Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010691
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316010691.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci odsúdeného J. J. a spol. pre prečin porušovania
domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 194 odsek 1, 2 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona v súbehu so zločinom vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 189 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti

odsúdeného J. J. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 05.12.2016, sp.zn. 3Nt/65/2016, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného J. J., narodeného
XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2 Trestného
poriadku zamietol návrh odsúdeného J. J. na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom Okresného súdu Levice z 18.06.2010, sp.zn. 2T/44/2010 v spojení s uznesením Okresného
súdu Levice z 21.05.2014, sp.zn. 2T/44/2010 a uznesením Krajského súdu v Nitre z 01.08.2014, sp.zn.
2Tos/76/2014, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorú
následne odôvodnil vlastným písomným podaním doručeným súdu I. stupňa 13.12.2016.

Žiadal v nej o prešetrenie prípadu a o povolenie obnovy. Poukázal na výpoveď svedka Y. W. (kto ho
vydieral). Svedkyňa C. J. vypovedala ako vypovedala zo strachu o deti. Zobral dohodu o vine a treste
takisto zo strachu o ňu a o deti. Ak bude potrebné predvolať spoluodsúdeného K. Y., má to urobiť súd,
lebo on sa bojí a navyše to poprie a zasa to bude tvrdenie proti tvrdeniu. To, že vyvíjal na nich nátlak a
vyhrážal sa, je veľká a dostatočná nová skutočnosť súdu predtým neznáma. Trest, ktorá on vykonáva,
by mal sedieť Y.. Nevládze odpykávať trest niekoho iného.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj)

právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniťiné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Nadriadený súd poukazuje na to, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa obmedzuje na
zistenie,čivyšlinajavoskutočnostialebodôkazyuvedenévcitovanomzákonnomustanovení.Zhľadiska

splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach
alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy
boli alebo neboli skôr súdu známe. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci
jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové
skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi. Predtým
neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (môže

to byť aj výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný,
ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom konaní vypočutého svedka). Za nové
skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu
spisov. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v
pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek 1 Trestného poriadku, inštitút obnovy konania

ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne
preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových zistení (práve ako dôsledku nezohľadnenia
dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).

Na základe uvedeného treba konštatovať, že posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania v

zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku v posudzovanom prípade a následne aj dokazovanie pred
súdom I. stupňa bolo determinované návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania.

Existencia nových skutočností a dôkazov súdu v pôvodnom konaní neznámych je totiž len jednou
z podmienok pre povolenie obnovy konania, nakoľko, aby bolo možné obnovu konania povoliť, je

nevyhnutné(akotovyplývaz§394odsek1Trestnéhoporiadku),abyknejpristúpilaajďalšiapodmienka,
že ide o skutočnosti a dôkazy spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V posudzovanom prípade však táto ďalšia
podmienka splnená nebola.

Posúdenie, či novonavrhovaný dôkaz má takúto povahu je vecou súdu, ktorý je pri tom povinný
zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení navrhovateľa (t.j. aká skutočnosť má byť týmto dôkazom
preukázaná), ako aj to akým spôsobom a za akých okolností bol tento dôkaz zistený alebo získaný.

Jedinou skutočnosťou uvádzanou odsúdeným bolo, že dohodu o vine a treste, s ktorou súhlasil a ktorá

napokon bola aj rozsudkom súdu schválená, podpísal pod nátlakom zo strany v pôvodnom konaní
spoluobvineného, aktuálne spoluodsúdeného K.V..

Jediným novonavrhovaným dôkazom majúcim preukázať ním tvrdenú skutočnosť o nátlaku zo strany
spoluodsúdeného Y., tak voči odsúdenému J., ako aj jeho bývalej manželke ako svedkyni, pod vplyvom

ktorého sa odsúdený J. mal priznať ku konaniu, ktorého sa nedopustil, bola v tomto smere nová výpoveď
C. J., bývalej manželky odsúdeného.

Podľa tvrdení odsúdeného J. sa mal K. Y. „opakovane vyhrážať jemu aj C. J. fyzickým násilím“.
Vyhrážkamimalchcieťdosiahnuť,„abyodsúdenýJ.skutokzobralajnasebaakospolupáchateľ,nakoľko

Y. už v minulosti za takýto trestný čin bol vo výkone trestu.“ Vypovedať o týchto skutočnostiach sa
rozhodol až počas výkonu trestu, v rámci ktorého sa dozvedel, že Y. je vo výkone trestu odňatia slobody
v inej veci a teda jeho rodine už žiadne nebezpečenstvo z jeho strany nehrozí.
Na verejnom zasadnutí (03.10.2016) navyše uviedol, že šiel poškodeného W. zbiť, nakoľko ublížil jeho
rodine, avšak žiadna dohoda so Y., že poškodeného budú aj vydierať nebola.

Taktiež si myslí, že nemalo ísť o trestný čin porušovania domovej slobody nakoľko do dvora rodinného
domu vstúpil so súhlasom jeho bývalej manželky.
K.V. sa vyhrážal jeho exmanželke tak že „jej veľa krát volal, aby nevypovedala proti nemu.“C. J. na verejnom zasadnutí (05.12.2016) ako svedkyňa k podstatným okolnostiam uviedla : „Y. W.
vydieral K. Y. a mal pri sebe aj lovecký nôž. Žiadal od neho peniaze na cestu naspäť, ja som dala
svojmu bývalému manželovi peniaze na cestu v sume 200,-Sk. Odsúdený J. J. dal iba facku Y. W.. To

som mu dala aj ja. Viacej ho bil K. Y. ...
K. Y. robil na ňu nátlaky v tom zmysle, aby si dobre rozmyslela, čo bude hovoriť pred vyšetrovateľom.
Tietonátlakytrvalimesiac odspáchaniaskutkuaždomojejvýpovede.Apovedalmi,žetonerozchodím,
ak si nerozmyslím, čo budem hovoriť. Mala som obavy o svoju rodinu, nakoľko okrem spoločného syna
s odsúdeným, mám ešte 4 ďalšie deti.“

Zo spisového materiálu vyplýva, že J. J. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Levice (spoločne s
RastislavomY.)z18.06.2010, sp.zn.2T/44/2010,ktorýmbolaschválenádohodaovinetresteuzavretá
medzi ním a prokurátorom, pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona k § 194 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/
Trestného zákona v (jednočinnom) súbehu so zločinom vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20

Trestného zákona k § 189 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 23.11.2008 v bližšie neustálenej popoludňajšej hodine pred 18.00 hod. v obci L., okres Z., spoločne
vošli cez otvorenú bránku do priestorov dvora rodinného domu majiteľa Y. W., trvale bytom L. číslo
XX, okres Z., tam zabúchali na dvere, po čom Y. W. otvoril dvere a obaja ho v priestoroch uvedeného
rodinného domu bez slov začali biť päsťami, po čom následne odišli z domu do priestorov miestneho

pohostinstva, odkiaľ za prítomnosti C. J., trvale bytom L. číslo XX, sa obaja vrátili k uvedenému
rodinnému domu a s jej súhlasom vošli dnu a to tým spôsobom, že rozbili okienko dverí a odomkli si
zvnútra zamknuté dvere, po čom sa presunuli do priestorov domu, kde opakovane napádali Y. W., a
to päsťami a kopaním, pričom mu povedali, že ak im nedá na cestu domov tak neodídu a v dôsledku
toho Y. W. vybral sumu 9,95 eur /300,- Sk/ a položil ju na stôl, pričom 6,63 eur /200,- Sk/ doložila C.

J. a následne obaja odišli do vedľajšej izby, kde prespali, svojím konaním obvinení spôsobili Y. W.
povrchové rany tváre a pohmoždenie ľavého ramena 5 centimetrov s predpokladanou dobou liečenia a
práceneschopnosti 3-5 dní a škodu v celkovej výške 9,95 eur /300,- Sk/.
Za to bol odsúdenému J. J. uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s probačným
dohľadom a určením skúšobnej doby 3 roky, ako aj príkaz nepriblížiť sa k poškodenému Y. W. na

vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jeho obydlia.
Uznesením Okresného súdu Levice z 21.05.2014, sp.zn. 2T/44/2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre z 01.08.2014, sp.zn. 2Tos/76/2014 bol uvedený podmienečný trest odňatia
slobody odsúdenému premenený na trest nepodmienečný so zaradením ho na výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odsúdený sa svojím návrhom domáha povolenia obnovy konania
vo svojej podstate z dôvodu zmeny svojej obhajoby oproti pôvodnému konaniu, v ktorom sa priznal
k spáchaniu žalovaného skutku, čo deklaroval aj prijatím dohody o vine a treste s prokurátorom, v
konečnom dôsledku aj súdom schválenej.

Za nové skutočnosti súdu skôr neznáme deklaruje existenciu strachu a obavy o život svoj aj bývalej
manželky, resp. svojho aj jej detí, v dôsledku vyhrážok zo strany K.V., ktorý s ním bol spoločne trestne
stíhaný v pôvodnom konaní ako spolupáchateľ za identický skutok (a ktorý bol identickým rozsudkom
taktiež odsúdený).

Túto ním tvrdenú novú skutočnosť, ktorá má preukázať absenciu reálnej vôle uzavrieť v pôvodnom
konaní dohodu o vine a treste okrem jeho tvrdení mala potvrdiť výpoveďou jeho bývalá manželka, s
ktorou v podstate opätovne zjavne nadviazal blízky vzťah (C. J. uviedla, že výkonom trestu odsúdeného
trpí, nakoľko na výchovu detí je sama a bola by rada, keby odsúdený prišiel domov).

Takúto zmenu obhajoby produkovanú prostredníctvom inštitútu na povolenie obnovy
konania, nakoľko aj obsahom iná - zmenená výpoveď obvineného je svojou povahou dôkazom súdu skôr
neznámym, je nevyhnutné konfrontovať s dôkaznou silou dôkazov produkovaných v pôvodnom konaní.

V posudzovanom prípade, keď trestné stíhanie odsúdeného bolo právoplatne skončené rozsudkom
schvaľujúcim dohodu o vine a treste, t.j. bez rozvinutia súdneho konania do hlavného pojednávania
a procesu dokazovania, tak možno odsúdeným uvádzanú novú skutočnosť konfrontovať len s dôkazmi
vykonanými v prípravnom konaní.Primárne treba uviesť, že v pôvodnom (prípravnom) konaní ani J. J. ako obvinený ani svedkyňa C.
J. neuvádzali pri výpovediach žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by svoje výpovede činili

pod nátlakom, v dôsledku obavy o svoj život alebo zdravie zo strany iných osôb, a teda v dôsledku toho
by ich výpovede neboli v súlade s realitou.
J. J. už pri výpovedi z 24.11.2008 (rovnako ako K. Y. pri výpovedi z identického dňa) poprel tvrdenie
poškodeného, že Y. od poškodeného pri bitke pýtal nejaké peniaze.

Skutok uznesenia o vznesení obvinenia (a následne aj dohody o vine a treste následne schválenej
súdom) bol konštruovaný na podklade výpovede poškodeného Y. W., a to aj v tej časti, podľa ktorej
poškodenému obaja obvinení „povedali, že ak im nedá na cestu domov tak neodídu a v dôsledku toho Y.
W. vybral sumu 9,95 eur /300,- Sk/ a položil ju na stôl.“ V tejto časti jeho výpoveď potvrdila aj svedkyňa
C. J. (23.03.2009) hoci tvrdiac, že iniciatívu v tomto smere vyvinul obvinený Y. (K. hovoril Y., že nemajú
na cestu naspäť a preto im Y. musí dať peniaze. Potom Y. vytiahol 300,-Sk tieto položil na stôl...“).

Tvrdenieodsúdenéhovkonaníojehonávrhunapovolenieobnovykonania(žesaY.opakovanevyhrážal
jemu aj C. J. fyzickým násilím ... chcel dosiahnuť, aby odsúdený J. skutok zobral aj na seba ako
spolupáchateľ) nepotvrdila takýmto spôsobom svedkyňa C. J. (uviedla, že Y. jej uvádzal, aby si dobre
rozmyslela, čo bude hovoriť pred vyšetrovateľom).

Odsúdenému Pejšovi v pôvodnom konaní nič nebránilo brániť sa v rámci vlastnej obhajoby proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, pokiaľ nesúhlasil s jeho skutkovými závermi vo všetkých jeho
aspektoch, teda aj v časti, ktorá založila právnu kvalifikáciu jeho konania ako zločinu vydierania
spolupáchateľstvom, napriek tomu uzavrel dohodu o vine a treste a aj v konaní pred súdom s ňou ako

celkom súhlasil (t.j. súhlasil aj s právnou kvalifikáciou skutku v zmysle uzavretej dohody o vine a treste).

Nie je logický ani dôvod, pre ktorý by mal Y. podľa odsúdeného J. od neho žiadať, aby vinu tzv. zobral
na seba, už len z toho dôvodu, že aj K. Y. uzavrel s prokurátorom obsahovo zhodnú dohodu o vine a
treste (12.01.2009) dokonca o deň skôr ako ju s prokurátorom uzavrel odsúdený J. (13.01.2009).

K. Y. okrem prejavu súhlasu s dohodou, ktorá sa ho týkala, ani v rámci vlastnej výpovede v procesnom
postavení obvineného neviedol svoju obranu tým smerom, že by vinu (ani v časti výzvy na vydanie
peňazí adresovanej poškodenému) prenášal na J. J.. Navyše, ak by jeho protiprávne konanie aj nebolo
posúdené ako spáchané v spolupáchateľstve, táto skutočnosť by neznižovala (nezmierňovala) trestnosť

jeho konania (resp. jeho trestnú zodpovednosť) ani z pohľadu Trestným zákonom stanovenej trestnej
sadzby za súdený skutok (táto by zostala nezmenená).

Nové uvádzané tvrdenia odsúdeného J. J. o okolnostiach jeho priznania sa a prijatia dohody o vine a
treste, produkované až prostredníctvom inštitútu obnovy konania, neboli preukázané.

Jeho zmenená obrana nebola potvrdená svedkyňou C. J., uvádzajúcou len určité náznaky na jej adresu
smerované K. Y. smerujúce k tomu, aby si rozmyslela ako bude vypovedať (nie však hrozbu fyzickým
násilím).

Zmenenú obhajobu odsúdeného preto aj súd I. stupňa správne vyhodnotil ako dôkazne nepreukázanú s

vyslovenímpredpokladujejúčelnostimotivovanejsnahoudosiahnuťprepusteniezvýkonutrestuodňatia
slobody, ktorý bol odsúdenému J. nariadený v dôsledku ďalšej jeho trestnej činnosti. Aj výpoveď
svedkyne C. J. je zjavne vedená snahou pomôcť v tomto smere odsúdenému, s ktorým má záujem
zdieľať spoločnú domácnosť po prepustení z výkonu trestu.

Súd I. stupňa preto rozhodol správne, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
postupom podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol, nakoľko nevyšli najavo žiadne skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie odsúdeného J. J. o vine alebo
treste.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Krajský súd v Nitre rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.