Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815203273
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815203273.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30807484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza,
Matice slovenskej 10, proti povinnému: V.S.O. s. r. o., so sídlom Bojnice, Štúrova 832, IČO: 45 538 999, t.
č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 26,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. augusta 2016, č. k. 16Er/603/2015-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
h), § 58 ods. 1 Ex. por. Z výpisu z obchodného registra bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 18.04.2016, č.k. 40CbR/115/2014-22, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2016

súd zrušil povinného bez likvidácie a povinný bol dňa 18.06.2016 ex offo vymazaný z obchodného
registra.Vzhľadomnaskutočnosť,žepovinnýbolzrušenýbezlikvidácie,súdprvejinštanciemalzato,že
je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie. Imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí
konkurzného konania. Preto súd prvej inštancie vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z
dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil

§ 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko
súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex. por. lex
generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s
výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa
ustanovenia§203Ex.por.Oprávnenýaniprináležitejopatrnostinemalanemoholmaťpripodanínávrhu
na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného
výmazom z obchodného registra. Mal za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že

povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, sp. zn. I. ÚS
377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je
nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného.
Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným

dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho
v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázalna rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa
23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované
v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane

vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenej súdnej
exekútorke náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že jej náhrada trov

exekúcie patrí. Priznanie vyplýva priamo zo zákona a vykonávacieho predpisu, keďže ich riadne
vynaložila, konanie viedla zákonne a so zámerom vymôcť pre oprávneného pohľadávku tak, ako jej
ju priznáva exekučný titul. Oprávnený, ako veriteľ, musí brať na zreteľ, že správou svojho majetku vo
forme pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, mu môžu vzniknúť i náklady. Tak ako každá
správa majetku jeho vlastníka stojí nejaké náklady, je tomu tak i v tomto prípade. Veriteľ, v prípade,
že by nebol zaviazaný na úhradu nákladov spojených s vymáhaním jeho pohľadávky, by sa tak dostal

do zvýhodneného postavenia. Veriteľ má vziať na zreteľ, že nakoľko neuhradil preddavok na vedenie
exekúcie,súdnaexekútorkamuselavšetkynákladynamajetokveriteľavynaložiťzvlastnýchzdrojov.Nie
je prípustné, aby sa oprávnený dožadoval takejto nespravodlivosti - nepriznania reálne vynaložených
nákladov. Vzhľadom na okolnosti, najmä tie, že súdna exekútorka riadne, poctivo a pravidelne pracovala
na exekučnom konaní so zámerom vymoženia pohľadávky v prospech oprávneného, žiada, aby súd

spravodlivo priznal exekútorke to, čo jej patrí, aby nemusela znášať náklady na správu majetku veriteľa
z vlastných zdrojov. Oprávnený sa v odvolaní opiera o rozhodnutie ústavného súdu a ESĽP s tým, že
je prirodzené znášať riziko určitej profesie. Súdna exekútorka uviedla, že sa jedná o odlišnú pozíciu
profesie, a za iných podmienok, tak legislatívnych, ako z hľadiska postavenia advokáta mimo SR a
exekútora v SR, kde exekútor vykonáva funkciu orgánu verejnej moci, a nie voľne riadenú funkciu.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdnej exekútroky písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“)

a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. (o nároku na náhradu
trov exekúcie) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Výrok I. súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Ex.
por. odvolaním nebol napadnutý, a preto odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
sa touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty,
nezaoberal.

7. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

13. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 20.02.2015, ktorý bol doručený súdnej exekútorke JUDr. Andrei Nemčíkovej
dňa 26.02.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 26,17 Eur, a to napodklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa
16.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.05.2014. Súd prvej inštancie
dňa 27.03.2015 udelil menovanej súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému

na vymoženie sumy 26,17 Eur s príslušenstvom.

14. Následne súd prvej inštancie na podnet súdnej exekútorky, napadnutým uznesením výrokom I.
predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a výrokom II. súdnej exekútorke priznal
nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

15. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 18.04.2016, č.k. 40CbR/115/2014-22, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.05.2016, súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť V.S.O. s. r. o., so sídlom Bojnice, Štúrova
832, IČO: 45 538 999. Povinný bol následne dňa 18.06.2016 ex offo vymazaný z obchodného registra.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26.
januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.
novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu
povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie

v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod
zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách
exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného
zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra.
Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo

bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho
nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného
registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu
spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť,
žepokiaľOkresnýsúdTrenčínuznesenímzodňa18.04.2016,č.k.40CbR/115/2014-22,ktorénadobudlo

právoplatnosť dňa 19.05.2016, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal
ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., potom dôvodne výrokom II. priznal súdnej exekútorke nárok
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému (proti ktorému výroku je odvolanie prípustné podľa § 355
ods. 2 v nadväznosti na § 357 písm. m) CSP), a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku II. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo odvyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).