Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/285/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215877
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815215877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom
Bratislava, Bajkalská č. 30, IČO 31 334 004, proti žalovaným: 1/ N. G., bytom Y. V. č. XXX, 2/ N. G.,
bytom Y. V. č. XXX, o zaplatenie 25.827,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k.15C/304/2015-60 zo dňa 15. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne 25.827,93 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 11.08.2015 do zaplatenia
a nahradiť žalobcovi trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok 1.549,50 eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc zo
skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd návrhu žalobcu čiastočne
vyhovel a v časti uplatnených zmluvných úrokov po splatnosti záväzku návrh zamietol. Predmetom

konania bol nárok žalobcu zo zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle § 497 a nasl. ustanovení
Obchodného zákonníka, i keď išlo o modifikovanú zmluvu o úvere, keď žalobca poskytuje tzv. stavebný
medziúver a po splnení zmluvných podmienok sa tento následne zmení na stavebný úver. Svojou
povahou išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, pričom
takýto charakter úveru nie je vylúčený spod úpravy spotrebiteľských úveroch v zákone č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní uzatvárali zmluvu ako fyzické osoby, pričom pri uzatváraní
zmluvy nekonali v rámci výkonu svojej podnikateľskej alebo inej obdobnej činnosti, rovnako im nebol

poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Išlo teda o úverový vzťah medzi
podnikateľom - veriteľom na jednej strane a žalovanými ako nepodnikateľmi na druhej strane. Žalobca
má v rámci predmetu svojho podnikania okrem iného i poskytovanie úverov na stavebné účely,
resp. poskytovanie aj spotrebiteľských úverov. Predmetná zmluva o úvere je nepochybne zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú spotrebiteľskými zmluvami
osobitne upravenými zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd podrobil kontrole

jednotlivé náležitosti zmluvy o stavebnom medziúvere a zistil, že zmluva je uzavretá v písomnej forme
a má okrem náležitosti zmluvy podľa zákona č. 310/1992 Zb. v platnom zmení i všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 citovaného zákona. Žalovaní ako dlžníci mali úver splácať
v mesačných splátkach po 139,38 eur za súčasného stavebného sporenia mesačne vo výške58,05 eur, pričom následne malo dôjsť po pridelení cieľovej sumy k zmene medziúveru na
stavebný úver za podmienok bližšie upravených v zmluve. Žalovaní úver riadne nesplácali, pričom
ich posledný vklad bol dňa 28.11.2014 v sume 139,88 eur a následne stavebný medziúver

nesplácali. Žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnili, v konaní zostali úplne nečinní. V konaní
bolo ďalej preukázané, že žalobca v súlade s čl. X, 10.1 zmluvy pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru ku dňu 10.8.2015, pričom pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti dodržal postup podľa
§ 58 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď predtým upozorňoval žalovaných na možnosť mimoriadnej
splatnosti úveru. V dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa teda stali splatnými v budúcnosti

zročné splátky úveru, pričom po zúčtovaní stavebného sporenia predstavuje zosplatnená úverová
istina sumu 24.666,22 eur. Žalovaní sú ďalej podľa zmluvy povinný zaplatiť zmluvný úrok účtovaný
vždy v jednotlivom mesiaci, a to do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 1071,71
eur. V súlade čl. VIII. Zmluvy sú žalovaní povinní zaplatiť aj dojednané poplatky, a to za upomienky
a predžalobné upomienky v súlade so Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, a to poplatok za
upomínanie á 15 eur, t.j. pre každého odporcu 3 upomienky po 15 eur, spolu v sume 90 eur. Súd

preto zaviazal žalovaných k zaplateniu úverovej istiny zosplatnenej v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v sume 24.666,22 eur, zmluvných úrokov do zosplatnenia 1071,71 eur a poplatkov v sume
90 eur, spolu v sume 25.837,93 eur.
3. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, ktorý uplatnil žalobca zo žalovanej istiny vo výške 6,69% od 11.8.2015,
t.j. po zosplatnení, tento nárok súd zamietol. Žalobca v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k

zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa
názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z
uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patri a úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ

má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako
i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v
citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné,

alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

4. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje
veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel
stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok

a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane
veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo
patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na
jednorazovévráteniepožičanej istinyúveru,vrátaneúrokovkapitalizovanýchkudňuzosplatneniaúveru.
Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných

prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia

povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Jednorazovýmzosplatnenímvznikáspotrebiteľovipovinnosťjednorazovovrátiťsumupožičanéhoúveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa
ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek
tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stanovom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len

v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona.
V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 3a nar.vl. č. 87/1995 Z.z.. Dohoda
o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje , že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti

a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného
plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. /viď i rozsudok KS TN 6Co
587/2015 z 28.9. 2015/.5. Žalobcovi ďalej patrí aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 53b ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, a to z omeškanej
sumy úverovej istiny, zmluvných úrokov a poplatkov vo výške 5,05% ročne od 11.8.2015, t.j. odo dňa

nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a to až do úplného zaplatenia.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2,3 O.s.p., keď priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu 1549,50 eur. Neúspech žalobcu je len v
nepatrnej časti, a to zmluvných úrokov odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti až do zaplatenia,

pričom súdny poplatok vychádzal zo základu úverovej istiny, ktorá bola žalobcovi priznaná v celom
rozsahu.
7. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí zostávajúcej časti žaloby podal včas odvolanie žalobca.
Poukázalna§497,§502ods.1Obchodnéhozákonníka.Dlžníkjetedapovinnýsvrátenímposkytnutého
úveru zaplatiť aj dojednané úroky a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Analogicky
tútopovinnosťmožnovyložiťkustanoveniu§503ods.3Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhoakdlžník

vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia
peňažných prostriedkov. Je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká
až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti
dlžníka, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti
získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa ,,zbavil" povinnosti plniť zmluvne dohodnuté

plnenie. Akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu je v rozpore s dobrými
mravmi, je v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Nakoľko
povinnosť zaplatiť úroky ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka spája iba s reálnym vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov, požadovanie zaplatenia úroku až do vrátenia celej poskytnutej
sumy nie je v rozpore s právnymi predpismi, t.j. nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp.

dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Strata nároku veriteľa na
úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov nastáva až ich úplným vrátením. Nesúhlasí s právnym
posúdením súdu, že priznaním úroku po splatnosti ako aj úroku s omeškania by dochádzalo k značnej
nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi. Zosplatnením pohľadávky nedochádza k faktickému
vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, a žalovaní ich naďalej užívajú. Strata právneho titulu

na oprávnené užívanie poskytnutých prostriedkov žalovanými (dlžníkmi) nespôsobuje ich faktické
vrátenie žalobcovi (veriteľovi) a teda zánik povinnosti platiť úroky vyplývajúca z ust. §§ 497, 502 a
503 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň považuje za potrebné uviesť, že jeho konanie bolo
reakciou na správanie žalovaných. Nekonal svojvoľne, chránil svoje práva v súlade s platnými právnymi
predpismi. Úrok z omeškania je zákonným právnym následkom porušenia povinnosti vrátiť plnenie v

lehote splatnosti. Jeho výšku si môžu zmluvné strany dojednať. Tento následok ustanovuje Občiansky
ako aj Obchodný zákonník. Práve týmto spôsobom, keď sa rozlišuje medzi dlžníkom riadne plniacim
svoje povinnosti a dlžníkom porušujúceho svoje povinnosti, právne predpisy uplatňujú zásadu dobrých
mravov, keď dlžníkom porušujúcim svoje povinnosti ukladajú aj povinnosť platiť úroky z omeškania. K
citovanej judikatúre poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR v uznesení IV. ÚS 476/2012-14 zo

dňa 18. 09. 2012 konštatoval, že nie je oprávnený preskúmavať meritum veci a predmetná otázka nie
je v jeho právomoci, ale v právomoci všeobecných súdov. Vzhľadom k tomu sťažnosť odmietol. Má za
to, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka iba procesnej stránky veci, nie veci samotnej a preto
z neho nemožno vyvodiť, že dohodnuté úroky z poskytnutých úrokov patria len do splatnosti dlhu. K
otázke úroku po splatnosti pohľadávky existujú judikáty aj s opačným právnym názorom, napr. rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/239/2015 zo dňa 28.01.2015, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/403/2015 zo dňa 16.12.2015. Je teda nepochybné, že povinnosť
dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov.
Tento postup je v súlade aj s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nevylučuje
uplatnením úroku z omeškania nárok na dohodnutý úrok až do vrátenia poskytnutých prostriedkov.
Vzhľadom k tomu, že súd vec nesprávne právne posúdil, žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie:

8. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne 25.827,93 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 11.08.2015
do zaplatenia, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku
právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle §
387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
12. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd je presvedčený, že súd prvej inštancie

zaujal správny právny názor, keď žalobcovi nepriznal dojednané úroky z úveru za dobu po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, teda zmluvný úrok z úveru vo výške 6,69% zo sumy 24.666,22 eur od
11.8.2015 do zaplatenia. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky / uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo
dňa 02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015/

sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti
úveru.Posplatnostiúverupatriaveriteľoviužlenúrokyzomeškania,akjedlžníkvomeškanísosplnením
svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. S takýmto právnym názorom sa zhoduje aj tunajší
odvolací súd a v tomto zmysle je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu v časti o
zaplatenie zmluvného úroku z úveru vo výške 6,69% zo sumy 24.666,22 eur od 11.8.2015 do zaplatenia

vecne správne.

13. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej účastníkmi, podľa ktorých sa
aj po termíne splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z omeškania.
Ako uviedol vo svojom rozsudku sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 Krajský súd v Prešove

( s ktorým názorom sa tunajší odvolací súd stotožňuje ), úrok preto predstavuje cenu peňazí v
zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže
s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu
v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a
od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých

dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli

zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudúspájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne

správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací
súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko im žiadne trovy odvolacieho
konania preukázane nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).