Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Tos/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010638
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114010638.1

Uznesenie

Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdeného L. V., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6PP 108/2014 zo dňa 11.11.2016, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 24. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. V., I.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6PP/108/2014 zo dňa 11.11.2016 bolo podľa § 68 ods.
2 Tr. zákona vyslovené, že sa odsúdený L. V. v skúšobnej dobe uloženej mu uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 6PP/108/2014 zo dňa 02.09.2014 neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody
vo výmere sedem mesiacov a šestnásť dní, ktorý mu bol uložený trestnými rozkazmi Okresného súdu

Malacky sp. zn. 0T 82/2013 zo dňa 20.11.2013 a 3T 92/2013 zo dňa 09.07.2013 vykoná.

Svoje rozhodnutie samosudca okresného súdu odôvodnil tým, že menovaný bol uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 6PP/108/2014 zo dňa 02.09.2014 podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestnými rozkazmi Okresného súdu Malacky v konaní pod sp.
zn. sp. zn. 0T 82/2013 zo dňa 20.11.2013 a 3T 92/2013 zo dňa 09.07.2013. Na časť nevykonaných

trestov bola odsúdenému určená skúšobná doba v trvaní dva roky a súčasne mu bol podľa § 68 ods.
1 Tr. zákona nariadený probačný dohľad vo výmere jeden rok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.09.2014.

Pri posudzovaní, či odsúdený L. V. viedol v rámci skúšobnej doby riadny život, súd prvého stupňa zistil,
že menovaný sa počas skúšobnej doby dopustil úmyselného trestného činu a bol za toto svoje konanie

právoplatne odsúdený. Vychádzajúc z odpisu registra trestov okresný súd konštatoval, že odsúdený
sa v rámci skúšobnej doby dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zákona, pre ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
0T/348/2015zodňa25.08.2015.Uvedenýmrozhodnutímbolodsúdenémuuloženýtrestodňatiaslobody
vo výmere šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadomktomu,žeodsúdenýspáchalvskúšobnejdobeďalšíúmyselnýtrestnýčin,keďriadilmotorové

vozidlo napriek uloženému trestu zákazu činnosti a takéhoto konania sa dopustil v období od roku 2013
už päťkrát je zrejmé, že nevyhovel podmienkam stanoveným pri podmienečnom prepustení.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený L. V. sťažnosť, ktorá bola dodatočne odôvodnená písomným
podaním obhajcu odsúdeného.

V dôvodoch sťažnosti odsúdený vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa a to najmä z
dôvodu, že okresný súd neakceptoval obhajobou navrhnuté dôkazy a z vecnej i materiálnej stránkyabsolútne nezohľadnil navrhované dôkazy, ani vecnú a právnu argumentáciu obhajcu. Konaním
prvostupňového súdu bolo znemožnené naplnenie práva na obhajobu a takisto došlo k porušeniu
práva odsúdeného na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Okresný súd nezohľadnil obhajcom odsúdeného namietané uplatnenie tzv.
Barbruchovej klauzuly. V posudzovanom prípade je totiž jednoznačné, že skutočnosti tak, ako sú dané
v tejto veci, napĺňajú všetky znaky a predpoklady pre aplikáciu uvedenej klauzuly, teda pre uplatnenie
výkladu „contra legem“ v prospech princípu spravodlivosti nad tvrdosťou pozitívneho práva.

Z okolností prípadu je podľa sťažovateľa jednoznačne preukázané, že formálne došlo k porušeniu
povinnosti počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia, avšak iba z dôvodu, že odsúdený chránil
život, zdravie a majetok iných osôb, čím splnil podmienky krajnej núdze. Z materiálneho hľadiska
neporušil ustanovenie § 68 ods. 2 Tr. poriadku, nakoľko viedol ako vodič motorové vozidlo, ktoré chcel
v opitosti riadiť jeho priateľ, čím chránil život a zdravie svojho priateľa a jeho partnerky. Tento prípad
je podľa sťažovateľa klasickou učebnicovou ukážkou toho, kedy je právo „slepé a nespravodlivé“

a kedy je konajúca osoba v záujme spravodlivosti a práva potrestaná tvrdosťou zákona. Odsúdený
tiež namieta, že prvostupňový súd vo svojom uznesení ani jedinou vetou nevysvetlil a neodôvodnil,
prečo a na základe akej právnej úvahy neaplikoval tzv. Barbruchovu klauzulu. Za predpokladu, že
súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti a svojvôle.

Vzhľadom na uvedené argumenty navrhol odsúdený zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Sťažnostnému súdu bol okrem toho zaslaný návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0T/348/2015. Dôvody tohto návrhu sa opierajú o
totožné argumenty ako podaná sťažnosť.

Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého doposiaľ získaného
spisového materiálu zistil, že odsúdený L. V. bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa

02.09.2014 sp. zn. 6PP/108/2014, právoplatným toho istého dňa, podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa
11.11.2013 sp. zn. 3T 172/2013, trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 20.11.2013 sp.
zn. 0T 82/2013 a trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 09.07.2013 sp. zn. 3T 92/2013 s
tým, že na čas nevykonaného trestu mu bola určená skúšobná doba v trvaní dva roky.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona súd nariadil odsúdenému probačný dohľad vo výmere jeden rok. Skúšobná
doba začala odsúdenému plynúť dňom 02.09.2014 a plynula do 02.09.2016.

Z obsahu spisového materiálu je možné zistiť, že v prípade všetkých troch rozhodnutí Okresného súdu

Malacky bol L. V. uznaný vinným z prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Tr. zákona. Trestným rozkazom sp. zn. 3T 172/2013 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
šesť mesiacov, ktorý vykonával od 20.12.2013 do 20.06.2014. Trestným rozkazom sp. zn. 0T 82/2013
bol odsúdenému uložený treste odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, ktorý podľa správy z ústavu
na výkon trestu odňatia slobody začal vykonávať dňom 20.06.2014 a predpokladané ukončenie výkonu

tohtotrestubolostanovenéna18.12.2014.Poslednýuloženýtresttrestnýmrozkazomsp.zn.3T92/2013
vo výmere štyri mesiace mal odsúdený vykonávať v čase od 18.12.2014 do 18.04.2015.

Okresný súd určil za účelom rozhodnutia o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia termín verejného zasadnutia na 11.11.2016 a o tomto termíne upovedomil obhajcu,

prokuratúru a predvolal odsúdeného L. V.. Odsúdený na verejnom zasadnutí priznal, že v priebehu
skúšobnej doby šoféroval auto a to z dôvodu, že nechcel dovoliť, aby si za volant sadol jeho opitý priateľ.
TietoskutočnostivrámcivýsluchunaOkresnomsúdeBratislavaIIpredsudcomneuvádzal,lebomubolo
povedané, že ak by sa proti rozhodnutiu odvolal, na hlavnom pojednávaní by to dopadlo ešte horšie.Podkladom pre vydanie uvedeného rozhodnutia boli oboznámený obsah spisového materiálu
OkresnéhosúduBratislavaIIsp.zn.0T348/2015,aktualizovanýodpisregistratrestov,výsledoklustrácie

v registri priestupkov a správa mediačného a probačného úradníka Okresného súdu Senica. Z týchto
dôkazov vyplynulo, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a dopustil sa úmyselného
trestného činu.

Podľa § 68 ods. 1 až 5 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden

rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň
môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.

Ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a
povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že

zvyšok trestu vykoná.

Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď
bol podmienečne prepustený.

Rovnako sa má za to, že trest bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu, ak súd bez
viny odsúdeného do roka od uplynutia skúšobnej doby nerozhodol, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.
Súd môže tak rozhodnúť do dvoch rokov, ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre úmyselný
trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné.

Podľa názoru sťažnostného súdu, okresný súd správne postupoval pri preskúmaní a hodnotení
správania sa odsúdeného a dospel k správnemu záveru, že odsúdený nesplnil podmienky
podmienečného prepustenia, preto vyslovil, že sa odsúdený neosvedčil. Odsúdený zjavne nedisponuje

nevyhnutne potrebnou mierou zodpovednosti a nemá vytvorené dostatočné zábrany, vďaka ktorým by
sa dokázal vyvarovať ďalšieho porušenia zákona a úspešne tak odvrátiť hrozbu výkonu zvyšku trestu.
Preto je záver okresného súdu o neosvedčení odsúdeného L. V. v súlade s ustanovením § 68 ods. 2 Tr.
zákona. Život, ktorý odsúdený doteraz viedol a to aj počas plynutia skúšobnej doby, nemožno označiť
za riadny život.

Z obsahu spisového materiálu možno zistiť, že L. V. sa dňa 23.08.2015 v čase okolo 00,58 hod dopustil
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona z dôvodu, že
po N. ulici v Z. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW B. S.: NO XXXBJ a to aj napriek tomu, že mu
bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 172/2013 s právoplatnosťou 20.11.2013

uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dvoch rokov. Z pripojeného spisového
materiálu, najmä výsluchu odsúdeného, ktorý bol vykonaný bezprostredne po skutku nevyplýva, že
by odsúdený viedol motorové vozidlo v nejakej špecifickej, krízovej situácii a mal by svojím konaním
odvracať podstatne horší a nebezpečnejší následok, ako bol ten, ktorý hrozil jeho protiprávnym
konaním. Ku svojmu skutku uviedol iba to, že ho v celom rozsahu ľutuje a výslovne uviedol, že si bol

vedomý uloženého zákazu činnosti. Z výpovede ďalších vypočutých svedkov prítomných pri zadržaní
odsúdeného vôbec nevyplýva, že by sa vo vozidle, ktoré riadil, nachádzal niekto ďalší, ani že by sa
odsúdený snažil ospravedlniť svoje konanie alebo vysvetliť dôvod svojej jazdy.

Argumenty uvádzané v sťažnosti, ktorými obhajoba vysvetľuje dôvod prečo odsúdený šoféroval

osobné motorové vozidlo napriek uloženému trestu zákazu činnosti, sú absolútne neakceptovateľné,
v niektorých bodoch skôr absurdné. Argumentovať tým, že v prípade, ak sa vodič motorového vozidla
dostane do stavu opitosti a ďalšia osoba, ktorá má súdnym rozhodnutím uložený zákaz vykonávať
oprávnenia vodiča, toto vozidlo šoféruje napriek tomu, že nebol zistený žiadny vážny dôvod pre
vykonanie jazdy, ide o stav obdobný ako pri krajnej núdzi a odsúdený tým chráni život, zdravie

alebo majetok inej osoby, je absolútne nenáležité, odporujúce zákonu, ako aj elementárnym zásadám
racionálneho prístupu. Ak by aj bola preukázaná situácia, na ktorú sa odsúdený odvoláva, ani on
ani jeho opitý priateľ, vozidlo viesť nesmeli, nakoľko u oboch existovala zákonná prekážka a ak sa
odsúdený pre šoférovanie vozidla rozhodol, išlo z formálneho aj materiálneho hľadiska o protiprávne aneakceptovateľné konanie, ktoré bolo možné posúdiť ako prečin marenia úradného rozhodnutia a to aj
s dôsledkami vo vzťahu k posudzovaniu splnenia povinnosti viesť riadny život počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného prepustenia.

Odhliadnuc od uvedených úvah sťažnostný súd pripomína aj to, že odsúdený L. V. je špeciálnym
recidivistom, nakoľko od roku 2013 bol päťkrát odsúdený pre prečin marenia úradného rozhodnutia,
čo znamená, že porušil väčšinu zákazov činnosti uložených v administratívnom konaní ako aj trestov
zákazov činnosti uložených v rámci trestného konania.

Zistenie o iniciovaní konania o povolení obnovy vo veci Okresného súdu Bratislava II 0T 348/2015
zo strany odsúdeného nemajú podľa názoru sťažnostného súdu žiaden vplyv na posúdenie správania
sa odsúdeného v rámci skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Dôležitou okolnosťou v čase
rozhodovania o podanej sťažnosti je iba fakt, že citové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa
25.08.2015 sp. zn. 0T/348/2015 nebolo zrušené a vyvoláva teda účinky predpokladané ustanoveniami

Trestného poriadku a je nevyhnutné naň prihliadať.

Súd prvého stupňa rozhodoval o neosvedčení odsúdeného L. V. v lehote jedného roka od uplynutia
skúšobnej doby podmienečného prepustenia v súlade s ustanovením § 68 ods. 4 Tr. zákona veta prvá,
nakoľko skúšobná doby podmienečného odsúdenia uplynula odsúdenému 02.09.2016 a rozhodnutie

okresného súdu Bratislava I bolo vydané dňa 11.11.2016.

S názorom okresného súdu, že sa odsúdený L. V. v skúšobnej dobe neosvedčil, sa stotožnil aj
nadriadený súd a v plnom rozsahu poukazuje aj na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vzhľadom k tomu, že nebol zistený žiadny dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia, postupoval
krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.