kčs. Tvrdenie
žalobkyne o tom, že v danom prípade ona poskytla tieto peniaze, ktoré jej predtým daroval jej otec,
nebolo v konaní preukázané. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že takýmto spôsobom mal
vypovedať jej otec, ktorý bol vypočutý v konaní 19C 177/2012 ako svedok a nie je pravdivé tvrdenie
žalobkyne o tom, že by to malo vyplývať z Potvrdenia. Navyše žalobkyňa sa prvý krát zmienila o údajnom
darovaní peňazí až potom, čo žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcov v konaní, pričom žalobkyňa
sa ani vo svojej účastníckej výpovedi ešte v konaní 19C 177/2012 o tom nezmienila. Na základe toho
súd neuveril takémuto tvrdeniu, ktoré súčasne súd považuje iba za účelovú, ničím nepreukázanú obranu.
V tejto súvislosti súd nevykonal žalobcami navrhovaný dôkaz- opätovné vypočutie otca žalobkyne,
pretože ani prípadné potvrdenie tvrdenia žalobkyne o údajnom darovaní peňazí by súd za daných
okolností- dovtedy vykonaného dokazovania nepresvedčilo o pravdivosti a súd by takejto pozmenenej,
resp. doplnenej svedeckej výpovedi neuveril. Súd neprihliadol ani na účastnícke výpovede žalobcov v
2. a v 3. rade, pokiaľ nimi potvrdili, že sprostredkovane sa dozvedeli o údajnom darovaní peňazí, keďže
žalobca v 2. rade sa dojednávania o poskytnutí peňažnej čiastky nezúčastnil, lebo v tej dobe žalobkyňu
ani nepoznal a žalobca v 3. rade v tom čase mal 2 roky a je len logické, že vzhľadom na svoje procesné
postavenie budú vypovedať v súlade s výpoveďou žalobkyne.

Z úradnej činnosti súdu je známe (z vykonaného dokazovania v konaní 19C/177/2012, pokiaľ ide
o listinný doklad - Rozhodnutie o pridelení družstevného bytu z 29.08.1986, Zápisnica o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu z 29.08.1986), že v dobe poskytnutia predmetnej peňažnej čiastky 22 000 Kčs
žalovanému svedčilo právo užívať družstevný byt. V tejto súvislosti súd neuveril tvrdeniu žalovaného
o tom, že peniaze mali slúžiť na doplatenie členského vkladu a že v tej dobe mal už podanú žiadosť
o pridelenie bytu, pretože už v tej dobe mu byt bol pridelený do užívania a podľa vtedajšej platnej
právnej úpravy prideleniu bytu do osobného užívania predchádzala podmienka splatenia členského
podielu. Z z vykonaného dokazovania- výpovede žalobkyne, žalovaného, svedka S.. N., Potvrdenie z
8.10.1986, súd má preukázané, že skutočným úmyslom, pre ktorý bola žalovanému poskytnutá peňažná
čiastka 22000 Kčs bol zámer získať predmetný družstevný byt pre žalobkyňu, pričom v tej dobe možno
hovoriť iba o práve osobného užívania bytu. Vzhľadom na vtedajšiu právnu úpravu nebolo iba na vôli
a v moci žalovaného ovplyvniť proces získania tohto práva, pretože pre ten platili presne zákonom
stanovené podmienky, a ani prípadná zmena tohto užívacieho práva k družstevnému bytu zrejme
minimálne bez participácie družstva nebola možná. Z tohto dôvodu súd úkon, ktorým boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 22 000 Kčs považuje za úkon neplatný podľa ust. § 39 OZ,
pretože svojim účelom odporuje zákonu a súčasne sa prieči záujmom spoločnosti. Z tohto dôvodu potom
možno uzavrieť, že žalovaný prijatím peňažnej čiastky z neplatného právneho úkonu získal bezdôvodné
obohatenie (v tej dobe platná právna úprava poznala výraz majetkový prospech), ktoré musí vydať.

Z podstaty inštitútu bezdôvodného obohatenia (majetkového prospechu) vyplýva, že nositeľom práva
na vrátenie toho, o čo sa niekto bezdôvodne obohatil je ten, na úkor koho bolo získané bezdôvodné
obohatenie (majetkový prospech). V tomto prípade hmotno-právnym nositeľom tohto práva je S. N.,
ktorý poskytol (v chápaní nie iba fyzicky odovzdal) žalovanému peňažné prostriedky a nie žalobkyňa
v 1. rade, už vôbec nie žalobcovia v 2. a v 3. rade. Od posúdenia, kto je hmotno-právnym nositeľom
určitého práva súvisí posúdenie aktívnej legitimácie v konaní; možno teda uzavrieť, že žalobcovia nie
sú v konaní aktívne legitimovaní, na základe čoho nemôžu byť v konaní úspešní.

Iba záverom súd uvádza, že žaloba by nemohla byť úspešná ani v prípade, že žalobcovia by preukázali
svoju aktívnu legitimáciu v spore, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania predmetného nároku, na
ktorú by súd musel prihliadnuť, pretože nepochybne uplynula minimálne objektívna premlčacia lehota,
ktorá v tomto prípade začala plynúť bezprostredne potom, čo žalovaný peňažné prostriedky získal.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný žalovaný v tomto konaní
má právo na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom.

Právny zástupca žalovaného si v zákonnej lehote podaním došlým súdu 25.05.2015 vyúčtoval trovy
konania ako trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 143,97 Eur za úkon prevzatie a príprava
zastúpenia z 28.02.2014 vo výške 16,60 Eur + 8,04 Eur režijný paušál (počítané z pôvodnej sumy
130,27 Eur), úkon účasť na pojednávaní dňa 05.09.2014 vo výške 51,45 Eur + 8,04 Eur režijný paušál (z
hodnoty 730 Eur) a účasť na pojednávaní dňa 22.05.2015 vo výške 51,45 Eur + 8,39 Eur režijný paušál
(z hodnoty 730 Eur).

Súd predmetné vyčíslenie trov právneho zastúpenia posúdil ako súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.,
na základe čoho súd úspešnému žalovanému v tomto konaní priznal náhradu trov konania v celkovej
výške 143,97 Eur.

Pretože žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, žalobcovia, vyjadrením ich solidarity, sú povinní
trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).