Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/276/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207014
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614207014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu M. A.É., N.. XX.X.XXXX, B. N. M., K. X,
zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Spišská Nová Ves, Chrapčiakova 7, proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. AK JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 10C/54/2014-145 z 7.4.2016 Okresného súdu Spišská nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300019499 z

9.3.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 561,08 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
že žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku z návrhu sumu 99,50
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 9.3.2009 domáhal a ako
ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že spolu so žalobným návrhom žalobca podal návrh na
nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti zamestnávateľovi zdržať sa zrážok zo mzdy

žalobcu v prospech žalovaného účastníka. O tomto návrhu rozhodol uznesením sp.zn. 10C/54/2014-20
z 25.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.5.2014. Poukázal na to, že žalovaný zaslal mu písomné
vyjadrenie, a uviedol, čo z neho vyplynulo. V poradí prvým rozsudkom sp. zn. 10C/54/2014-79 zo
7.10.2014 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve z 9.3.2009 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 342,03 eur
a na účet súdu na súdnom poplatku z návrhu sumu 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a odvolací súd uznesením 5Co/978/2014-104 z 9.10.2015

zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol,
že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O.s.p. a zásadám
súdnej praxe, preto je rozsudok nepreskúmateľný a v dôsledku toho i nepresvedčivý a to z dôvodov
uvedených v odvolaní, ktoré sú opodstatnené. Dohodu je potrebné preskúmať, vziať na zreteľ ustálenú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, týkajúcu sa nekalých podmienok, s ohľadom na povinnosti
vnútroštátneho súdu takýto prieskum vykonať aj bez návrhu, v súlade so Smernicou 93/13 EHS z
5.4.1993. Treba mať pri tom na zreteli, že dohoda bola podpísaná samostatne a nevyplýva z nej priama

podmienenosť s uzavretím úverovej zmluvy. Je potrebné vykonať dokazovanie, či napadnutá dohoda
bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, či konanie strán nevzbudzovalo pochybnosti
o tom, čo chceli prejaviť, či vedel žalobca čo podpisuje, či mal možnosť odmietnuť podpísať dohodu
alebo mal možnosť ponúknuť iné zabezpečenie. Konštatoval, že účastníci konania boli v zmysle § 120ods.4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo 4.7.2014, že žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil,
preto v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Uviedol, aké dokazovanie vykonal a
rozhodol na základe zisteného skutkového a právneho stavu: 4.3.2009 medzi účastníkmi konania bola

spísaná Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300019499, z
ktorej zistil, že žalobca požadoval úver vo výške 1 659,70 eur, ktorý mal zaplatiť v 30-tich mesačných
splátkach vo výške po 101,41 eur, že zmluvná odmena bola 1 382,53 eur, predpokladaná RPMN za
úver 68,81 %. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 1 003,92 eur, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 58,69 eur, poskytnutá čiastka revolvingu 821,42 eur. Z oznámenia veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi z 9.3.2009 zistil, že schválená výška úveru bola: 1 659,70 eur, splatnosť
úveru 30 mesiacov, výška mesačnej splátky 101,41 eur, dátum splatnosti prvej splátky 19.4.2009, dátum
splatnosti poslednej splátky 19.9.2011, RPMN úveru 66,33 %. Schválená výška revolvingu : 911,63 eur,
výška mesačnej splátky 101,41 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 55,35 %, úverový limit 1 659,70
eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 1 547,93 eur, zmluvná odmena za poskytnutie každého
revolvingu 1 003,92 eur. Oznámenie o schválení úveru nebolo podpísané žalobcom. Z predloženej karty

klienta zo 7.2.2014 zistil, že žalobcovi bola vyplatená čiastka vrátane revolvingov 2 225,48 eur a uhradil
sumu 2 129,80 eur. Neuhradená suma je 95,68 eur, že žalovaný žiada uhradiť ešte sumu 2 737,88 eur.
Spolu s úverovou zmluvou uzavretou účastníkmi konania 9.3.2009 bola účastníkmi konania uzavretá
aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300019499, ktorá nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza
sa na tej istej listine. Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný listom zo 17.3.2014

požiadal zamestnávateľa žalobcu Železnice SR, M.R. Štefánika 295/2, Zvolen o vykonávanie zrážok
zo mzdy vo výške minimálne 101,61 eur z dôvodu, že žalobca neplní riadne a včas svoj záväzok a
uviedol, že výška dlhu je 3 525,13 eur + úrok z omeškania. Ďalším listom zo 16.2.2015 prostredníctvom
spoločnosti ANACO s.r.o. žiadal opätovne vykonávať zrážky zo mzdy v uvedenej výške, čiže v priebehu
konania. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po zaslaní oznámenia o schválení úveru vo výške 1

659,70 eur mu veriteľ na účet zaslal sumu 1 494,29 eur, bola schválená výška revolvingu 911,53 eur
a na účet dostal 731,19 eur. Uhradil 18 splátok, spolu vo výške 1 926,79 eur, spolu dostal sumu 2
225,48 eur, zostalo mu uhradiť 298,69 eur. Žalovaný, podľa výzvy, ktorá išla zamestnávateľovi žiada
uhradiť sumu 3 525,13 eur + úrok z omeškania. Bol zisťovať za inkasným pracovníkom, koľko je
treba ešte splatiť a ten mu povedal, že on nemôže nahliadnuť do ich papierov. Povedal mu len sumu,

ktorú má splatiť. Keby mu dal nahliadnuť do papierov, bol by už dávno dlh splatil. Išlo o to, že stále
pýtali väčšie sumy a tvrdili, že suma narastá pre úroky. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že podpísal
dohodu o zrážkach zo mzdy, v tom čase ešte nič nedlhoval, pracovníčka, s ktorou dohodu uzatváral mu
povedala, že ju musí podpísať, lebo ináč mu nebude poskytnutý úver, zmluvu na zrážky zo mzdy mu
nedala. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomných vyjadreniach a na pojednávaní

uviedol, že je pravda, že Slovenská republika až s účinnosťou 1.5.2014 prevzala do svojho právneho
poriadku výslovný zákaz zabezpečovať uspokojenie pohľadávky voči spotrebiteľovi v § 5a) ods. 1 písm.
a) zákona o ochrane spotrebiteľa zrážkami zo mzdy ale to neznamená, že dohoda o zrážkach zo
mzdy neodporovala hmotnému právu už pred účinnosťou uvedeného zákona. Právnu úpravu treba
vnímať komplexne, a hlavne v nadväznosti na porušovanie záväzkov Slovenskej republiky v oblasti

ochrany spotrebiteľa, ktoré napokon vyvrcholili v predmetnej právnej úprave. Nosným bodom ochrany
spotrebiteľa je dodržiavanie úplného účinku smernice 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Podstatou nutnosti poskytovať spotrebiteľovi ochranu v smere neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy je tá skutočnosť, že výška dlhu závisí len od subjektívnej predstavy
žalovaného bez toho, aby výšku dlhu schválil súd. Takýmto spôsobom sa obchádza ex offo prieskum

spotrebiteľských zmluvných vzťahov, čo v žiadnom prípade nezodpovedá aplikácii smernice 93/13/
EHS k jej plnému účinku. Už zo samotného návrhu vyplýva diametrálne odlišná predstava žalobcu a
žalovaného o výške dlhu. Žalovaný si uplatnil v zmysle listu zo 17.3.2014 dlh vo výške 3 525,13 eur a
úroky z omeškania. Táto výška dlhu je nepreskúmateľná a nijako nešpecifikovaná a svojvoľná. Citujúc
znenie § 497 Obchodného zákonníka, § 551 ods.1,2, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,5, § 54 ods.1,2 O. z.,

§ 2 písm. a),b), § 3 ods.1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca
nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri
napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51), že zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, t. j.
pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom
ochranyspotrebiteľajeochranaosôb,ktorésazúčastňujúnaprávnychvzťahochtrhovéhohospodárstva,
avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochranaslabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam

spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu -
spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať

zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že
podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Ďalej citoval znenie § 153 ods.3,4 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 3 ods.2,3, čl. 5, čl. 6 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/

EHS z 5.4.1993, § 37 ods.1, § 39 O. z., § 80 O.s.p.. Poukázal na to, že žalovaný namietal naliehavosť
právneho záujmu žalobcu s tvrdením, že žalobca naliehavý právny záujem ničím neodôvodnil a v tejto
súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. nemôže byť spravidla

opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O. s. p. ( R 17/72).
Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde
jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom

možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. V danom prípade
je nepochybné, že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k realizácii plnení v
prospech žalovaného. Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej
dohody môže následne žalobca argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby neprevádzal

zrážky z jeho mzdy a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie
plnení, ktoré by si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol. Navyše určovanie neplatnosti predmetnej
dohody sa odvíja od posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, za ktorú žalobca túto dohodu
považuje. V prípade týchto určení naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona. Vychádzajúc z
§ 80 O.s.p. teda zhodnotil, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe,

ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Zdôraznil, že v deň podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere žalobca podpísal na zvláštnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v
zmysle § 551 O. z., podľa ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne
vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnou dohodou žalobca súhlasil, že
veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o

úvere. Z dokazovania mal preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva
a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením dohody
o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej
veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie

v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém
ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich

obsah. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa.
Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho poukázal na skutočnosť,
že zmluva o revolvingovom úvere zo 9.3.2009 obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode
8.1. Podľa dohody bolo dojednané, že za možnosť odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek

splátok úveru je žalobca povinný uhradiť poplatok vo výške 165,41 eur a odklad akýchkoľvek splátok
revolvingu poplatok vo výške 90,22 eur. Poplatok za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou čo bolo konštatované aj inými súdmi. Z rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/55/2013-79 z 10.2.2014 bolo zistené, že poplatok za možnosťodkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tomto
konaní bol na strane žalovaného označený taktiež žalovaný účastník. Dohodou o zrážkach zo mzdy
bola dohodnutá splatnosť aj tohto poplatku určeného na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky

a zabezpečená vymoženosť tohto finančného plnenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá
zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere je neplatná. Žalobca ako spotrebiteľ
bol nútený dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať napriek tomu, že dohoda o
zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba

jeden podpis žalobcu. Podpisom zmluvy sa žalobca dobrovoľne podrobil vykonávaným zrážkam bez
možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných
zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými
mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných
právnych úkonov, je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý

je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Neplatnosť uvedenej dohody o zrážkach zo
mzdy bezprostredne súvisí s neprijateľnosťou zmluvných podmienok v zmluve. Je potrebné vziať
zreteľ aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, týkajúcu sa nekalých podmienok v spotrebiteľských
veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmavať aj bez návrhu nekalosť zmluvných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ. Ak
by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,jejužitočnéhoúčinku(effetutilé).Zuvedenéhodôvodudohoduozrážkachzo
mzdy vyhodnotil za neplatnú a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa §

142 ods.1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech nahradiť žalovanej trovy konania,
ktoré špecifikoval v zmysle § 11 ods.1 a §13a vyhl. 655/2004 Z.z.. Spolu trovy právneho zastúpenia
561,08 eur. Žalobca je v zmysle § 4 ods.2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodený
od platenia súdnych poplatkov, preto žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu
súdneho poplatku 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý uviedol, že podľa obsahu odôvodnenia
rozsudku má byť dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou, nakoľko má spôsobovať nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a byť v rozpore s § 53 Občianskeho
zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku zmluvy nútený ju uzavrieť. Súd ďalej uviedol, že výkon
zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nejakej autorizácii a verifikácii primeranosti.

1. V konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bola právne relevantným dôvodom pre
záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá slobodne, vážne a určito. Záver súdu, že
vyžadovanie dohody o zrážkach zo mzdy z jeho strany (ako veriteľa) je protiprávnym postupom, sa
neopiera ani o žiadnu právnu normu účinnú v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V čase
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy žiadna právna norma neobmedzila alebo nezakázala použitie

dohody o zrážkach zo mzdy ako spôsobu zabezpečenia pohľadávky. Samotný žalobca po dobu 5 rokov
od jej uzavretia nikdy právne relevantným spôsobom (alebo akýmkoľvek iným) nespochybnil vlastný
prejav vôle a uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Považuje za porušenie rovnosti účastníkov konania
a porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ak konajúci súd opätovne vychádza z jednostranných
a nepreukázaných tvrdení žalobcu o nútení k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nebol

do ničoho nútený, úver od neho čerpať ani žiadať nemusel. Je predsa prirodzeným a aj logickým
postupom, že poskytnutie úveru a jeho splatenie sa zabezpečuje (ide obežný jav v bankovom prostredí
a z rozsudku nevyplýva prečo by malo ísť o protiprávny stav. V zmysle záverov rozsudku by potom
každá záložná zmluva pri hypotekárnom úvere mala byť vnútená a neplatná, lebo banka ju považuje
za podmienku pre poskytnutie úveru). Tvrdí, že pojem zmluvná sloboda spotrebiteľa neznamená právo

na získanie služieb za podmienok predstavovaných spotrebiteľom. Zmluvná sloboda znamená aj v
prípade ochrany spotrebiteľa vlastnú a voľnú dispozíciu smerujúcu k uzatváraniu právnych úkonov.
Princíp ochrany spotrebiteľa pri jej realizácii znamená to, aby spotrebiteľ bol informovaný hlavne, čo
je predmetom jeho záväzku, ktorý na základe vlastného konania uzatvára. V konaní nebolo sporné,
že by žalobca nevedel, že uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy. Nebolo tvrdené a ani preukázané,

že by jej uzavretie namietal alebo inak sporoval. Ak sa rozhodol pre podanie žiadosti o úver od neho
a dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel (čo sporné takisto nebolo), potom je týmto konaním viazaný.
Rozsudok súdu určuje za neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že žalobca ju musel uzavrieť
ak chcel získať úver. Súd ale v rozsudku neuviedol žiadnu právnu normu, ktorá by určovala povinnosťposkytovať úver bez zabezpečenia, zakazovala dohodu o zrážkach zo mzdy či určovala podmienky
pre jej uzavretie (tak ako je to od 1.5.2014). Tvrdí, že súd rozhodol spôsobom, ktorý nemá oporu v
právnom poriadku. 2. Nezákonnosť postupu a záverov súdu tvrdí aj s odkazom na nález Ústavného súd

ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo 10.4.2014 (tzv. kauza bankových poplatkov) a citoval z je odôvodnenia.
Zároveň tvrdí, že nie je možné jeho postup považovať za nezákonný len preto, že sa tým poskytuje
domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ochrana spotrebiteľa nie je postup zameraný na to, aby bol spotrebiteľ
zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov a ďalej citoval nález Ústavného súd ČR vo veci III.
ÚS3725/13.3.Súdrozhodolvrozporesozákonomaúnijnýmprávom,nakoľkojehotvrdenieoznačujúce

dohodu o zrážkach zo mzdy za dohodu spôsobujúcu hrubú nerovnováhu je v rozpore s § 53 a § 551
Občianskeho zákonníka, a tiež s obsahom smernice Rady 93/13/EHS. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), a pre jej uplatnenie
sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Záver súdu o tom, že
zákonnom upravený spôsob zabezpečenia spôsobujú hrubú nerovnováhu odporuje zmyslu a účelu
právnej regulácie. Neprijateľnou podmienkou je totiž v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie,

ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj
vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou preto nie je dohoda, ktorá
kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa
ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré
odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 ods.2 smernice Zmluvné

podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady
medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä
v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento
spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Súd v odôvodnení rozsudku
poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy má umožniť obchádzanie únijného práva. Považuje

za určitý paradox, že súd neuvádza ani ktoré priamo aplikovateľné ustanovenie únijného práva sa
má obchádzať a súčasne ani to, že na obsah ním citovanej smernice neprihliada ako na celok. Je
nepreskúmateľné, prečo súd vo veci nezohľadnil článok 1 ods.2 smernice, hoci naň osobitným podaním
poukazoval. 4. Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy má/
môže dôjsť k vymoženiu nárokov, ktoré by inak veriteľovi nepatrili. Takéto odôvodnenie nedáva žiadnu

odpoveď na to, v čom je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore so zákonom. Skôr je potvrdením toho,
že dôvody uvádzané súdom sa netýkajú dohody, ale nanajvýš pohľadávky. Žalobcovi nič nebránilo sa
domáhať prieskumu pohľadávky ako takej, určenia rozsahu, v akom podľa jeho mienky je zákonná
či nezákonná. Postup je nezákonný, keďže o časti pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere (a
to na vrátenie úveru) objektívne nikdy nemôže vzniknúť pochybnosť. V danej časti je pohľadávka

nespornou. Z napadnutého rozsudku však nevyplýva, v akom smere môže byť dohoda o zrážkach
zo mzdy neplatnou aj v časti, v ktorej zabezpečuje uvedenú pohľadávku. Táto časť preto nespĺňa
žiadnu definíciu neprijateľnej klauzuly. 5. Z napádaného rozsudku nevyplýva označenie žiadnej právnej
normy, podľa ktorej by výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy mal podliehať
nejakej verifikácii a autorizácii. Súd neoznačil právnu normu a ani žiadnu právne relevantnú skutočnosť.

Rozhodnutie súdu je založené teda na porušení nejakej povinnosti (o autorizácii pohľadávky či výkone
zrážok zo mzdy), ktorú neukladá žiadna právna norma a v dôsledku toho sa napádané rozhodnutie
dostáva do rozporu s čl. 13 Ústavy SR. Vzhľadom k uvedenému žalovaný podáva odvolanie z dôvodu
podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h), podľa § 205 ods.2 písm. d) a
písm. f) Občianskeho súdneho poriadku a súčasne navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že návrh

zamietne a žalobcu zaviaže k úhrade trov prvostupňového konania, alternatívne napadnutý rozsudok
zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia spojených s týmto odvolaním vo výške 89,80 eur vrátane DPH (1 úkon - odvolanie 79,50 eur
vrátane DPH /66,- eur + 20 % DPH), lx režijný paušál 10,30 eur vrátane DPH (8,58 eur + 20% DPH/)
a tiež náhradu súdneho poplatku za odvolanie.

4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžadujedôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7.Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 písm. f), h) O. s. p. [účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (písm.f), a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (písm. h)] zodpovedajú odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri
dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania

predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť
sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia [(§ 157 ods.2 CSP)
ale aj v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o

veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené
(§ 366, § 373 ods.4 CSP). Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť

vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj
rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,

zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
9.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j.
možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1
ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).
10. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)

musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitostizisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je

potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania

práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

nevyplývajú.
12.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného

oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie

jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

13.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
14.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej

praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
15.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
16.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa

chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
17.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnuskutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
18.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a

povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti

a ako bola preto vec rozhodnutá.
19.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
20.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako

zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, o čom niet pochýb avšak je nutné zdôrazniť,
že na jej základe by mohlo dôjsť k realizácii zrážok zo mzdy bez kvalifikovaného posúdenia, či výška
úrokov, sankcií ostatných poplatkov nie je v rozpore s dobrými mravmi, či zmluva, na základe ktorej
boli poplatky z úveru dojednané, nie v tejto časti neplatná, resp. či nárok na základe ktorého by
zrážka bola realizovaná nevyplýva z nejakej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dohoda o zrážkach

zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve,
ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu môže dôjsť ku
zrážkam, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonom, pričom žalobca túto skutočnosť, ako priemerný
spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy nevedel vyhodnotiť. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe inkorporovanej dohody zrážok zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
21. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech

spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého
druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Neurčitosť zmluvného dojednania
o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad
dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku

predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.
23. Záverom treba zdôrazniť, že rozhodnutie súdu je v plnom súlade s rozhodovacou praxou súdov, s
ktorou sa stotožňuje aj odvolací súd.
24.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26.Žalovaný nebol v odvolacom a žalobcovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto stranám sporu
nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.