Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200899
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317200899.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: Q.. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX
J., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, AK Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č.

XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.09.2014.

Súd ukladá Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, so sídlom Kukorelliho č. 1, 066 01
Humenné, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
17.09.2014.

Súd u k l a d á žalobcovi, aby v právnej veci žalobcu: Q.. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/
X, XXX XX J., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, podal do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na príslušnom súde
žalobu o určenie, že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia svojej pohľadávky

zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka
č. XXXXXXXXXX.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.01.2017 domáhal
vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozhodnutia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa

17.09.2014 so žalovaným uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru vo výške 1 140,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 42-tich splátkach vo
výške 62,31 eur.

Ďalej uviedol, že žalovaný v súčasnosti začal realizovať dohodu o zrážkach zo mzdy v vyššie uvedenej
zmluvy, keď zaslal jeho zamestnávateľovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, žiadosť o

vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 17.01.2017. Žalobca vystupoval pri uzatváraní predmetnej
zmluvy ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. úveru, ktorý využil na uspokojovanie svojich osobných
potrieb a žalovaný vystupoval ako dodávateľ poskytujúci uvedenú službu v rámci predmetu svojho
podnikania, preto treba predmetnú zmluvu považovať za spotrebiteľský úver.

Poukázal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky

siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V
podstateideoexekúciumajetkustýmrozdielom,žejunevykonávasúdalespravidlapodnikatelia.Pritomide okrem iného o otázku, či dlh existuje a v akej výške Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa
zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.

Má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu
v jeho neprospech, pretože umožňuje siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol zamedziť
zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd návrhu vyhovel, pričom predpokladom pre vydanie
neodkladného opatrenia je v tomto prípade potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobca osvedčil tým, že žalovaný požiadal jeho
zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom však platnosť tejto dohody a teda aj zákonnosť
vykonávaných zrážok je žalobcom spochybnená a namietaná.

Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku vo veci samej. Jedná sa o dočasné
opatrenie proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo

nenapraviteľný stav, t.j. žeby sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému
finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje, čomu v danom prípade
aj došlo. Žalobca žalovanému pravidelnými mesačnými splátkami už uhradil sumu 1 557,- eur, teda
ďaleko nad rámec istiny poskytnutého úveru.

2. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17.09.2014 č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1 140,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť v
42 splátkach po 62,31 eur. Celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 1 627,68 eur, Ročná úroková sadzba
bola vo výške 18,03 %, RPMN 25,43 %, priemerná hodnota RPMN 44,06 %.

3. Dňa 17.09.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v
prospech žalovaného zrážky zo mzdy dlžníka - žalobcu a to vo výške 62,31 eur mesačne. Jedná sa
o typickú formulárovú zmluvu, formou pretlače, do ktorej sú vpisované iba určité údaje vzhľadom na
konkrétne podmienky.

Žalovaný žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 17.01.2017 adresovanou zamestnávateľovi
žalobcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné , ho vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobcu a to z titulu poskytnutia revolvingovej pôžičky č. XXXXXXXXXX, nakoľko žalobca bol ku dňu
17.01.2017 v omeškaní s 1 splátkou v sume 62,31 eur, pričom celkový dlh žalobcu bol vo výške 999,40

eur.

4. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že v prospech žalovaného titulom
poskytnutého úveru celkovo uhradil sumu 1 557,75 eur (25 splátok po 62,31 eur).

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

6. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného
predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v
odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby
vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa

Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej.

7. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia

alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude
ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,žebezokamžitej(ajkeďlendočasnej)úpravyprávnychpomerov

by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj
osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

8. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného

opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný
charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa

vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010).

10. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma

sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

12. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedených žalobcom, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie
predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným

rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho,
že bola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Žalovaný doručil
zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o zrážky zo mzdy žalobkyne zo dňa 17.01.2017 a požiadal ho, aby
vykonal zrážky podľa príjmu žalobcu vo výške 62,31 eur mesačne až do úplného splatenia dlhu vo výške
999,40 eur.

Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobcu mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania
zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného zamestnávateľom
žalobcu, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobca musel domáhať, pričom
existuje opodstatnený predpoklad, žeby tak musel urobiť súdnou cestou.

13. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť
nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania,
keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj
R 47/1974).

Podľa názoru súdu z rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému
z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému
vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu
majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by
sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali veriteľovi zo mzdy žalobcu finančné

prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

Žalobca požadoval uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy vo vzťahu k svojmu
zamestnávateľovi. Napriek tomu, že Civilný sporový poriadok už výslovne neupravuje možnosť uložiť
neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu (do 30.06.2016 účinné ustanovenie §

76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), súd poukazuje na výpočet neodkladných opatrení v § 325
ods. 2 CSP, ktorý uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov, možno akceptovať.

Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň
nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na
strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším
nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, preto súd

návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.

14. V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd žalobcovi zároveň uložil, aby v lehote
30-tich dní od nariadenia tohto neodkladného opatrenia podal žalobu vo veci samej s tým, že ak žalobu
na začatie konania žalobca nepodá v stanovenej lehote, toto neodkladné opatrenie súd zruší v zmysle

§ 336 ods. 3 CSP.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Vdanejprávnejvecisúdnávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniavcelomrozsahuvyhovel
a preto v súlade v uvedenými zákonnými ustanoveniami priznal nárok na plnú náhradu trov tohto
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.