Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207376
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616207376.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., Panónska 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovaným v 1. rade R.. S. L., V.. XX.
XX. XXXX, L. X. I. R.. J. L., V.. XX. XX. XXXX, N. P. T. XXX, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr.
Ivanom Vozárom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. M. Hodžu 3, o zaplatenie 470,48 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 466,65 eur s úrokmi
z omeškania 5,05 % ročne od 16. 10. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 10. 2016, uplatnil žalobca voči žalovaným sumu 470,48
eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 16. 10. 2014 do zaplatenia a náhradu nákladov konania
vo výške 1,95 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť poskytnutú
poškodenej poistenke, mal. B. L., za spoločné vyšetrovacie a liečené zložky 21,65 eur, za ústavnú
(lôžkovú) starostlivosť 445,- eur, za špecializovanú ambulantnú starostlivosť 3,83 eur, náklady 470,48

eur. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá dcére žalovaných, mal. B. L., Liptovskou nemocnicou s
poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš (ďalej len „LNsP“) v súvislosti s poškodením zdravia
- požitím nadmerného množstva lieku Euthyrox. Nárok žalobca právne odôvodnil ustanovením § 42 ods.
4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z., pričom zavinené protiprávne konanie žalovaných v 1. a 2. rade videl
v porušení ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka (všeobecná prevenčná povinnosť). Tvrdil, že
žalovaní zanedbali náležitý dohľad nad maloletou dcérou, ponechali liek v dosahu maloletého dieťaťa,
čím bola vytvorená možnosť poškodenia zdravia maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek nemohla posúdiť

následky svojho konania. Žalovaní v 1. a 2. rade odmietli uhradiť náhradu liečebných nákladov a aj
nákladov konania, ktoré mu vznikli vo výške 1,95 eur v súvislosti s uplatnením nároku.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznávali, popierali tvrdenie žalobcu, že zanedbali
náležitý dohľad nad mal. dcérou B., pretože lieky boli umiestnené tak, aby bola zabezpečená ich
primeraná ochrana pred zneužitím.

3. Žalobca v replike zo dňa 19. 12. 2016 zotrval na žalobe, poukázal na hlásenie úrazu zo dňa 14.
05. 2014 a aj na vyjadrenie žalovanej v 1. rade, ako aj vyjadrenie ďalšej osoby, D. R., ktorá sa v čase
užitia lieku nachádzala v domácnosti žalovaných, z ktorých vyplýva skutočnosť, že deti boli bez dozoru
dospelej osoby, resp. osoby, ktorá môže vykonávať dohľad na maloletým dieťaťom.4. Žalovaní v duplike zotrvali na svojom odmietavom stanovisku, poukázali na to, že pod náležitým
dohľadom treba rozumieť odstupňovaný dohľad, ktorý je primeraný v súvislosti s okolnosťami týkajúcimi

sa osôb, nad ktorými sa vykonáva. Nemožno ním však rozumieť taký dohľad, ktorý by bol za normálnych
okolností vykonávaný neustále, nepretržite a bezprostredne (na každom kroku), lebo v takom prípade
by bola vylúčená zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti podľa § 422 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

5. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, označené stranami sporu (žalovanými navrhnutý dôkaz na mieste
samom nebol vykonaný so súhlasom samotných žalovaných, keď navyše v dôsledku presťahovania
už tento dôkaz ani nebolo reálne možné vykonať). Pokiaľ žalovaní namietali oneskorené predloženie
dokladov o úhrade nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, súd nemal dôvod aplikovať
sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca
predložil listiny na začiatku prvého pojednávania a tento dôkaz nevyžadoval nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

6. Žalovaná v 1. rade vo výpovedi uviedla, že v daný deň prišla k nej suseda, D. R. aj so svojimi deťmi
K., ktorá je o 3 roka staršia od jej dcéry, mal. B. a synom J., ktorý mal vtedy asi 6 rokov. Žalovaná v 1.
rade s D. R. aj deťmi boli v obývačke, pričom v rámci hry deti vybehli hore do detskej izby pre hračku.

Maloletá B. mala vtedy 2 roky a 5 mesiacov, sama ešte nedosiahla na kľučku, pričom žalovaná v 1. rade
predtým, ako sa deti začali hrať, pozatvárala všetky dvere na izbách, ktoré sa nachádzali na poschodí
rodinného domu. Chvíľu po tom, ako mal. B. a mal. K. vyšli hore, ona sa išla pozrieť, čo dievčatá robia.
Zistila, že sa hrali v detskej izbe, ale zároveň si všimla, že sú otvorené aj dvere do spálne, ktoré predtým
zatvorila. Keď videla otvorené dvere do spálne, vošla do tejto miestnosti a zistila, že boli otvorené dvere

na komode, v ktorej mala ona, okrem iného, uložené aj lieky Euthyrox. Mala predpísané lieky Euthyrox
25, ale nakoľko v lekárni jej dali lieky Euthyrox 50, ona si tieto tabletky balené v blistroch, dopredu
nalámala na polovičky asi tak na 5 dní. Takto pripravené lieky dala do fľaštičky, ktorý si na ten účel
kúpila. Po vstupe do spálne zistila, že táto fľaštička je položená na nočnom stolíku a pri kontrole zistila,
že chýbajú v nej lieky. Deti boli ešte malé, nevedeli jednoznačne povedať, či a koľko tabletiek užili, a

preto s manželom išli so svojou dcérou B. do nemocnice. Po vyšetrení ju aj s dcérou hospitalizovali v
LNsP a takisto hospitalizovali aj D. R. s dcérou K., ktoré prišli do nemocnice v ten istý deň, ale neskôr.
Žalovaná v 1. rade poukázala na nedostatočnú starostlivosť zo strany LNsP, pretože podľa informácie
lekárov zdravotné problémy u ich dcéry pri užití takéhoto druhu lieku mali kulminovať na tretí deň, čo v
danom prípade bola sobota, ale v tento deň dcéru v nemocnici vôbec nevyšetrovali a službukonajúca

R.. R. si ich vôbec nevšimla. Poukázala aj na stanovisko primára R.. R., ktorý sa mal vyjadriť, že na tretí
deň ich mohol poslať domov, ale nakoľko deti pojedli lieky, tak za trest ich tam nechá dlhšie. Tvrdila,
že ona starostlivosť o dieťa nezanedbala, naopak, ak by nešla s dcérou k lekárovi, vtedy by sa mohlo
hovoriť o zanedbaní starostlivosti. Vyslovila názor, že sa jedná o obyčajnú nešťastnú náhodu, pretože
rodič nemôže za dieťaťom chodiť neustále.

7. Žalovaný v 2. rade sa v celom rozsahu stotožnil s výpoveďou žalovanej v 1. rade. Uviedol, že v daný
deň bol v dome a po tom, ako manželka zistila, že deti zrejme zjedli lieky, tak túto vec zisťoval.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho advokáta tvrdili, že žalobca nepreukázal okamih vzniku

nároku, pričom takýto dôkaz mal byť už súčasťou žaloby. S odvolaním sa na ustanovenie § 153 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto žiadali, aby súd neprihliadal na dôkaz predložený žalobcom
na začiatku prvého pojednávania dňa 14. 03. 2017. Zároveň žalovaní vzniesli námietku premlčania,
pretože žalobca odôvodňuje žalobu ustanovením § 415 a § 422 Občianskeho zákonníka, ktorý nárok sa
premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote. Poukázali aj na rozpor medzi výpisom z účtu, podľa ktorého

žalobca mal uhradiť LNsP úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť dňa 08. 07. 2014, pričom
náhradu vynaložených nákladov odsúhlasila R.. R. R., revízna lekárka žalobcu, až dňa 04. 09. 2014.

9. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa čl. 15 CSP,
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva
tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

13. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovi bolo dňa 23. 06. 2014 doručené hlásenie úrazu,
vypracované primárom detského oddelenia LNsP dňa 14. 05. 2014, podľa ktorého dňa 14. 05. 2015 mal.

B. L., V.. XX. XX. XXXX, užila nadmerné množstvo Euthyroxu, v dôsledku čoho bola hospitalizovaná
na detskom oddelení tejto nemocnice od 14. 05. 2014 do 19. 05. 2014. Informáciou o hospitalizácii,
vypracovanou R.. I. R., primárom E. N. K. dňa 22. 10. 2014, bolo žalobcovi oznámené, že dňa 14. 05.
2014 bola vo večerných hodinách prijatá na detské oddelenie mal. B. L. po tom, čo jej matka zistila,
že chýba 15,5 tabletiek Euthyroxu 50. V miestnosti, kde ich mala odložené, sa hrali deti B. L. D. K.

R.Q.. Obidve deti boli ponechané v nemocnici na pozorovanie, nakoľko uvedená dávka môže spôsobiť
poruchy srdcového rytmu. Na druhý deň bola vyšetrením dokázaná vysoká hladina spomínaného lieku
u obidvoch detí, ktoré boli sledované v nemocnici do 19. 05. 2014, kedy boli hladiny nižšie a to na hornej
hranici normy. Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 28. 07. 2014 vypísali žalobcom požadovaný dotazník, v ktorom
popísali situáciu zo dňa 14. 05. 2014 tak, že „deti sa hrali v detskej izbe, pri kontrole detí sme zistili, že

vošli do uzavretej izby a pravdepodobne užili tento liek, ktorý bol odložený mimo dosahu detí v uzavretej
fľaške“. K užitiu lieku došlo 14. 05. 2014 v ich rodinnom dome približne o 19,00 hod. Obdobný dotazník
dňa 21. 07. 2014 vypísala aj D. R., ktorej dcéra K. R. takisto mala užiť lieky. Udalosť popísala tak, že
liek bol na nočnom stolíku v spálni v „Marťankovej krabičke“ v rodinnom dome susedov L., T. XXX.

15. Vyplatenie náhrady za poskytnutú liečebnú zdravotnú starostlivosť mal. B. L. žalobca dokladoval
výpisom z účtu zo dňa 04. 07. 2014 aj 08. 07. 2014, na ktorom vyznačil úhradu vo výške 1 783 262,02 eur
a dňa 08. 07. 2014 úhradu vo výške 695 335,37 eur. Potvrdením zo dňa 07. 02. 2017 LNsP potvrdila, že
žalobca uhradil náklady vo výške 466,65 eur ich zdravotníckemu zariadeniu v súvislosti s poškodením
zdravia dieťaťa B. L., I.. Č..: XXXXXX/XXXX. Náklady súviseli s hospitalizáciou dieťaťa na pediatrickom

oddelení v trvaní od 14. 05. 2014 do 19. 05. 2014. Z prepúšťacej správy vystavenej LNsP vyplýva, že
mal. B. L. bola hospitalizovaná na detskom oddelení od 14. 05. 2014 do 21:18 hod. do 19. 05. 2014
do 10:00 hod. V uvedenom období bola hospitalizovaná v LNsP aj mal. K. R.Č. (len čas prijatia bol u
tejto od 22:10 hod.). Dôvodom hospitalizácie u obidvoch detí bola otrava hormónmi štítnej žľazy a ich
náhradami, pričom sa jednalo o náhodné priotrávenie v domácom prostredí.

16. Vypočutím svedkyne D. R. bolo zistené, že dňa 14. 05. 2014 prišla so svojou mal. dcérou K. R., nar.
26. 03. 2011, do domu žalovaných v 1. a 2. rade na návštevu. Svedkyňa spolu so žalovanou v 1. rade
sedelivobývačkenaprízemídomu,maloletédetiB.D.K.sahrali,pričomsamévyšlinaposchodiedomu,
kde boli samé bez dozoru určitú dobu, ktorú svedkyňa nevedela konkretizovať. Spolu so žalovanou v

1. rade išli deti pozrieť na poschodie domu a vtedy svedkyňa videla, že otvorené boli dvere do spálne
a asi aj do detskej izby. Svedkyňa nevedela presne, kde sa v tom čase deti nachádzali, či v spálni
alebo na chodbe pred spálňou. Žalovaná v 1. rade hneď išla do spálne, pričom svedkyňa videla, že
na nočnom stolíku v spálni bola položená fľaštička od Marťankov. Žalovaná v 1. rade išla túto fľaštičku
skontrolovať a povedala, že v nej mala napolené lieky, pričom nevedela, koľko liekov tam bolo. Potom

prišiel aj žalovaný v 2. rade, prezerali matrace, pozerali pod postieľku a všetci traja dospelí hľadali lieky.
Svedkyňa uviedla, že za tejto situácie sa žalovaná v 1. rade vyjadrila tak, že ona užíva lieky každé
ráno a mala ich tam položení preto aby ich nezabudla užiť. Deti, vzhľadom na svoj vek a situáciu, ktorá
sa vytvorila tvrdili, že nezjedli žiadne tabletky. V tom čase už v rodinnom dome žalovaných bol aj synsvedkyne, ktorý sa vrátil z tréningu. Nakoľko jej dcéra K. tvrdila, že lieky neužila, svedkyňa so svojimi
deťmi odišla z dobu žalovaných domov. Neskôr sa rozhodla, že s dcérou pôjde na lekárske vyšetrenie
a následne bola so svojou dcérou hospitalizovaná v LNsP spolu so žalovanou v 1. rade a mal. B..

Lekárskym vyšetrením sa zistilo sa, že mal. K. mala vyššie hodnoty Euthyroxu ako mal. B., takže K.
zrejme zjedla tých liekov viac. Vypočutím svedkyne súd zistil, že táto bola v domácnosti žalovaných
prvýkrát, predtým sa navštevovali, ale zvyčajne trávili čas vonku. Predtým, ako žalovaná v 1. rade išla
kontrolovať deti, svedkyňa na poschodí domu žalovaných nebola a išla tam až spolu so žalovanou v
1. rade.

17. Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotníckej starostlivosti uhrádzanej
na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, v znení účinnom do 31. 12. 2016, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči
poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne
v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky,

alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným
protiprávnym konaním.

18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine
(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin
maloletého dieťaťa.

(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

23. Žalobca uplatnil voči žalovaným nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle
ustanovenia § 42 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. Tento regresný postih je hmotnoprávnym nárokom
zdravotnej poisťovne upravený osobitným zákonom a nejde preto o právo na náhradu škody podľa §
420 Obč. zák. tak, ako to tvrdili žalovaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/344/2009 zo dňa 30.

06. 2010). Potom žalobca mal možnosť uplatniť si nárok na súde vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej
dobe podľa § 101 Obč. zák. s tým, že táto doba začala plynúť dňom 08. 07. 2014, kedy podľa výpisu z
účtu žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - LNsP, náhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť mal. B. L. v období od 14. 05. 2014 do 19. 05. 2014. Skutočnosť, že žalobca
náhradu nákladov aj uhradil, bola preukázaná potvrdením LNsP zo dňa 07. 02. 2017; nie je právne

významné, že v tomto potvrdení nie je uvedený dátum úhrady, nakoľko žalobca predložil výpis z účtu,
ktorým dokladoval úhradu liečebných nákladov najneskôr dňom 08. 07. 2014. Žalobca uplatnil nárok na
súde dňa 19. 10. 2016, teda v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe, a preto súd neprihliadol k námietke
premlčania, vznesenej žalovanými.

24. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že dcéra žalovaných mal. B. D. D. R.. K. R.,
užili neznámy počet tabletiek Euthyroxu dňa 14. 05. 2014. Lieky deti našli v spálni rodinného domu
žalovaných, do ktorej vošli bez dozoru dospelých osôb, príp. osôb, ktoré by boli schopné zabezpečiť nad
deťmi náležitý dohľad. Maloletá B. v tom čase mala 2 roky a 5 mesiacov a mal. K. 3 roky a 2 mesiace.Užitím lieku došlo nesporne k poškodeniu zdravia mal. B. a v dôsledku toho bola maloletá spolu so
svojou matkou hospitalizovaná v nemocnici. Vzhľadom na právnu úpravu, účinnú v čase vzniku nároku,
súd skúmal, či k poškodeniu zdravia u mal. B. L. došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaných.

25. Vyhodnotením všetkých dôkazov v súlade s čl. 15 CSP súd zistil, že je daná zodpovednosť
žalovaných v 1. a 2. rade. Títo sa v čase, keď mal. B. užila lieky Euthyrox, nachádzali v dome
a boli povinní zabezpečiť nad svojim dieťaťom náležitý dohľad. Túto povinnosť porušili už tým, že
umožnili dvom deťom vo veku cca 2,5 a 3 roky pohybovať sa bez dozoru na poschodí rodinného domu

žalovaných.Doba,poktorúsadetihralinaposchodírodinnéhodomubezdozoru,muselabyťdostatočne
dlhá k tomu, aby si deti otvorili dvere na spálni, našli a užili lieky, hoci podľa tvrdenia žalovanej v 1. rade,
deti nemali dôvod vstupovať do spálne, nakoľko hračka sa mala nachádzať v detskej izbe. Žalovaní
tvrdili, že lieky boli dostatočne zabezpečené tým, že mali byť uložené v najvyššej zásuvke komody, ktorá
mala výšku minimálne 80 cm a táto zásuvka mala hĺbku asi 20 cm. Žalovaní sa spoliehali na to, že ich
dcéra nedosiahne na kľučku dverí a sama si neotvorí dvere do spálne. Takéto zabezpečenie liekov však

vzhľadom na zistené skutočnosti nebolo dostatočné, pretože deťom bolo umožnené ísť do detskej izby,
na ktorej žalovaná v 1. rade mala takisto vopred zatvoriť dvere. Nakoľko kľučka na obidvoch dverách
bola v rovnakej výške, žalovaná v 1. rade si musela byť vedomá toho, že ak deti otvoria dvere na detskej
izbe, môžu otvoriť aj dvere na susednej spálni. Odhliadnuc od toho, že dieťa vo veku 2 roky a 5 mesiacov
bežne dosiahne na kľučku dverí, žalovaní vedeli, že mal. K. bola vyššia ako B., takže na kľučku dverí

bezpečne dosiahne. Bežnou reakciou detí vo veku cca 2,5 roka a 3 roky je snaha „preskúmať“ svoje
okolie, zvlášť ak deti sú bez dozoru a jedno z detí je v novom prostredí. Nie je významné, ktoré z
detí bolo „iniciátorom“, pretože ak by to aj bola mal. K., táto vzhľadom na vek nebola schopná posúdiť
nebezpečenstvo a už vôbec žalovaní od nej nemohli očakávať, že dohliadne na mal. B.. Pokiaľ preto
žalovaní prostredníctvom advokáta poukazovali na to, že iniciátorom bola zrejme mal. K., neznamená

to, že žalovaní zabezpečili dohľad nad svojou dcérou. Takisto poukazovanie na skutočnosť, že v dome
bola aj ďalšia dospelá osoba - svedkyňa D. R., nie je právne významné, pretože žalovaní ani len netvrdili,
že by svoju dcéru odovzdali na určitú dobu do starostlivosti svedkyni. Navyše, svedkyňa bola v cudzom
prostredí, podmienky v dome nepoznala a nemohla preto ani len predvídať, že deti sa môžu dostať k
liekom.

26. Verzia žalovaných, že lieky boli umiestnené v najvyššej zásuvke komody a odtiaľ mali deti fľaštičku
s liekmi vybrať, nie je vierohodná. Pokiaľ maloleté deti išli do detskej izby po hračky, nemali dôvod ísť
do druhej izby, t. j. do spálne. Žalovaní nevysvetlili, prečo deti išli do spálne, ale nakoľko z výpovede
svedkyne D. R. vyplýva, že v spálni bola detská postieľka, deti mohli ísť po hračky právo do tejto

izby. Nesporne však do spálne vošli, pričom nie je pravdepodobné, aby si deti v takomto veku dokázali
otvoriť vrchnú zásuvku na komode vo výške uvádzanej žalovanými a z nej vybrať práve fľaštičku s
liekmi zo zásuvky, ktorá má hĺbku 20 cm. Navyše, nie je pravdepodobné, že bez konkrétneho cieľa deti
prehľadávali práve vrchnú zásuvku komody a vybrali z nej „obyčajnú“ fľaštičku s liekmi, ak na nočnom
stolíku bola položená fľaštička od vitamínov Marťankovia. Žalovaná v 1. rade totiž uznala, že na nočnom

stolíku v spálni bola položená aj fľaštička od Marťankov, takže prirodzená reakcia detí by bola taká, že by
manipulovali s touto fľaštičkou, ktorá je farebná a nemali by dôvod hľadať ešte inú fľaštičku s liekmi, ktorá
pri verzii žalovanej v 1. rade, by nebola pre deti lákavá. Preto súd uveril výpovedi svedkyne D. R., ktorá
po celú dobu tvrdila, že tabletky Euthyroxu boli vo fľaštičke od Marťankov. Svedkyňa túto skutočnosť
uviedla v dotazníku vypracovanom 21. 07. 2014 a na tejto verzii nič nemenila. Naopak, žalovaní v 1.

a 2. rade v písomnom podaní zo dňa 02. 10. 2014 tvrdili, že sa nepotvrdilo podozrenie na užitie lieku
a lieky dodatočne našli. Až po tom, ako žalobca lekárskymi správami preukázal, že maloleté deti užili
liek Euthyrox, žalovaní priznali, že deti lieky užili, ale tvrdili, že tieto boli riadne zabezpečené. Svedkyňa
D. R. jednoznačne uviedla, že keď vošla do spálne, videla na nočnom stolíku iba jednu fľaštičku a
to od vitamínov Marťankovia a práve obsah tejto fľaštičky žalovaná v 1. rade kontrolovala a z tejto

fľaštičky svedkyňa vybrala tabletku, aby „okoštovala“, či tieto lieky mohli deťom chutiť. Vzhľadom na
tieto zistenia mal súd preukázané, že polovičky tabletiek Euthyrox (15 a 1 tabletiek), ktoré si žalovaná
v 1. rade nachystala do zásoby, uložila do fľaštičky od vitamínov „Marťankovia“. Deti vo veku 29 a 38
mesiacov nemohli posúdiť rozdiel v tvare tabletiek, keď vitamíny Marťankovia majú samozrejme iný tvar,
ako tabletky Euthyrox. Nakoľko však tabletky boli vo fľaštičke deťom známej, tieto ich zjedli. Výpoveďou

svedkyne bolo vyvrátenie aj tvrdenie žalovanej v 1. rade, že na nočnom stolíku našli dve fľaštičky - jednu
od Marťankov a jednu s liekmi Euthyrox. Súd mal preto preukázané, že tabletky Euthyrox boli položené
na nočnom stolíku v spálni rodinného domu žalovaných vo Fľaštičke od Marťankov, čím boli vytvorené
podmienky k tomu, aby dieťa vo veku 29 mesiacov po tejto fľaštičke siahlo. Deti v takomto veku sibežne dávajú do úst akékoľvek predmety, takže žalovaná v 1. rade mohla a mala pri bežnej opatrnosti
predvídať, že mal. B. sa k týmto liekom môže dostať a zjesť ich. Žalovaný v 2. rade bol oboznámený s
tým, akým spôsobom sú uskladnené v domácnosti lieky, ktoré užíva žalovaná v 1. rade. Žalovaní v 1. a

2. rade teda porušili základnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák., v čom videl súd ich zavinené
protiprávne konanie (z nedbanlivosti), v dôsledku čoho bola ich mal. dcére B. poskytnutá zdravotná
starostlivosť.

27. Pokiaľ ide o výšku nárokov, žalobca liečebné náklady vyčíslil sumou 470,48 eur, ktorú špecifikoval

v listine s názvom „prípady náhrady vynaložených nákladov“, vypracovanej 23. 09. 2014. Výhrady
žalovaných, že tieto náhrady boli vyčíslené až po tom, ako žalobca mal vyplatiť LNsP náhradu týchto
nákladov, nie je právne významná. Súd mal totiž preukázané potvrdením, vystaveným riaditeľkou LNsP
dňa07.02.2017,žežalobcauhradilnákladynaposkytnutúzdravotnústarostlivosťmal.B.L.I.vsúvislosti
s užitím liekov. Navyše, listinu zo dňa 04. 09. 2014 vypracoval posudkový lekár pre účely uplatnenia
nároku voči žalovaným, nie pre účely úhrady nákladov nemocnici.

28. Žalovaní vo výpovedi spochybnili kvalitu poskytnutej zdravotnej starostlivosti a dĺžku hospitalizácie
tým, že na tretí deň hospitalizácie deti nikto nekontroloval, aj keď vtedy mali zdravotné problémy
kulminovať a primár detského oddelenia R.. R. mal rozhodnúť, že budú o dva dni hospitalizovaní
dlhšie len „za trest“, pretože deti pojedli tabletky. Dĺžka hospitalizácie a rozsah poskytnutej zdravotnej

starostlivosti je určujúci pre výšku nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť. Žalovaní však na
svoje tvrdenia týkajúce sa neprimeranej dĺžky hospitalizácie a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti,
nenavrhli žiadne dôkazy a nakoľko súd podľa § 185 ods. 2 veta za bodkočiarkou iné, ako navrhnuté
dôkazy nevykoná, súd vychádzal pri výške nákladov z predložených listinných dôkazov.

29. Žalobca uplatnil náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť celkom vo výške 470,48 eur, ktorá
je vyčíslená v listine zo dňa 04. 09. 2014. Potvrdením LNsP zo dňa 07. 02. 2007 mal však súd
preukázané, že žalobca uhradil nemocnici za zdravotnú starostlivosť poskytnutú mal. B. L. v súvislosti
s hospitalizáciou od 14. 05. 2014 do 19. 05. 2014, len čiastku 466,65 eur. Nakoľko žalobca má
nárok len na náhradu toho, čo vynaložil na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, priznal súd žalobcovi

nárok na výške 466,65 eur. Pokiaľ žalobca uplatnil náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo
vyššej sume (470,48 eur), v časti ohľadne čiastky 3,83 eur nárok nepreukázal. Žalobca nepreukázal
ani druhý uplatnený nárok a to náhradu nákladov konania vo výške 1,95 eur, pričom tento nárok
vôbec neodôvodnil. V tejto časti preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd vo zvyšku,
presahujúcom sumu 466,65 eur s príslušenstvom, žalobu zamietol.

30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania z plnením peňažného dlhu.

33. Žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 472,43 eur výzvou zo dňa 23. 09. 2014,
ktorá bola žalovaným v 1. a 2. rade doručená dňa 29. 09. 2014. Na splnenie uloženej povinnosti žalobca
určil žalovaným lehotu 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaní mali preto povinnosť zaplatiť žalobcovi

priznanú istinu 466,65 eur do 14. 10. 2014. Keď v tejto lehote dlh nesplnili, nasledujúcim dňom sa dostali
do omeškania. Ku dňu vzniku omeškania bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková
sadzba0,05%anakoľkoúrokyzomeškaniapredstavujútútosadzbuzvýšenúo5percentuálnychbodov,
súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny úroky z omeškania 5,05 % ročne od 16.
10. 2014 tak, ako požadoval žalobca.

34. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.35. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť
priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej lehote 3 dni, ktorá začne plynúť právoplatnosťou
tohto rozsudku.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Žalobca si uplatnil pohľadávku spolu vo výške 472,43 eur. Priznaním istiny 466,65 eur bolo žalobe
vyhovené v rozsahu 99 %. Po započítaní tohto úspechu s neúspechom rovnajúcim sa 1 %-tu, súd priznal

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 98 %. O výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd -
vyšší súdny úradník, uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.