Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Pc/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218894
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116218894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci

navrhovateľa: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. P. XXX/X, I. nad J., proti oprávneným: 1/ D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, U. P. D., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, U. P. D., o
zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť D. E., nar. XX.X.XXXX voči synovi D. E., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy určenú rozsudkom A. súdu V. č.k. XX P/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ku dňu
XX.X.XXXX.

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť D. E., nar. XX.X.XXXX voči synovi D. E., nar. XX.X.XXXX, naposledy
určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9P/53/2014-174 zo dňa 2.11.2016, ktorou súd schválil
dohodu o výživnom ku dňu 3.11.2016.

Súd žalobu povinného otca vo zvyšku zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.7.2016 domáhal voči oprávneným v 1/ a 2/

rade zrušenia vyživovacej povinnosti stanovenej naposledy rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.
21P203/2008-33 zo dňa 13.10.2008 v spojitosti s Uznesením č. 25C/65/2014-31 zo dňa 27.05.2014
vydaným Okresným súdom v Žiline a zaviazaním oprávnených vrátiť výživné zaplatené povinným
rodičom od dátumu spätného zrušenia výživného a to podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.

2. Návrh odôvodnil tým, že podľa rozsudku Okresného súdu v Žiline č. 21P 203/2008-33 zo dňa
13.10.2008, ktorý vydal Okresný súd Žilina na D. E. a D. E. bol zaviazaný platiť výživné pre každého

zvlášť sumou 33,19€ mesačne do budúcna a uznesením č. 25C/65/2014-31 zo dňa 27.05.2014, ktorý
vydal Okresný súd Žilina na D. E. mesačne 70,00 € do budúcna. Zdôraznil, že ani jeden z oprávnených
nemá záujem o kontakt s ním a ako otca ho úplne ignorujú. Nereagujú ani na správy či SMS. O D. a
D. E. nemá žiadne informácie a teda ani vedomosť či ešte študujú, alebo sú už zamestnaní. V čase
kontaktu požadoval, aby povinnosť dokladovali potvrdením o návšteve školy, ich štúdium. Starší syn
D. túto požiadavku zvyčajne odmietol, mladší D. v tej dobe navštevoval denné štúdium na Strednom
odbornomučilištivKysuckomNovomMeste,kdezdôvoduvymeškanýchhodínopakovalročník.Vyslovil

názor, že D. už ukončil denné štúdium na Strednom odbornom učilišti v odbore automechanik, je úplne
zdravý a je schopný zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudoval a živiť sa sám. Rovnako D. už dosiahol
vek plnoletosti, nikdy neprejavoval záujem o vyššie vzdelanie, je po psychickej a fyzickej stránke úplne
zdravý a je schopný zamestnať sa v odbore ktorý vyštudoval a živiť sa sám.3. S poukazom podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine, žiadal vrátiť výživné zaplatené povinným rodičom
dieťaťu od dátumu spätného zrušenia výživného a to podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.

4. Oprávnení vo svojich vyjadreniach uviedli, že oprávnený si nikdy vyživovaciu povinnosť riadne neplnil
a preto nároky boli aj predmetom exekučného konania. Rovnako zhodne poukázali na to, že ani povinný
nejavil voči nim záujem ako o synov. Súhlasili so zrušením vyživovacej povinnosti.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Oprávnený sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil,
doručenie termínu pojednávania mal riadne vykázané.

6. Oprávnení zotrvali na svojich vyjadreniach. Nevedeli uviesť, kedy naposledy si ich otec voči nim plnil
vyživovaciu povinnosť, oprávnený v 2/ rade uviedol, že otec mu uhradil len zameškané výživné podľa
rozsudku, ináč nič neplnil, všetko výživné plnil vždy s omeškaním. Po podaní návrhu už nič neplnil.

7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia

pomery.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom oprávnených a zistil
nasledovný skutkový stav.

15. Navrhovateľ k žalobe nepriložil žiadne prílohy a tvrdenia počas celého súdneho konania nijako
nepreukazoval a nedokladoval. Mimo podania žaloby bol úplne nečinný.

16. Súd lustráciou zistil, že naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti voči oprávnenému v
2/ rade D. E. rozsudkom Okresného súdu Žilina dňa 2.11.2016, č.k. 9P/53/2014-174, ktorý nadobudol

právoplatnosť 7.12.2016 a vykonateľnosť 24.11.2016 tak, že bola schválená dohoda medzi rodičmi,
vtedy mal. dieťaťa podľa ktorej D. E., nar. XX.X.XXXX sa zaviazal platiť zvýšené výživné pre mal. D. E.,
nar. XX.X.XXXX zo sumy 1000 Sk (33,19 eur) , mesačne na sumu 70 eur mesačne od 1.3.2014 vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám už plnoletého dieťaťa, pričom nedoplatok na výživnom za obdobie
od 1.3.2014 do 31.10.2016 vo výške 1104,30 eur sa otec zaviazal splácať v mesačných splátkach po

45 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným k rukám plnoletého dieťaťa.

17. Voči oprávnenému v 1/ rade bolo naposledy rozhodnuté o jeho vyživovacej povinnosti rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 21 P/203/2008-33 zo dňa 13.10.2008 tak, že otec sa zaviazal platiť na výživumal. D. E. zvýšené výživné zo sumy 700 Sk na sumu 1000 Sk mesačne s účinnosťou od 1.6.2008 a
nedoplatok na výživnom na obe deti splatný od 1.6.2008 zaplatiť k rukám matky do 31.12.2008, čím
došlo k zmene rozsudku OS v Čadci 5C/59/2003-34 zo dňa 9.3.2004.

18. Teleológia § § 62 ods. 1 ZR je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj
osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne
vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v
akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si

ponesiesamé.Zmyslomaúčelomtedaje,žepokiaľjedieťaužobjektívneschopnésisamésvojepotreby
uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v
tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.

19. V konaní oprávnení neurobili sporným nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti ani jej ukončenia.
Navrhovateľ však nárok nevymedzil kvalitatívne, teda určením obdobia od ktorého žiada zrušiť

vyživovaciu povinnosť voči oprávneným, k podaniam oprávnených ani na výzvu súdu sa nevyjadril a na
pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil.

20. Rovnako navrhovateľ ani nešpecifikoval sumu, ktorú požaduje vrátiť od toho ktorého oprávneného
a ani dôvody pre jej vrátenie.

21. Súd posudzoval návrh žalobcu podľa jeho obsahu. Nakoľko navrhovateľ neuviedol žiadne časové
vymedzeniezrušeniavyživovacejpovinnosti,súdvspojenísust.§78ods.1Zákonaorodineposudzoval
návrhu ku v stave ku dňu jeho doručenia súdu, v opačnom prípade by súd musel vyhľadávať nároky
navrhovateľa čo je v rozpore so zásadou návrhu, teda návrhového konania.

22. Zároveň je potrebné uviesť, že všeobecne platí zásada, že rozsudok nemožno revidovať pred tým,
ako je vôbec podaný návrh na súd. Výnimku predstavuje len výživné pre maloleté dieťa, ktoré je možné
priznať spätne. Iné práva a povinnosti možno priznať, zrušiť alebo zmeniť najskôr od začiatku konania,
ktorým je podanie návrhu na súd.

23. Nakoľko o zrušení povinnosti navrhovateľa voči oprávneným synom z vyživovacej povinnosti nebol
spor, oprávnení túto skutočnosť nerozporovali a nerozporovali ani dôvody pre jej zrušenie, súd vo vzťahu
k nárokom voči oprávnenému v 1/ rade vyhovel, teda zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
oprávnenému v 1/ rade ku dňu 22.7.2016, čím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21
P/203/2008-33 zo dňa 13.10.2008.

24. Vo vzťahu k oprávnenému v 2/ rade, teda k vyživovacej povinnosti voči D. E., súd musel prihliadať
na dohodu schválenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9P/53/2014-174 zo dňa 2.11.2016, ktorou
súd schválil dohodu o výživnom. Teda akékoľvek revidovanie stavu predo dňom vyhlásenia rozsudku,
ktorým bola schválená dohoda rodičov by znamenalo zmenu rozsudku a zásah do práv a povinností

predo dňom jeho vyhlásenia, čo je neprípustné bez riadneho či mimoriadneho opravného prostriedku.
V danej veci totiž za obdobie pred vyhlásením rozsudku je daná prekážka rozhodnutej veci. Súd z tohto
dôvodu zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa až dňom nasledujúcim po vyhlásení rozsudku, teda
ku dňu 3.11.2016.

25. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh vo zvyšku zamietol.

26. Súd zároveň zamietol aj návrh na vrátenie zaplateného výživného za obdobie pred zrušením
vyživovacej povinnosti a to najmä z dôvodu, že až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení
vyživovacej povinnosti takýto nárok navrhovateľovi nevznikol, pretože zrušenie vyživovacej povinnosti

je vykonateľné až právoplatnosťou rozsudku a ďalej aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal žiadne
úhrady vyživovacej povinnosti v čase od zrušenia vyživovacej povinnosti, ani od podania návrhu na súd,
teda nie len že nič nepreukázal, ale ani nič relevantné nepredložil.

27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.29. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania úspešnému
oprávnenému a v konaní ani vznik trov konania na jeho strane, nárok v tomto zmysle si ani neuplatnil,

preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).