Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203172
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716203172.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C.. W. XXXX/XX, Q., za účasti osobitného subjektu na strane
žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176
778, (adresa na doručovanie P.O. BOX 21, Turčianske Teplice) proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, spol.

s r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o
vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 17C/26/2016-73 zo dňa 26. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení neplatnosti časti Zmluvy o úvere č. 609000823 z
30.11.2011, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 80 Eur s úrokom z omeškania
a vo výrokoch o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd určil, že ustanovenia čl. 4, 6, 13 a 16 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru Zmluvy o úvere č. 609000823 z 30.11.2011, ktorých znenie citoval vo výroku
uvedeného rozsudku, sú neplatné. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 80 Eur spolu s 5,5%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 80 Eur od 11.03.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania o určenie neplatnosti zmluvy.
Žalobkyni priznal právo na 100% náhradu trov konania voči žalovanému o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na určenie neplatnosti

zmluvy vo výške 49,75 Eur a súdny poplatok za návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 16,50 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy, a to z dôvodu dosiahnutia stavu právnej istoty. Vychádzal z jej tvrdenia, že zaplatila
žalovanému viac než predstavovala výška poskytnutého úveru a ten napriek tomu stále vykazuje voči
jej osobe dlh. Žiadaným určením chce mať istotu, že nebude od nej túto sumu a úrok z omeškania
za poskytnutý úver vymáhať. Z predloženej zmluvy o úvere a následnej výpovede žalobkyne ako aj

svedkyne Lamošovej, pracovníčky žalovaného, ktorá v jeho mene uzatvárala so žalobkyňou predmetnú
úverovú zmluvu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzkový vzťah založený touto zmluvou medzi
stranami sporu má spotrebiteľský charakter. Z tohto dôvodu naň aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa preukázala dôvod, pre ktorý
žiadala poskytnúť úver, a to vyplatenie dlžného nájomného. V uvedenej zmluve preto jednoznačne
vystupovala ako spotrebiteľ, a to napriek deklarovanému účelu, že finančné prostriedky hodlá použiť

na výkon povolania. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdila aj svedkyňa D., ktorá vo svojej výpovedi
poukázala na to, že ak by žalobkyňa uviedla účel úveru zaplatenie nájomného, tento by nedostala.Ďalej súd prvej inštancie prihliadal aj na potvrdenie zo živnostenského úradu, z ktorého vyplynulo, že
žalobkyňa v živnostenskom registri nie je registrovaná. Žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti
celej spotrebiteľskej zmluvy, preto súd prvej inštancie podrobil prieskumu jednotlivé zmluvné dojednania,

pričom postupoval podľa § 298 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup
súdu a strán sporu v civilnom sporovom konaní s účinnosťou od 01.07.2016 (ďalej „CSP“). Z listinných
dôkazov doložených do spisu súd prvej inštancie ustálil, že predmetná zmluva o úvere má formulárový
charakter a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalovaný nepreukázal, že zmluvné
podmienky uvedené vo výroku napadnutého rozsudku boli individuálne dojednané, že žalobkyňa mohla

ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Keďže písomná forma predmetnej zmluvy
o úvere nemala všetky stanovené náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej
inštancie považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. K dojednaniu čl. 13 Všeobecných
podmienok uviedol, že určil za neplatnú dohodu o vyplnení zmeniek z dôvodu neprijateľnosti tejto
podmienky, pri aplikácii ust. § 53 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľka
nemohla obsah dohody v tejto časti ovplyvniť.

2. Keďže žalobkyňa tvrdila, že celkovo zaplatila za poskytnutie úver sumu 280 Eur a úver jej bol
poskytnutý vo výške 200 Eur, rozdiel medzi vyplatenou a skutočne poskytnutou sumou súd prvej
inštancie kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré vo výške 80 Eur je
povinný žalobkyni vydať.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni v celom rozsahu. V časti
konania o neplatnosti zmluvy má za to, že úspech strán sporu bol porovnateľný, a preto rozhodol, že na
náhradu trov konania nemá žiadna zo strán sporu právo.

4. O poplatkovej povinnosti žalovaného rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

5. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené, podal odvolanie žalovaný
a žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,

že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, keď do neho prevzal v celom
rozsahu argumentáciu žalobkyne bez toho, aby sa vysporiadal s argumentmi, ktoré boli ním uvádzané.
Uviedol, že finančné prostriedky poskytnuté žalobkyni na základe spornej Zmluvy o úvere boli za účelom
výkonu povolania, teda nie pre jej súkromnú potrebu. Súd prvej inštancie tak nesprávne vychádzal z
právneho záveru, že záväzkový vzťah založený touto zmluvou má spotrebiteľský charakter. Žalovaný

ďalej poukazoval na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012, ktorým proti
žalovanému bolo konanie zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy,
ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia spornej zmluvy
neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená
maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné bremeno v otázke

primeranosti odplaty znáša žalobca, nie žalovaný. V súvislosti s primeranosťou odplaty poukázal na
závery rozhodovacej praxe súdov prvej inštancie a odvolacích súdov.

6.Ďalejnamietal,žežalobkyňanemalanaurčeníbezúročnostiabezpoplatnostizmluvynaliehavýprávny
záujem, ktorú skutočnosť tiež podporil odkazom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II.

7. Ďalej poukazoval na neodstrániteľnú prekážku konania, a to existenciu veci rozhodnutej, na ktorú
upozornil súd prvej inštancie už vo svojom vyjadrení a navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním
rozhodcovského rozsudku. Vychádzajúc z týchto skutočností nepovažoval za správny ani následný
záver súdu prvej inštancie o tom, že na jeho strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je

povinný žalobkyni vydať.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že zmluvu o úvere uzatvárala ako spotrebiteľka, čo bolo preukázané aj
výsluchom svedkyne pred súdom prvej inštancie. Potom sú správne aj jeho závery o neprijateľných

podmienkach, ktoré táto zmluva obsahovala. S tým súvisí aj následná opodstatnenosť jej nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne ďalšie podanie, tzv. repliku, nepredložil.10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po
zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa §

470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Po zistení, že
odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný, bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods.
2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy
nevystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z úverovej zmluvy predloženej žalobkyňou k podanej žalobe zo
dňa 30.11.2011 (iný listinný dôkaz nebol do spisu predložený) nevyplýva, že by ju žalobkyňa uzatvárala
v súvislosti s predmetom svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Vnútroštátna právna úprava v otázke ochrany spotrebiteľa nekorešponduje s legislatívou Európskej
únie - Smernica 2008/48/ES. Pojmu použitému v označenom právnom akte v podmienkach Slovenskej
republiky zodpovedá pojem podnikanie, obchodná činnosť, nie však už pojmy povolanie (v širšom
význame), resp. zamestnanie. Uvedený názor potvrdzuje aj skutočnosť, že zákonodarca zákonom č.
394/2011 Z.z. novelizoval zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (aj) v časti definície pojmu

spotrebiteľ v § 2 písm. a) tak, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, pričom ohľadom pojmu povolanie zákon Poznámkou a/ výslovne
odkazuje príkladmo na zákon SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zák. č. 588/2003 Z.z. o advokácií. Z uvedeného
vyplýva, že povolaním je nutné rozumieť predovšetkým tzv. slobodné povolania vykonávané na základe

osobitnýchpredpisov,ktorýchvýkonjezároveňpodnikaním.Vychádzajúczuvedeného,akoajvýpovede
zamestnankyne žalovaného je zrejmé, že vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným Zmluvou
o úvere zo dňa 30.11.2011 je vzťahom spotrebiteľským, a preto sa naň vzťahujú ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, čo znamená, že súd je oprávnený (povinný) poskytnúť ochranu spotrebiteľovi
pred neprijateľnými podmienkami, pokiaľ by ich uvedená zmluva obsahovala.

13. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza, že boli predložené súdu prvej inštancie 3 listiny, v
zmysle ktorých žalobkyňa nevystupovala v záväzkovom vzťahu ako spotrebiteľ. Z obsahu spisu však
predloženieakýchkoľveklistínžalovanýmnemalodvolacísúdpreukázané.Žalovanývoveciurobiljediné
písomné vyjadrenie k doručenej žalobe zo dňa 26.04.2016 (č.l. 16 a nasl. spisu) v tomto vyjadrení však

neoznačuje a k nemu ani neprikladá žiaden listinný dôkaz. Nie je preto dôvodné jeho tvrdenie v odvolaní,
že nebolo zo strany súdu prvej inštancie prihliadané na ním predložené listinné dôkazy.

14. Žalovaný nenamietal nedostatok podmienky konania - res iudicatae (vec rozhodnutá) vo vyjadrení,
ktoré žalobe, na ktoré poukazuje v odvolaní. Je pravdou, že súd v každom štádiu konania (t.j.

aj v štádiu odvolacieho konania) prihliada na splnenie podmienok konania, ktorých nedostatok má
prípadne za následok zastavenie konania. Z obsahu spisu však odvolací súd existenciu nedostatku
podmienky konania tvrdenú žalovaným nemal preukázanú. V predloženej zmluve o úvere neboli žiadne
ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola
uzatvorená rozhodcovská zmluva, podľa ktorej by došlo k rozhodcovskému konaniu, výsledkom ktorého

by mohlo byť rozhodnutie rozhodcovského súdu.

15. Žalovaný ďalej namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o existencii naliehavého
právneho záujmu na žalobkyňou žiadanom určení neplatnosti spornej zmluvy o úvere. Žalovaný však
opomenul, že súd prvej inštancie pri čiastočnej neplatnosti spornej zmluvy rozhodoval v zmysle ust.

§ 298 CSP, v zmysle ktorého je súd oprávnený posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok z
úradnej povinnosti a túto skutočnosť vyjadriť vo výroku svojho rozhodnutia. Takže, ak by aj bolo možné
prisvedčiť odvolateľovi, že dôvod pre existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 137 písm.
c) CSP v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol, nič to nemení na jeho povinnosti aplikovať ust.
§ 298 CSP, keďže v prejednávanej veci rozhodoval aj o vydaní bezdôvodného obohatenia, ku ktorému

došlo v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere medzi stranami sporu. Tu však považuje odvolací
súd za potrebné zdôrazniť, že v prípade odvolacieho konania je odvolací súd viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania. Pokiaľ odvolateľ rezignoval na akúkoľvek konkrétnu argumentáciu o (ne)správnosti
aplikácie tohto zákonného ustanovenia vo vzťahu k prejednávanej veci, odvolací súd nemôže nahrádzaťnevyhnutnúprocesnúaktivituodvolateľaaformulovaťnamiestonehoodvolaciedôvody,resp.preskúmať
rozhodnutie na základe iných, než v odvolaní vznesených námietok.

16. Na základe uvedených skutočností krajský súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Zároveň preskúmal tento rozsudok aj v závislých výrokoch o trovách konania a o
poplatkovej povinnosti a po konštatovaní ich vecnej správnosti aj v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

17. Žalobkyni ako strane sporu v odvolacom konaní úspešnej priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému
žalovanému. O výške týchto trov v zmysle § 262 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom
rozhodnutí vo veci, v ktorom sa konanie končí, samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)