Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316209866
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316209866.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom 815 63 Bratislava, Michalská 18, IČO: 36
854 140, zast.: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Červeňova
14, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: Ľ. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX T., J. XXXX/XX,
o zaplatenie 891,20 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 30. 5. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 891,20 eura (pozostávajúcej z istiny, úrokov z úveru a úrokov z omeškania), úrokov 19,50 % p.a.
z istiny 613,75 eura od 25. 5. 2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania 8 % p.a. zo sumy 804,77 eura
od 25. 5. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému podľa Oznámenia o poskytnutí úveru
k ČSOB kreditnej karte finančné prostriedky vo forme čerpania kreditnej karty. Žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, úver nesplácal a preto žalobca listom - Oznámenie o zosplatnení úveru vyhlásil celú

pohľadávku za splatnú k dátumu 20. 12. 2014. Napriek výzvam žalobcu žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
Na základe Oznámenia a čl.. VIII bod 10. Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty,
je aktuálna úroková sadzba vo výške 19,50 % p.a. a úrok z omeškania si žalobca uplatňuje vo výške
8 % p.a. Na základe podmienok sa úroky, debetné úroky a poplatky účtujú na ťarchu Kartového účtu.
Úroky z omeškania sú splatné ihneď a neúčtujú sa na ťarchu Kartového účtu. Dlžná suma z Kreditnej
Karty vo výške 891,20 eura je vyčíslená ku dňu 24. 5. 2016. Táto suma pozostáva z nesplatenej istiny
vo výške 613,75 eura, z úrokov z úveru vo výške 191,20 eura a z úrokov z omeškania vo výške 86,43

eura. Dlh žalovaného z Kreditnej karty predstavuje:
- záväzok (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania) vo výške 891,20 eura,
- úrok z úveru zo sumy 613,75 eura vo výške 19.50 % p.a. od 25. 5. 2016 do zaplatenia,
- úrok z omeškania zo sumy 804,77 eura vo výške 8 % p.a. od 25. 5. 2016 do zaplatenia.

3. Právne svoju žalobu žalobca zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 497 ObZ, § 502 ods. 1 ObZ,
§ 369 ods. 1 ObZ, § 503 ods. 3 druhá veta ObZ.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 psím. a/ CSP, nakoľko
boli splnené podmienky na takýto postup, pričom je iba na rozhodnutí súdu, či takýto postup zvolí
(prípadný súhlas či nesúhlas strán nie je podstatný). Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak súkumulatívne splnené predpoklady uvedené v odseku 2 písm. a/, a teda ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (čo neznamená automaticky, že žalobe
musí byť vyhovené) a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000,- eur.

5. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné

prihliadať.

6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

8. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Oznámenie o
poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, oznámenie o zosplatnení
úveru, upomienka, podmienky pre vydanie a požívanie ČSOB Kreditnej karty, úrokové sadzby - a zistil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

11. V úvode súd poznamenáva, že dôkazné prostriedky majú byť súdu predkladané tak, aby

dokazovanie súd mohol aj reálne vykonať (v danom prípade oboznámením sa ich prečítaním),
predloženie listinných dôkazov nemôže byť len formálne.

12. Uzatvorená úverová zmluva (hoci označená ako oznámenie o poskytnutí úveru) podlieha právnej
úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 258/2001 Z.z.,

oba predpisy účinné k 11. 5. 2007. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval ako podnikateľ, zmluva
ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej identifikovaný rodným číslom).
Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne
vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015,sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52
ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne

vzťahy založené pred týmto dňom).

13. Dňa 11. 5. 2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu (označená ako Oznámenie
o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR), v zmysle ktorej bol
žalovanémuschválenýúverovýlimit100000,-Sk(3319,39eura).Podľaúverovejzmluvybolúversplatný

vždy k 20. dňu, pričom z oznámenia nevyplýva výška mesačnej splátky a teda ani splatnosť istiny, úrokov
a poplatkov, RPMN neuvedená, ročná úroková sadzba 18,50 %, celková čiastka, ktorú má žalovaný
uhradiť žalobcovi je neuvedená.

14. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa

ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia
súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014
(ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru
zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1

ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka.

15. Súdu nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádzal pri výpočte žalovanej sumy. Žalobca nedoložil žiaden
dôkaz o tom, kedy a koľko žalovaný čerpal, kedy, či a koľko splatil žalobcovi.

16. Všetky podstatné údaje, ktoré by mali byť obsiahnuté priamo v ÚZ, absentujú. Zmluva je pre
spotrebiteľa značne mätúca, neprehľadná a neurčitá, obchádza zákon a pre súd je preto dôkazom o

pochybných praktikách žalobcu. Spotrebiteľské zmluvy musia byť zo zákona pre spotrebiteľa jasné,
určité, zrozumiteľné, a to tak, aby spotrebiteľ (pri akomkoľvek vzdelaní) pri ich študovaní mal jasné svoje
povinnosti voči veriteľovi, čo však nie je daný prípad. Je potrebné skonštatovať, že predložená úverová
zmluva neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako je uvedené vyššie a zároveň je neplatná z dôvodu, že
obchádza zákon (§ 39 OZ) a je neurčitá (§ 37 ods. 1 OZ).

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 11. 5. 2007), (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 4 a 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
účinný k 11. 5. 2007, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

18. Súd vzhľadom na nesprávne a neúplné uvádzané údaje v zmluve, považuje zmluvu za absolútne

neplatnú, pretože svojím obsahom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom (§ 39 OZ) a navyše je
neurčitápodľa§37OZ,nakoľkopreabsenciuzákladnýchnáležitostíniejemožnéurčiťriadnepodmienky
splácania úveru.

19. Žiadnym výkladom nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o podmienkach splácania úveru,

o výške mesačných splátok, o počte mesačných splátok, ako ani o celkovej sume, ktorú má žalovaný
zaplatiť.

20. Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

21. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

22. Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom nie je dovolený. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo

vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok
uvedený v § 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých
zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody
účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá
je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle

zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon. Obchádzanie
zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak
v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom
a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,

rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

24. Keďže zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, nie je možné priznať zaplatenie
akýchkoľvek úrokov, poplatkov, a pod., ako to žalobca požadoval vo svojej žalobe.25. V dôsledku toho by bol žalovaný povinný vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu
poskytnutého úveru, ktorú reálne čerpal. Žalobca však neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne reálne

čerpaného úveru. Tejto skutočnosti sa vôbec v žalobe nevenoval a neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia.
Rovnako tak žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nedoložil žiadne dôkazy ohľadne
splácania úveru. Keďže zmluva je absolútne neplatný právny úkon, potom je vysoko pravdepodobné,
že čerpanie financií z titulu bezdôvodného obohatenia je premlčané v subjektívnej premlčacej dobe 2
roky. Žaloba bola na súd podaná 30. 5. 2016, t.j. jednorazové či mesačné čerpania v čase od 11. 5.

2007 do 29. 5. 2014 sa premlčali. Uvedené je však len teoretická rovina, nakoľko súdu neboli doložené
relevantné listinné dôkazy.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

28. Na základe uvedeného potom vyplýva, že žalobca svojou žalobou nijako neozrejmil úplne a pradivo
skutočnosti ohľadne poskytnutia a prípadného splácania úveru. Súd z tvrdení žalobcu ani nevedel
dospieť k sumám úrokov a istiny, pretože žalobca neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia; preto

je potrebné zamerať sa len na konštatovanie, že žalovaná suma je nepreskúmateľná a na základe
skutkových tvrdení žalobcu a čiastočne doložených listinných dôkazov súd nemohol dospieť k záveru
o dôvodnosti uplatnenej sumy. Je potrebné konštatovať, že žalobca má povinnosť riadne skutkovo a
právne zdôvodniť svoju žalobu, skutkové tvrdenia riadne podložiť listinnými dôkazmi, ktoré v žalobe
ozrejmí. Úlohou súdu nie je prispôsobovať listinné dôkazy tak, aby tieto preukazovali žalovanú sumu,

teda súd nemôže vytvárať nad rámec žaloby teóriu o uplatnenej sume.

29. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozsudku, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno (ako bremeno tvrdenia tak ani bremeno dôkazu), v žalobe neozrejmil všetky
potrebné skutočnosti na preukázanie svojho práva na zaplatenie sumy 891,20 eura s príslušenstvom,

vzhľadom k čomu bola žaloba nepreskúmateľná.

30. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. V danom prípade žalovaný
bol v konaní plne úspešný a teda by mal právo na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu

však nevnikli, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.