Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614210403
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614210403.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne Y. L., U.. XX. XX.

XXXX, R. D. Ľ. XXX, proti žalovanej MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
852 453, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské
rameno 8, Bratislava, zo dňa 03. 12. 2014, sp. zn. SR 16776/14, sa z r u š u j e .
Stranám sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2014, žalobkyňa žiadala, zrušiť rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno
8, Bratislava, sp. zn. SR 16776/14 zo dňa 03. 12. 2014, ktorým jej bola uložená povinnosť uhradiť

žalovanej 50,-eur s príslušenstvom, t. j. úrokom vo výške 5,15 % ročne od 12. 06. 2014 do zaplatenia,
zmluvnou pokutou 12,-eur a trovami rozhodcovského konania 91,01 eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa
06. 05. 2014 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o úvere č. 447419, na základe ktorej jej žalovaná poskytla
bezúčelový úver vo výške 50,-eur (ďalej len „zmluva“). V rámci rozhodcovskej zmluvy, kde je upravená
rozhodcovská doložka bolo uvedené, že všetky spory vzniknuté z tejto úverovej zmluvy, zmenky alebo
v súvislosti s ňou, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a. s. v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde

bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. Nakoľko si neplnila dôsledne povinnosti vyplývajúce z
úverovej zmluvy, podala žalovaná dňa 30. 10. 2014 písomný návrh na začatie rozhodcovského konania,
pričom Stály rozhodcovský súd ju rozhodcovským rozsudkom zaviazal zaplatiť 50,-eur s príslušenstvom.
Žalobkyňa tvrdila, že rozhodcovské konanie trpelo vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského
súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a z dôvodu, že nemala možnosť skutočne sa oboznámiť
s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú tieto podmienky

neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa považovala konanie na
Stálom rozhodcovskom súde za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa,
a preto sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm.
j/ zákona o rozhodcovskom konaní. Tvrdila, že rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne
individuálne vyjednaná, čo vyplýva hladne z toho, že žalobkyni ako spotrebiteľovi, nebol vysvetlený
význam tejto zmluvy, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku a zároveň jej nebola daná ani možnosť túto
zmluvu odmietnuť a podpísať bez toho, aby spotrebiteľ neprišiel o možnosť poskytnutia požadovanej

pôžičky. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok,
upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu považovala žalobkyňa za
absolútneneplatnúajvzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka,pretožeajkeďrozhodcovskázmluva
dáva možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským súdom asúdom všeobecným, no následne konštatuje, že ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Žalobkyňa sa ďalej odvolávala na
ustanovenia zákona č. 129/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nakoľko zmluva neobsahuje údaj o

ročnej percentuálnej miere nákladov, jedná sa o úver bez úrokov a bez poplatkov.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05. 02. 2015 tvrdila, že pri uzatváraní
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy,
uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Žalovaná so žalobkyňou dňa

06. 05. 2014 pristúpili k podpisu samostatnej a nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je uzatvorená
platne v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalovaná odmietla
akékoľvek tvrdenia žalobkyne, ktoré by mali evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná. Navyše, ak mala žalobkyňa pochybnosti o platnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. nesúhlasila
s jej uzatvorením, mala v zmysle čl. II. bod 3 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23. 12. 2013 možnosť v
lehote 10 dní od tejto odstúpiť, a to aj bez udania dôvodu. Toto právo však žalobkyňa nevyužila.

3. Tunajší súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom 7C/290/2014-63 zo dňa 20. 10. 2015, ktorým žalobe
vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil. Zároveň rozhodol aj o trovách konania tak, že žalobkyni tieto
nepriznal a žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku 331,50 eur.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, v ktorom okrem iného odkázala na stránku
<>, kde je možné názorne poukázať na to, ako presne prebieha
uzatvorenie zmluvy a s akými predzmluvnými dokumentmi sa má možnosť klient oboznámiť predtým,
ako potvrdí „odkliknutím“ žiadosť o úvere. Poukázala na to, že uzavretá rozhodcovská zmluva je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany

svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od žalobkyne, aby spor so žalovanou vyriešila výlučne v
rozhodcovskom konaní. Nesúhlasila ani s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 eur,
nakoľko vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.

5. O tomto odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením 8Co/68/2016-100 zo dňa 31. 05.
2016 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uznesenia
krajský súd vytkol okresnému súdu, že neuviedol, prečo považoval za potrebné aplikovať na danú vec
ustanovenie zákona č. 244/2002 Z. z., účinného do 31. 12. 2014 a nie zákona č. 335/2014, účinného v
časerozhodovaniasúdu.Odvolacísúdzároveňustálil,žeprávnyvzťahmedzistranamisporujevzťahom

spotrebiteľským, nakoľko zmluva o úvere je svojim charakterom spotrebiteľská zmluva, jej účastníkmi
boli na jednej strane dodávateľ, ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane spotrebiteľ,
ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa § 395 ods. 1 CSP, tento zákon
platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 20. 10. 2016, ktorého sa žalovaná nezúčastnila, pričom
svoju neprítomnosť ospravedlnila. V zmysle ustanovenia § 180 CSP súd rozhodol, že pojednávanie sa

bude konať aj v neprítomnosti žalovanej.

9. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Pokiaľ ide o okolnosti uzatvárania zmluvy uviedla, že nebolo
možné prehrať video na stránke, ktorú žalovaná označila v odvolaní. Pokiaľ ide o jednotlivé kroky,
popisované žalovanou v odvolaní, žalobkyňa súhlasila s tvrdeniami žalovanej uvedenými v bode 4.

Potvrdila, že skutočne musela „odkliknúť“ tlačidlo „súhlasím s predzmluvnými dokumentmi“. Keď sa
však dostala k predzmluvnom dokumentom, boli tam rôzne informácie, napr. o podmienkach pôžičky, o
možnosti predĺženia pôžičky a pod., ale podmienky rozhodcovskej zmluvy tam nenašla a to ani teraz, t. j.
pred pojednávaním, uskutočneným dňa 20. 10. 2016. Tvrdila, že bez toho, aby odklikla tlačidlo „súhlasíms predzmluvnými dokumentmi“, nemohla sa dostať k ďalšiemu kroku, t. j. k odoslaniu žiadosti o pôžičku.
Nebolo jej teda dané na výber, či súhlasí alebo nesúhlasí s dokumentmi, ktoré sa mali otvoriť pri tomto
kroku. Poukázala aj na to, že prostredníctvom Prvej oddlžovacej spoločnosti uhradila žalovanej sumu,

ktorá jej bola poskytnutá, t. j. 50,- eur, čo dokladovala aj výpisom z účtu vedeného vo VÚB, zo dňa 19.
10. 2015.

10. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 151 CSP

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

15. Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná
uzavrelidňa06.05.2014o10:24hod.zmluvuoúvere,ktorousažalovanázaviazalaposkytnúťžalobkyni
50,-euražalobkyňasazaviazalazaplatiťcelkovúčiastku64,-eurdo28dníodposkytnutiaúveru.Dňa06.
05. 2014 o 10:24 hod. mala byť uzavretá aj rozhodcovská zmluva podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom podľa čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré

vzniknú zo zmluvy o úvere č. 447419, uzatvorenej dňa 06. 05. 2014 o 10:24 hod., vrátane sporov o jej
platnosť, mali byť riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu
podľa čl. I. bod 1 tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana, alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa

čl. II. bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1
tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na

rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou, v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu, založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, zn.
SR 16776/14 (ďalej len „rozhodcovský spis“), ktorý je súčasťou spisu tunajšieho súdu 1Er/2512/2015,

bolo zistené, že MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom v Bratislave, sa podaním zo dňa 28. 10. 2014
obrátila na Stály rozhodcovský súd s návrhom na začatie konania voči Y. L., pre zaplatenie istiny
50,-eur s príslušenstvom. K návrhu pripojila zmluvu o úvere zo dňa 06. 05. 2014, aj rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 06. 05. 2014. Y. L. (v rozhodcovskom konaní žalovaná) zaslala Stálemu rozhodcovskému
súdu žalobnú odpoveď písomným podaním zo dňa 14. 11. 2014, doručeným tomuto súdu dňa 19. 11.

2014, ktorou namietala právomoc Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva
nebola osobitne individuálne vyjednaná a považuje ju za absolútne neplatnú. Vzhľadom na námietku
príslušnosti Stáleho rozhodcovského súdu, nepovažovala za dôvodné sa podrobne vyjadriť k skutkovým
okolnostiam žalobného návrhu. Stály rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom zo dňa 03. 12. 2014,
ktorým zaviazal žalovanú Y. L. zaplatiť žalobkyni MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. istinu 50,-eur s úrokom z

omeškania 5,15 % ročne od 12. 06. 2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 12,-eur a trovy rozhodcovského
konania 91,01 eur, všetko do 3 dní. Rozhodcovský súd vyznačil doložku právoplatnosti rozsudku
dňom 30. 12. 2014 a vykonateľnosti dňom 02. 01. 2015. Návrhom, spísaným právnym zástupcom
MINIHOTOVOSŤ, s. r. o., Advocate, s. r. o., do zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,PhD. dňa 04. 03. 2015, oprávnená MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. podala návrh na vykonanie exekúcie
voči povinnej Y. L. s tým, že ako exekučný titul bol označený vyššie citovaný rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu. Súdny exekútor vec zaevidoval pod sp. zn. EX 15231/15 a tunajšiemu súdu

doručil dňa 03. 06. 2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 05. 08.
2015, č. k. 1Er/2512/2015-12, Okresný súd Liptovský Mikuláš povolil odklad exekúcie do právoplatného
skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922
761, sp. zn. 16776/2014 zo dňa 03. 12. 2014, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod

sp. zn. 7C/290/2014 - proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený s tým, že o odvolaní doteraz
nebolo rozhodnuté.

17. Na návrh žalobkyne bola uznesením tunajšieho súdu 7C/290/2014-30 zo dňa 05. 06. 2015 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline 8Co/69/2016-95 zo dňa 30. 03. 2016, odložená vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 16776/14 zo dňa 03. 12. 2014, vydaného Stálym rozhodcovským

súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a. s., so sídlom v Bratislave, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom do 31. 12.
2014 (ďalej len zákon č. 244/2002 Z. z.), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o

tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.,
(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve.
(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

20. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

21. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

22. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno

podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

23. Z rozhodcovského spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 03. 12. 2014 bol žalovanej Y. L.
doručený dňa 08. 12. 2014. Žalovaná sa domáhala zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku žalobou,
doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2014, teda v zákonnej lehote 30 dní.

24. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov
(1) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

25. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluvanepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

26. Podľa § 73 ods. 1, 2, 3 zákona č. 335/2014 Z. z.
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.

januárom 2015, zostávajú zachované.
(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3 tým nie je dotknuté.
(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

27. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu sa s účinnosťou od 01. 01. 2015 použijú ustanovenia zákona
č. 335/2014 Z. z. aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
01. 01. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01.
01. 2015, však zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva sa teda spravuje predpismi účinnými v

čase jej uzavretia, ale konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, neskončené do 31. 12. 2014, sa
nedokončujúpodľazákonač.244/2002Z.z.,alesadokončujúpodľazákonač.335/2014.Rozhodcovskú
zmluvu je preto potrebné posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

28. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), právny úkon je prejav vôle smerujúci

najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

29. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

30. Podľa § 39 Obč. zák., Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. V predmetnej veci rozhodcovský súd konal na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť

uzatvorená dňa 06. 05. 2014, zároveň so zmluvou o úvere č. 447419. Zo zhodných tvrdení žalobkyne
a žalovanej vyplýva, že zmluva mala byť uzatvorená na diaľku, a preto bolo pre zachovanie písomnej
formy nevyhnutné dodržať režim vzájomne vymenených listov medzi zmluvnými stranami, čo znamená
doručenie ponuky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľky a následne prijatie
tejto ponuky zo strany poskytovateľa. K takémuto vzájomnému vymeneniu zmluvy však nedošlo,

čo v konečnom dôsledku nepriamo potvrdila sama žalovaná v odvolaní, kde popisovala jednotlivé
kroky predchádzajúce uzavretiu zmluvy o úvere. Z tohto totiž vyplýva, že podmienkou žiadosti o
pôžičku bolo totiž potvrdenie (odkliknutie) údaja „súhlasím s predzmluvnými dokumentmi“, medzi
ktorými mala byť aj rozhodcovská zmluva. Medzi žalobkyňou a žalovanou bolo sporné, či medzi
„predzmluvnými dokumentmi“ bola aj rozhodcovská zmluva. Pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie

žalovanej, že rozhodcovská zmluva bola zakomponovaná do predzmluvných dokumentov, žalobkyňa,
ako spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť ich obsah a ani nemohla uzavrieť zmluvu o úvere bez
toho, aby akceptovala rozhodcovskú zmluvu. Potom chýbala autonómia vôle spotrebiteľa uzatvoriť
rozhodcovskú zmluvu, pričom vypočutím žalobkyne bolo preukázaná, že mala záujem uzatvoriť len
zmluvu o úvere. Žalovaná teda nepreukázala, že žalobkyňa, ako spotrebiteľka, individuálne dojednala

aj rozhodcovskú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva, boli uzavreté
v rovnakom okamihu - dňa 06. 05. 2014 o 10:24 hod., nemohlo dôjsť pred uzavretím zmluvy o úvere k
vzájomnému vymeneniu listín obsahujúcich rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva potom nebola
vôbec predmetom samotného jednania, jej uzavretie bolo len elektronicky vygenerované ako súčasť
uzavretiazmluvyoúvere,apretonemohlodôjsťanikplatnémuuzavretiurozhodcovskejzmluvyvzmysle

§ 4 ods. 2 ZRK. Nakoľko predpokladom uplatnenia nároku žalovanej voči žalobkyni v rozhodcovskom
konaní bolo platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a v predmetnej veci žalovaná nepreukázala jej
uzavretie, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prerokovať. Preto súd v zmysle § 47 ods.
1 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zrušil rozhodcovský rozsudok.32. Keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže po
právoplatnosti tohto rozhodnutia pokračovať v konaní vo veci, v rozsahu uvedenom v žalobe, len na

návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Vzhľadom na výsledok konania právo na náhradu trov vzniklo žalobkyni, ktorá mala vo veci plný
úspech. Žalobkyňa si však trovy neuplatnila (tieto nevyčíslila), zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, a
preto súd stranám nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.