Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214040
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714214040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: W. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., H. W. XXXX/XX, proti žalovanému: ANACO, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Miletičova 1, IČO: 35 691 816, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v
sume 67,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.

10C/274/2014-219 zo dňa 29.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým okresný súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 67,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o nároku na úroky z omeškania m e n í takto.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 67,20 eur od

30.11.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 67,20 € spolu

s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 30.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania žalobu zamietol. Žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 451, § 563, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne
závery:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/85/2012 súd totiž zistil, že rozsudkom rovnakej

spisovej značky zo dňa 24. 09. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. 12. 2014, súd určil neplatnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného spoločnosťou Europrovidus a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 962 682, pretože obsahuje
množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Týmto rozsudkom bola určená neplatnosť celej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy dohodnutá v článku III
bod 3.13. úverovej zmluvy. Keďže rozsudkom vo veci sp. zn. 5C/85/2012 bolo rozhodnuté o neplatnosti

celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere voči právnemu predchodcovi žalovaného a právne účinky tohto
rozsudku sa vzťahujú aj na jeho právneho nástupcu, nie je možné konať o nároku žalobcu na určenie
čiastočnej neplatnosti zmluvy znova.V ďalšom konaní preto súd pokračoval len v konaní o nároku žalobcu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vyššie uvedenej výške.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že predchodca žalovaného v skutočnosti poskytol spotrebiteľský úver

vo výške 560 €. Sumu 240 € totiž žalobcovi nevyplatil a ponechal si ju ako preddavok na úhradu zmluvnej
pokuty, v dôsledku čoho žalobcovi vyplatil len sumu 560 €. Žalobca na úhradu záväzku zaplatil 03. 11.
2011 sumu o výške 30 €, 15. 11. 2011 sumu vo výške 45 €, 11. 03. 2013 sumu vo výške 20 €, 21. 05.
2013 sumu vo výške 20 €, 12. 07. 2013 sumu vo výške 20 € a 17. 10. 2013 doplatil sumu 425 €, žalobca
tak na účet pôvodného veriteľa celkovo zaplatil sumu 560 €.

Žalobca do spisu pripojil okrem samotnej úverovej zmluvy, aj oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení
pohľadávky na žalovaného - list zo dňa 31. 01. 2014, spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, následne
žiadosť žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, ktorá bola adresovaná listom zo dňa
11. 09. 2014 zamestnávateľovi žalobcu a súvisela so zaplatením celkovej pohľadávky z vyššie uvedenej
úverovej zmluvy, a následne aj potvrdenie zamestnávateľa žalobcu zo dňa 13. 10. 2014, z ktorého bolo
nesporne zistené, že na základe predloženia dohody o zrážkach zo mzdy spoločnosťou ANACO s.r.o.

so sídlom v Bratislave, žalobcovi bola vykonaná zrážka z výplaty za mesiac september 2014 v sume
67,20 € a bola poukázaná na účet žalovaného.
V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by túto sumu bol následne žalovaný ku dňu
vyhlásenia rozsudku žalobcovi zaplatil.
Žalobca pritom do spisu pripojil dôkazy o vykonaných platbách v zmysle jeho listu zo dňa 17. 01. 2016

na účet pôvodného veriteľa.
Listomzodňa06.03.2016oznámilžalovaný,ževdôsledkuzrušeniapostúpeniapohľadávkyspoločnosti
Europrovidus a.s., dnes vystupujúcej pod obchodným menom Money plus a.s., voči žalobcovi sa stal
pasívne legitimovaným subjektom vo veci pôvodný veriteľ, čiže obchodná spoločnosť Money plus a.s..
Na základe tejto skutočnosti namietal svoje postavenie ako účastníka konania, keďže tvrdil, že u neho

absentuje pasívna legitimácia. Na preukázanie uvedeného pripojil dohodu o zmene zmlúv o postúpení
pohľadávok uzavretú medzi pôvodným veriteľom a teda postupcom, a žalovaným ako postupníkom zo
dňa 10. 12. 2015. Predmetom dohody bolo zrušenie postúpenia pohľadávok uvedených v prílohe č. 1
tejto dohody, medzi ktorými sa nachádzala aj pohľadávky, ktorá mala vzniknúť pôvodnému veriteľovi
voči žalobcovi.

Následne žalovaný pripojil do spisu aj list zo dňa 10. 02. 2016, ktorý bol adresovaný pôvodnému
veriteľovi, obchodnej spoločnosti Money plus a.s. so sídlom v Bratislave, a ktorým žalovaný pôvodnému
veriteľovi oznámil započítanie pohľadávok. Z tohto listu bolo zistené, že medzi oboma obchodnými
spoločnosťami bola uzavretá dňa 10. 12. 2015 dohoda o zmene zmlúv o postúpení pohľadávok,
ktorou bolo zrušené aj postúpenie pohľadávky evidovanej obchodnou spoločnosťou Money plus a.s.

voči žalobcovi. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že postupca postupníkovi vráti odplatu prijatú
za postúpenie pohľadávok, ktorých sa dohoda týka a súčasne nahradí postupníkovi aj paušálnu
náhradu nákladov postupníka, ktoré sú spojené s vymáhaním týchto pohľadávok. V súvislosti s
údajnou pohľadávkou voči žalobcovi bola výška náhrady paušálnych nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky 25 € a výška odplaty za postúpenie 45,63 €. Celková výška záväzku postupcu, čiže

pôvodného veriteľa v súvislosti s pohľadávkou, ktorú mal mať voči žalobcovi, mala predstavovať sumu
70,63 € pričom zo strany žalovaného mal vzniknúť, na základe vyššie spomínanej dohody zo dňa 10.
12. 2015 voči postupcovi, záväzok vyplatiť vymoženú čiastku 67,20 €. Po započítaní týchto pohľadávok,
pohľadávka žalovaného existuje vo výške 3,43 € a k zaplateniu tejto sumy žalovaný pôvodného veriteľa
žalobcu žiadal práve uvedeným listom (č. l. 192 spisu).

Okrem listín, ktoré strany pripojili do súdneho spisu sa súd oboznámil aj s podstatným obsahom spisu
Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/85/2012, predovšetkým s rozsudkom zo dňa 24. 09. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť 23. 12. 2014. Týmto rozsudkom súd v konaní vedenom na návrh žalobcu
proti žalovanému obchodnej spoločnosti Money plus a.s. so sídlom v Bratislave určil, že zmluva o
spotrebiteľskomúvereuzavretámedzižalobcomaobchodnouspoločnosťouMoneyplusa.s.sosídlomv

Bratislave, predtým Europrovidus a.s. č. 9601130099 zo dňa 03. 11. 2011 je neplatná, súčasne vzájomný
návrh žalovaného veriteľa, teda obchodnej spoločnosti Money plus a.s., predtým obchodnej spoločnosti
Europrovidus a.s. o zaplatenie nárokov z tejto úverovej zmluvy v sume 1 021,80 € s príslušenstvom
zamietol, zamietol návrh žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 € a
ďalej Okresný súd Martin rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku bolo zrejmé, že Okresný súd Martin vzhľadom na množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok určil celú zmluvu za neplatnú. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne zistené,
že zo strany žalovaného veriteľa bolo žalobcovi reálne vyplatených len 560 €, pričom sumu 240 € si
ponechal veriteľ ako preddavok na zmluvnú pokutu a súčasne 30 € si ponechal hneď ako 1.splátku,čiže žalobcovi vyplatil reálne len sumu 530 €. Žalobca v tomto konaní preukázal, že žalovanému
veriteľovi zaplatil sumu 560 € a vzhľadom na túto skutočnosť súd zamietol vzájomný návrh žalovaného
o zaplatenie sumy 1 021,80 € s príslušenstvom, keďže zistil, že všetky nároky z neplatnej zmluvy vo

vzťahu k pôvodnému veriteľovi žalobcu, boli žalobcom plne uspokojené.
Vychádzajúc aj z tohto právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin a z vykonaného dokazovania
súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je plne dôvodná.
Nepochybne bolo zistené, s prihliadnutím na vyššie uvádzaný rozsudok Okresného súdu Martin, že
úverová zmluva bola neplatná v celom rozsahu, teda neplatné z nej boli tak ustanovenia o dohodnutí

zmluvných pokút, ako aj ustanovenia, ktoré obsahovali dojednania o zrážkach zo mzdy žalobcu. V
konaní bolo však nepochybne preukázané, že žalovaný postupoval podľa ustanovení neplatnej úverovej
zmluvy o zrážkach zo mzdy a na základe jeho listu, zamestnávateľ žalobcu v septembri 2014 vykonal
zrážku zo mzdy žalobcu v rozsahu 67,20 €. Z predmetného rozsudku sp. zn. 5C/85/2012 vyplynulo a
to predovšetkým aj z tej časti, kde akýkoľvek finančný nárok pôvodného veriteľa vo vzťahu k žalobcovi
uplatnený vzájomným návrhom bol vzhliadnutý ako nedôvodný, že žalobca vo vzťahu k pôvodnému

veriteľovi mal ku dňu vyhlásenia rozsudku svojimi dobrovoľnými platbami vysporiadaný celý zvyšok
dlhu, teda celú požičanú istinu, nakoľko ako bolo vyššie konštatované sumu 240 € mu pôvodný veriteľ
zadržal ako preddavok na zmluvnú pokutu, (ktorá ale nebola platne dohodnutá) a ďalšiu sumu vo výške
560 € žalobca postupne pôvodnému veriteľovi zaplatil. Keďže úverová zmluva obsahovala neplatnú
dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe tejto dohody nemohol žalovaný vo vzťahu k zamestnávateľovi

žalobcu postupovať a uplatniť voči žalobcovi nárok na vykonávanie zrážok z jeho mzdy, a to najmä za
okolnosti, keď ku dňu 17. 10. 2013, teda pred postúpením neexistujúcej pohľadávky pôvodného veriteľa
voči žalobcovi, mal žalobca tak, ako to vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/85/2012
ale aj z listu žalobcu zo dňa 17. 01. 2016 v prejednávanej veci svoje záväzky voči pôvodnému veriteľovi
vysporiadané do výšky 800 €, ktorá mu bola aj reálne požičaná.

Súd preto dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná a nárok žalobcu na vrátenie sumy 67,20
€ nachádza právnu oporu v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
V tomto prípade sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi prijatím zrážky zo mzdy žalobcu v rozsahu 67,20 €
obohatil plnením z neplatného právneho úkonu. Žalovaný totiž nemohol platne nadobudnúť pohľadávku
voči žalobcovi, ktorá mala vzniknúť z neplatnej úverovej zmluvy, avšak v čase postúpenia žiadna

pohľadávka pôvodného postupcu už vo vzťahu k žalobcovi neexistovala, pretože záväzky žalobcu aj
z neplatnej úverovej zmluvy boli voči pôvodnému veriteľovi vyrovnané. Z tejto neplatnej dohody potom
nemohol nový veriteľ, ktorému mala byť postúpená už neexistujúca pohľadávka pôvodného veriteľa voči
žalobcovi, vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Ak tak urobil, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil.
Súd ho preto zaviazal k tomu, aby žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 67,20 € zaplatil.

Súd preto žalobe vyhovel pokiaľ šlo o istinu.
Pokiaľ však šlo o úroky z omeškania, súd sa so žalobcom a jeho žalobou nestotožnil. V zmysle § 563
Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V tomto prípade
prvou preukázanou výzvou veriteľa, čiže žalobcu vo vzťahu k žalovanému na vydanie bezdôvodného

obohatenia bola žaloba, ktorá bola doručená žalovanému spolu s uznesením o vydaní predbežného
opatrenia podľa podpísanej doručenky dňa 28. 11. 2014 (č. l. 104 spisu). Žalovaný mal preto žalobcovi
vydať bezdôvodné obohatenie nasledujúceho dňa 29. 11. 2014 a dňom 30. 11. 2014 sa dostal do
omeškania. Až od tohto dňa súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania, ktorých výška je o 8
% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z.).
Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania potom súd žalobu zamietol.
Tento neúspech však súd považoval za nepatrný neúspech žalobcu v konaní a preto žalobcovi v zmysle
§ 255 ods. 1 C. s. p. priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

2.Vzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovaný.Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
f), h) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní
poukazoval na to, že súd prvej inštancie porušil práva ich spoločnosti na spravodlivý súdny proces.

Súčasťou tohto práva v zmysle rozsiahlej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj ESĽP, je právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR a rozhodnutia ESĽP.
Uviedol, že v priebehu sporového konania, ako strana poukázal na viacero podstatných skutočností,
ktorými sa konajúci súd žiadnym spôsobom nezaoberal. Nezaoberal sa otázkou pasívnej vecnejlegitimácie ich spoločnosti v konaní. V priebehu konania uvádzal, že v dôsledku zrušenia postúpenia
pohľadávky spoločnosti Europrovidus a.s. (vystupujúce pod zmeneným obchodným menom Money plus
a.s.)avzájomnéhovyporiadania,niejesubjektom,ktorýjepasívnelegitimovanýohľadneuplatňovaného

nároku. Skúmaním vecnej legitimácie sa mal okresný súd zaoberať z úradnej povinnosti, pričom v tomto
konaní túto skutočnosť namietal. Tvrdil, že pasívne legitimovaným subjektom by mal byť iný subjekt,
ako žalovaný.
Ako ďalšiu skutočnosť, ktorá spochybňuje zákonnosť napádaného rozsudku namietal, že rozsudok
Okresného súdu Martin vo veci sp.zn. 5C/85/2012 o neplatnosti úverovej zmluvy medzi žalobcom a

spoločnosťou Europrovidus a.s. sa na spoločnosť žalovaného nevzťahuje. V tejto súvislosti poukázal
na ust. § 228 ods. 1 CSP. Citovaný rozsudok nie je pre spoločnosť žalovaného záväzným rozhodnutím,
a preto vo vzťahu k nemu nemá ani žiadne účinky. V tomto konaní teda nebola v súlade s procesnými
predpismi preukázaná žiadna skutočnosť, na základe ktorej by sa vôbec suma 60,20 € mohla a mala
považovať za bezdôvodné obohatenie. Zrážka zo mzdy mala byť vykonaná ešte predtým, ako bolo
v konaní 5C/85/2012 právoplatne rozhodnuté, čo znamená, že v čase jej vykonania žalovaný, ktorý

ani nebol stranou uvedeného sporu, hoci aj žalobca, mal vedomosť o postúpení, nekonal v rozpore
so žiadnym predpisom. Na platnosť úkonov nemôže mať vplyv, že medzi inými subjektmi bola určená
neskôr neplatnosť ich úverovej zmluvy.
Súd v rozsudku uvádza nesprávne, že žalovaný poskytol úver žalobcovi (bod 4), že mu žalobca zaplatil
sumu 560,- € (bod 15). Tieto zistenia nemajú oporu v žiadnom dôkaze.

Ďalšou zrejmou nesprávnosťou je aj rozhodnutie súdu o úroku z omeškania. Ku dňu 30.11.2014 platilo
(§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. V rozsudku vo výrokovej časti v bode 23 odôvodnenia sa preto nesprávne uvádza
výška úroku z omeškania 8,05 %, hoci pri rešpektovaní právnych predpisov by súd mal rozhodnúť o

nároku vo výške 5,05 % ročne.
Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako zákonné a vecne správne v celom

rozsahu potvrdiť a podanému odvolaniu nevyhovieť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v tomto prípade
žalovaný obohatil plnením z neplatného právneho úkonu o sumu 67,20 €. Žalovaný totiž nemohol
platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá mala vzniknúť z neplatnej zmluvy. Z tejto neplatnej zmluvy potom
nemohol nový veriteľ, t.j. žalovaný, ktorému mala byť postúpená už neexistujúca pohľadávka pôvodného
veriteľa, vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný tak urobil na úrok žalobcu a bezdôvodne sa obohatil. Súd

prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru a zaviazal žalovaného k tomu, aby žalobcovi titulom
bezdôvodného obohatenia zaplatil sumu 67,20 €.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 67,20 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania v súlade
s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v

časti výroku o nároku na úroky z omeškania zmenil v súlade s ust. § 388 CSP tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 67,20 € od 30.11.2014 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania
žalobu zamietol.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. V zmysle ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal otázkou vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného s tým, že dospel správne k záveru, že v predmetnom konaní je vecne pasívne
legitimovaný žalovaný, ktorý prijal plnenie od žalobcu a v dôsledku určenia neplatnosti pôvodnej zmluvy,
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Obranu žalovaného v podanom
odvolaní odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože skutočnosť zrušenia postúpenia pohľadávky

nemá s predmetným konaním spojitosť s poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť prijatia finančného
plnenia žalovaným zo strany žalobcu. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní
je preto žalovaný tak, ako správne uviedol okresný súd. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
spĺňa všetky náležitosti v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské
práva.

13. Pokiaľ ide o odvolanie odvolateľa týkajúce sa nesprávnej výšky úrokov z omeškania, tak v tejto časti
považoval odvolací súd odvolanie za dôvodné, a preto v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil
s tým, že výška úrokov ku dňu 30.11.2014 v zmysle § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. predstavovala 5,05 %.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

15. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu (neúspech bol
v nepatrnej časti týkajúcej sa výšky úroku z omeškania), a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)