Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616201462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej S. K., L.. XX. XX. XXXX,
J. B. C., D. XXX/X, o zaplatenie 231,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 02. 2016, uplatnil žalobca voči žalovanej pohľadávku
231,19eurspolusúrokom28%ročneod01.02.2016dozaplatenia.Zároveňžiadalpriznaťnáhradutrov
konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným

dňa 03. 05. 2005 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a
Všeobecnými obchodnými podmienkami banky Zmluvu č. 8118781021 (ďalej len „Zmluva“). Na základe
Zmluvy žalobca, ako banka, zriadil pre žalovaného, ako majiteľa účtu, bežný účet č. 8118781021/5600.
Žalovaný porušil Zmluvu tým, že na predmetom účte sa dostal do nepovoleného debetu vo výške
žalovanej istiny a tento nevyrovnal ani na výzvu žalobcu. V zmysle predloženého výpisu z účtu bol
nepovolený debet na účte žalovaného ku dňu 31. 01. 2016 vo výške žalovanej istiny. Keďže úroky sa
na účet pripisujú v zmysle Všeobecných obchodných podmienok k prvému dňu nasledujúceho mesiaca,

žalobca požadoval úroky od 01. 02. 2016 a to vo výške v súlade s Výveskou úrokových sadzieb, v zmysle
ktorej je istina pohľadávky úročená úrokom 28 % ročne.

2. Podaním zo dňa 25. 04. 2014 s názvom „Špecifikácia podania“, sa žalobca odvolal na bod
3.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej „VOP“). Uviedol, že
žalovanému nebola poskytnutá služba „povolené prečerpanie“, takže žalovaný sa dostal na účte
s pôvodne kladným zostatkom 0,04 eur, podľa výpisu č. 1/2013 do nepovoleného debetu svojimi

transakciami, resp. účtovaním poplatkov. Sumu 231,19 eur žalobca špecifikoval ako rozdiel medzi
všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného počas trvania
nepovoleného prečerpania. Debetné obraty žalobca špecifikoval ako úroky 28 % ročne po dobu
nepovoleného prečerpania spolu v sume 66,23 eur a poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou/
výkonom rozhodnutia vo výške 165,- eur. Žalobca predložil zároveň výpis z účtu žalovanej za obdobie od
01. 01. 2013 do 31. 12. 2015. Ako dôkaz, ktorý žiadal vykonať v konaní žalobca označil Zmluvu a VOP.

3. Žalovaná, ktorej bola žaloba, vrátane poučenia podľa § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“), doručená dňa 11. 07. 2016, sa k žalobe nevyjadrila.4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca dňa 03. 05. 2005 (v tom čase
s obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s.) uzatvoril so žalovanou, ako fyzickou osobou,
nepodnikateľkou, Zmluvu o vkladovom účte s výpovednou lehotou, číslo účtu 8118781021/5600. Potom

sa jedná o spotrebiteľský spor, na ktorý je potrebné aplikovať procesné ustanovenia uvedené v § 290 a
nasl. CSP. Nakoľko žalovaná sa k písomnej žalobe nevyjadrila súd mal za nesporné, že strany uzatvorili
dňa 03. 05. 2005 Zmluvu o vkladovom účte a za nesporné považoval aj listinné dôkazy predložené
žalobcom.

5. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

6.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. V zmysle ustanovenia § 297 písm. b/ CSP súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania
verejne vyhláseným rozsudkom dňa 25. 08. 2016 o 09,00 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 10. 08. 2016.

8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9.Podľa§149CS,prostriedkamiprocesnéhoútokuaprostriedkamiprocesnejobranysúnajmäskutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 151 CSP

1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“)
(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný
účet pre jeho majiteľa.
(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 710 Obchod. zák., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

15. Z označenia žalovanej v Zmluve (táto bola označená menom, rodným číslom a adresou bydliska)
vyplýva, že Zmluvu uzavrela žalovaná ako fyzická osoba, nepodnikateľka, pričom žalobca v tomto
zmluvnom vzťahu konal v rámci predmetu svojho podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľskú Zmluvu
a na právne vzťahy účastníkov sa primárne použijú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov. V
prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva

podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchod. zák. jedná o tzv. absolútny
obchod, ale nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchod. zák. je možné použiť
iba v prípade, ak by táto právna úprava bola výhodnejšia, ako úprava spotrebiteľského práva. Zmluva
o vkladovom účte bola uzavretá za účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňalObčiansky zákonník. Týmto zákonom bola do nášho právneho poriadku implementovaná smernica
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa
judikatúry Súdneho dvora môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho

spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite
ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice,
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienok najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky, alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulárovú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo

dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz.

17. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o vkladovom účte,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 54 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o vkladovom účte,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 53 ods. 3 písm. i/ Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o vkladovom účte,
a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZSÚ“), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

21. Podľa § 4 ods. 5 ZSÚ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy a nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a
žalovaná, ako spotrebiteľka, v konaní nebola zastúpená advokátom, súd aj bez výslovných tvrdení

žalovanej skúmal, či Zmluva o vkladovom účte neobsahovala ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

23. Predmetom Zmluvy o vkladovom účte bolo zriadenie účtu pre žalovanú, pričom individuálne
bola dojednaná iba výpovedná lehota 1 mesiac, bezhotovostný spôsob vloženia základného vkladu,

frekvencia výpisov z účtu štvrťročne a spôsob doručenia výpisov osobne. Zmluva pritom nesporne má
charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená bankou (žalobcom), pričom
ustanovenia tejto zmluvy žalovaná, ako spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť. Potom ustanovenia v
Zmluve o vkladovom účte pod bodom 3 a 4 sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, nakoľko žalobca
ich pripravil vopred a žalovaná nebola schopná ovplyvniť ich obsah (čl. 3 ods. 1 smernice). Navyše v

bode 3 bolo upravené právo banky jednostranne meniť úrokové sadzby a v bode 4 Zmluvy bolo určené
oprávnenie banky účtovať poplatky v zmysle vlastného sadzobníka poplatkov. Potom tieto ustanovenia
sú aj v rozpore s § 53 ods. 3 písm. i/ Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy.
Takéto zmluvné dojednania sú v neprospech spotrebiteľa, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a potom sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

24. Podľa výpisu z účtu žalovanej, naposledy bol vyčíslený kreditný zostatok ku dňu 31. 12. 2012 vo
výške 0,04 eur. Následne, až do 31. 12. 2015 (teda viac ako 2 roky), žalovaná nevykonávala žiadne
kreditné ani debetné operácie na účte, teda nevkladala žiadne finančné prostriedky a ani z účtu žiadnefinančné prostriedky nečerpala. Všetky debetné operácie, zaúčtované na ťarchu účtu od 01. 01. 2013
do 31. 12. 2015, predstavujú rôzne poplatky (poplatky za vedenie exekúcie, príplatky za vedenie účtu
postihnutého exekúciou/výkonom rozhodnutia, debetné úroky). Z výpisov z účtu za uvedené obdobie

súd zistil, že na ťarchu účtu žalobca zaúčtoval takéto poplatku a úroky spolu vo výške 226,23 eur, takže
k 31. 12. 2015 predstavoval zostatok mínus 226,19 eur. Rozdiel 5,- eur (medzi vykázaným zostatkom
mínus 226,19 eur a uplatneným nárokom 231,19 eur) je podľa údajov o účte (č.l. 32 spisu) zrejme
príplatok za „ved. exeku.“ 5,- eur ku dňu 01. 02. 2016. Ani takýto poplatok nebol individuálne dojednaný,
takže žalobcovi nevznikol nárok na jeho úhradu. Pokiaľ sa žalobca odvolával na VOP, tieto jednostranne

vypracoval sám, žalovaná, ako spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť ich obsah, a potom nároky,
ktorý by mali vyplývať z VOP, sa nepovažujú sa individuálne dohodnuté (žalobca opak nepreukázal.).
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu a vyššie uvedené zistenia preto nárok žalobcu nie je dôvodný, a
preto súd žalobu zamietol.

25. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto súd v zmysle citovanej úpravy rozhodol, že má voči

žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady
trov konania, pokiaľ si žalovaná tieto uplatní, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.