Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/101/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812201737
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812201737.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Telefónica Slovakia,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, práv. zast. Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému D. G., F.. XX. XX.
XXXX, T. J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka v konaní, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 1.853,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie do výšky sumy 1.494,45 Eur.

Súd žalobu vo zvyšujúcej časti zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.853,54 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 616,04 Eur od 28. 02. 2009 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 778,39 Eur od 31. 03. 2009 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 75,05 Eur od 30. 04. 2009 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 380,56 Eur od 29. 05. 2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 Eur od 29. 05. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o pripojení na t. č. XXXXXXXXXX,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Teléfonica O2 Slovakia, s.
r. o. V súlade so zmluvou, poskytol žalobca žalovanému SIM kartu umožňujúcu prihlásiť sa do verejnej
telefónnej siete, s tým, že žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas
poplatky. Žalovaná porušila zmluvné podmienky a napriek viacerým výzvam neuhradila poplatky za
poskytnuté služby. Žalobca vystavil žalovanému faktúry, a to f. č. 1001817119 na sumu 616,04 Eur,
so splatnosťou 27. 02. 2009, č. 1002022447 na sumu 778,39 Eur, so splatnosťou 30. 03. 2009, č.
1002251501 na sumu 75,05 Eur, so splatnosťou 29. 04. 2009, č. 5100569467 na sumu 380,56 Eur, so
splatnosťou 28. 05. 2009 a č. 1002485717 na sumu 3,50 Eur so splatnosťou 28. 05. 2009. Celková dlžná
suma vo vzťahu k žalovanému predstavovala 1.853,54 Eur. Nezaplatením faktúr sa žalovaný dostal do
omeškania so zaplatením dlhu po uplynutí lehoty splatnosti v jednotlivých faktúrach. Úrok z omeškania
si žalobca uplatnil vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 16Ro/27/2012 - 45 zo dňa 16. 03. 2012, proti ktorému
podal odpor vedľajší účastník, ktorý oznámil vstup do konania dňa 24. 04. 2012. Vo svojom odpore
poukázal na neprijateľnosť podmienok v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“) a tiež vzniesol námietku premlčania nároku, s poukazom na to, že pokiaľ došlo k odstúpeniu
od zmluvy dva roky pred podaním žaloby, je uplatnený nárok premlčaný, alebo v prípade premlčania
jednotlivých splátok, ktoré sa stali splatnými pred viac ako troma rokmi pred podaním žaloby, je
nárok premlčaný. Za predpokladu, že nárok by nebol premlčaný, žalobca mal nárok iba na vydanie
bezdôvodného obohatenia, v zmysle ust. § 457 OZ. V prípade uplatnenej zmluvnej pokuty, sa jednalo
o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú.

Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Namietol neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka
do konania a v dôsledku toho aj nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu.

Súd uznesením č. k. 12C/101/2012 - 100 zo dňa 17. 01. 2014 pripustil vstup vedľajšieho účastníka
do konania, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na strane
žalovaného.

Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.
2Co/289/2014 - 122 zo dňa 17. 02. 2015 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Súd naďalej konal s
vedľajším účastníkom.

Žalovaný sa stotožnil v celom rozsahu s písomným stanoviskom vedľajšieho účastníka. K okolnostiam
uzavretia zmluvy o pripojení uviedol, že v čase uzavretia zmluvy, nemal žiadnu skúsenosť s uzavretím
s takýmto typ zmlúv, pretože pokiaľ mal v minulosti ako študent telefón, tento mal na kredit, a teda nie
na paušálne náklady. Zmluvu už uzatváral v Q. a nerozumel celkom tomu, čo všetko obnáša mesačný
paušál, v akom rozsahu môže volať a že si má odkúpiť mobilný telefón. Vôbec nebol informovaný
o žiadnej zmluvnej pokute a ani o podmienkach, za akých sa mala uplatniť. Pred podpisom zmluvy,
určite túto zmluvu nedostal na preštudovanie. Vzhľadom na neskúsenosť, dôveroval tomu, čo mu bolo
povedané a nakoniec na to aj doplatil. Uvedomil si, že tieto úhrady sa vzťahujú za prácu s internetom cez
mobilný telefón, a keďže pracoval vo R. T., ani si spočiatku nevšimol takéto vysoké fakturované sumy,
pretože tieto mu boli zasielané zrejme na adresu jeho trvalého pobytu. Až keď sa dozvedel o tomto
konaní doručením platobného rozkazu na jeho adresu, telefonicky sa dohodol so žalobcom, že mu bude
splácať sumu týkajúcu sa len hlasových a nehlasových služieb, čo aj urobil. Začal platiť, zaplatil za tri
mesiace určite, a nebol si istý s úhradou štvrtej splátky. Poukázal na mailovú komunikáciu so žalobcom
z I.. Jednolisté splátky uhrádzal prostredníctvom anglickej banky, nebola vtedy iná možnosť, avšak
uviedol, že tu bude zrejme problém uvedenú skutočnosť preukázať. Po doručení mailovej komunikácie
vyplynulo, že úhrada v sume 300,- Eur zo strany žalovaného bola poskytovaná v dňoch 18. 06. 2012,
16. 07. 2012, 26. 09. 2012. Žalobca mu oznámil, že v tom období nebola zaevidovaná platba za august
2012. Rozsah týchto splátok potvrdil, tak ako boli uvedené.

V dôsledku uvedenej skutočnosti, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 08. 2015 jednak špecifikoval
nárok uplatnený v žalobe a súčasne zobral žalobu späť v časti jednak zaplatených splátok v celkovej
výške 900,- Eur, ale aj v sume 213,50 Eur, ktorá bola zaplatená 19. 06. 2012 a ktorá predstavovala
náhradu trov konania. Súčasne žalobca poukázal na tú skutočnosť, že v dohode, ktorú v tejto fáze
doručoval žalobca, žalovaný uznal svoj záväzok, na ktorý bol zaviazaný Okresným súdom Rožňava v
platobnom rozkaze 16Ro/27/2012 zo dňa 16. 03. 2012. V tomto písomnom podaní žalobca potvrdil
zaplatenie jednej splátky vo výške 300,- Eur dňa 24. 08. 2012. Pripustil možnosť zmeny, alebo
nesprávne zaevidovanej platby, v dôsledku nedostatočnej identifikácie platby /párovacieho znaku/,
prípadne žalovaný nezadal žiadny variabilný symbol. Súčasne poukázal na to, že žalovaný svojim
podpisom v zmluve potvrdil, že sa oboznámil s VOP a s Cenníkom, a z toho dôvodu považoval tvrdenie
žalovaného za účelové a tendenčné. Neskúsenosť pri podpísaní zmluvy považoval za irelevantnú.
Okrem toho žalobca zobral žalobu späť do výšky zmluvnej pokuty vo výške 380,95 Eur s príslušenstvom,
tzn. spolu do výšky sumy 1.494,45 Eur.

V rozsahu späťvzatia žaloby, súd konanie zastavil v zmysle ust. § 96 ods. 1,2 O. s. p., so súhlasom
žalovaného.

Žalobca naďalej trval na zaplatení sumy 359,09 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy
616,04 Eur od 28. 02. 2009 do 18. 06. 2012, úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 316,04
Eur od 19. 06. 2012 do 19. 06. 2012, úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 102,54 Eur od 20.
06. 2012 do 16. 07. 2012, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 778,39 Eur od 31. 03. 2009

do 16. 07. 2012, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 580,93 Eur od 17. 07. 2012 do 24.
08. 2012, úrok z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 280,93 Eur od 25. 08. 2012 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 75,05 Eur od 30. 04. 2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 9 % zo sumy 3,5 Eur od 29. 05. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 271,50 Eur.

K uvedenému písomnému podaniu pripojil žalobca Dohodu o zaplatení dlžnej sumy zo dňa 23. 05. 2012,
ktorá bola zjavne doručovaná žalovanému do R.Ľ. T., vzhľadom na miesto podpisu uvedenej dohody.
Z obsahu tejto dohody vyplynulo z čl. I., že predmetom dohody je úhrada dlžnej sumy vyplývajúcej z
vydaného Platobného rozkazu tunajším súdom č. k. 16Ro/27/2012. V čl. II. bolo uvedené, že „dlžník
v súlade s ust. § 558 OZ uznáva svoj dlh, ktorý vznikol z dôvodu nezaplatenia faktúr, vyúčtovaný na
základe zmluvy o pripojení“. Čl. III. obsahoval rozpis splátok vrátane nároku na zaplatenie trov konania.

Žalovaný vzhľadom k nejasnosti pri úhrade splátok a v rozdielnej evidencii žalobcu pri úhrade splátok v
mesiacoch august a september 2012, trval na preukázaní, akým spôsobom boli evidované jeho úhrady
splátok, keďže sa riadil informáciami, ktoré mu boli oznámené, tzn. aj identifikáciu vykonával podľa
informácií poskytovaných žalobcom.

Žalobca súdu zaslal výpisy platieb, ktoré dohľadal, avšak sa jedná len o výpis z mailovej komunikácie
medzi zamestnancami žalobcu ohľadne správnosti a vyhľadania platieb. Z uvedenej komunikácie
vyplýva, že nebol zadaný správny párovací znak, teda referenčné číslo, ale tzv. zmluvný účet a pri platbe
zo dňa 18. 06. 2012 nebol uvedený žiadny variabilný symbol a platby sa nenapárovali.

Vedľajší účastník trval na svojom písomnom stanovisku. Písomným podaním zo dňa 20. 08. 2015 navrhol
žalobu zamietnuť z dôvodu, že nárok je premlčaný a v tej súvislosti poukázal aj na novelu Zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 102/2014 Z. z. , konkrétne na ust. § 5b, v zmysle ktorého súd prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi a to
vrátane premlčania.

Žalovaný po oboznámení sa s dohodou o uznaní dlhu, v rámci vykonávaného dokazovania, rozhodne
poprel, že by bol vedome takýto dlh uznával. Túto dohodu mu poslal žalobca do R. T., obsahovala
návrh žalobcu na úhradu dlžnej sumy v splátkach, tej časti rozumel a predpokladal, že je to dohoda o
splátkach. Uznanie dlhu, ktoré bolo v článku uvedené, tomu nerozumel do dôsledkov, domnieval sa, že
je to formulácia, ktorá musí byť uvedená v dohode. O podstate uznania dlhu mu nebolo vysvetlené nič,
a to ani písomne, že by mu žalobca doručil niečo spolu s dohodou a už vôbec nevedel o tom, že mal byť
informovaný aj o tom, že v čase, kedy tú dohodu podpisoval, už bol nárok žalobcu premlčaný. Pokiaľ by
bol dostal túto informáciu, celkom určite by nebol vykonával splátky formou úhrady dlhu.

Zo žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 22. 04. 2008 súd zistil, že žiadosť podával žalovaný,
s tým, že bol dohodnutý program služieb O2 Pre mňa 70, požadovaný dátum aktivácie v deň uzavretia
zmluvy, bola poskytnutá SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX. Listina označená ako Dodatok k
zmluve o pripojení bola uzavretá dňa 22. 04. 2008, tzn. toho istého dňa, údaje žalovaného totožné
ako v žiadosti. Z ďalšieho obsahu dodatku vyplynulo, že žalovaný mal záujem o odkúpenie mobilného
telefónu značky Sony Ericsson K550i black - O2 SK + ZL. Z čl. II. bod 2.1 vyplynulo, že účastník sa
zaviazal užívať uvedený mesačný program po dobu 24 mesiacov . V zmysle bodu 2.2 sa zaviazal
účastník okrem iných povinností, po a.) zotrvať v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom, neuskutočniť úkon
smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, po b.) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, po c.) nedopustí sa
takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu
vypovedať. V tejto časti je upravená aj klauzula, ktorá zaväzuje účastníka na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 11.464,71 Sk, v prípade porušenia niektorej z povinnosti tohto Dodatku (v bode 2.2).

Na základe poskytnutých služieb v zmysle uvedenej zmluvy, vystavil žalobca žalovanému nasledovné
faktúry,
- č. 1001817119, zo dňa 12. 02. 2009, na sumu 616,04 Eur, za obdobie od 08. 01. 2009 do 07. 02. 2009,
so splatnosťou 27. 02. 2009,
- č. 1002022447, zo dňa 12. 03. 2009, na sumu 778,39 Eur, za obdobie od 08. 02. 2009 do 07. 03. 2009,
so splatnosťou 30. 03. 2009,
- č. 1002251501, zo dňa 14. 04. 2009, na sumu 75,05 Eur, za obdobie od 08. 03. 2009 do 07. 04. 2009,
so splatnosťou 29. 04. 2009,

- č. 5100569467, zo dňa 14. 05. 2009, na sumu 380,56 Eur, so splatnosťou 28. 05. 2009, kde bola
vyúčtovaná zmluvná pokuta.

V jednotlivých obdobiach, postupne za jednotlivé zúčtovacie obdobia, každá faktúra obsahovala aj
podradenie predchádzajúceho dlhu a vykazovala tak celkovú sumu na úhradu.

Vo faktúre č. 1002485717 zo dňa 13. 05. 2009 bola fakturovaná celková suma na úhradu vo výške
78,55 Eur, ( 75,05 Eur + 3,50 Eur za upomienku ), čo mohlo navodzovať dojem, že suma 75,05 Eur bola
fakturovaná vo faktúre č. 1002251501, ale aj vo faktúre č. č. 1002485717.

Žalobca oznámil odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 14. 04. 2009, s tým, že oznámil, že odstupuje od
zmluvy o pripojení ku dňu 14. 05. 2009 a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 1.394,43
Eur v lehote do 07. 05. 2009. V tomto písomnom podaní bol uvedený účet, na ktorý má poskytnúť plnenie
žalovaný a tiež variabilný symbol. Uvedené odstúpenie bolo doručované žalovanému, o čom svedčí
pripojená dodejka pod doručovacím číslom RB 40780939 9 CZ, Praha 3. Doručenie bolo vykázané dňom
27. 04. 2009.

V zmysle Všeobecných podmienok („VP“) poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej služby Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., z bodu 4.2 písm.
d.) vyplynulo, že účastník je okrem ďalších povinností povinný platiť za poskytnuté služby v súlade so
všeobecnými podmienkami, najmä s čl. 7 a platným cenníkom. Podľa bodu 6.2 písm. c.) VP, platnosť
zmluvy zaniká odstúpením od zmluvy v súlade so všeobecnými podmienkami. Podľa 6.7 písm. a.)
poskytovateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby, ani do 45 dní
po dni splatnosti. Podľa bodu 7.12 VP, poskytovateľ má nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa
právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Do konania bol pripojený cenník mesačných programov O2 Pre mňa, platný od 24. 09. 2007, v zmysle
ktorého bol vymedzený najvyšší počet prevolaných minút pre jednotlivé mesačné programy, výška zľavy.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný na základe žiadosti uzavreli Dodatok
k zmluve o pripojení zo dňa 22. 04. 2008. V zmysle Dodatku mu bol odpredaný mobilný telefón
typu Sony Ericsson K550i black, cena za odkúpenie nevyplynula z dodatku. Boli vymedzené práva
a povinnosti a doba viazanosti na 24 mesiacov. V čl. II boli vymedzené práva a povinnosti, ale z
hľadiska obsahu, to boli len povinnosti pre žalovaného, s tým, že súčasťou tohto článku bola časť
obsahujúca povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení niektorej z povinnosti uvedenej v bode
2.2. Už samotná táto skutočnosť za predpokladu, že by súd neskúmal uplatnený nárok z hľadiska
premlčania, by nasvedčovalo tomu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, s poukazom na to, že
je neprijateľné, pokiaľ poskytovateľ služby, ktorý podmieňuje porušenie záväzkových vzťahov zmluvnou
pokutou, tieto vymedzuje neurčito, resp. sám si určuje, ktoré zo zmluvných porušení použije pre účely
vymáhania zmluvnej pokuty, keďže tento bod zahŕňa v sebe niekoľko zmluvných porušení povinnosti.
Takto koncipované zmluvné pokuty rozhodne nie sú akceptovateľné.

Vzhľadom k tomu, že bola vznesená námietka premlčania vedľajším účastníkom, súd sa v danom
prípade zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku.

Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Odstúpenie od zmluvy je inštitútom, v dôsledku ktorého sa zmluva zrušuje účinkami od začiatku.
Zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobudol nadobúdateľ právo zo záväzku.

Možnosť odstúpenia od zmluvy vyplynula z obsahu VP. Jednou z možností pre odstúpenie bolo aj
porušenie platobných povinností presahujúcich dobu 45 dní od splatnosti faktúry. V tomto prípade
žalobca písomne odstúpil od zmluvy s účinkom ku dňu 07. 05. 2009, z čoho vyplýva, že uvedená zmluva
o pripojení sa zrušila od počiatku.

Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal .

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Za stavu, kedy došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, je nutné konštatovať, že žalobcovi vznikol
len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v opačnom prípade by za predpokladu
poskytnutia služby, bol znevýhodnený žalobca. Z toho dôvodu vyplýva, že žalobcovi môže byť vydané
len bezdôvodné obohatenie.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, súd skúmal, či v danom prípade nárok uplatnený z
uvedenej zmluvy bol podaný včas, keďže k odstúpeniu od zmluvy došlo ku dňu 07. 05. 2009 a žaloba
bola podaná dňa 21. 02. 2012.

V priebehu vykonávaného dokazovania, predložil žalobca pre účely predlženia premlčacej lehoty
písomne uzavretú Dohodu o zaplatení dlžnej sumy zo dňa 23. 05. 2012. Súčasťou dohody bolo uznanie
dlhu dlžníka v čl. II.

Podľa ust. § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznaním dlhu v zmysle ust. § 558 OZ sa predpokladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase
uznania trval. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi, ktorým sa zabezpečuje
uznaný záväzok. Vyvrátiteľnosť tejto domnienky znamená, že dlžník ktorý svoj dlh uznal, môže namietať,
že dlh nevznikol, alebo v čase uznania už netrval. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný, avšak takéto
uznanie predpokladá domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Takéto
písomné uznanie dlhu malo za následok v zmysle ust. § 110 ods. 1 OZ, že plynutie pôvodnej premlčacej
doby by sa prerušilo a začína plynúť nová premlčacia doba. Z hľadiska procesného prechádza
dôkazné bremeno v prípade preukázania existencie dlhu v dobe uznania na žalovaného, avšak len
za predpokladu, že dlžník o premlčaní dlhu v čase jeho uznania vedel. Z výpovede žalovaného však
jednoznačne vyplynulo, že dohoda, ktorá mu bola doručená, považoval za určitý splátkový kalendár,
ktorý sa snažil aj dodržať, čo vyplynulo z dokazovania. Jednoznačne uviedol, že keby bol v tom čase,
keď mu bola doručená dohoda do R. T., vedel, že je dlh premlčaný, celkom určite by nepodpisoval dlh o
splátkach. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaný v čase uznania dlhu nemal vedomosť o tom, že dlh
je už premlčaný. Bolo však povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný vedel o existencii premlčaného
dlhu v čase jeho uznania. Ani v samotnom čl. II bod 2.1 Dohody nebola žiadna písomná zmienka o tom,
že žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlhu , čo vyplýva priamo zo znenia zákonného ustanovenia § 558
OZ. Pokiaľ dlžník nevedel o premlčaní, či už o omyl skutkový alebo právny, nemá jeho uznanie právne
účinky. Okrem toho je nutné uviesť aj to, že v prípade, že žalobca takýmto spôsobom hodlal dosiahnuť
uznanie dlhu a tým i predlženie lehoty na lehotu 10 - ročnú, možno takéto konanie žalobcu posudzovať
aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v súlade s ust. § 3 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

Podľa ust. § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Zhodnotením uvedeného dokazovania, súd dospel k záveru, že v tomto prípade bolo potrebné posúdiť
uvedený nárok ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku
je dvojročná a plynula odo dňa, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, získal žalobca dňom
nadobudnutia odstúpenia od zmluvy a rovnako mal poznatky aj o osobe, kto sa na jeho úkor obohatil,
čo bolo zrejmé aj z pôvodnej zmluvy o pripojení.

Uznanie dlhu súd považuje za právne neúčinné, z dôvodu vyššie uvedených a v tej súvislosti konštatuje,
že nebolo možné uplatniť si právo v lehote podľa ust. § 110 ods. 1 OZ a teda nárok žalobcu vyplývajúci
z tohto konania bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu súd zamietol zvyšujúcu
časť žaloby.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

V prípade náhrady trov konania súd zobral do úvahy skutočnosť, že oproti uplatnenému nároku vo výške
1.853,54 Eur s príslušenstvom, žalovaný uhradil čiastočne sumu 1.113,50 Eur, v rozsahu ktorej zobral
žalobca žalobu späť. Rovnako zobral žalobca žalobu späť aj v časti nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 380,95 Eur, nie však pre plnenie žalovaného , ale zrejme z dôvodu, že očakával,
vzhľadom na rozhodovaciu prax súdom, neúspech v tejto časti nároku. Napokon neuviedol žiaden
dôvod, pre ktorý vzal žalobu v tejto časti späť. Žalovaný zaplatil žalobcovi spolu so splátkami aj náhradu
trov vo výške 213,50 Eur, čo potvrdil sám žalobca vo svojom písomnom stanovisku. Z týchto dôvodov
súd považuje nárok žalobcu na náhradu trov konania za uspokojený, už aj s poukazom na to, že
vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré zavinil sám žalobca a mieru úspechu v konaní, dosiahol
úspech v konaní len 60 %, žalovaný 40 %, tzn., že konečný úspech v konaní dosiahol žalobca v rozsahu
20 %. Za predpokladu, že žalovaný uhradil náhradu trov spolu s úhradou splátok vo výške vyčíslenej v
platobnom rozkaze, tzn. v plnej výške 213,50 Eur, táto presahuje náhradu trov, ktorá by mu bola priznaná
súdom podľa miery úspešnosti v tomto konaní.

Žalovaný a vedľajší účastník si neuplatnili žiadnu náhradu trov konania, z týchto dôvodov súd nepriznal
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, tak ako to vyplýva z výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.